Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/121/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: MBL a.s., so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, právne zastúpeného JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100658151/2020 zo dňa 10.03.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.05.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100658151/2020 zo dňa 10.03.2020, ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102719532/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorým podľa a o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vyrubený rozdiel dane v sume 45 001,74 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, daňovému subjektu MBL a.s., Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, DIČ: 2021578614.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 navrhol podľa (ďalej len „“), aby správny súd priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že zo strany správcu dane mu hrozí podľa ust. a nasl. o správe daní (Daňový poriadok) začatie výkonu exekúcie na jeho majetok za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich. S určitosťou dôjde zo strany správcu dane k blokácii jeho podnikateľského účtu, a tým k znemožneniu vykonávania bezhotovostných finančných operácií, nielen vo vzťahu k jeho zamestnancom, k ostatným štátnym orgánom (Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa), ale aj k ostatným právnickým osobám (leasingové spoločnosti) a zároveň aj voči tretím osobám (obchodní partneri žalobcu). Výkon rozhodnutia vzhľadom na určenú výšku daňového nedoplatku môže mať za následok zníženie dôveryhodnosti voči ostatným podnikateľom, s ktorými vstupoval do obchodno- záväzkových vzťahov a iným osobám (bankovým inštitúciám, zníženie ratingu v úverovom registri). Vzhľadom na uvedené, nakoľko priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a žalobca má za to, že správca dane, ani žiadny iný subjekt, nebude odkladom vykonateľnosti predmetných rozhodnutí žiadnym spôsobom dotknutý, zatiaľ čo výkon exekúcie na majetok žalobcu

môže závažným spôsobom poškodiť, resp. úplne zmariť jeho ďalší výkon podnikateľskej činnosti, žalobca žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2020, doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.12.2020, uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iné vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia až 189 .

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v Ústave SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Zákonným predpokladom podľa ust. pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.

9. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

10. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 15.05.2020 sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s tvrdeniami žalobcu, ktoré by opodstatnili návrh na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru, že nevznikli dôvody na priznanie odkladného účinku, ktoré má na mysli ustanovenie (bod 5 tohto uznesenia).

11. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len všeobecnými konštatovaniami o hrozbe daňovej exekúcie, následnej blokácii podnikateľského účtu a možnosti poškodenia, resp. úplného zmarenia ďalšieho výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca však tieto svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy, preukazujúce hrozbu závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické, dopady na podnikateľskú existenciu žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

12. S poukazom na súdom zistený skutkový stav veci a z vyššie uvedených dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 (bod 2 tohto uznesenia) a vzhľadom k tomu, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, a to aj s prihliadnutím na jeho podnikateľské riziko, podľa právneho názoru súdu žalobcovi preukázateľne nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, ani finančná škoda, a preto súd po posúdení podaného návrhu dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 a s poukazom na ustanovenie tento návrh zamietol.

13. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).