Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/44/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Bratislava, Majerníková 3/A, proti žalovanému: F. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. G., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. júla 2020 č. k. -62 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 201,00 eur s príslušenstvom voči žalovanému: F. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. G. (ďalej aj len ako „napadnuté rozhodnutie“). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , Zákona o spotrebiteľskom úvere, nariadenia vlády SR č. Súd uviedol, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal byť spotrebiteľský úver poskytnutý formou zmenky, avšak aj navzdory výzvy súdu právny zástupca žalobcu v konaní neposkytol hodnoverný doklad potvrdzujúci vyplatenie spotrebiteľského úveru žalovanému, a preto súd žalobu, čo do istiny zamietol. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí pôžičky je spotrebiteľkou zmluvou, pričom táto zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá v platnom znení. Podľa názoru súdu ročná priemerná miera nákladov uvedenou v zmluve navyše nezohľadňuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov a 60% ročný úrok uvedený v zmluve. Nie je možné, aby bola v zmluve uvedená ročná priemerná miera nákladov v sume 28% za situácie, ak je zmluvný úrok uvedený v sume 60%. Zmluva navyše neobsahuje určené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to predpokladá Výška splátky úveru nie je v zmluve vôbec uvedená. Preto, že zmluva neobsahuje správne uvedenú RPMN, ani termíny splátok, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a zamietol žalobu v časti žalovanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov a v časti žalovaných zmluvných úrokov. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta uvedená v zmluve nebola dohodnutá individuálne. Jednalo sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, v ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemohol výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť, súd preto zamietol žalobu aj v časti žalovanej zmluvnej pokuty. Súd nemal preukázané, že by žalobca žalovanému zaslal nejaké upomienky a ani náklady spojené s vypracovaním a doručením upomienky, preto žalobu zamietol aj v časti žalovaných poplatkov za upomienky. Súd tiež nemal preukázané, že by žalobca žalovanému skutočne poskytol úver, a preto ani skutočnosť, že sa žalovaný so splácaním úveru dostal do omeškania, žalobu preto súd zamietol aj v časti žalovaných úrokov z omeškania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ako odvolateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo podľa žalobcu zakladá vadu rozhodnutia, pre ktorú by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní uvádza, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 40310041 zo dňa 29. 10. 2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj len ako „Zmluva“), poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,00 eur. Odvolateľ s poukazom na obsah prednej strany zmluvy a 3. bodu zmluvy argumentuje, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 564,- eur s termínom splatnosti 29. 10. 2016. Ako je v texte zmluvy špecifikované, splátka vo výške 564,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur a úrokov vo výške 180,- eur (60% zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v zmluve jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (300,- eur + 84,- eur + 180,- eur = jedna splátka vo výške 564,- eur). Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy „Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 29. 10. 2016)“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že predmetná zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Odvolateľ uvádza, že ak po podpise zmluvy žalovaný nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mal právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, a keďže tak žalovaný neurobil, možno z toho vyvodiť záver, že žalovaný súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil svojim podpisom. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. rozsudok Okresného súdu Nové Zámky vedený pod sp. zn. -109 zo dňa 03. 07. 2020 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len ), viazaný odvolacími dôvodmi ( a ) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v predmetnej veci začalo dňa 29. 10. 2019, kedy bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zavial na zaplatenie dlžnej sumy. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 03. 07. 2020 bez prítomnosti strán sporu vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd lustráciou zistil, že dňa XX. XX. XXXX žalovaný zomrel.

5. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa ust. , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa ust. stranami sú žalobca a žalovaný.

9. Podľa ust. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa ust. , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa ust. , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

12. Podľa ust. , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa ust. , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

14. Podľa ust. a , právny nástupca podľa a prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

15. Podľa ust. , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

16. Podľa ust. , smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

17. Podľa ust. os. 1 , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

18. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania.

19. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. . Hmotno- právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou sporu je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu stratila procesnú subjektivitu, teda, ak fyzická osoba počas konania zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zomrie, t. j. stratí spôsobilosť byť stranou sporu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, resp. dedičom. Keď niet právneho nástupcu, resp. dediča, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

20. Lustráciou z registra obyvateľov SR odvolací súd zistil, že žalovaný dňa XX. XX. XXXX zomrel. Ako už bolo vyššie uvedené, procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, pričom súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či fyzická osoba označená ako strana sporu má procesnú subjektivitu. Z dikcie ust. vyplýva, že ak fyzická osoba zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, je obligatórnou povinnosťou súdu v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne možné, t. j. ak existujú dedičia, prípadne iné subjekty podľa ust. . Súd je povinný vydať uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, hneď po skončení konania o dedičstve. Toto uznesenie o pokračovaní v konaní súd doručí všetkým subjektom konania, t. j. ostatným existujúcim subjektom sporu. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( a contrario). Ustanovenie odseku 3 normuje, že súd vo výnimočných prípadoch bude môcť pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Slovné spojenie „ak to povaha sporu pripúšťa“ treba však vykladať prísne reštriktívne. Pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a pod.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku zo dňa 03. 07. 2020 č. k. -62 zistil, že súd prvej inštancie neskúmal procesné podmienky v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, t. j. dňa 03. 07. 2020 žalovaný nedisponoval procesnou subjektivitou (zomrel). Súd prvej inštancie konal so žalovaným, ktorému zo zákona nesvedčí spôsobilosť byť stranou sporu, pričom nerozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi podľa ust. . Uvedený nedostatok procesnej podmienky nie je možné konvalidovať ani prípadnou aplikáciou ust. , ktorú môže súd uplatniť len v konaniach, v ktorých pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a pod., pričom z preskúmania predmetného spisu odvolací súd nemá za preukázané, že by sa súd prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom s touto otázkou zákonným spôsobom vysporiadal. Súd prvej inštancie tak zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou postup odvolacieho súdu v zmysle ust. v spojení s . V ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá ust. a nasl., a až následne rozhodol o žalobe žalobcu. Súd prvej inštancie musí vziať na zreteľ skutočnosť, že žalovaný stratil procesnú subjektivitu po začatí konania, čo zakladá prechod práv a povinností (univerzálna sukcesia) na dedičov žalovaného, ktorí podľa zákona prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, na základe čoho im zákon priznáva procesné práva a povinnosti v konaní. V prípade, ak sa v konaní preukáže, že žalovaný nemá právneho nástupcu, súd obligatórne konanie zastaví.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).