Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-363-2019.pdf
PDF · 137.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/363/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne O. S., nar. XX.X.XXXX, O., bytom O. 8, O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou bodnarlegal s.r.o., so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 51865459, proti žalovaným: 1/ A. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. - S., U. dvor 5, zast. JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom, so sídlom G., A. XX a 2/ G. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. - S., U. dvor 5, zast. JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom Košice, Humenská 18, o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 37C/233/2012-194 zo dňa 26.3.2015 v znení opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo dňa 17.7.2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo 17.7.2019.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia 37C/233/2012-353 zo dňa 17.7.2019, ktorým opravil výrok rozsudku na správne znenie, rozhodol tak, že zámenná zmluva uzatvorená dňa 25.9.2009 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade ohľadom zámeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. O., okres G. - okolie, a to pozemok s parcelným č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, predtým parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, pozemok s parcelným č. XXXX o výmere XXX mX a stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX postavená na parcele č. XXXX, predtým parcela č. XXXX/ X o výmere XXX mX a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, a to stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, je neplatná (I.), žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € do X dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia O. S. (žalobca v 1. rade) a žalobkyňa O. S. (v 2. rade) domáhali proti žalovaným, po zmene žalobného návrhu spočívajúcej v zmene parcelných čísel a výmer parciel evidovaných v katastrálnom operáte na LV č. XXX v k.ú. O. (zmenu žaloby súd pripustil uznesením XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.5.2013) určenia neplatnosti zámennej zmluvy o zámene nehnuteľností uzatvorenej dňa 25.9.2009 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade (ďalej tiež len „žalovaný“), na tom skutkovom základe, že žalobcovia pred uzavretím napadnutej zámennej zmluvy boli bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II a ich vtedajší susedia manželia N. (rodičia žalovanej v 2. rade) ich presvedčili, aby svoj rodinný dom predali žalovaným s tým, že žalovaný 1/ im zabezpečí novú
nehnuteľnosť, čím dôjde k zámene vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, preto dňa 16.6.2009 uzatvorili so žalovaným 1/ dohodu o uzatvorení budúcej zámennej zmluvy, ktorou sa dohodli, že žalovaný po nadobudnutí nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území O., okres G. - okolie, a to rodinného domu súp. č. XXX a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, tieto nehnuteľnosti zamení za nehnuteľnosti žalobcov zapísané na LV č. XXXX v k.ú. S. a dňa XX.X.XXXX uzatvorili so žalovaným 1/ zámennú zmluvu o zámene nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. O. vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2009, s nehnuteľnosťou - rodinným domom v S. v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia tvrdili, že v deň podpísania zámennej zmluvy dňa 25.9.2009 sa dozvedeli, že k nehnuteľnostiam v O. vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., preto žalovaní dali žalobcom v deň podpisu zámennej zmluvy písomný prísľub, že po zhodnotení nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. S. nadobudnutých zámennou zmluvou od žalobcov, bez zbytočného odkladu prevedú záložné právo viaznúce na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX v k.ú. O. na nehnuteľnosti nadobudnuté do ich vlastníctva zámennou zmluvou. F. žalovanej 2/ S. N. a F. N. zároveň písomne prehlásili, že preberajú záruku za splácanie úveru žalovaného, ktorý bol zabezpečený záložným právom. Žalovaní však do podania žaloby svoj prísľub nesplnili, na základe čoho žalobcovia mali za to, že pri uzatváraní zámennej zmluvy žalovaní použili lesť a úmyselne ich uviedli do omylu so zlomyseľným úmyslom zbaviť sa nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom a túto vymeniť za nehnuteľnosť bez ťarchy, zneužijúc nižšie právne povedomie žalobcov a ich dobromyseľnosť, pričom využili právne neúčinný a nevymáhateľný písomný prísľub o prevedení ťarchy na novonadobudnutú nehnuteľnosť, aby tak vynútili od žalobcov ich súhlas s uzatvorením zámennej zmluvy, ktorý by za iných okolností žalobcovia nedali, uzavretím zámennej zmluvy boli žalobcovia poškodení na svojich majetkových právach a zmluva podľa žalobcov bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva preukazovali tým, že je ohrozené ich právne postavenie a daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť a rozsudok vyhovujúci žalobe je jediným prostriedkom pri obnovení ich vlastníckeho práva.
3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 588, § 611, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), žalobu žalobcov posúdil ako procesne prípustnú v zmysle ust. § 80 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia (do 30.6.2016), keď mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení daný tým, že v zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zámennej zmluvy bude spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov v katastri nehnuteľností, ktorým postupom dôjde k odstráneniu stavu ich právnej neistoty. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia pred podpisom zámennej zmluvy boli oboznámení so stavom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktoré mali na základe zámennej zmluvy nadobudnúť, a teda mali vedomosť o tom, že je k nim zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., vedomý si uvedených skutočností zámennú zmluvu podpísali na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, pričom ich spôsobilosť na právne úkony nebola v čase uzavretia zámennej zmluvy obmedzená a ani svojej spôsobilosti neboli pozbavení. Za právne bezvýznamné súd považoval čestné prehlásenie zo dňa 25.9.2009, v ktorom rodičia žalovanej 2/ čestne prehlásili, že preberajú záruku za splácanie úveru žalovaného, keďže sa nejednalo o rozhodujúcu skutočnosť, na základe ktorej sa žalobcovia rozhodli podpísať zámennú zmluvu, a navyše takéto čestné prehlásenie by ani nemohlo vyvolať žiadne právne následky, keďže ručenie podľa Občianskeho zákonníka je koncipované na zmluvnom základe a písomné vyhlásenie ručiteľa si nevyhnutne vyžaduje jeho akceptáciu veriteľom, pričom z čestného prehlásenia ani nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému veriteľovi bolo urobené. Z výpovedí účastníkov a svedkov súdu vyplynulo, že rodičia žalovanej 2/ oslovili žalobcov s ponukou odkúpiť od nich nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. S. a spoločné rokovania účastníkov vyústili do návrhu, že žalovaný 1/ kúpi rodinný dom, ktorý zamení za nehnuteľnosť žalobcov s tým, že na hľadaní vhodnej nehnuteľnosti sa podieľali spoločne so žalovaným aj žalobcovia a odrazom tejto ich spoločnej iniciatívy bola dohoda zo dňa 16.6.2009 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným po nájdení vhodnej nehnuteľnosti v O. zapísanej na LV č. XXX, ktorú žalovaný kúpil z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého mu Slovenskou sporiteľnou, a.s. Súd neuveril žalobcom a svedkyni F. N., ktorí zhodne tvrdili, že žalovaný na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX mal hotovosť a že nevedeli o tom, že nehnuteľnosti kúpil z prostriedkov z úveru, keďže z výpovede žalovanej G. S., bývalej manželky žalovaného vyplynulo, že žalovaní v tom čase nemali finančné prostriedky v
hotovosti na kúpu rodinného domu od žalobcov, a navyše podľa názoru súdu je zrejmé, že ak by žalovaný skutočne mal dostatok finančných prostriedkov v hotovosti, mohol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. O. kúpiť priamo od žalobcov a nevznikla by tu iniciatíva najprv kúpiť vhodnú nehnuteľnosť a tú následne zameniť s nehnuteľnosťou žalobcov. Súd prihliadal tiež na správanie žalovaného po uzavretí zámennej zmluvy, ktorý splnil svoj záväzok vyplývajúci z dohody zo dňa 16.6.2009 a zabezpečil pripojenie inžinierskych sietí k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, rekonštruoval nehnuteľnosť v S. zapísanú na LV č. XXXX s cieľom zvýšiť jej hodnotu na úroveň nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, aby sa mohla zrealizovať zmena predmetu zabezpečenia. Po zhoršení osobných vzťahov medzi manželmi (žalovanými), žalovaný opustil spoločnú domácnosť a dňa 16.2.2011 uzavrel so žalobcami zámennú zmluvu, predmetom ktorej bola spätná zámena nehnuteľností, avšak Správa katastra Košice na základe tejto zmluvy nepovolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech účastníkov z dôvodu, že účastníkom tejto zmluvy nebola žalovaná 2/, ktorá je zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. S. a rozhodnutie Správy katastra Košice bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/10/2011-40 zo dňa 9.2.2012 (č.l. 106 spisu). Žalobcovia odôvodňovali neplatnosť zámennej zmluvy i s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, ktorý videli už v samotnej skutočnosti, že na základe zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009 nadobudli nehnuteľnosti, na ktorých viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., zatiaľ čo žalovaný nadobudol nehnuteľnosť bez akejkoľvek ťarchy. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie zámenná zmluva obsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti (predmetom zmluvy, riadne identifikované nehnuteľné veci, vôľa zmluvných strán si navzájom vymeniť nehnuteľnosti v ich vlastníctve), neobsahuje však dohodu zmluvných strán o celom obsahu zmluvy, resp. o tej chýbajúcej (tiež) podstatnej časti, ktorej absencia v zmluve je priamou príčinou súčasnej nepriaznivej situácie žalobcov, v ktorej sa ocitli. S prihliadnutím na účel uzavretej zámennej zmluvy (zámena nehnuteľných vecí) a skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudnutá žalobcami na základe zámennej zmluvy bola zaťažená záložným právom, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie rovnako podstatné, aby zmluvné strany dohodli mechanizmus, resp. spôsob prevodu záložného práva, pretože účelom zámennej zmluvy nebolo, aby sa žalobcovia stali záložcami, ale aby si zmluvné strany vymenili svoje nehnuteľnosti. Skutočnosť, že takúto dohodu považovali žalobcovia za podstatnú, odzrkadľuje tiež čestné prehlásenie žalovaných zo dňa 25.9.2009, v ktorom žalovaní prehlásili, že po zhodnotení nadobudnutej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. S., bez zbytočného odkladu prevedú záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na svoju nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, ktorá okolnosť bola pre žalobcov rozhodujúcou pre podpis zámennej zmluvy. V čestnom prehlásení sa však neuvádza nič o vysporiadaní pozemkov pod stavbou zapísanou na LV č. XXXX, bez čoho taktiež nebolo možné zrealizovať prevod záložného práva. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, tento nespláca približne dva roky a banka už pristúpila k výkonu záložného práva, a teda žalobcom reálne hrozí, že v dôsledku absencie dohody o spôsobe prevodu záložného práva v zámennej zmluve a udalostí, ktoré nastali po uzavretí zámennej zmluvy, prídu o nehnuteľnosť, ktorú na jej základe nadobudli. Týmto sa žalobcovia oproti žalovaným dostali do neoprávnenej nevýhody, ktorý stav podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a okolnosti, za ktorých bola zámenná zmluva uzavretá a ktoré nastali v dôsledku toho, že zmluvnými stranami dohodnutý obsah zámennej zmluvy nevychádzal z účelu tohto právneho úkonu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nielen súčasná situácia žalobcov, ale i samotná zámenná zmluva, ktorá takýto stav spôsobila, odporuje dobrým mravom ako mravným, etickým a kultúrnym zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi ľuďmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a určil neplatnosť predmetnej zámennej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, majúc za to, že takéto rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. Žalovanými vznesenú námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti, súd posúdil ako nedôvodnú vzhľadom na to, že v danom prípade zámenná zmluva bola účastníkmi uzavretá dňa 25.9.2009 a žaloba podaná na súde dňa 25.9.2012, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Za neopodstatnenú považoval i námietku žalovanej 2/ o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola účastníčkou napadnutej zámennej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná 2/ je vecne pasívne legitimovaným subjektom, i keď nebola účastníkom zmluvy vzhľadom na to, že so žalovaným 1/ sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele X/X a v prípade určenia neplatnosti zámennej zmluvy súdnym rozhodnutím okresný úrad (Správa katastra) vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníci budú zapísaní žalobcovia, a teda rozsudkom je nepochybne dotknuté i vlastnícke právo žalovanej 2/ a Správa katastra by nemohla vykonať zápis
vlastníckeho práva v prospech žalobcov, ak by žalovaná nebola účastníčkou konania. Zároveň súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcom, ktorí mali v spore plný úspech, náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 605,23 € v prospech ich právneho zástupcu. Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 € vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku a žalobe bolo vyhovené.
4. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade.
5. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal v prvom rade nesprávne a zmätočné označenie svojho bydliska, ďalej mu nebolo zrejmé, za čo má platiť spoločne so žalovanou 2/ súdny poplatok vo výške 99,50 €, vytkol tiež, že obsah a znenie výroku rozsudku sa nezhoduje presne s obsahom zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009, predmetom ktorej neboli parcely uvedené vo výroku rozsudku, pričom súd neuviedol, na základe akého právneho úkonu došlo ku zmene a nárastu počtu parciel v rozpore s napadnutou zámennou zmluvou, a preto výrok napadnutého rozsudku a tiež aj uznesenie zo dňa 24.5.2013, ktorým bola pripustená zmena návrhu a úprava petitu, považoval za zmätočné a nevykonateľné. Poukázal na to, že na rekonštrukciu a úpravu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/ X, investoval nemalé finančné prostriedky (čo mal súd preukázané z jeho výpovede na pojednávaní 24.11.2014 a ani žalobcovia túto skutočnosť nespochybnili), s ktorou skutočnosťou sa súd právne žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa žalovaného vydaním napadnutého rozsudku vznikol právny stav, kedy rozhodnutím súdu vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcov, no súd nerozhodol vo výroku napadnutého rozsudku, aby žalobcovia mali vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nevyváženým rozhodnutím, porušujúcim zásadu rovnosti účastníkov konania, ako aj zásadu uvedenú v § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy pri prejednaní sporov majú dbať na to, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezistil úplne skutkový stav veci a nevykonal ďalšie dôkazy, existencia ktorých vyplynula priamo z jeho výpovede, a tým pádom aj nesprávne právne vec posúdil a dospel bez potrebného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so záverom súdu o porušení dobrých mravov a tvrdil, že súd neúplne a doslova diletantsky vykonal dokazovanie a rozhodol značne predčasne. Jednak sa absolútne nevysporiadal s tým, aká bola hodnota rodinných domov v O. a v S. v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktoré pochybenie súdu je o to nepochopiteľnejšie, že sa vo svojej výpovedi (tiež i žalobca 1/) vyjadrili, že sa snažil zrekonštruovať rodinný dom v S., aby jeho hodnota dosiahla hodnotu rodinného domu v O., čo bolo podmienkou banky pre poskytnutie úveru. Mal za to, že samotný obsah žaloby a jej zdôvodnenie bolo vyvrátené účastníckymi výpoveďami žalobcov a žalovaných, teda nebol preukázaný žiadny úmysel uviesť niekoho do omylu ani žiadna lesť a žalobcovia neboli podvedení. Poukázal v tejto súvislosti na žalovanými predložené listinné dôkazy a dôkazy predložené žalobcom 1/, ako aj na zámennú zmluvu zo dňa 16.2.2011 o spätnej zámene, ktorej záznam do katastra nebol povolený. Mal za to, že on neporušil dobré mravy a už vôbec nemôže súhlasiť s vyjadrením súdu na str. 12 rozsudku, pokiaľ určil neplatnosť predmetnej zámennej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, majúc za to, že takéto rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. Súd sa jednoznačne mýli, pretože jeho rozhodnutie práveže vytvorilo nevyvážený stav a vo vzťahu ku žalovaným vytvorilo de facto i de iure v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka stav bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov v tomto konaní. Uviedol ďalej, že na rodinnom dome súp. č. XXX na U. dvore v k.ú. S., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vykonal rekonštrukčné práce a investície spolu v hodnote 20.470,- € a na základe uvedených skutočností žalovaný podal vzájomný návrh podľa ust. § 97 ods. 1 O.s.p., ktorým navrhol, aby súd uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu v 1. rade sumu 20.470,- € s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne navrhol vzájomný návrh vylúčiť na samostatné konanie a podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vzájomného návrhu. Trval na tom, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade nemohlo v žiadnom prípade dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcom, čo preukazuje i zmluva o nájme rodinného domu na predmet nájmu RD - U. dvor č. X súp. č. XXX, kde prenajímateľ je uvedený žalovaný 1/ a žalobcovia ako nájomcovia, doba nájmu bola stanovená od 1.11.2013 a jej ukončenie malo byť termínované ku dňu prechodu vlastníckych práv k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu, ktorú nájomnú zmluvu však žalobcovia nepodpísali a ani sa o jej existencii počas celej doby konania nezmienili. Podľa názoru žalovaného hlavným motívom podanej žaloby zo
strany žalobcov je skutočnosť, že žalobcovia sa chceli dostať ku nehnuteľnosti na U. W., ktorá nemá záložné právo, aby ju mohli následne predať a vyplatiť svoje dlhy, ktoré nemajú žiaden právny vzťah ku žalovaným. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaná v 2. rade podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bola toho názoru, že nesprávna identifikácia parciel zo strany žalobcov v žalobe nemohla spôsobiť podaním žaloby zastavenie behu premlčacej doby, ktorá bežala ďalej až do podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 7.5.2013, kedy žalobcovia správne identifikovali predmet zámeny, pričom na základe pôvodnej identifikácie v žalobe zo dňa 25.9.2012, by kataster nehnuteľností nevykonal zmenu vlastníkov. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy svedčiace tomu, že stav ohľadne identifikácie parciel na LV č. XXX v k.ú. O. sa zmenil až po podaní žaloby, a teda že žalobcovia vychádzali pri podaní žaloby z údajov verejného registra a nezavinili, že žaloba obsahovala nesprávne údaje. A. na ust. § 79 ods. 1, X O.s.p. a citovala jeho znenie. Nesúhlasila ani s výrokmi II. a III. rozsudku, podľa ktorých je povinná nahradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia a zaplatiť štátu súdny poplatok, ktorý výrok nekorešponduje so skutočným stavom (jej majetkové a zárobkové pomery) a je voči nej diskriminačný, nakoľko jej zárobkové a majetkové pomery sú podstatne horšie ako u žalobcov, pričom žalobcov súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov, avšak v jej prípade rozhodol bez zistenia jej zárobkových a majetkových pomerov. Poukázala na to, že je dlhodobo nezamestnaná bez akejkoľvek dávky zo strany štátu, pričom sa stará o 3 maloleté deti a jej jediným príjmom je výživné na maloleté deti od ich biologických otcov. Poukázala na to, že žalobcovia sa rozhodli napadnúť na súde platnosť zámennej zmluvy zo dňa 25.9.2009 uzatvorenej medzi nimi a žalovaným 1/ a ona nespôsobila tento stav. Vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery žiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to pre odvolacie konanie aj pre konanie na súde prvej inštancie. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa ust. § 143 O.s.p., príp. v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok s tým, že vec vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách konania.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázali na to, že v konaní boli oslobodení od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, keďže mali priznanú bezplatnú právnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, pričom žalovaní boli v konaní neúspešní, a preto sú povinní uhradiť súdny poplatok štátu za podaný návrh na začatie konania. K námietkam týkajúcim sa uznesenia zo dňa 24.5.2013, ktorým súd pripustil zmenu návrhu a úpravu petitu, uviedli, že došlo k zmene čísel a výmer parciel na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. O. a súd postupoval v súlade so zmenou návrhu na začatie konania, ktorú navrhli v súlade s údajmi zverejnenými v katastri, keďže čísla parciel, aj výmery boli značným spôsobom zmenené a bolo potrebné, aby rozsudok bol súladný so zapísaným aktuálnym stavom v katastri nehnuteľností. K námietkam žalovaného, že rozhodnutím súdu vzniklo bezdôvodné obohatenie na ich strane uviedli, že ak by súd žalobu zamietol, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na ich úkor. Poukázali na to, že žalovaný 1/ chcel, aby súd určil neplatnosť zámennej zmluvy, čo vyplýva z mailovej komunikácie zo dňa 11.6.2013, v ktorej uviedol: „Chcem dať veci do pôvodného stavu, čiže žiadať súd, aby zrušil zámennú zmluvu, nakoľko boli porušené zaväzujúce podmienky z nej plynúce“. V tom čase o žiadnych investíciách do domu na U. dvore X v G. - S. nehovoril a už sa v ňom ani nezdržiaval, pričom jeho postoj k neplatnosti zámennej zmluvy sa zmenil až potom, ako sa dal zastupovať právnym zástupcom. K investíciám žalovaného uviedli, že na investíciu finančných prostriedkov do domu sa sám zaviazal v čestnom prehlásení zo dňa 25.9.2009, a preto nie je možné hovoriť v danom prípade o nejakom bezdôvodnom obohatení. Navyše dom spolu s pozemkami v O., ktorého sú vlastníkmi, má vyššiu hodnotu ako dom na U. W. X v S., teda vyslovením neplatnosti zámennej zmluvy získava žalovaný hodnotnejšiu nehnuteľnosť, avšak zaťaženú záložným právom. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zámennej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi pokladali za zákonné a aj spravodlivé a v tejto súvislosti poukázali na to, že dom a pozemky v O. pôjdu čoskoro do dražby, keďže hypotekárny nikto neuhrádza už viac ako dva roky, že žalovaní nesplnili to, čo sľúbili a po dobu 6 rokov nepreniesli ťarchu z nehnuteľnosti v O. na nehnuteľnosť na U. dvore X v G. - Šaci, dokonca prestali splácať aj úver a rozviedli sa. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že súdne rozhodnutie vytvorilo nevyvážený stav a poukázali na to, že taktiež investovali finančné prostriedky do domu v Medzeve a mali obavu, aby neostali na ulici a bez strechy nad hlavou. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní odvoláva na znalecké posudky týkajúce sa ocenenia nehnuteľnosti v S., zabúda na podstatný fakt, že nehnuteľnosť
na U. dvore X v S. bola a je bez akýchkoľvek tiarch, zatiaľ čo nehnuteľnosť v O. je zaťažená záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom už došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. na CEE COLLECT Slovakia, s.r.o. a celková dlžná suma úveru žalovaného ku dňu 17.2.2015 bola vo výške 60.892,45 €. K vzájomnému návrhu žalovaného podotkli, že v čase podania odvolania na vzájomný návrh už nie je priestor a žalovanému nič nebráni podať proti nim nový návrh, o ktorom bude možné rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia súdu týkajúceho sa neplatnosti zámennej zmluvy, nakoľko až právoplatným súdnym rozhodnutím by mohlo eventuálne dôjsť k obohateniu. Súdne rozhodnutie v konaní o neplatnosť zámennej zmluvy však zatiaľ nie je právoplatné, a preto ani nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na ich strane žalobcov, ale naopak v súčasnosti sú oni poškodení konaním žalovaných. Záverom uviedli, že nájomná zmluva, ktorú im žalovaný predložil, neriešila ich situáciu a žalovaná 2/ ani nesúhlasila s tým, aby mohli bývať na Ludvikovom dvore X v S. titulom nájomnej zmluvy. Napadnutý rozsudok považovali za zákonný a vecne správny, jasne, výstižne a presvedčivo odôvodnený, v danom prípade súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci, a preto ho navrhli potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 € za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.
8. Žalobcovia sa osobitne vyjadrili tiež k odvolaniu žalovanej 2/ a mali za to, že žalovaná v odvolaní neuviedla nič nové, s čím by sa súd prvej inštancie nevysporiadal vo svojom rozsudku. Napadnutý rozsudok považovali za zákonný a vecne správny, riadne a presvedčivo odôvodnený, v danom prípade súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci. Uviedli, že rodičia žalovanej ich oslovili s ponukou odkúpiť od nich nehnuteľnosť, čo vyplýva i z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 12.1.2015, v ktorej uviedol, že on s rodičmi žalovanej v podstate navrhli ten spôsob, že by dom v S. bolo možné získať práve tým, že sa pre žalobcov zakúpi iný rodinný dom a následne dôjde k zámene. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil účastnícke výpovede, ako aj svedecké výpovede jednotlivo a aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že žalobu o určenie neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej dňa 25.9.2009 podali v zákonnej trojročnej premlčacej dobe na príslušnom súde, pričom od počiatku sa domáhali určenia neplatnosti zámennej zmluvy podanou žalobou zo dňa 25.9.2012, ako aj zmenou žalobného návrhu s tým, že dňom podania žaloby na súde došlo k spočívaniu premlčacej doby a počas doby súdneho konania premlčacia doba neplynula. Zdôraznili, že práva uplatnené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II č.k. 37C 233/2012 sa počas celej doby súdneho konania nemenili. K námietke žalovanej týkajúcej sa povinnosti nahradiť trovy konania poukázali na to, že boli v konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch a vo veci mali plný úspech, keďže súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu a v konaní boli zastúpení advokátom, preto im prináleží náhrada trov právneho zastúpenia; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie správne a zákonne, keď aplikoval ust. § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. V tejto súvislosti poukázali na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Obo 181/2007, 2Obo 89/2010 a 6Obo 103/2008 zo dňa 29.5.2009, podľa ktorých „Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom, resp. čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok § 142 O.s.p. zaviazaný na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo čiastočný úspech“. Súd postupoval správne a zákonne, pričom v danom prípade nebolo jeho povinnosťou zisťovať zárobkové a majetkové pomery žalovanej 2/. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 € za vyjadrenie k odvolaniu žalovanej.
9. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca v 1. rade O. S., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, preto súd prvej inštancie uznesením č.k. 37C/233/2012-354 zo dňa 17.7.2019 podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP rozhodol, že v konaní na strane žalobcu bude pokračovať v konaní so žalobkyňou O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O., O. 8, ktorá je dedičkou a právnou nástupkyňou zomrelého žalobcu v 1. rade O. S..
10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, však zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania žalovanými, prejednal odvolania ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade nie sú dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2020 o 11.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. p., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami žalovaných uvedenými v podaných odvolaniach a z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia a podania odvolania (do 30.6.2016), pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby nesprávne interpretoval, príp. aplikoval použitý právny predpis alebo jeho právnu normu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci a rozhodnutie, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. 132 a nasl. O.s.p., zistené skutočnosti posúdil v súlade so zákonom, logicky a správnym spôsobom, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia i relevantné argumenty sporových strán, ako aj na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok súd prvej inštancie aj správne právne posúdil, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 3 ods. 1, § 588, § 611, § 37 ods. 1, 2 a § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 OZ), ktoré aj správne interpretoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní zistené a preukázané skutočnosti odôvodňujú právny záver o absolútnej neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej dňa 25.9.2009 medzi žalovaným v 1. rade na jednej strane a žalobkyňou O. S. a O. S. (zomrelým dňa XX.X.XXXX) ako druhej zmluvnej strany, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v k.ú. O., okres G. - okolie a LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a preto na tieto dôvody v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP aj odkazuje.
13. Odvolacím súdom neboli v konaní zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktoré by znamenali odňatie možnosti stranám sporu (žalovaným) konať pred súdom alebo porušenie ich práva na spravodlivý proces a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie (odvolania) žalovaných, lebo sa v nich iba opakujú skutočnosti namietané žalovanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý ich námietky a procesnú obranu správne vyhodnotil ako nedôvodnú a hodnotenie súdu prvej inštancie si v celom rozsahu osvojuje aj odvolací súd. Posudzovanú zámennú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobcovia v rozpore so samotným účelom zámennej zmluvy mali zámenou nadobudnúť do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytnutého žalovanému 1/, zatiaľ čo žalovaný do svojho výlučného vlastníctva za peňažné prostriedky z poskytnutého úveru mal nadobudnúť nehnuteľnosť žalobcov, na ktorej neviazlo žiadne záložné právo, navyše následne svoje záväzky ako dlžník z úverovej zmluvy riadne neplnil a úver nesplácal, preto veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva, pričom je nepochybné, že skutočnou vôľou a úmyslom žalobcov nebolo zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré mali nadobudnúť zámenou (stať sa záložcami), v danom prípade aj podľa úvahy odvolacieho súdu ide o hrubý nepomer vo vzájomných plneniach a právach z uzavretej zámennej zmluvy; uzatvorením napadnutej zámennej zmluvy so zaťažením majetku žalobcov záložným právom jednoznačne žalobcom bola spôsobená značná ujma na ich právach a
neprimerane boli obmedzené ich vlastnícke práva k nehnuteľnosti nadobudnutej zámenou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená i konanie žalovaného 1/ (žalovaných), je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že právny úkon sa dostal do kolízie s dobrými mravmi, preto z tohto dôvodu je zámenná zmluva uzatvorená dňa 25.9.2009 medzi žalovaným 1/ a na druhej strane žalobkyňou O. S. a O. S. o zámene nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. O., okres G. - okolie a LV č. XXXX v k.ú. S., okres G. II, podľa ust. § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i v kontexte odvolacích námietok žalovaných odvolací súd poukazuje na právny názor formulovaný v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 729/2006, podľa ktorého vysloveniu záveru, že právny úkon nie je v súlade s dobrými mravmi nebráni skutočnosť, že úkon bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi, ako je tomu v danom prípade a nie je tiež rozhodujúce, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi spôsobil, alebo či niektorá zo zmluvných strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Zásada zmluvnej voľnosti sa prejavuje okrem iného v možnosti slobodne určiť obsah zmluvy. Aj zmluvná voľnosť vyjadrená v určitom právnom úkone však podlieha posúdeniu podľa ust. § 39 OZ, a preto nemožno dospieť k záveru, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Podľa čl. 11 odsek 3 Listiny základných práv a slobôd vlastnícke právo nesmie byť zneužité na ujmu práv iných alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami.
16. Námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa ním vynaložených investícií do nehnuteľnosti, ktorú nadobudol napadnutou zámennou zmluvou, nemajú pre posúdenie prejednávanej veci žiadny právny význam, lebo peňažný nárok žalovaného voči žalobcom nebol predmetom daného sporu a žalovanému nič nebráni, aby si prípadné svoje nároky proti žalobcom uplatnil žalobou v samostatnom konaní. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní uplatnil vzájomnou žalobou proti žalobcom nárok na zaplatenie sumy 20.470,- € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, na túto námietku v rámci procesnej obrany nebolo možné prihliadať. Žalovaný nemôže účinne uplatniť svoje právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou v štádiu odvolacieho konania, pokiaľ nárok nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, išlo by totiž o neprípustné rozšírenie predmetu konania v čase, kedy konanie v prvej inštancii skončilo meritórnym rozhodnutím (§ 372 CSP).
17. Z uvedených dôvodov odvolania žalovaných nie sú opodstatnené, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku vo veci samej, ako aj v závislých výrokoch o trovách konania a o poplatkovej povinnosti žalovaných, ako vecne správny. Žalobcom (žalobkyni) vzhľadom na plný procesný úspech v spore, súd prvej inštancie správne priznal nárok na 100 % náhradu trov konania a ani na základe skutočností uvedených v odvolaní žalovanej neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o trovách konania, pri aplikácii ust. § 257 CSP (do 30.6.2016 ust. 150 ods. 1 O.s.p.) a nepriznanie náhrady trov konania plne úspešným žalobcom.
18. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný procesný úspech a žalovaní neboli úspešní, preto súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).