Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Ca-2-2020.pdf
PDF · 126.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ca/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, právne zast. LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, konajúca konateľom JUDr. Radoslavom Kačurom, advokátom, proti žalovanej V. S., N.. X.X.XXXX, C. A. A. XXXX/XXA, XXX XX Ž., podnikajúcej pod obchodným menom Martina Hanuliaková, IČO: 48 268 917, miesto podnikania Bratislavská 8742/97A, 010 07 Žilina, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., IČO: 47 240 997, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, konajúca konateľkou JUDr. Kvetoslavou Kolínovou, advokátkou, o zaplatenie 24,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 6.8.2020, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24,-EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24,-EUR od 1.5.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neuhradenej primeranej odmeny výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov podľa § 99 ods. 1, ods. 2 Autorského zákona, za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019.
2. Z podaného návrhu súd zistil, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a že vykonáva ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, na základe oprávnenia č.k. MK-1586/2016-232/10422 udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 18.8.2016, na výkon kolektívnej správy práv podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) č. 185/2015 Z. z. Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015 Z. z.“). Na základe uvedeného oprávnenia žalobca, ako orgán kolektívnej správy, zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaná je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje predajňu s názvom Kvetinky u Tinky, adrese Národná 16, 010 01 Žilina. Žalobca poukázal na ustanovenia § 143
ods. 1, 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 165 ods. 1, § 169 ods. 4, § 27 ods. 1 a 2, § 99 ods. 1 a 2, § 110, § 119 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, na § 489 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
3. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho kontrolnou činnosťou bolo zistené a preukázané, že žalovaná v uvedenej predajni disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaná si však napriek tomu nesplnila svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 24,-EUR. Túto žalobca určil podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2019, nasledovne: a) druh prevádzky: obchodná predajňa, rozloha: R, do 50 m2, s ročným paušálom spolu vo výške 24,-EUR za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, podľa bodu A. „obchodné prevádzky a prevádzky služieb“ sadzobníka. Písomnosťou zo dňa 21.4.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie uvedenej primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 30.4.2020. Žalovaná žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila.
4. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to vysporiadanie nárokov výkonných umelcov zo dňa 21.4.2020 a plnomocenstvo zo dňa 13.2.2020. Odkázal na uloženie ďalších listinných dôkazov v súdnom registri súdu OpP (sp. zn. 1OpP/40/2020) a to plnomocenstvo zo dňa 1.4.2020, oprávnenie žalobcu na výkon kolektívnej správy práv č. MK-1586/2016/10422 z 18.8.2016, stanovy žalobcu, sadzobník žalobcu platný od 31.12.2018 (pre rok 2019) a osvedčenie o registrácii pre DPH
5. Žalovaná, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. 19Up/1539/2020, prostredníctvom právneho zástupcu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny základ ani výšku uplatneného nároku a neuniesol ani dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Návrh žalobcu je tak nekonkrétny, bez faktických údajov, pozostávajúci len zo všeobecných informácií, je neurčitý, nesprávny a žalobca nepreukázal, že si svoje nároky uplatnil po práve.
6. Žalovaná uviedla, že vo svojej prevádzke nedisponuje a od jej otvorenia ani nedisponovala žiadnym technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov ani audiovizuálnych záznamov. Poukázala na to, že žalobca v tomto smere súdu žiadny dôkaz nepredložil a ani len nešpecifikoval o aké technické zariadenie by malo ísť. Rovnako žalobca nepreukázal kedy a kto mal ním uvádzanú kontrolu vykonať a nepredložil o nej žiadny zápis. Žalobca tak podľa názoru žalovanej neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam.
7. Žalovaná vzniesla pochybnosti aj k udeleniu plnej moci žalobcom jeho právnemu zástupcovi dňa 1.4.2020, keď toto splnomocnenie jej doručené nebolo a bolo jej doručené iba substitučné plnomocenstvo právneho zástupcu advokátskej koncipientke zo dňa 13.2.2020. Nie je tak zrejmé, či návrh podala osoba na to oprávnená. Poukázala aj na časovú súvislosť medzi uvedenými splnomocneniami.
8. K písomnej výzve žalobcu zo dňa 21.4.2020 uviedla, že nakoľko nemala vedomosť o nijakých svojich záväzkoch voči žalobcovi, v účtovníctve žiadne záväzky neeviduje, ani s ním nebola v zmluvnom vzťahu a k výzve nebola priložená ani žiadna plná moc, či sadzobník, mala pochybnosti o jej relevantnosti ako takej a preto na ňu nereagovala. Žalobca nepreukázal ani primeranosť odmeny, či splatnosť žalovanej pohľadávky, a ani omeškanie žalovanej.
9. Po zrušení platobného rozkazu (§ 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z.), súd na návrh žalobcu (§ 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.
10. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej. V zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. ako aj v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv je žalobca oprávnený na vyberanie primeraných odmien za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom. Žalobca si právny nárok na primeranú odmenu uplatňuje priamo z platných právnych predpisov, v zmysle ktorých je žalovaná povinná túto odmenu uhradiť. Ďalej poukázal na to, že každý subjekt, ktorý plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu by ešte pred samotným otvorením prevádzky sa mal informovať o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov.
Žalovaná však tento svoj záujem vopred neoznámila a predmety ochrany použila priamo, bez toho, aby mohlo dôjsť k dohadovaniu podmienok primeranej odmeny. Žalobca preto považuje za bezpredmetné tvrdenie žalovanej, že s ním nikdy neuzatvorila zmluvu a nebola jej doručená žiadny faktúra.
11. Vo vzťahu ku kontrolnej činnosti žalobca uviedol, že zákon č. 185/2015 Z. u. neupravuje jej priebeh, ani postup kontrolórov, neurčuje mu povinnosť, aby boli prevádzkovatelia zariadení upovedomení o vykonávanej kontrole, rovnako neurčuje, aby boli vystavované formálne protokoly, resp. záznamy o vykonanej kontrole, ktoré by museli, resp. mali byť predkladané prevádzkovateľom príslušných zariadení na vyjadrenie či odsúhlasenie. O kontrole sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy. Uplatnený nárok je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly, či spísaním záznamu. Kontrola bola vykonaná v rokoch 2018 a 2019 externými zamestnancami žalobcu, pričom bolo zistené, že v prevádzke žalovanej sa nachádza rádio, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov. Tvrdenie žalovanej považuje žalobca za účelové, v snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti. Žalobca žiadal, aby žalovaná predložila ako dôkaz zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou SOZA, za účelom podpory jeho tvrdení, t.j. za účelom preukázania existencie technického zariadenia v prevádzke žalovanej. Eventuálne, aby doplnenie dokazovania v tomto smere zabezpečil súd.
12. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že v návrhu nepreukázal primeranosť odmeny, žalobca uviedol, že odmena bola vyčíslená v zmysle Sadzobníka účinného od 1.1.2019. Ak žalovaná so sumou nesúhlasí, je oprávnená obrátiť sa na súd, aby určil výšku primeranej odmeny, avšak toto právo jej patrí predtým ako sa ako prevádzkovateľ stane potenciálnym používateľom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že v návrhu nepreukázal že je žalovaná v omeškaní, poukázal žalobca na to, že opakovane žalovanú vyzýval na splnenie jej povinnosti, pričom až výzvou zo dňa 21.4.2020, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu primeranej odmeny v lehote do 30.4.2020 s tým, že od nasledujúceho dňa, t. j. odo dňa 1.5.2020, sa žalovaná dostala do omeškania so splnením svojej povinnosti. Z dôvodu, že odmena nebola uhradená dobrovoľne, je oprávnený domáhať sa jej zaplatenia súdnou cestou.
13. Napokon žalobca poukázal aj na to, že všetky dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvolával, predložil súdu, vrátane plnej moci udelenej právnemu zástupcovi a návrh tak bol podaný oprávnenou osobou.
14. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich skutkových a právnych dôvodoch uvedených v odpore. Ďalej uviedla, že nespochybňuje subjektivitu žalobcu ako kolektívnej organizácie ochrany práv výkonných umelcov, ale má za to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ním žalovaná pohľadávka voči žalovanej je existujúca, musí preukázať, že žalovaná vo svojej prevádzke disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého reálne dochádzalo k verejnému prenosu umeleckých výkonov a zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Musí preukázať, že žalovaná vykonávala verejný prenos diela podľa § 27 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z.. Podľa žiadneho ustanovenia Autorského zákona totiž nevzniká nárok na odmenu automaticky pri zriadení každej jednej prevádzky tak, ako sa domnieva žalobca ale iba v prípade, ak v prevádzke dochádza k verejnému prenosu umeleckých výkonov, ktorých autorom žalobca poskytuje ochranu. Žalovaná trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Žalovaná naopak, poukázala na to, že v jej prevádzke sa síce nachádza rádio, ale ide o staré rádio po babičke, ktoré slúži len ako dekorácia priestorov prevádzky, ktorá je v takom štýle zariadená. Uvedené rádio nie je napojené na elektrickú sieť a je nefunkčné. Nedochádza tak prostredníctvom neho k žiadnemu verejnému prenosu umeleckých výkonov. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o opaku a v prípade ak bol z kontroly vyhotovený nejaký interný, neformálny záznam, nepredložil súdu ani ten, aby preukázal právny základ žalovanej pohľadávky. Dôkazné bremeno k tvrdeniu, že by žalobkyňa vo svojej prevádzke disponovala zariadením na prenos zvuku, prostredníctvom ktorého by reálne dochádzalo k verejnému prenosu umeleckých výkonov, tak žalobca neuniesol a zotrval iba v rovine jeho tvrdení.
15. K návrhu žalobcu na predloženie zmluvy medzi žalovanou a SOZA, žalovaná uviedla, že takú zmluvu neuzavrela a na jej uzavretie nemala a nemá ani právny dôvod, keďže vo svojej prevádzke nedisponovala a ani nedisponuje zariadením na prenos zvuku.
16. Žalovaná poukázala aj na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu, keď ten hovorí o jej prevádzke ako o reštaurácii (hoci reštauráciu neprevádzkuje), v ktorej bola kontrola vykonaná v rokov 2018 a 2019 a následne hovorí už iba o roku 2019. Zotrvala aj na svojom tvrdení, že substitučná plná moc je udelená
skôr ako plná moc udelená žalobcom právnemu zástupcovi. V návrhu žalobcu sa podľa jej názoru neuvádza, že prílohy sú uložené v registri OpP.
17. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 11.12.2020, žalobca požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v ich neprítomnosti. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
18. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, s poukazom na vyššie uvedené podanie žalobcu, doručené súdu dňa 11.12.2020, t.j. žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a súhlas s konaním súdu v ich neprítomnosti.
19. Právna zástupkyňa žalovanej v konaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrení, ktoré uviedla v podanom odpore a v následnom vyjadrení - duplike. Uviedla, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Poukázala na ustanovenie § 132 CSP s tým, že strana, ktorá v konaní tvrdí skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, má povinnosť ich aj preukázať. Žalobca nijako nepreukázal existenciu verejného prenosu v prevádzke žalovanej, pričom ak aj pri nejakej kontrolnej činnosti nejaké zistenia urobil, žiadny dôkaz súdu o tom nepredložil.
20. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“), tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonné ods. ho umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Tento zákon upravuje aj správu práv.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2 Autorského zákona, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.
22. Podľa § 27 ods. 1, 2 Autorského zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
23. Podľa § 99 ods. 1, 2 Autorského zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
24. Podľa § 110 Autorského zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
25. Podľa § 119 Autorského zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
26. Podľa § 143 ods. 1, 2 Autorského zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
27. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
28. Podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
29. Podľa § 169 ods. 4 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
30. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
31. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
32. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
33. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
34. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
35. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
36. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
37. Podľa § 153 od. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.
39. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-4), plnomocenstvom zo dňa 13.2.2020 (č.l. 5), vysporiadaním nárokov výkonných umelcov (č.l. 6), odporom žalovanej (č.l. 16-17), vyjadrením žalobcu k odporu žalovanej (č.l. 28-30), vyjadrením - duplikou žalovanej (č.l.87-89), oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016 (č.l. 95), stanovami žalobcu (č.l. 96-100), sadzobníkom žalobcu účinným od 31.12.2018 (č.l. 101-102), plnomocenstvom zo dňa 1.4.2020, ospravedlnením žalobcu doručeným súdu dňa 10.12.2020 a tiež vykonal dokazovanie listinami, ktoré si súd postupom podľa § 185 ods. 2 CSP obstaral z verejných registrov a zoznamov, a to oboznámením obsahu výpisu zo živnostenského registra žalovanej a výpisu zo štatistického registra organizácií (§ 185 ods. 2 CSP).
40. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
41. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 24,-EUR s príslušenstvom, predstavujúcej primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia - rádia, v prevádzke žalovanej - v obchodnej predajni s názvom Kvetinky u Tinky, na adrese Národná 16, 010 01 Žilina.
42. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom. Nebolo sporné ani to, že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy má v zmysle § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona právo domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva, t.j. aktívna legitimácia žalobcu.
43. Spornou bola otázka podania návrhu na začatie súdneho konania neoprávnenou osobou a to po vznesení pochybnosti žalovanej k udeleniu plnej moci žalobcom jeho právnemu zástupcovi dňa 1.4.2020, ktoré je datované neskôr ako substitučné plnomocenstvo právneho zástupcu advokátskej koncipientke zo dňa 13.2.2020.
44. Tu súd z návrhu na vydanie platobného rozkazu aj z vyjadrenia k odporu žalobcu zistil, že tieto boli podané elektronicky z dátovej schránky právneho zástupcu žalobcu. Podávajúcim tak bol právny zástupca žalobcu, nie iná osoba a preto súd konštatuje, že návrh bol podaný osobou oprávnenou na jeho podanie. Z hľadiska právnych účinkov podaného návrhu nie je potom relevantné, kto počítač obsluhoval, t.j. či návrh podal z jeho dátovej schránky priamo konateľ právneho zástupcu alebo jeho advokátska koncipientka. Uvedené platí aj pri písomných vyjadreniach k veci. Je v súlade aj so zákonom o advokácii, že advokáta pri jednotlivých úkonoch môže zastúpiť jeho advokátsky koncipient alebo aj iný jeho zamestnanec. Vyjadrenie k odporu bolo súdu predložené aj vo formáte Pdf, pričom ho podpísal konateľ právneho zástupcu žalobcu, nie jeho koncipientka a preto aj z tohto pohľadu, bola substitučná plná moc predložená súdu nadbytočne. Pokiaľ ide o predloženie plnej moci, ktorú žalobca udelil svojmu právnemu zástupcovi, táto bola súdu riadne predložená spolu s návrhom, v ktorom bol uvedený odkaz (v časti H návrhu) na dokumenty uložené v registri sp. zn. 1OpP/40/20.
45. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaná prevádzkuje obchodnú predajňu s názvom Kvetinky u Tinky, na adrese Národná 16, 010 01 Žilina.
46. V konaní nebolo sporné ani to, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu podľa ustanovení Autorského zákona a že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy, si uplatnil nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktorý je zákonným nárokom, vychádzajúc z konštrukcie bezdôvodného obohatenia v Autorskom zákone. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú
odmenu z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
47. V konaní bola spornou skutočnosť, či žalovaná vo svojej prevádzke uskutočňuje verejný prenos autorského diela, jeho verejným šírením prostredníctvom technického zariadenia - rádia, osobám nachádzajúcim sa v jej prevádzke, resp. či vôbec takýmto technickým zariadením disponuje.
48. Žalobca k uvedenej spornej skutočnosti tvrdil, že žalovaná disponuje vo svojej prevádzke rádiom, prostredníctvom ktorého dochádzalo v roku 2019 k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov. Tvrdil, že takýto záver vyplynul z kontrolnej činnosti vykonanej jeho externými zamestnancami, pri ktorej bolo zistené, že v prevádzke žalovanej sa nachádza rádio, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov. Ním uplatnený nárok je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly, či spísaním záznamu o kontrole. Autorský zákon neupravuje priebeh kontroly, ani postup kontrolórov, ani nevyžaduje, aby boli prevádzkovatelia zariadení vopred upovedomení o vykonávanej kontrole, resp. aby boli vystavované formálne záznamy o vykonanej kontrole a tieto predkladané prevádzkovateľom na vyjadrenie či odsúhlasenie. Uviedol, že o kontrole sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy.
49. Žalovaná tvrdenia žalobcu poprela a tvrdila, že vo svojej prevádzke žiadnym technickým zariadením na prenos zvuku - rádiom, ktorým by uskutočňovala verejný prenos umeleckých výkonov a zvukových záznamov, nedisponovala. Žalovaná poukázala na to, pokiaľ sa v jej prevádzke nachádza rádio, ide o staré rádio po babičke, ktoré slúži len ako dekorácia priestorov jej prevádzky, ktorá je v takom štýle zariadená. Uvedené rádio je nefunkčné a nie je vôbec napojené ani na elektrickú sieť. Nedochádzalo prostredníctvom neho k žiadnemu verejnému prenosu umeleckých výkonov.
50. Žalobca na uvedené tvrdenie žalovanej nijako nereagoval.
51. Súd k spornej skutočnosti konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne o tvrdenia vyplývajúce a zistené pri jeho kontrolnej činnosti, ktorú mali vykonať jeho externí zamestnanci niekedy v roku 2019 (pričom neuviedol ani presný dátum) v prevádzke žalovanej, potom súdu toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal nijakým dôkazom. Žalobca síce ako dôkaz označoval interný, neformálny záznam z vykonanej kontroly, avšak tento dôkaz súdu nepredložil. Žaloba, založená iba na tvrdeniach žalobcu o tom, že žalovaná vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov tým, že disponuje technickým zariadením na tento prenos, bola pre súd nepresvedčivá a nepreukázaná.
52. Súd uvádza, že žalobca je povinný na preukázanie svojich tvrdení poskytnúť súdu dôkaz, ktorý jeho tvrdenia preukazuje, čo sa v tejto veci nestalo. Súd poznamenáva, že ak žalobca má zistené a preukázané interným (aj keď neformálnym) záznamom, z ktorého pri podaní žaloby vychádzal, také konanie žalovanej, ktoré je v rozpore s Autorským zákonom, potom nie je daný dôvod, aby tento záznam nepredložil súdu ako dôkaz.
53. Súd poukazuje na to, že žalobca má v civilnom sporovom konaní nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť (§132 CSP). Proces dokazovania je vybudovaný na princípe prejednacom a princípe kontradiktórnosti konania. Každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách a výsledok konania závisí na ich iniciatíve a ich aktivite v konaní, resp. od kvality predložených dôkazov. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Neunesením dôkazného bremena sa strana sporu vystavuje zodpovednosti za nepreukázanie svojich tvrdení a rozhodnutiu vo veci samej v jej neprospech.
54. Súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje, že výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prináleží zákonný nárok na odmenu za vykonávanie verejného prenosu umeleckých výkonov a zvukových a audiovizuálnych (zvukovo-obrazových záznamov), ktorý je oprávnený v ich mene vymáhať žalobca. Súd nespochybňuje ani to, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly prípadne spísania záznamu o kontrole ale zo samotných ustanovení Autorského zákona. Súd však konštatuje, že to, že Autorský zákon vykonanie kontroly nijako neupravuje, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať nárok uplatnený v súdnom konaní aj relevantným dôkazom. Pre žalobcu platia, bez ohľadu na znenie konkrétneho hmotnoprávneho predpisu, aj ustanovenia
procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa § 132 CSP. To znamená, že žalobca okrem opísania rozhodujúcich skutočností je povinný v žalobe označiť aj dôkazy na ich preukázanie a tieto, ak to ich povaha pripúšťa, k žalobe aj pripojiť. Žalobca tak musí súdu preukázať, že žalovaná vykonávala verejný prenos diela v zmysle § 27 ods. 1 Autorského zákona. Z ustanovení Autorského zákona totiž nemožno vyvodiť záver, že už samotným zriadením prevádzky podnikateľským subjektom a ani samotným umiestnením technického zariadenia v nej (žalobca nepreukázal ani túto skutočnosť), vzniká nárok autorov diel na primeranú odmenu, vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu. Z Autorského zákona nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka žalovaného disponuje takýmto zariadením, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok. Umiestnením technického zariadenia v prevádzke, totiž vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu diela jeho verejným šírením. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď žalovaná uviedla, že rádio, ktoré má v prevádzke, má po svojej babičke, slúži ako kus nábytku, nakoľko je nefunkčné a nie je ani napojené na elektrickú sieť. Žalovaný na tieto tvrdenia žalovanej nereagoval a napriek existencii tejto spornej skutočnosti, súdu nijaký dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, nepredložil. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, súd pre úplnosť poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazovala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti a dôkazné bremeno leží na tom, kto naopak preukazuje existenciu spornej skutočnosti. Súd preto tvrdenie žalobcu, s poukazom na absenciu dôkazu, ktorý by ho preukázal, považoval za nepreukázané.
55. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a to vyžiadať od žalovanej zmluvu, ktorú podľa tvrdenia žalobcu táto mala uzatvoriť s inou organizáciou kolektívnej správy z dôvodu, že žalovaná existenciu takejto zmluvy poprela. Vykonanie takéhoto dôkazu vyžiadaním od inej organizácie, súd preto nepovažoval za potrebné. Vykonanie uvedeného dôkazu (ak by existoval) by podľa názoru súdu ani nebolo spôsobilé suplovať nepredloženie rozhodujúceho dôkazu zo strany žalobcu a preukázať jeho tvrdenia, ktoré zistil, resp. mal zistiť svojou kontrolnou činnosťou. Súd preto takýto dôkaz nevykonal.
56. V danom prípade tak možno konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý bezpečne preukázať jeho tvrdenie, že žalovaná v rozhodnom období, v priestoroch jej prevádzky uskutočňovala verejný prenos diela, t.j. že verejne šírila technickým prostriedkom zvukové záznamy diel autorov.
57. Súd na podporu svojich záverov poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 38/2015, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“
58. Súd tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení v žalobe neuniesol a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.