Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-106-2020.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 2, S. a 2/ X. F., nar. X.X.XXXX, bytom I. 2, S., o zaplatenie 7.956,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12. júna 2020, č. k. 41Csp/111/2019-144
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku o paričnej lehote vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 260,- Eur s „prislúchajúcim úrokom z omeškania“ a v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 76,56 Eur (I), uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.619,93 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.879,93 Eur od 2.8.2016 do 24.4.2019, zo sumy 7.859,93 Eur od 25.4.2019 do 21.6.2019, zo sumy 7.839,93 Eur od 22.6.2019 do 22.7.2019, zo sumy 7.819,93 Eur od 23.7.2019 do 21.8.2019, zo sumy 7.799,93 Eur od 22.8.2019 do 3.10.2019, zo sumy 7.779,93 Eur od 4.10.2019 do 28.10.2019, zo sumy 7.759,93 Eur od 29.10.2019 do 22.11.2019, zo sumy 7.739,93 Eur od 23.11.2019 do 20.12.2019, zo sumy 7.719,93 Eur od 21.12.2019 do 23.1.2020, zo sumy 7.699,93 Eur od 24.1.2020 do 20.2.2020, zo sumy 7.679,93 Eur od 21.2.2020 do 16.3.2020, zo sumy 7.659,93 Eur od 17.3.2020 do 20.4.2020, zo sumy 7.639,93 Eur od 21.4.2020 do 11.5.2020 a zo sumy 7.619.93 Eur od 12.5.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II) a rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobcovi voči obom žalovaným nárok na ich plnú náhradu III).
2. Len proti časti vyhovujúceho výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti podala žalovaná v 1. rade odvolanie. Výroky rozsudku o zastavení konania a o peňažnej povinnosti žalovanej v 1. rade neboli odvolaním napadnuté. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p. a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Nakoľko žalovaný v 2. rade proti rozsudku odvolanie nepodal a samostatná povaha procesného spoločenstva žalovaných vylučovala presah rezolutívneho účinku odvolania žalovanej v 1. rade aj na časť rozhodnutia, ktorá sa týkala len žalovaného v 2. rade (výrok o paričnej lehote vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a výrok
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade), rozsudok i v týchto častiach nadobudol právoplatnosť, a preto v nich nebol odvolacom konaní preskúmavaný.
3. V odôvodnení rozhodnutia o paričnej lehote súd prvej inštancie vyjadril, že „...nemohol vyhovieť návrhu žalovanej v 1. rade splácať dlh v mesačných splátkach po 20 eur (ktoré doteraz žalovaná v l. rade aj po podaní žaloby uhrádzala), ani v maximálnych mesačných splátkach 50 eur, nakoľko navrhnuté mesačné splátky podľa názoru súdu nie sú primerané výške dlhu a dobe splácania dlhu“. Konštatoval v tejto spojitosti, že „žalovaná v l. rade má toho času 69 rokov a pri mesačnej splátke 20 eur by dlh musela splácať po dobu cca 33 rokov a pri mesačnej splátke 50 eur by žalovaná dlh splácala po dobu minimálne 13 rokov“. Na dôvažok pripomenul, že „Nič však nebráni tomu, aby po právoplatnosti rozsudku žalovaní dohodli so žalobcom iní spôsob splácania dlhu“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri posudzovaní možností žalovaných splácať dlh súd prvej inštancie vyšiel z toho, že žalovaní sú poberateľmi starobného dôchodku (žalovaná v 1. rade vo výške 329,- Eur a žalovaný v 2. rade vo výške 556,- Eur) a že mimo bežných výdavkom majú náklady spojené s úhradou iných záväzkov v sume 349,- Eur.
4. Žalovaná v 1. rade v odvolaní vyzdvihla skutočnosť, že pri existujúcich príjmoch a výdavkoch žalovaných nie je v ich možnostiach plniť žalobcovi naraz. Poznamenala, že žalobca v rámci rokovaní o spôsobe uspokojenia jeho pohľadávky trval na výške splátky minimálne v sume 270,- Eur, ktorá je však pre ňu neakceptovateľná. Prezentovala zároveň pripravenosť splácať úverový záväzok mesačnými splátkami vo výške 100,- Eur.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade vecne nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej v 1. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) opodstatnené.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v 1. rade v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
8. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. Procesná úprava v citovaných zákonných ustanoveniach ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom potrebné považovať tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 C.s.p. a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá
takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nie len osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).
10. Pri posudzovaní návrhu žalovaných na predĺženie zákonom stanovenej lehoty na plnenie mal súd prvej inštancie tieto právnou praxou aprobované kritéria dôsledne na pamäti. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje s jeho názorom, že plnenie v časovom horizonte 13 až 33 rokov podľa predstáv žalobcov je s účinnou ochranou porušených práv žalobcu jednoducho povedané nezlučiteľné. Odvolací súd len na doplnenie úvah prvoinštančného súdu poznamenáva, že pôvodne dohodnutá splátka úveru predstavovala 220,90 Eur a že žalovaní sa v platobnej neschopnosti ocitli výlučne zo subjektívnych dôvodov, keďže prevzali viacero úverových záväzkov a neodhadli pritom svoje schopnosti splniť ich. Za tejto situácie odvolací súd nevzhliadol akýkoľvek priestor pre úvahy o rozsahu plnenia žalovaných vo výške nedosahujúcej aspoň úverovou zmluvou dohodnutú splátku, ktorá však so zreteľom na výšku príjmov a výdavkov žalovaných i tak nepredstavuje reálnu alternatívu plnenia. V záujme spravodlivého usporiadania pomerov preto nemožno inak než trvať na zaplatení priznaného plnenia naraz a to aj za cenu rozumného refinancovania existujúceho úverového zaťaženia žalovaných.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o paričnej lehote vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade i v závislom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi týmito subjektmi, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, potvrdil.
12. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)