Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-14-2020.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu F. T. T. S. L. so sídlom F. Q. 1, XXXXX T., S., registrovaného pod číslom XXX XXX XXX, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom F. T. T. S. L. pobočka zahraničnej banky, so sídlom F., V. 2, K.: XX XXX XXX, zast. E., so sídlom F., U. XX, proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XXX/X, o zaplatenie 696,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. januára 2020, č. k. 6Csp/118/2019-63 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 696,11 eur spolu s úrokmi vo výške 30% ročne zo sumy 590,60 eur od 17.08.2016 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 706,11 eur od 17.08.2016 do 22.09.2017 a zo sumy 696,11 eur od 23.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom zmluvného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 29.10.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Z. L. E.. v dôsledku cezhraničného zlúčenia dňa 29.09.2016. Jeho právny predchodca uzatvoril dňa 29.10.2015 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, ktorá má povahu zmluvného formulára a jej obsahom je úver vo výške úverového rámca 5.000,- eur na nákup tovaru, špecifikovaného ako „mobilný telefón“, v čase prvého čerpania bola výška úverového rámca 600,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, so splatnosťou k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10. dňa v mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie. Úroková sadzba bola dohodnutá na 30 % ročne, RPMN na 34,48 %, priemerná RPMN bola podľa zmluvy 23,53 %. Odplata bola vo výške 30 %. Zároveň bolo dohodnuté poistenie úveru s poplatkom za poistenie vo výške 4,99 %. V zmluve sa okrem iného nachádza aj dojednanie, že v prípade nesplácania úveru riadne a včas je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, teda požadovať jeho splatenie (čl. 7.1. písm. a). Žalovaný na úver zaplatil len jedinú splátku vo výške 10,- eur dňa 22.09.2017. Žiadne iné splátky nezaplatil, od 10.12.2015 je v sústavnom omeškaní. Právny predchodca žalobcu ho listom odoslaným dňa 07.03.2016 upozornil, že je v omeškaní a že z toho dôvodu bude požadovať zaplatenie celej nesplatenej časti úveru. Listom zo dňa 25.08.2016 potom vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a je zmluvou spotrebiteľskou, a je potrebné ju posudzovať podľa ustanovenia § 497 ObZ o zmluve o úvere. Spor je však sporom z platnej spotrebiteľskej zmluvy a súd musí pri rozhodovaní ex offo prihliadať na prípadné premlčanie uplatneného nároku, a to v súlade s § 54a OZ, s poukazom na § 879v OZ. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/288/2016, Krajského súdu v Trenčíne vo veci 5Co/242/2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 12Co/169/2018, v ktorých bol prijatý záver, že rozhodným dátumom pre začiatok plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch v prípade zosplatnenia dlhu podľa § 565 OZ je splatnosť tej splátky, ktorá je rozhodná pre uplatnenie zosplatnenia. Nie je podstatné, kedy došlo k zosplatneniu, ale pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je podstatné, pre nezaplatenie ktorej splátky k zosplatneniu došlo. K začiatku plynutia premlčacej doby dochádza v súlade s § 103 OZ skôr, ako dôjde k splatnosti celej pohľadávky. Splátkou, ktorá predčasnú splatnosť vyvolala, je buď prvá splátka, pri ktorej došlo k omeškaniu a vo vzťahu ku ktorej trvalo omeškanie najmenej tri mesiace, alebo splátka, ktorú ako rozhodnú označí veriteľ vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, respektíve pri ktorej z takejto výzvy vyplýva, že je rozhodujúcou splátkou. Súd prvej inštancie sa priklonil k druhej z možností, pretože pre účinky podľa § 565 OZ sa vyžaduje aktívny úkon veriteľa. Ide pritom o právo veriteľa takýto úkon urobiť, nie o povinnosť. Toto právo sa môže rozhodnúť využiť aj neskôr ako po troch mesiacoch od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ak omeškanie pokračuje aj v prípade ďalších splátok (vo vzťahu k skorším splátkam sa pritom uplatní premlčacia doba samostatne). Ak tak urobí neskôr, po troch mesiacoch od splatnosti niektorej z ďalších omeškaných splátok, pričom výslovne túto splátku v upozornení uvedie, prípadne z upozornenia táto splátka implicitne vyplýva, potom by sa účinky tohto úkonu mali odvíjať práve od tej splátky, ktorá je v právnom úkone veriteľa označená, alebo pri ktorej je zrejmé, že je to splátka rozhodná pre zosplatnenie. V tomto spore však zodpovedanie tejto otázky nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože pri oboch spôsoboch posúdenia rozhodnej splátky je uplatnený nárok nepochybne premlčaný. Rozhodnou splátkou totiž nemohla byť splátka, ktorej splatnosť by nastala neskôr ako 10.02.2016. Premlčacia doba teda nemohla uplynúť neskôr ako 10.02.2019, pričom žaloba bola podaná až 13.08.2019. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade predčasného zosplatnenia podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa uplatní výnimka uvedená v ustanovení § 101 OZ a premlčacia doba neplynie odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. S poukazom na ustanovenie § 103 OZ v takom prípade začína plynúť osobitným spôsobom, a to ešte skôr, ako sa právo mohlo prvýkrát uplatniť. Vyplýva to z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ - v spotrebiteľských právnych vzťahoch totiž možno dlh predčasne zosplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Veriteľ si teda nemôže právo uplatniť už po dni splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu, ale najskôr až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti tejto splátky, za dodržania podmienky upozornenia dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Lehota, počas ktorej si žalobca môže svoje právo uplatniť na súde bez rizika zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania, je teda kratšia práve o trojmesačnú lehotu upravenú v § 53 ods. 9. Aj ak by súd vychádzal z toho, že v posudzovanom spore neplynie premlčacia doba odo dňa splatnosti niektorej zo splátok časovo predchádzajúcich upozorneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, ale až od splátky, ktorej splatnosť nastala pred zosplatnením (čo bola splátka splatná 10.08.2016, keďže splatnosť bola zmluvne dohodnutá k 10. dňu v mesiaci, pričom k zosplatneniu malo dôjsť ku dňu 16.08.2016 / č.l. 21/), aj tak by bol uplatnený nárok premlčaný, pretože žaloba bola podaná až po uplynutí troch rokov počítaných od 10.08.2016 (konkrétne 13.08.2019). Okamih, kedy veriteľ využije právo podľa § 565 OZ, nie je pre začiatok plynutia premlčacej doby podstatný. Podstatný je len okamih splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej k využitiu tohto práva dôjde, čo pri žiadnom výklade relevantných zákonných ustanovení nemôže byť splátka neskoršia ako tá, ktorej splatnosť časovo bezprostredne predchádza zosplatneniu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 9, § 565, § 54a, § 879, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010, o trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti (v rozsahu sumy 331,11 eur s príslušenstvom) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Vyslovil názor, že z ôsmej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka určujúcej dĺžku premlčacej doby
nike nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už zaplatených splátok, t. j. premlčacia doba by plynula v každej splátke samostatne. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (16.08.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (december 2015 až august 2016) a až ku dňu 16.08.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po 10.09.2016. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov ako i Krajského súdu v Trenčíne. Ďalej uviedol, že dodržal postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 16.08.2016, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu a nasledujúci deň, t.j. 17.08.2016 mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súde 13.08.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 16.08.2016. Preto sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým v žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 331,11 eur s príslušenstvom predstavujúcu splátky istiny splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Uplatnil si náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené, písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti (v rozsahu sumy 331,11 eur s príslušenstvom).potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny .
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.
8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 29.10.2015 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s aktuálnym úverovým rámcom 600,- eur. Žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru len jednu splátku vo výške 10,- eur a od 10.12.2015 je v omeškaní. Právny predchodca žalobcu žalovaného listom odoslaným dňa 07.03.2016 upozornil, že je v omeškaní a že z tohto dôvodu bude požadovať zaplatenie celej nesplatenej časti úveru, listom zo dňa 25.08.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Nebolo medzi stranami sporné, že išlo o spotrebiteľský úver (tak bola označená aj samotná zmluva) a súčasne o spotrebiteľskú zmluvu. Spornou nebola ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovanému uvedenú sumu poskytol a žalovaný nespochybnil, že z poskytnutej sumy zaplatil výlučne jednu splátku vo výške 10,- eur.
9. Spornou otázkou zostala výlučne otázka počiatku plynutia premlčacej doby.
10. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčanie dlhu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je tiež nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke (nielen pri prvej), teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.
11. Ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565
Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplateneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Takéto právne posúdenie síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však nedochádza v dôsledku súdnej modifikácie zákonného ustanovenia, ale v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).
12. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru datovaného dňa 25.08.2016, nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ mimoriadnu splatnosť vyhlásil a táto skutočnosť nevyplýva ani z výzvy právneho predchodcu žalobcu odoslanej dňa 07.03.2016. Je možné len predpokladať, že ak k výzve právneho predchodcu žalobcu došlo ku dňu 07.03.2016, rozhodnou splátkou nemohla byť splátka, ktorá nastala neskôr ako dňa 10.02.2016. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo ku dňu 16.08.2016 a pri dodržaní podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musel byť úver zosplatnený pre nezaplatenú splátku, ktorej splatnosť aspoň tri mesiace predchádzala vyhláseniu predčasnej splatnosti, teda najneskôr pre splátku splatnú 10.05.2016. Avšak aj keby veriteľ nedodržal podmienky ustanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnil by úvery bez uplynutia trojmesačnej doby, posledná splátka predchádzajúca zosplatneniu bola splatná dňa 10.08.2016 a najneskôr odo dňa splatnosti tejto splátky je potrebné počítať premlčaciu dobu (ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka nepripúšťa iný výklad, len taký, že premlčacia doba plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti).
13. Bez ohľadu na to, pre ktorú nezaplatenú splátku bol úver predčasne zosplatnený (či pre nezaplatenú splátku splatnú najneskôr 10.02.2016, ako predpokladal súd prvej inštancie, alebo pre poslednú nezaplatenú splátku predchádzajúcu trojmesačnej dobe pred zosplatnením úverov, ktorá bola splatná 10.05.2016, alebo prípadne aj pre úplne poslednú nezaplatenú splátku bezprostredne predchádzajúcu zosplatnenie, splatnú 10.08.2016), v každom prípade premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby - žaloba bola podaná dňa 14.08.2019, zatiaľ čo premlčacia doba vo všetkých vyššie uvedených prípadoch uplynula najneskôr dňom 10.08.2019.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol žalobcom vecne spochybnený. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).