Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-52-2024.pdf
PDF · 109.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/52/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E. a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.11.2023, č.k. 21P/44/2023-42, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolanie matky podané proti výroku I. rozsudku v časti, v ktorej bol upravený styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa o d m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II. a III. a závislom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a styk otca s maloletou upravil na každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že si maloletú prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá ju matke v mieste bydliska matky, na každý párny kalendárny týždeň od utorka od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá ju matke v mieste bydliska matky a od štvrtka od 15:00 hod. do piatku do 8:00 hod., kedy si vo štvrtok maloletú prevezme v predškolskom zariadení a v piatok ju do predškolského zariadenia odovzdá, v prípade štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja, prázdnin alebo v prípade, že maloletá nebude v predškolskom zariadení, otec maloletú prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska, počas letných prázdnin každý kalendárny rok vždy od 01.08. od 11:00 hod. do 08.08. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá ju v mieste bydliska matky, pričom v ostatnom čase počas letných prázdnin sa bude uplatňovať bežný styk a počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 29.12. od 11:00 hod. do nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 02.01. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 11:00 hod. do 29.12. do 15:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá ju v mieste bydliska matky. Vo výroku II. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 12.07.2023, vo výroku III. rozhodol, že otec
nemá nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. a vo výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), keď na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru o splnení zákonných podmienok k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z výpovede matky a otca mal za preukázané, že rodičia maloletej A. nie sú manželia, v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti, v čase vyhlásenia rozhodnutia síce krátko žili v jednej domácnosti, ale spolu nehospodárili a nevedeli, či obnovia spolužitie. Súd prvej inštancie v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej, spravovania jej majetku a styku otca s maloletou výrokom I. rozhodnutia schválil rodičovskú dohodu majúc za to, že táto je v záujme maloletej (maloletá sa s otcom stretáva, má k nemu vybudovaný silný citový vzťah, otec sa s maloletou tiež chce stretávať, upraveným stykom otca bude rešpektované právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k otcovi, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi).
3. Pokiaľ ide o medzi rodičmi spornú úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd prvej inštancie vychádzal jednak z pomerov na strane matky, keď mal za preukázané, že matka spolu s dvomi deťmi býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, nevlastní osobné motorové vozidlo, je zamestnaná u zamestnávateľa G. E. C. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 7/2022 do 9/ 2023 vo výške 1 144 eur, poberá prídavky na dve deti po 60 eur, na syna H. poberá výživné vo výške 180 eur (vymáhané cez exekútora), má vyživovaciu povinnosť k maloletej A. a maloletému H., ktorého výdavky sú vo výške 403,70 eur mesačne (rozpis na č.l. 37). Z rozpisu výdavkov (č.l. 27) a výsluchu matky mal súd prvej inštancie za preukázané, že spláca hypotéku v splátkach po 228,74 eur mesačne, pôžičku na investície do domácnosti spláca po 62,74 eur mesačne, pôžičku A., G. spláca po 54,67 eur mesačne, má sporenie k úveru v sume 50 eur mesačne, životné poistenie k úveru v sume 17,05 eur mesačne, životné poistenie v sume 26,10 eur mesačne, poistenie bytu v sume 61,43 eur ročne (5,12 eur mesačne). Za správu, do bytového fondu, poplatky a poplatok za odpad platí spolu sumu 200 eur mesačne, SIPO inkaso platí vo výške 53,64 eur, UPC 40 eur mesačne, spolu výdavok na bývanie je 293,64 eur (podiel na osobu 97,88 eur). Ďalšími mesačnými výdavkami matky je 100 eur na stravu, 80 eur oblečenie a obuv, 60 eur hygiena a drogéria, 30 eur lieky a výživové doplnky na imunitu odporúčané alergológom, 25 eur záujmy a voľný čas.
4. Na strane maloletej vykonaným dokazovaním zistil, že táto navštevuje materskú školu na C. X, E., jej mesačné náklady matka v rozpise výdavkov (č.l. 26) vyčíslila ako výdavky na stravu vo výške 60 eur, životné poistenie 34,10 eur, oblečenie a obuv 200 eur, hygienu a drogériu 30 eur, lieky a výživové doplnky 20 eur (maloletá máva nádchu a užíva kvapky do nosa), výdavok na záujmy a voľný čas 20 eur, školné v škôlke 25 eur, strava v škôlke 60 eur, príspevok na ZRPŠ 5 eur. Výdavok na oblečenie v sume 200 eur matka odôvodnila tým, že babka si na tomto potrpí, maloletá nemá vysoké opotrebenie oblečenia, výdavok uhrádza s pomocou rodičov. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie ako primeraný výdavok považoval sumu 60 eur mesačne na oblečenie a obuv, 20 eur mesačne na hygienu a drogériu, 15 eur mesačne na lieky, za nie nevyhnutný výdavok považoval výdavok na životné poistenie maloletej A. vo výške 34,10 eur mesačne a ani výdavky na záujmy a voľný čas, ktoré matka nepreukázala. Z predlžených poštových poukazov o zaplatení stravy v škôlke mal ďalej za preukázané, že priemerný mesačný výdavok na stravu v materskej škole je 36,48 eur, keď za 11 mesiacov matka zaplatila spolu 401,26 eur. K výdavkom na maloletú pripočítal aj výdavok na bývanie v sume 97,88 eur a odôvodnené, potrebné, primerané a preukázané výdavky maloletej potom ustálil na celkovú sumu 319 eur mesačne.
5. Z výsluchu otca a rozpisu výdavkov (č.l. 12) mal za preukázané, že otec v čase podania návrhu býval v rodinnom dome so svojimi rodičmi, na bývanie a stravu im prispieval sumou 400 eur mesačne, ak zostane bývať s matkou, bude jej prispievať sumou 250 eur mesačne, otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo, výdavok na oblečenie a obuv má v sume 50 eur, na lieky a výživové doplnky v sume 20 eur, záujmy, voľný čas 20 eur, hygiena a drogéria 20 eur, životnú poistku platí v sume 50 eur mesačne, spolu jeho výdavky predstavujú sumu 560 eur. Úvery nemá otec žiadne, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 223,50 eur (potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 27.07.2023), otec je zamestnaný u zamestnávateľa C. C., kde pracuje od roku 2001, podľa potvrdenia zamestnávateľa (č.l. 20, 37) je jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 7/2022 do 9/2023 vo výške 591,62
eur. Otec pri výsluchu potvrdil, že okrem tejto mzdy nedostáva od zamestnávateľa nič iné, má iba služobné auto – dodávku, iný príjem z inej činnosti nemá. Otec vykonáva maliarske práce, špachtlovanie sadrokartónov a iné ľahšie práce, lebo mal úraz chrbta, má s ním problémy (preto mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok), otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej A..
6. Zohľadňujúc pomery na strane matky, otca ako aj maloletej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20% až 25% z príjmu povinného rodiča. V danom prípade vychádzal z preukázaného príjmu otca vo výške 815,12 eur (príjem zo zamestnania 591,62 eur + invalidný dôchodok 223,50 eur), z ktorej sumy určil výživné vo výške cca 21% z príjmu povinného otca, teda vo výške 170 eur mesačne. Mal za to, že takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa vo výške 60 eur a výživným zo strany matky, pokryje odôvodnené potreby maloletej A. vo výške 319 eur mesačne, ktoré sú bežné a primerané veku a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa s maloletou A. stretáva v pomerne širokom rozsahu, počas trvania ktorého otec dieťa tiež vyživuje. Po vykonanom dokazovaní uložil otcovi, ktorému nebola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na maloletú A. výživné vo výške 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil podľa návrhu matky od 12.07.2023 (od podania návrhu). V nadväznosti na určenú výšku výživného ďalej v rozhodnutí uviedol, že otec mal za obdobie od 12.07.2023 do 31.10.2023 zaplatiť výživné v sume 619,60 eur (20 dní mesiaca júl x 5,48 eur, teda 109,60 eur + 3 mesiace x 170 eur), výživné na maloletú uhradil v júli v sume 130 eur, z toho alikvótna čiastka od 12.07.2023 do 31.07.2023 je 83,80 eur (20 dní x 4,19 eur), v auguste v sume 150 eur, v septembri v sume 150 eur, v októbri v sume 250 eur, spolu zaplatil otec výživné v sume 633,80 eur. Keďže zaplatil viac ako mal na základe rozsudku zaplatiť, vo výroku III. súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A..
7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..
8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej uvádzajúc, že naďalej trvá na výške výživného v minimálnej výške 200 eur mesačne. Argumentovala zvýšenými nákladmi pre maloletú pokiaľ ide o základné oblečenie, keďže je vo vývoji a častejšie musí obmieňať šatník kvôli rastu dieťaťa, kvalitnou obuvou z dôvodu, že mala nábeh na ploché nohy. Náklady na lieky, sirupy proti kašľu, lieky na teplotu predstavujú sumu 35 - 40 eur mesačne. Uviedla, že o skutočnosti, že otec maloletej je invalidný dôchodca sa dozvedela až v konaní pred súdom pri jeho výsluchu, pretože každodenne ráno odišiel do práce a vracal sa neskoro večer, keď potrebovala zabezpečiť starostlivosť o chorú dcéru, tak jej bolo povedané, že musí ísť do práce a zabezpečila si buď OČR alebo starostlivosť svojich rodičov. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že príjem otca je oveľa vyšší ako uviedol zamestnávateľ, v čase ich spolužitia otec poberal „bočný“ príjem od zamestnávateľa. Zvýšenie výživného o 30 eur mesačne považovala za adekvátne príjmu otca, ktorého každodenné popíjanie alkoholu (väčšinou vína) je drahšie ako navrhované zvýšenie výživného. V podanom odvolaní vzniesla odvolaciu námietku aj proti súdom schválnej rodičovskej dohode v časti, v ktorej bol schválený styk otca s maloletou navrhujúc, aby týždeň, keď maloletá navštevuje predškolské zariadenie, bude maloletá v starostlivosti výlučne matky a otcovi bude zverená každý druhý víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Navrhovanú zmenu v časti styku otca s maloletou odôvodnila záujmom maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému rozvoju. Matka upozornila na to, že otec nemá vlastné a stabilné bývanie, býva podľa jemu vyhovujúcej situácie raz u matky alebo u rodičov, maloletá tam nemá vlastnú posteľ, ani stolík, skriňu, kde by sa mohla hrať a odložiť si svoje osobné veci.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, spravodlivé, zákonné a v záujme maloletej dcéry. Argumentoval, že pôvodne navrhoval výšku výživného v sume 150 eur a na pojednávaní navrhol sumu, ktorú je schopný na maloletú uhrádzať vo výške 170 eur. Súd prvej inštancie v rozhodnutí riadne odôvodnil výpočet príjmov a nákladov oboch rodičov ako aj maloletej dcéry, pričom matka ani ku dňu podania odvolania nepreukázala reálne vynakladanie mesačných nákladov v sume 35-40 eur, a ani jeho žiadne iné príjmy a ani nadmerné požívanie alkoholu, o ktorom sa nezmienila ani na nariadenom pojednávaní. Pokiaľ matka podala odvolanie i v časti úpravy styku, v tejto časti bola uzavretá rodičovská dohoda, podpísaná oboma rodičmi do zápisnice z pojednávania dňa 09.11.2023 a v poučení napádaného rozsudku je zreteľne a jasne uvedené, že proti
výroku I. rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Odvolanie matky v tejto časti preto navrhol odmietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a zároveň postačuje na úhradu odôvodnených nákladov na maloletú dcéru v celkovej sume 319 eur (kedy matka poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur, má nárok aj na daňový bonus minimálne v sume 90 eur + výživné v sume 170 eur = 320 eur). Vo vyjadrení napokon uviedol, že on sám má aktuálne zvýšené náklady na oblečenie maloletej, nakoľko matka vyžaduje, že keď si pre maloletú príde, aby jej odovzdal oblečenie, ktoré kúpil on, dcéru do tohto oblečenia prezlieka a takto odovzdáva otcovi. Pri vrátení maloletej matke sa proces opakuje a matka mu oblečenie prinesie v igelitovej taške. Mal za to, že tieto jeho zvýšené náklady neboli zohľadnené pred súdom prvej inštancie (nakoľko sa tak matka začala správať až po pojednávaní), matka nekoná v najlepšom záujme maloletej, znepríjemňuje jej stretávanie sa s otcom a vyvoláva v nej zbytočnú nervozitu a stres svojím konaním a nezmyselným prezliekaním.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rodičia maloletej, dňa 09.11.2023 uzatvorili na pojednávaní rodičovskú dohodu, preto má za to, že v zmysle § 122 C.m.p. nie sú oprávnení podať proti výrokom napadnutého rozsudku odvolanie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť navrhol odvolanie matky s poukazom na § 386 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) odmietnuť.
11. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania matky dospel k nasledovným záverom.
12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 122 C.m.p. ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
14. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
15. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie bez jeho ďalšieho vecného prejednania odmietnuť.
17. Vychádzajúc z obsahu odvolania matky (čl. 7 C.m.p.), táto v predmetnej veci podala odvolanie aj proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou. Odvolací súd s poukazom na § 355 ods. 1 C.s.p. zdôrazňuje, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné len vtedy, pokiaľ to zákon nevylučuje, pričom Civilný mimosporový poriadok v § 122 nepripúšťa podanie odvolania proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (takouto vecou je aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodovania o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom). Tým, že matka podala odvolanie aj proti časti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd bez vecného preskúmania správnosti výroku I. rozsudku v časti, v ktorej bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou, odvolanie matky v tejto časti podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.
18. Následne podrobil odvolaciemu prieskumu výroky II. a III. rozhodnutia, v ktorých súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 12.07.2023 a deklaroval, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A.. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne
vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
19. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po odvolacom prieskume matkou napadnutých výrokov II. a III. rozhodnutia a k nim sa vzťahujúcemu odôvodneniu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové a právne závery a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom v odvolaní matky neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej časti. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozsudku prvoinštančného súdu, vzťahujúcich sa k uvedeným výrokom, v ktorých súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného na maloletú A. a prihliadajúc na výšku peňažného plnenia otca, uhradeného titulom výživného deklaroval, že otec nemá nedoplatok na výživnom. Keďže v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúceho sa k týmto výrokom dostatočne a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú podstatný skutkový a právny význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie, nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a len v záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s dôvodmi matky uvedenými v odvolaní dodáva nasledovné.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 C.s.p.), ktorá musí vychádzať zo všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.
25. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).
26. Odvolací súd, vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania matky, považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o určení výživného pre maloletú a o zročnom výživnom, za vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného, ktorú matka vo svojom odvolaní spochybnila len vo vzťahu k nákladom vynakladaným na obuv, oblečenie, lieky maloletej a k výške v konaní zisteného príjmu otca, zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej a jej veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti obsiahnutých v § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol skladbu a výšku odôvodnených nákladov na maloletú a dôvody, pre ktoré čiastočne neakceptoval niektoré výdavky prezentované matkou (vrátane uvádzaných nákladov vo výške 200 eur mesačne na oblečenie, obuv a nákladov na lieky v sume 20 eur mesačne, ktoré matka v konaní a ani v odvolaní nepreukázala). Za správne a skutkovo podložené považuje aj zistenia týkajúce sa osobných, majetkových a zárobkových pomeroch oboch rodičov, vychádzajúce z doložených listinných dôkazov, ku ktorým nevzniesli účastníci v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadne zásadné výhrady. Za nemajúce žiadny právny význam potom posúdil ničím nepodloženú odvolaciu argumentáciu matky o akomsi „naviac“ príjme otca od zamestnávateľa. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie pri určení výšky výživného následne správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým výlučný výkon osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky, ale na strane druhej aj pomerne široko upravený rozsah styku maloletej s otcom, ktorý sa aj fakticky realizuje, ním prijaté skutkové a právne závery vo vzťahu k určenému výživnému a ustáleniu, že za obdobie od podania návrhu otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom, považuje odvolací súd za plne udržateľné a podložené vykonaným dokazovaním.
27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 52 C.m.p..
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).