Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-131-2019.pdf
PDF · 150.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14P/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloletého D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky D. T., nar. XX. XX. XXXX, S. G. XX, zastúpená Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Komenského 3, Veľký Krtíš a otca C. Y., T.. XX. XX. XXXX, R. XX, S. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu styku otca s maloletým za účasti starých rodičov maloletého I. Y., nar. XX. XX. XXXX a N. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom R. XX, S. G., v časti úpravy styku otca s maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 6P/33/2009-28 zo dňa 21. 04. 2009 vo výrokoch II., III. a IV. týkajúci sa výživného a styku nasledovne:
II. Otec maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého D. Y., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným vo výške 110 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého D. T., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 04. 12. 2019.
III. Zročné výživné za obdobie od 04. 12. 2019 do 31. 12. 2020 v sume spolu 348,39 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť v mesačných splátkach po 20 Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok II. tohto rozsudku.
IV. Otec maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým D. Y., nar. XX. XX. XXXX každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za stálej prítomnosti N. Y., nar. XX. XX. XXXX alebo I. Y., nar. XX. XX. XXXX s tým, že otec si maloletého na začiatku styku prevezme a maloletého na konci styku odovzdá pred bydliskom matky D. T., nar. XX. XX. XXXX.
V. Súd u k l a d á rodičom maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX a D. T., nar. XX. XX. XXXX výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti o maloletého D. Y., nar. XX. XX. XXXX, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš v rozsahu a termínoch určených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 04. 12. 2019 domáhala zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6P/33/2009 tak, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 150 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu a aby styk otca s maloletým prebiehal každý nepárny týždeň v čase určenom súdom na referáte poradensko-
psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len „RPPS“). Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností začal maloletý navštevovať Základnú školu v Modrom Kameni, kde aktuálne navštevuje ôsmy ročník, pričom výdavky na jeho výživu predstavujú: strava 50 Eur mesačne, lieky 10 Eur mesačne, mobil 20 Eur mesačne, školské pomôcky 30 Eur ročne, oblečenie a hygiena 30 Eur mesačne, cestovné na kontrolu k psychiatričke do Banskej Bystrice 20 Eur mesačne, cestovné k alergiologičke do Lučenca 10 Eur mesačne a školské výlety a divadlá 80 Eur ročne, pričom maloletý taktiež navštevoval Základnú umeleckú školu v Modrom Kameni, ktorú musel ukončiť z dôvodu nedostatkov financií na strane matky. Matka má príjem z dohody o pracovnej činnosti v sume 60 Eur mesačne u zamestnávateľa Jana Mikulášová - ANAJ v hoteli Koprivnica a okrem toho poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 120 Eur mesačne, pričom otec je zamestnaný v Železniciach Slovenskej republiky s príjmom 800 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zmenu úpravy styku, túto matka žiada z dôvodu násilného správania otca voči nej, pričom v tomto dôsledku sa zhoršil zdravotný stav maloletého, čo potvrdzuje lekárska správy jeho psychiatričky. Otec matku niekoľkokrát fyzicky napadol, o čom má matka aj lekárske správy, na polícii to však nehlásila z dôvodu obavy z vyostrenia správania otca. Naposledy k tomu došlo dňa 13. 08. 2019 za prítomnosti maloletého, kedy otec neoprávnene vnikol do obydlia matky, pričom pre tento skutok je vedené trestné stíhanie OR PZ Veľký Krtíš, ČVS: ORP-305/VK-VK-2019, v rámci ktorého vypovedal aj maloletý, ktorý uviedol, že má z otca strach, lebo sa správa agresívne.
2. Otec nesúhlasil s návrhom ani v časti zvýšenia výživného ani v časti zmeny úpravy styku. Uviedol, že momentálne je nezamestnaný, nakoľko ukončil pracovný pomer dohodou, pričom momentálne poberá len dávku v nezamestnanosti po dobu pol roka. Tiež nevidí dôvod na obmedzenie styku s maloletým a návrh považuje za intrigy zo strany matky. Otec ďalej uviedol, že styk s maloletým mali dohodnutí okrem rozsudku aj ústne pred úradom práce ako neobmedzený, nemá však k tomu žiadny doklad. Za dobu jeden a pol roka maloletého nevidel ani nepočul. Ďalej uviedol, že aj matka by mohla zarábať. Vyradili ju z evidencie uchádzačov o zamestnanie, lebo nespĺňala zákonné podmienky.
3. Opatrovník maloletého uviedol, že si nie je vedomý žiadnej dohody rodičov o styku, ktorá mala byť pred ním uzavretá, ako to tvrdil otec. K návrhu matky uviedol, že je dôvodné zvýšiť výživné zo strany otca, avšak nie na požadovanú sumu 150, ale na úroveň 110 až 130 Eur vzhľadom na výdavky maloletého. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tento by mal prebiehať v domácnosti starých rodičov zo strany otca v rozsahu 3 hodiny každý druhý víkend s poukazom na správu RPPS. Taktiež navrhol uložiť výchovné opatrenie rodičom za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie.
4. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16. 12. 2020 pribral súd do konania starých rodičov maloletého zo strany otca N. Y. a I. Y. v časti úpravy styku otca s maloletým, nakoľko do úvahy prichádza úprava styku za ich prítomnosti, s čím vyjadrili súhlas. N. Y. uviedol, že maloletý k nim normálne chodil, hrával sa tam a nikdy nevnímal nevhodné správanie zo strany otca voči nemu, pokiaľ boli u nich. I. Y. uviedla, že otec a maloletý sa správali k sebe normálne, ako otec so synom, otec nebol agresívny. Styk v ich domácnosti naposledy prebehol približne pred jeden a pol až dvoma rokmi.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a zisťovaním názoru maloletého, oboznámením sa s listinami priloženými k návrhu matky, a to faktúrami, lekárskymi správami, potvrdeniami o mzde, zápisnicami o trestnom oznámení a výsluchu maloletého a so správami Okresného úradu Veľký Krtíš, ÚPSVaR Veľký Krtíš, správami zamestnávateľa otca, správou opatrovníka z prešetrenia pomerov a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/33/2009, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/33/2009-28 zo dňa 21. 04. 2009 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 83 Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletým bol upravený na každú sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Z výplatných pások otca nachádzajúcich sa v uvedenom spise na č. l. 23 vyplynulo, že v čase poslednej úpravy (začiatok roku 2009) sa jeho príjem pohyboval na úrovni okolo 600 Eur mesačne v čistom.
7. Z výsluchu matky vyplynulo, že jej aktuálny príjem je 120 Eur mesačne, pozostávajúci z dávky v hmotnej núdzi. Príjem z dohody uvedený v návrhu už nemá, nakoľko pracovala v hoteli, ktorý sa v
dôsledku krízy zavrel a prišla o zamestnanie. U tohto zamestnávateľa sa neúspešne dožadovala aj zamestnania na riadny pracovný úväzok, taktiež si hľadala prácu aj v materskej škole vo Veľkom Krtíši na pozícii upratovačka, kde však bola neúspešná. Iné zamestnanie si nehľadala a od 01. 11. 2020 je evidovaná na úrade práce. Matka žije v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve spolu so svojou matkou. Výdavky predstavujú 50 Eur za elektriku mesačne, 20 Eur za vodu mesačne a 500 Eur ročne za drevo s tým, že tieto výdavky pomáha matke hradiť jej matka. Matka tiež uviedla, že u nej nie sú zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili pracovať.
Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, na stravu minie 50 Eur mesačne, pričom maloletý sa stravuje v domácnosti, na lieky sumu 10 Eur mesačne, a to na alergiu predpisované MUDr. Pauerovou z Lučenca a na depresiu predpisované MUDr. Šoltésovou z Banskej Bystrice. Na školské pomôcky sa platí 30 Eur ročne, na výlety a iné školské aktivity 80 Eur ročne. Na oblečenie a obuv maloletého vynaloží 30 Eur mesačne, na hygienu 20 Eur mesačne. Maloletý v súčasnosti nemá mobilný telefón, nakoľko ho rozbil a matka nemá finančné prostriedky na zakúpenie nového. Predtým doplácala na kredit sumu 10 až 20 Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na cestovné maloletého do školy, tieto vychádzajú 30 Eur mesačne, z čoho škola prepláca 20 Eur zo sociálnych dôvodov. Maloletý chodil do školy iba na začiatku školského roka, teraz je asi 2 mesiace doma. Stravovanie v škole bolo zo sociálnych dôvodov v zanedbateľnej výške. Maloletý predtým navštevoval umeleckú školu- výtvarný odbor, kde sa platilo 40 Eur na polrok, čo v súčasnosti už z finančných dôvodov nenavštevuje.
Styk otca s maloletým od vydania pôvodného rozsudku prebiehal nepravidelne, pričom matka otcovi v styku nebránila, on však nie vždy prišiel. Za obdobie posledného jeden a pol roka styk neprebehol vôbec. Asi v tomto období sa stalo, že otec vbehol do domácnosti matky, nakoľko zvýšila hlas na maloletého, začal po nej kričať, ona ho poslala von, kedy ju 2-krát pred maloletým udrel. Potom opustil jej domácnosť a obaja rodičia povedali, že privolajú políciu. Táto vec bola riešená ako trestný čin na základe trestného oznámenia matky a následne ako priestupok na okresnom úrade. Styk otca s maloletým naposledy prebehol začiatkom letných prázdnin v roku 2019, kedy bol maloletý u neho. Maloletý matke uvádzal, že otec po ňom kričal, že je sprostý. Po tomto styku sa maloletý vrátil iný, zhoršil sa mu prospech v škole. Prebehlo to tak, že otec po neho prišiel, zobral ho do mesta, matke nedal vedieť a mal ho u seba asi týždeň. Potom maloletý matke písal, že sa bojí, nachádzal sa u svojich starých rodičov, kde ho matka prišla zobrať, pričom odvtedy styk otca s maloletým neprebehol. Otec sa počas tohto obdobia styku nedomáhal, ani s matkou inak nekomunikoval. Pokiaľ ide o psychický stav maloletého, matka s ním bola u psychiatra ešte predtým ako sa odohral vyššie popísaný incident, boli mu zistené depresie, nevie však uviesť príčinu. Maloletý aktuálne berie lieky, teraz to už vyzerá, že je v poriadku. Toto mohlo začať asi dva roky dozadu s tým, že správanie maloletého spočívalo v tom, že keď matka chcela, aby sa učil alebo iné veci od neho, on hovoril, že si ublíži, a preto to matka začala riešiť. Otcovo agresívne správanie sa prejavovalo voči matke, voči maloletému však matka nemá takú vedomosť, kým ešte s otcom spolu žili. Pred stykom s otcom maloletý matke uvádzal, že na styk nechce ísť, aby sa nerealizoval, neodôvodňoval to však nijakým spôsobom. V súčasnosti sa maloletý otca bojí. Podľa matky to môže mať súvis s tým, že videl popísaný fyzický útok na matku. Otec sa domáhal kontaktu s maloletým aj telefonicky na jeho narodeniny prostredníctvom matky, maloletý s ním však odmietol komunikovať.
8. Z výsluchu otca vyplynulo, že momentálne nemá žiaden príjem, pretože od mája 2020 je nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti v sume okolo 500 Eur na 6 mesiacov. Predtým bol zamestnaný v Železniciach Slovenskej republiky s príjmom 750 Eur v čistom, pričom dôvodom ukončenia bolo to, že sa otec psychicky zrútil aj z dôvodu prebiehajúceho konania aj z tohto dôvodu, že sa s maloletým nestretával po dobu jeden a pol roka. Predtým sa bežne stretávali, pričom keď bol maloletý naposledy u neho prišla po neho matka k rodičom otca, u otca sa nezastavila ani mu nedala vedieť ani nezobrala veci maloletého, ktoré boli u otca. V minulosti otec požíval alkoholické nápoje a aj z tohto dôvodu bol prepustený zo zamestnania, avšak následne bol na protialkoholickom liečení, dal sa dokopy a tri roky nepil. K ukončeniu pracovného pomeru otca v máji 2020 došlo dohodou. Otec vie, že si takto skomplikoval život, mal problémy, lebo mal viacero nočných za sebou, nevedel sa vyspať a bál sa v zamestnaní, že by ho nevykonával riadne. Neriešil to cez práceneschopnosť, nevedel uviesť prečo. Pokiaľ ide o aktuálny zdravotný stav otca, on sa sám trápi doma, nechce ísť za psychiatrom, nakoľko sa obáva, že by mu boli predpísané lieky. Pokiaľ ide o doterajší priebeh styku s maloletým, je pravda, že nechodil na tento styk každú sobotu, keď mu zle vyšli zmeny, avšak na úrade práce si následne vybavili takú dohodu, že styk je neobmedzený a mal byť prispôsobený pracovným zmenám otca, pričom následne styk prebiehal po dohode rodičov. Naposledy styk prebehol pred jeden a pol
rokom, kedy sa odohral incident, ktorý popísala matka. Na styku sa s matkou pôvodne dohadovali telefonicky, pričom následne už otec s matkou komunikovať nechcel a od spomínaného incidentu sa takýmto spôsobom styku nedomáhal. Chcel komunikovať priamo s maloletým, ktorý už je dosť veľký, avšak má za to, že ak matka uviedla, že má rozbitý mobilný telefón, úmyselne mu vybrala kartu z telefónu, aby nemohol komunikovať s otcom. Pokiaľ ide o incident popísaný matkou, toto je aktuálne prejednávané na Okresnom úrade Veľký Krtíš ako priestupok, čo však zatiaľ nie je ukončené. Otec poprel, že by matku fyzicky napadol. Na jej výzvu opustil jej domácnosť, pričom on sám následne zavolal políciu. Otec má za to, že má zhoršený psychický stav aj z dôvodu, že sa s maloletým nestretáva, pričom stretávanie s maloletým by mu v tomto pomohlo. Výkonu rozhodnutia ohľadom styku sa nedomáhal, nakoľko nechcel spôsobovať maloletému stresy. Otec bol evidovaný u psychiatra z dôvodu protialkoholickej liečby v Lučenci, liečbu absolvoval v Rimavskej Sobote. Otec má za to, že v minulosti sa k nemu maloletý vždy tešil, pričom spozoroval zmeny v jeho správaní, napr. že zabúdal a podobne, čo podľa otca bolo spôsobené užívaním antidepresív. Stalo sa, že otec v minulosti na maloletého nakričal, čo ho však následne mrzelo, nebolo to pravidlom. Taktiež sa mohlo stať, že niekedy použil na maloletého nevhodné slová.
9. Zo zisťovania názoru maloletého vyplynulo, že maloletý vie o čom je predmetné konanie, spočíva to v tom, že otec sa správa nevhodne. Po dobu viac ako rok spolu vôbec nekomunikujú, predtým sa stretávali, avšak ani to nebolo dobré. Otec bol agresívny, robil si z neho srandu. Styk prebiehal tak, že po neho prišiel na aute k jeho matke, odviezol ho k sebe a boli sami celý víkend, približne každý druhý víkend. Styk prebiehal tak, že často robili manuálne práce okolo domu. Otca sa bojí odkedy sa pamätá. Spočíva to v tom, že keď sú spolu, je agresívny, vyhráža sa, že mu ublíži alebo, že ublíži sebe. Fyzicky maloletému neublížil, slovne na neho však útočí, napr. že je neschopný alebo posmeškami, čo je väčšinou vyvolané maličkosťami. Agresivita otca sa prejavuje aj tak, že si ju vybíja na ľuďoch a veciach okolo seba krikom aj fyzickými útokmi, čo sa stalo viackrát aj voči matke maloletého. Stávalo sa to, keď ešte žili spolu a maloletý mal 3 - 4 roky, stále počul krik a taktiež asi pred približne rokom, keď otec prišiel do domácnosti matky a fyzicky ju napadol s nejakou kapsičkou alebo ľadvinkou, čo bolo riešené aj políciou. Otec tiež v minulosti užíval alkohol, niekedy preto prespal aj celý deň. V poslednej dobe ho už neužíva aj z dôvodu, že absolvoval protialkoholické liečenie. Maloletý by si vedel predstaviť stretávanie s otcom pod dozorom, keby bolo nevyhnutné, aby sa stretávali. Ak by boli sami, tak by sa ho bál. Pokiaľ ide o starých rodičov zo strany otca, s týmito sa stretával aj bez prítomnosti otca. Starí rodičia sú dobrí ľudia, avšak maloletý má za to, že držia skôr stranu otcovi, podporujú ho vraj v prejavoch jeho agresivity a maloletý má za to, že veľa by sa nezmenilo na jeho prejavoch keby boli pri tom aj prítomní. Maloletý ďalej uviedol, že s otcom bol aj v telefonickom kontakte, naposledy mu volal na jeho narodeniny prostredníctvom telefónu matky, avšak maloletý ho nechcel k telefónu, bál sa ho. Maloletý má nový mobil asi 3 - 4 mesiace a otec nemá na neho číslo, ani mu ho maloletý dať nechce. Maloletý uviedol, že berie lieky na alergiu dvakrát denne, lekárku má v Lučenci, potom ešte navštevuje obvodnú lekárku vo Veľkom Krtíši. Do Banskej Bystrice za lekárkou nechodí, nemá prečo.
10. Z lekárskej správy MUDr. Marcely Šoltésovej, detský psychiater v Banskej Bystrici, zo dňa 25. 11. 2019 vyplynulo, že maloletý má zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu a chronickú motorickú tikovú poruchu. Boli mu predpísané lieky: Serlift a Atarax. Maloletý na vyšetrení uviedol, že aktuálne majú problémy, bol vypovedať na polícii kvôli otcovi, taktiež bude vypovedať na súde, z tohto dôvodu sa mu ťažšie zaspáva. Myslí na to, či otec nepríde a nevezme ho. Z lekárskej správy MUDr. Silvy Pauerovej, alergiologická ambulancia Lučenec, zo dňa 20. 05. 2019 vyplynulo, že maloletému boli doporučené lieky Desloratadin, Nasonex, Flyxotidec a Ventolín, pričom kontrola bola doporučená o polroka.
11. Zo zápisnice o trestnom oznámení sp. zn. 1Pn 214/19/6610-1 vyplynulo, že matka dňa 14. 08. 2019 na Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš podala trestné oznámenie na otca z dôvodu, že ju mal v jej domácnosti fyzicky napadnúť, pri čom mal byť prítomný aj maloletý s tým, že otec vstúpil do obydlia matky a maloletého, ktoré napriek výzve ihneď neopustil. Z výsluchu maloletého vykonaného dňa 21. 11. 2019 na OR PZ Veľký Krtíš vyplynulo, že dňa 13. 08. 2019 sa hádal so svojou matkou v jeho izbe, pričom jeho otec sa im votrel do domu, začal na mamu kričať, ona ho začala slovne vyzývať, aby opustil dom, napadol ju s nejakou kapsičkou alebo ľadvinkou, s ktorou ju začal udierať. Maloletý uviedol, že sa otca bojí, lebo je agresívny. Zo správy OR PZ Veľký Krtíš zo dňa 01. 10. 2020 vyplynulo, že predmetná vec bola uznesením zo dňa 04. 04. 2020 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená Okresnému úradu Veľký Krtíš na prejednanie priestupku. Zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš zo dňa 30. 11. 2020 vyplynulo, že uvedená vec je u nich vedená pod sp. zn. OU-VK-OVVS-2020/004327, pričom dňa
05. 11. 2020 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo konanie voči obvinenému podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch zastavené s tým, že uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
12. Zo správy ÚPSVaR Veľký Krtíš vyplynulo, že matka poberá prídavky na dieťa od 01. 01. 2016 vo výške 24,34 Eur mesačne za rok 2019 a od 01. 04. 2009 poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola za rok 2019 vyplácaná v sumách od 73 Eur do 169 Eur mesačne. Z potvrdenia o mzde matky u zamestnávateľa Mikulášová - ANAJ, Dolná Strehová 132 vyplynulo, že príjem matky za mesiace jún až september 2019 dosiahol sumu 67,35 Eur v čistom. Zo správy Železníc Slovenskej republiky vyplynulo, že otec bol ich zamestnanec od 01. 01. 2018 do 25. 05. 2020, pričom jeho pracovný pomer bol skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Jeho mzda za posledný rok zamestnania predstavovala v priemere sumu 842,96 Eur v čistom.
13. Zo správy opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 17. 02. 2020 vyplynulo, že otec maloletého obýva rodinný dom v jeho vlastníctve na adrese R.N. XX, S. G. a je zamestnaný v štátnom podniku Železnice Slovenskej republiky na pracovisku v Lučenci. Komunikácia s otcom bola dosť problematická, mal časté zmeny nálad v správaní, na otázky veľakrát odpovedal po opakovaných výzvach, alebo prešiel na inú tému. Uviedol, že ľúbi svojho syna a je mu smutno, že ho od augusta nevidel a ani s matkou nie je v žiadnom kontakte. Opatrovník taktiež prešetril pomery v domácnosti matky, z ktorých vyplynulo, že rodinný dom je v osobnom vlastníctve matky, pozostáva z troch izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia a všetky miestnosti sú kompletne zariadené v primeranom poriadku a čistote. Mesačné náklady sú elektrická energia 50 Eur, voda 20 Eur, televízia 5 Eur, strava 80 Eur. Matka pracovala na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti ANAJ, hotel Koprovnica ako upratovačka s mesačným príjmom približne 60 Eur a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 96,90 Eur a prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur. V domácnosti býva aj matka matky I. T.. Maloletý navštevuje v školskom roku 2019/2020 ôsmy ročník základnej školy v Modrom Kameni, kde dosahuje dobré študijné výsledky. Ako mesačné výdavky na maloletého matka uviedla: strava 50 Eur, oblečenie a hygiena 30 Eur, mobilný telefón 10 Eur a ročné výdavky na školské pomôcky sú 30 Eur a 80 Eur na výlety. Maloletý má všeobecného lekára MUDr. Lukáčovú a navštevuje alergiologickú ambulanciu MUDr. Pauerovej v Lučenci a pedopsychiatrickú ambulanciu MUDr. Šoltésovej v Banskej Bystrici, kde sa za lieky dopláca 10 Eur a cesta stojí 30 Eur. Matka uviedla, že z bývalého partnera má strach, tiež aj syn. Opatrovník navrhol maloletého vypočuť počas súdneho konania.
14. Súd dopytoval RPPS za účelom uvedenia, či a v akej forme vedia poskytnúť odborné poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie medzi otcom a maloletým, za účelom realizácie styku s tým, že maloletý uvádza, že sa bojí. Z odpovede zo dňa 15. 12. 2020 vyplynulo, že pri deklarovanom strachu dieťaťa z rodiča je potrebné stavať predovšetkým na tom, do akej miery sú obaja rodičia motivovaní spolupracovať medzi sebou navzájom aj s úradom, aby sa čo najviac priblížili k napĺňaniu potrieb dieťaťa. Úrad zistil, že matka deklaruje výrazné problematický vzťah so svojim bývalým partnerom a má silné obavy z vyhrotenia osobných konfliktov. Maloletý býva po stretnutiach s otcom výrazne rozrušený, mával aj suicidálne úvahy, preto začal navštevovať pedopsychiatra, kde podľa jej mienky terapia a medikamentózna liečba zabrala aj vďaka tomu, že styk s otcom bol prerušený. Prezentuje presvedčenie, že v záujme maloletého je naďalej nenútiť ho k pravidelného individuálnemu styku s otcom. Jeho vzťah so starými rodičmi z otcovej strany nevníma ako vrúcny, postoj k ich prítomnosti na styku je skeptický. Otec pred RPPS so silným pocitom krivdy popisuje situácie, v ktorých je z jeho pohľadu matkou osočovaný za účelom dosiahnutia všeobecného odsúdenia jeho osoby. Chcel by sa s maloletým stretávať ak mu to podmienky, zdravie a financie dovolia. Synovi nevyčíta súčasný postoj, nakoľko je presvedčený, že ide o reakciu na postoje matky, v ktorej prostredí maloletý žije. Stretávanie sa za prítomnosti jeho rodičov aktuálne vníma ako možnosť mať so synom znovu aspoň občasný kontakt. RPPS záverom uviedol, že vzhľadom k silnej vzájomnej nedôvere medzi rodičmi nevidí iný priestor na spôsob umožnenia kontaktu maloletého s otcom, ako ten, aby starí rodičia z otcovej strany zastávali pozíciu prostredníkov v danej veci a poskytovali pocit bezpečia pre obe strany. Taktiež je vhodné podporiť aj obnovenie terapeutickej spolupráce s odborníkmi, ktorí v minulosti klientom pomohli a využitie možnosti spolupracovať s RPPS v tomto štádiu konfliktu by bolo účelné nechať na iniciatívu klientov.
15. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého môže súd rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd má za to, že v predmetnej veci došlo od poslednej úpravy k relevantnej zmene pomerov. Pokiaľ ide o otázku výživného, súd naposledy rozhodoval v roku 2009 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/33/2009-28, kedy
mal maloletý 3 roky, pričom v súčasnosti má takmer 15 rokov, a teda je zrejmé, že výdavky na jeho odôvodnené potreby s pribúdajúcim vekom a odstupom takmer 12 rokov značne vzrástli. Taktiež došlo k zmene aj na strane otca maloletého, ktorý v čase pôvodného rozsudku dosahoval príjem na úrovni okolo 600 Eur mesačne v čistom, pričom podľa aktuálneho potvrdenia od zamestnávateľa sa v roku 2020 jeho príjem v priemere prevyšoval 800 Eur mesačne. Z tohto dôvodu súd pristúpil k opätovnému posudzovaniu rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému.
16. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletého, ako osoby oprávnenej z výživného. Za odôvodnené potreby maloletého súd uznal pravidelné mesačné výdavky, vyplývajúce z výsluchu matky, a to strava 50 Eur, ošatenie 30 Eur, hygiena 20 Eur, mobil 15 Eur (priemer súm 10 až 20 Eur) a doplatok na lieky 10 Eur. Pokiaľ ide o používanie mobilného telefónu, matka poprela, že maloletý ho má, z výsluchu maloletého však vyplynulo, že mobilný telefón vlastní a používa, ide teda o jeho odôvodnenú potrebu. Pokiaľ ide o užívanie liekov, z predložených lekárskych správ vyplýva, že maloletému boli predpísané aj lieky proti alergii MUDr. Pauerovou aj psychiatrické lieky MUDr. Šoltésovou. Všetky vyššie uvedené mesačné výdavky súd považoval za základné potreby nevyhnutné pre maloletého a ich výšku uvádzanú matkou za primeranú vzhľadom na vek dieťaťa. Taktiež sa obsah výsluchu matky ohľadom výdavkov maloletého zhoduje s obsahom správy opatrovníka z prešetrenia pomerov, čo potvrdzuje vierohodnosť ich uvádzanej výšky. Medzi odôvodnené potreby maloletého súd započítal aj výdavky na cestovné do školy, ktoré predstavuje podľa výsluchu matky 30 Eur, z čoho škola prepláca 20 Eur, teda vo výške 10 Eur mesačne. Pre pandemickú situáciu síce v súčasnosti neprebieha denné štúdium maloletého, avšak ide len o dočasný stav, pričom je zrejmé, že maloletý bude v štúdiu pokračovať, nakoľko nemá ukončenú povinnú školskú dochádzku a teda takýto výdavok maloletého nezaniká, ale je jeho odôvodnenou potrebou. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov zohľadnil súd aj ročné výdavky na maloletého, ktoré uviedla matka vo svojom výsluchu, a to 30 Eur na nákup školských pomôcok a 80 Eur na školské výlety a podobné aktivity, spolu suma 110 Eur ročne, z čoho alikvotná mesačná časť predstavuje približne 10 Eur mesačne, pričom takúto sumu na zabezpečenie školských pomôcok a iných súvisiacich potrieb považoval súd za primeranú. Matka ďalej v návrhu uviedla, že cestovné na kontrolu k psychiatričke do Banskej Bystrice predstavuje 20 Eur mesačne a k alergiologičke do Lučenca 10 Eur mesačne. Z predloženého lekárskeho potvrdenia alergiologičky MUDr. Pauerovej vyplýva, že ďalšia kontrola má byť o polroka, z čoho je zrejmé, že maloletý nenavštevuje túto ambulanciu každý mesiac, preto súd zo sumy cestovného do Lučenca 10 Eur zohľadnil alikvotnú mesačnú časť na polroka, teda 1/6 v sume 1,67 Eur. Pokiaľ ide o návštevu pedopsychiatra v Banskej Bystrici, tu taktiež z vykonaného dokazovania, a to z lekárskej správy nevyplýva, že by sa kontroly mali vykonávať každý mesiac. Zo zisťovania názoru maloletého vyplynulo, že za lekárom do Banskej Bystrice nechodí vôbec. Z tohto dôvodu považuje súd tieto kontroly za nepravidelné a nie je potrebné vynakladať uvedené cestovné každý mesiac, a preto zo sumy 20 Eur súd zohľadnil alikvotnú ročnú časť na 1 mesiac z obdobia jedného roka, teda 1/12 v sume 1,67 Eur. Okrem vyššie uvedených základných potrieb, ako je stravovanie, ošatenie, hygiena a výdavky na školskú dochádzku má výživné pokryť aj iné potreby dieťaťa, a to jeho voľnočasové aktivity, kultúrne vyžitie a podobne. Za týmto účelom súd zohľadnil aj skutočnosť, že maloletý navštevoval základnú umeleckú školu - výtvarný odbor, pričom len z dôvodu, že matka nemá financie, už v tomto nepokračuje. Napriek tomu však ide o jeho odôvodnenú potrebu. Keďže výdavky na túto aktivitu sú 40 Eur polročne, súd zohľadnil ich alikvotnú mesačnú časť 1/6 v sume 6,67 Eur. Za odôvodnené potreby maloletého súd taktiež považoval aj zabezpečenie jeho bytových potrieb, pričom z výsluchu matky vyplynulo, že na celú domácnosť mesačne vynaloží na vodu 20 Eur a elektriku 50 Eur a na kúrenie drevom 500 Eur ročne, čo predstavuje približne 40 Eur mesačne. Keďže v domácnosti sa nachádzajú 3 osoby (matka, maloletý a matka matky) alikvotná časť spotrebovaných energií v súčte 110 Eur mesačne predstavuje na maloletého 1/3 týchto výdavkov, teda 36,67 Eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú výdavky na odôvodnené potreby maloletého v súčte sumu približne 190 Eur mesačne.
17. Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, posudzoval v akej miere sa má ktorý z rodičov ako povinných osôb z výživného podieľať na pokrytí výdavkov maloletého prostredníctvom výživného. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uvádza, že nie je rozhodujúci skutočný aktuálny príjem rodiča, ale všetky jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem (tzv. potencionalita príjmov). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal niektorý z rodičov okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo žiadne zdravotné obmedzenie ani u jedného z rodičov, ktoré by im bránilo pracovať. Z tohto pohľadu majú obaja rodičia vysokú potencionalitu zamestnať, dosahovať príjem a tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
18. Pokiaľ ide o otca maloletého, súd má za to, že tento sa bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem prevyšujúcu sumu 800 Eur mesačne. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplynulo, že pracovný pomer bol ukončený dohodou, teda právnym úkonom aj zo strany otca. Otec vo svojom výsluchu relevantne nevysvetlil prečo muselo dôjsť k ukončeniu tohto pracovného pomeru. Uvádzal psychické problémy, avšak sám ich neriešil vyhľadaním odborného lekára, prípadne dočasnou práceneschopnosťou. Zdravotné problémy rodiča nie sú dôvodom na ukončenie pracovného pomeru, jedine v prípade, že by boli takého trvalého charakteru, že by mu znemožňovali pracovať, čo je však potrebné určiť prostredníctvom Sociálnej poisťovne a rozhodnutia o uznaní za invalidného so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z vykonaného dokazovania však takéto skutočnosti nevyplynuli. Preto má súd s poukazom na potencionalitu príjmov otca podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine za to, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem ako v poslednom zamestnaní, teda na úrovni prevyšujúcej 800 Eur mesačne v čistom a nie je rozhodujúci skutočný stav, kedy je nezamestnaný.
19. Pokiaľ ide o matku, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne obmedzenia, ktoré by jej bránili pracovať, čo potvrdila sama matka. Skutočnosť, že matka dosahovala príjem len na úrovni 60 Eur mesačne z titulu dohody o vykonaní práce a zostala pracovať na pozícii s takýmto nízkym príjmom, nie je zodpovedný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti. Na otázku súdu, či matka uvažovala aj o inom zamestnaní uviedla len toľko, že v zamestnaní, kde pracovala na dohodu sa jej nepodarilo uzavrieť trvalý pracovný pomer a okrem toho sa len jedenkrát uchádzala o zamestnanie v materskej škole vo Veľkom Krtíši. Súd má za to, že matka sa nedostatočne uchádzala o zamestnanie a pri trvaní vyživovacej povinnosti voči maloletému je jej povinnosťou sa riadne zamestnať a dosahovať tak príjem. Preto súd neprihliadol na to, že jediným súčasným príjmom matky je len dávka v hmotnej núdzi, ale s poukazom na jej možnosti je schopná zamestnať sa a dosahovať tak príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, ktorá v roku 2020 dosahuje v súlade s naradením vlády č. 324/2019 Z. z. sumu 580 Eur mesačne brutto.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené je v možnostiach obidvoch rodičov dosahovať príjem a tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadol na to, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho v podstate výlučne osobne stará. Vzhľadom na vek maloletého (takmer 15 rokov) však nie je miera osobnej starostlivosti zo strany matky výrazným faktorom na vychýlenie rozsahu vyživovacej rodičov ako by tomu bolo pri dieťati v nižšom veku. Taktiež príjem otca, ktorý dosahoval v poslednom zamestnaní je výrazne vyšší ako minimálna mzda, čo zvyšuje jeho možnosti plniť vyživovaciu povinnosť oproti matke. Z týchto dôvodov by sa mal otec podieľať na vyživovacej povinnosti voči maloletému v o niečo vyššej miere ako matka. Preto súd z ustálených výdavkoch na maloletého v sume 190 Eur určil, že otec má výživným pokryť sumu 110 Eur mesačne, pričom zvyšných 80 Eur musí pokryť matka. Vzhľadom na uvedené súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6P/33/2009-28 v časti výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca voči maloletému zo sumy 83 Eur na sumu 110 Eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ako to bolo určené v poslednom rozsudku.
21. Súd na návrh matky v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil počiatok vyživovacej povinnosti ku dňu podania návrhu, ktorý súdu došiel elektronicky dňa 04. 12. 2019. Za toto obdobie vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom v rozsahu zvýšenia výživného z pôvodne určených 83 Eur na 110 Eur, teda 27 Eur mesačne. Dlh na zročnom výživnom predstavuje spolu sumu 348,39 Eur pozostávajúcu z alikvotnej časti za mesiac december 2019 (od 04. do 31.) v sume 24,39 Eur a za mesiace január až december 2020 (za ktorý je už výživné splatné) v sumách 12-krát po 27 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec doposiaľ na výživu maloletého prispel vyššou ako pôvodne určenou sumou 83 Eur mesačne, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlhu na celom zročnom výživnom vo vyššie uvedenej sume. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje bežné výživné, povolil súd otcovi počnúc dňom právoplatnosti výroku o výživnom uhradiť zročné výživné v mesačných splátkach po 20 Eur, pričom takto určenou sumou splatí otec dlh na zročnom výživnom za obdobie jeden a pol roka, čo súd považoval za primeranú dobu aj z pohľadu maloletého.
22. Pokiaľ ide o návrh matky na zmenu rozsahu styku otca s maloletým, súd má za to, že od poslednej úpravy rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/33/2009-28 došlo k zmene pomerov aj ohľadom tejto otázky. Súd vychádzal najmä z obsahu zisťovania názoru maloletého, ktorý uviedol, že má pred otcom strach a nechce sa s ním stretávať, prípadne len za prítomnosti inej osoby a taktiež z lekárskej správy
MUDr. Šoltésovej, podľa ktorej má maloletý viaceré psychiatrické diagnózy. Tieto skutočnosti tu v čase pôvodného rozhodovania neboli. Taktiež súd poukazuje na to, že podľa zhodných tvrdení rodičov styk otca s maloletým neprebehoval v žiadnej forme po dobu jeden a pol roka, čo tiež výrazne vplýva na posudzovanú otázku úpravy styku.
23. Súd v prvom rade poukazuje na to, že právo na styk rodiča s dieťaťom je vzájomným právom ako rodiča, tak maloletého dieťaťa. Na jednej strane toto právo umožňuje rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, podieľať sa na výkone svojich rodičovských práv a povinností a na výchove maloletého priamo svojou osobnou účasťou. Na druhej strane ide aj o realizáciu práva dieťaťa poznať svojich predkov prostredníctvom primeraného trávenia času aj s tým rodičom, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti. Ten z rodičov, ktorému maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti, nemá k nemu viac práv ako druhý rodič a práve realizáciou styku maloletý spoznáva druhého rodiča a časom takto stráveným sa mu nahrádza prirodzené prostredie, v ktorom dieťa vyrastá v spoločnej domácnosti obidvoch rodičov. Úpravou styku má súd docieliť taký stav, ktorý sa čo najviac podobá takémuto prirodzenému prostrediu, aby bol naplnený najlepší záujem maloletého.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi maloletým a otcom, ako aj medzi rodičmi maloletého navzájom je v súčasnosti výrazne narušená. Maloletý má podľa vlastného vyjadrenia z otca strach. Styk otca s maloletým neprebehol podľa zhodných skutkových tvrdení účastníkov v rámci ich výsluchov v žiadnej forme už viac ako jeden a pol roka. Absencia kontaktu maloletého s otcom je vzhľadom na vek maloletého, v ktorom prebieha kľúčová časť jeho vývinu(medzi 13. a 15. rokom života), neprimerane dlhá. Zo správy RPPS vyplynul výrazne problematický vzťah medzi rodičmi, bola konštatovaná vzájomná nedôvera, pričom v otázke styku otca s maloletým a strachu maloletého z otca úrad za kľúčové považoval najmä to, akým spôsobom sú obaja rodičia motivovaní spolupracovať medzi sebou navzájom, aby sa čo najviac priblížili k naplneniu potrieb maloletého. Pri realizácii styku rodiča s dieťaťom je vždy kľúčový najmä postoj druhého rodiča, či dostatočne maloletého na tento styk pripravuje a motivuje a primerane jeho veku mu dôležitosť kontaktu s druhým rodičom vysvetľuje. Taktiež problémy so stykom sa odohrali po incidente v domácnosti matky, ktorí obaja rodičia opísali a strach maloletého z otca pramení z toho, že maloletý bol svedkom konfliktov medzi rodičmi. Otec sa voči maloletému násilne nesprával nikdy, nakoľko takéto správanie voči maloletému netvrdila ani matka ani sám maloletý. Dôvody, prečo styk otca s maloletým po dobu viac ako jeden a pol roka neprebehol je teda vinou najmä nedostatočnej až absentujúcej komunikácie medzi rodičmi a ich vzájomnými konfliktmi.
25. Otec sa, na jednej strane, počas tohto obdobia styku vôbec nedomáhal, hoci ho mal určený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/33/2009-28. V tomto smere súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že pred úradom práce prebehla dohoda rodičov o zmene styku, nakoľko sám otec nedisponoval žiadnym vyhotovením takejto dohody, ani opatrovník za úrad práce nepotvrdil, že by k takejto dohode došlo. Otec napriek tomu mal možnosť domáhať sa styku určeného pôvodným rozsudkom, avšak tak za jeden a pol roka neurobil. Sám uviedol, že s matkou už komunikovať nechce, čo je však za súčasného stavu pre realizáciu styku nevyhnutné. Rovnako tak matka tento styk neiniciovala, vôbec s otcom nekomunikovala ani z jej iniciatívy, pričom je aj jej úlohou v rámci jej rodičovských povinností udržiavať primerané väzby medzi maloletým a otcom a rešpektovať aj jeho rolu vo výchove maloletého. Za zisteného stavu je vzťah medzi otcom a maloletým tak výrazne narušený, že je nevyhnutné, aby sa začal opätovne budovať prakticky odznovu.
26. Ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine dáva súdu možnosť v prípade potreby z pohľadu záujmu maloletého obmedziť styk maloletého s rodičom, alebo ho zakázať ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku. Z vyššie popísaných dôvodov má súd za to, že je dôvodné použiť ustanovenie uvedeného paragrafu a styk maloletého s otcom obmedziť pokiaľ sa vzájomná komunikácia medzi nimi, ako aj medzi rodičmi nezlepší do takej miery, že tento styk bude môcť prebiehať v širšom rozsahu a bez obmedzení. Matka navrhovala upraviť styk na každý druhý týždeň, teda v menšom rozsahu ako v pôvodnom rozsudku č. k. 6P/33/2009-28 (v tomto rozsudku každá sobota) a obmedziť ho tak, aby prebiehal na RPPS. V priebehu konania starí rodičia zo strany otca maloletého uviedli, že sú ochotní byť účastní na styku otca s maloletým. Vzhľadom na maloletým uvádzaný strach z otca a ich narušený vzťah má súd za to, že je dôvodné obmedziť styk otca s maloletým tak, aby pri jeho priebehu bola prítomná iná osoba. Pokiaľ maloletý subjektívne takýto strach pociťuje, nie je v jeho najlepšom záujme, aby sa s otcom stretával osamote. Sám maloletý uviedol, že by si vedel predstaviť stretávanie
s otcom pod dozorom, ak by to stretávanie bolo nevyhnutné. Preto súd skúmal možnosti takéhoto obmedzenia styku za prítomnosti inej osoby.
27. V rozhodovacej praxi súdov sa často styk obmedzuje prítomnosťou druhého rodiča. V predmetnej veci, kde bol konštatovaný vážne narušený vzťah medzi rodičmi, pričom aj maloletý uviedol, že medzi nimi dochádzalo k hádkam a konfliktom, nie je vhodné, aby sa pri styku otca s maloletým zúčastňovala matka. Práve jej prítomnosť by mohla priebeh styku z dôvodu možných konfliktov medzi ňou a otcom narúšať. V priebehu konania boli navrhnuté v podstate dve alternatívy obmedzenia styku, a to styk na RPPS navrhnutý matkou alebo styk za prítomnosti starých rodičov maloletého zo strany otca navrhnutý opatrovníkom. Súd vychádzal z odporúčania RPPS, ktorý v závere uviedol, že za aktuálnej situácie je najlepšia možnosť kontaktu otca s maloletým taká, aby boli pri ňom prítomní starí rodičia z otcovej strany, ktorí by zastávali pozíciu prostredníkov v danej veci a poskytovali pocit bezpečia pre obe strany. Súd ďalej vychádzal z toho, že styk rodiča s dieťaťom má zabezpečovať aj dieťaťu určitý pocit istoty, bezpečia a pohodlia, pričom by mu malo byť vytvorené primerané rodinné a priateľské prostredie. Pokiaľ by mal styk prebiehať v úradnej budove za prítomnosti psychológa RPPS, nešlo by tu o skutočnú realizáciu styku tak, ako ho súd popísal vyššie, ale takýto styk by nadobudol charakter akéhosi sedenia u psychológa, kde by nemohlo reálne dochádzať k naplneniu účelu styku rodiča s dieťaťom, a to rozvíjanie osobných, citových, rodinných a iných vzájomných väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Preto sa súdu javí ako vhodnejšia alternatíva účasti starých rodičov na styku otca s maloletým. Maloletý síce vyslovil určitú obavu z toho, že starí rodiča nebudú schopní proti otcovi zakročiť a budú mu držať stranu, súd ale uvádza, že otec a maloletý nestoja na inej strane a ich záujmy nie sú v konflikte. Takáto obava by bola relevantná v situácii, ak by na styku mala byť prítomná matka maloletého, ktorá má s otcom konflikty. Maloletý tiež uviedol, že jeho starí rodičia sú dobrí ľudia, pozná ich prostredie, chodieval tam, pričom aj samotní starí rodičia z otcovej strany sa vyjadrili takým spôsobom, že nikdy v ich domácnosti nezaznamenali nevhodné správanie otca voči maloletému.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že keďže vzťah otca s maloletým bude potrebné budovať prakticky od začiatku a tento jeden a pol roka vôbec neprebehol, je vhodné v tomto štádiu stanoviť styk len na obmedzený čas v menšom rozsahu ako v rozsudku č. k. 6P/33/2009-28. Preto súd upravil tento styk na rozsah štyroch hodín každý druhý týždeň na párnu sobotu od 10:00 hod. do 14:00 hod. Pôvodne navrhovaná úprava opatrovníkom na tri hodiny by bola nedostatočná, nakoľko matka uviedla, že nemá maloletého ako dopraviť do miesta bydliska rodičov otca, pričom otec sám uviedol, že je schopný takúto dopravu zabezpečiť. Súd pri stanovenom rozsahu styku zohľadnil čas cesty, ktorá podľa zhodných vyjadrení účastníkov trvá asi 15 minút s tým, že tieto cesty sú potrebné dve (z miesta bydliska matky a naspäť do jej bydliska). Preto súd určil otec si maloletého na začiatku styku prevezme a na konci styku odovzdá pred bydliskom matky. Súd taktiež obmedzil styk otca s maloletým na prítomnosť tretej osoby tak, že tento bude prebiehať za stálej prítomnosti buď starého otca alebo starej matky maloletého, čo zahŕňa aj prítomnosť pri preberaní a odovzdaní maloletého pred bydliskom matky. Súd má za to, že nie je vylúčené tento styk v budúcnosti rozšíriť, prípadne zrušiť ustanovené obmedzenie, ak sa zmenia pomery v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine a dôjde k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletým.
29. Pre účely reálneho naplnenia vzájomného práva rodiča a dieťaťa na styk a aby sa vzťah medzi nimi budoval, súd zároveň v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) uložil rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti o maloletého, ktorý bude vykonávaný RPPS v rozsahu a termínoch ním určenými. Je zrejmé, že pre narušený vzťah medzi rodičmi a maloletým nepostačuje upraviť len rozsah styku, ale je potrebné vzťah medzi otcom a maloletým a komunikáciu medzi rodičmi rozvíjať aj inak. Ako je uvedené v závere správy RPPS, kľúčovým problémom pri styku otca s maloletým je práve absentujúca komunikácia medzi rodičmi a ich vzájomné nepriateľské postoje. Bez zlepšenia tohto stavu nie je možné zlepšiť ani vzťah medzi otcom a maloletým. Prostredníctvom uloženého výchovného opatrenia je možné komunikáciu medzi rodičmi a ich rodičovské schopnosti postupne zlepšovať, v dôsledku čoho sa zlepší aj priebeh styku otca s maloletým. RPPS síce uviedol, že spoluprácu s nimi je v tomto štádiu účelné nechať na iniciatívu rodičov, títo však zostali po dobu jeden a pol roka úplne pasívny, a preto ma súd za to, že je potrebné im túto povinnosť uložiť rozsudkom vo forme výchovného opatrenia tak, aby sa toto začalo realizovať spolu s realizáciou styku. Takouto komplexnou úpravou je možné zabezpečiť riadnu realizáciu styku medzi otcom maloletým zohľadňujúc ich vzájomné práva a povinnosti.
30. Súd nevykonal navrhované dokazovanie zo strany matky za účelom preskúmania zdravotného stavu otca, či bude možné realizovať styk a či tento nemôže pôsobiť na maloletého negatívne aj vzhľadom na zistený zdravotný stav maloletého. Súd takýto dôkaz nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci v otázke styku, keďže už mal dostatok vykonaných dôkazov, aby o úprave styku rozhodol. Právny zástupca matky uviedol, že pokiaľ by sa znaleckým dokazovaním preukázali uvedené skutočnosti, nenavrhovali by zakázanie styku, ale len obmedzenie tak, ako je uvedené v návrhu, teda aby prebiehal každý druhý týždeň na úrade práce. Za tohto stavu, keďže výsledkom dokazovania by malo byť len obmedzenie styku, pričom súd už styk obmedzil a vyššie vysvetlil, prečo z ponúkaných alternatív zvolil riešenie uvedené vo výroku, nie je potrebné takéto dokazovanie vykonať. Okrem toho, že zákaz styku nebol matkou (ani inými účastníkmi) navrhovaný súd uvádza, že z vykonaného dokazovania ani dôvodnosť zákazu styku nevyplynula.
31. Zákaz styku je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine krajným riešením, ku ktorému možno pristúpiť ak nepostačuje obmedzenie styku. Takáto úprava je na mieste ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a správa sa voči maloletému nevhodne v takej intenzite, že žiaden spôsob styku nemôže byť v záujme maloletého. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa otec kedykoľvek správal nevhodne voči samotnému maloletému takým spôsobom, že by sa s ním nemal vôbec stýkať. Matka uviedla, že otec mal fyzicky napadnúť len ju, maloletý sa jej na to nikdy nesťažoval ani to sám pred súdom netvrdil. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konflikty sú najmä medzi rodičmi maloletého a nie medzi otcom a maloletým s tým, že maloletý býva často svedkom týchto konfliktov a toto veľmi citlivo vníma, z čoho pramení aj jeho postoj voči otcovi. Súd má za to, že obmedzenie styku spolu s uloženým výchovným opatrením je dostatočné na zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého. Rovnako súd poukazuje na to, že hlavný konflikt medzi rodičmi, ktorý obaja opísali vo svojich výsluchoch, na základe čoho matka podala trestné oznámenie, bol nakoniec riešený len ako priestupok s tým, že priestupkové konanie bolo zastavené podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, teda z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo otcovi ako obvinenému z priestupku preukázané. Vykonaným dokazovaním sa tak nepotvrdilo tvrdenie matky, sporné medzi účastníkmi, že ju otec fyzicky napadol.
32. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého po psychiatrickej stránke, súd nepopiera stanovené diagnózy MUDr. Šoltésovou, ich príčinu však nemožno pričítať len správaniu otca pri styku s maloletým. Matka vo svojom výsluchu uviedla, že s maloletým bola u psychiatra ešte predtým ako sa odohral vyššie popísaný incident, boli mu zistené depresie, nevie však uviesť príčinu. Problémové správanie maloletého podľa matky spočíva v tom, že maloletý hovorí, že si ublíži, keď matka od neho chcela, aby sa učil alebo iné veci, ide teda o skutočnosti nesúvisiace s realizáciou styku s otcom. Sú poznamenáva, že ani správanie otca voči maloletému nie je ideálne, pretože sám vo svojom výsluchu priznal, že na maloletého nakričal alebo použil nevhodné slová. Na týchto rodičovských kompetenciách sa však dá pracovať aj prostredníctvom uloženého výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o strach maloletého stretnúť sa s otcom, tento môže spočívať aj v tom, že styk medzi nimi po tak dlhú dobu neprebehol, čo je prirodzeným dôsledkom tejto situácie. Čím dlhšie styk medzi nimi riadne neprebehne, tým bude situácia z tohto pohľadu horšia, a preto súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.