Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-14-2020.pdf
PDF · 182.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: U.. L.. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., Y. X, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47232765, so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 05.02.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- KE-VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019 ako i služobného hodnotenia príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach (ako prvostupňový správny orgán) dňa 30.09.2019 a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
administratívne rozhodnutie
2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach dňa 30.09.2019, vykonané podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), ktoré sa vykonáva najmenej raz za päť rokov, a ktorým bola U.. L.. L. I. (žalobkyňa), nar. XX.XX.XXXX, OEČ XXX XXX, v stálej štátnej službe, vo funkcii vyšetrovateľ 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v U., hodnotená podľa § 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
3. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že na žalobkyňu bolo vykonané služobné hodnotenie (podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.) pod číslom ORPZ-MI-OKP2-688-005/2019 dňa 24.04.2019 so záverom, že je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať
inú, menej zodpovednú funkciu. Uvedené služobné hodnotenie bolo rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO-321-010/2019 zo dňa 25.07.2019 zrušené a vec vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že návrh služobného hodnotenia nebol v súlade so zákonom prerokovaný s odborovým orgánom a taktiež z dôvodu, že hodnotenie sa obmedzovalo iba na výpočet prípadov porušenia služobnej disciplíny žalobkyne.
4. Po vrátení veci bol návrh služobného hodnotenia spracovaný komisiou (v zložení pplk. Mgr. U. M. - E. D. M. P. OR PZ v U., pplk. Mgr. E. B.Á. - K. E. D. M. P. OR PZ v U. a mjr. JUDr. D. D.
- X. 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v U.) so záverom, že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Návrh služobného hodnotenia bol dňa 18.09.2019 predložený na prerokovanie odborovému orgánu - Základnej organizácii Odborového zväzu polície v Slovenskej republike č. 10-27 Michalovce, ktorý na mimoriadnom zasadnutí svojho výboru návrh služobného hodnotenia „vzal na vedomie“. Žalobkyňa bola s návrhom služobného hodnotenia oboznámená dňa 18.09.2019 a v súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. jej bolo umožnené k návrhu podať písomne pripomienky alebo námietky, a to v lehote do 12.00 h dňa 20.09.2019. Žalobkyňa v ten istý deň požiadala o poskytnutie fotokópie kompletného spisu. Jej žiadosti bolo vyhovené a dňa 19.09.2019 jej bola fotokópia spisu fyzicky odovzdaná mjr. JUDr. D. D. s tým, že termín doručenia návrhov a pripomienok bol predĺžený do 15.00 h dňa 23.09.2019.
5. Žalobkyňa dňa 23.09.2019 predložila bezprostredne nadriadenému, mjr. JUDr. D. D., svoje „Pripomienky k obsahu a záverom návrhu služobného hodnotenia“. Jej pripomienky boli vyhodnotené ako neopodstatnené a predložené spolu so stanoviskom a návrhom služobného hodnotenia riaditeľovi OR PZ v U.. Tento podľa § 30 zákona č. 73/1998 Z. z. vrátil návrh na prepracovanie s tým, že do spisového materiálu je potrebné doložiť všetky listiny, na ktoré sa v hodnotení poukazuje (pokiaľ sú k dispozícii), pričom v hodnotiacej časti návrhu služobného hodnotenia je potrebné uviesť konkrétne dôvody udelenia odmien a disciplinárnych opatrení, ktoré boli žalobkyni v hodnotenom období udelené resp. uložené a zároveň doplniť hodnotenie o vlastnú úvahu.
6. Prepracovaný návrh služobného hodnotenia bol žalobkyni predložený na oboznámenie dňa 25.09.2019 s tým, že svoje návrhy a pripomienky k návrhu služobného hodnotenia môže uplatniť najneskôr do 12.00 h dňa 27.09.2019. Prepracovaný návrh služobného hodnotenia bol dňa 25.09.2019 predložený na prerokovanie odborovému orgánu - Základnej organizácii Odborového zväzu polície v Slovenskej republike č. 10-27 U., ktorý na mimoriadnom zasadnutí svojho výboru návrh služobného hodnotenia „vzal na vedomie“. Nakoľko žalobkyňa nepredložila žiadne návrhy alebo pripomienky, ale opakovane žiadala vyhotovenie fotokópie spisu, ktorá jej už bola skôr poskytnutá, bol návrh služobného hodnotenia predložený riaditeľovi OR PZ v U. (ďalej len prvostupňový správny orgán), ktorý sa s navrhovaným znením služobného hodnotenia stotožnil a služobné hodnotenie číslo ORPZ-MI- OKP2-688- 046/2019 schválil dňa 30.09.2019.
7. Žalobkyňa bola so schváleným služobným hodnotením príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-MI- OKP2-688-046/2019 vykonanom podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. oboznámená v plnom rozsahu dňa 30.09.2019 a v zákonnej lehote proti nemu podala odvolanie. V odvolaní v prvom rade namietala, že „Došlo k porušeniu procesných pravidiel konania, keďže podľa zákona musí byť návrh hodnotenia spracovaný trojčlennou komisiou, čo sa v tomto prípade v časti konania dialo a v časti sa už zrazu nedeje, hoci ide o proces jedného súvislého konania, ktoré prebieha od mesiaca apríl 2019.“ Ďalej namietala, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do originálu spisu a bolo odopreté vyhotovenie jeho fotokópie. Poukazuje taktiež na to, že námietkou zaujatosti, ktorú podala sa „nadriadený (riaditeľ OR PZ) nezákonným spôsobom nevysporiadal“. Ďalej namietala, že v spise „absentujú dôkazy disciplinárnych rozkazov o udelení odmien z roku 2018 a 2019“, pričom poukazuje na to, že ak v uvedených rokoch došlo k udeleniu disciplinárnych odmien aj napriek uloženým disciplinárnym opatreniam, u ktorých neuplynula doba jedného roku na ich zahladenie, muselo dôjsť pred udelením odmeny k zahladeniu disciplinárneho opatrenia rozhodnutím nadriadeného, avšak tieto nie sú súčasťou spisu, hoci sú to dôkazy svedčiace v jej prospech. V závere namieta nepodloženosť časti služobného hodnotenia týkajúcej sa kolegiálnych vzťahov. Na základe uvedeného vyjadrila presvedčenie, že služobné hodnotenie trpí závažnými vadami spôsobujúcimi jeho nezákonnosť a žiada odvolaniu vyhovieť a zrušiť služobné hodnotenie ako nezákonné. V rámci autoremedúry prvostupňový správny orgán odvolaniu žalobkyne nevyhovel, a preto odvolanie spolu so svojim stanoviskom, napadnutým služobným
hodnotením a ďalším súvisiacim spisovým materiálom postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - žalovanému.
8. Po preskúmaní napadnutého služobné hodnotenie, spisového materiálu a konania, ktoré predchádzalo vydaniu služobného hodnotenia a na základe zistených skutočností, po prerokovaní odvolania v senáte poradnej komisie sa dospelo k nasledovným záverom:
9. Žalovaný považoval za neodôvodnenú výhradu žalobkyne, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s ňou vznesenou námietkou zaujatosti a zdôraznil, že zákon č. 73/1998 Z. z. v žiadnom zo svojich ustanovení nedáva policajtovi možnosť v priebehu konania o veciach služobného pomeru vzniesť námietku zaujatosti, resp. tento inštitút zákon ani neupravuje. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu sa námietkou zaujatosti zaoberať.
10. Žalovaný uviedol, že v novom konaní bol návrh služobného hodnotenia žalobkyne vypracovaný k tomu zriadenou komisiou, čo potvrdzuje registratúrny záznam č. ORPZ-MI-OKP-688- 025/2019. Ďalej poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 30 zákona č. 73/1998 Z. z. je plne v kompetencii nadriadeného s ustanovujúcou pôsobnosťou rozhodnúť o návrhu služobného hodnotenia, či návrh znenia služobného hodnotenia vrátane záverov bude akceptovať alebo rozhodne inak, čo zvýrazňuje najmä skutočnosť, že môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať hodnotenie z vlastného rozhodnutia. Návrh služobného hodnotenia je pre tohto nadriadeného iba odporúčaním bez ohľadu na to, či ho spracoval priamy nadriadený alebo komisia. V posudzovanom prípade prvostupňový správny orgán registratúrnym záznamom č. ORPZ-MI-OKP-688-031/2019 nariadil priamemu nadriadenému žalobkyne mjr. JUDr. D. D. návrh prepracovať. Uvedený postup považuje žalovaný za súladný so zákonom, nakoľko nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie môže návrh služobného hodnotenia vrátiť na doplnenie bezprostredne nadriadenému. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadnu povinnosť nadriadeného s ustanovujúcou pôsobnosťou vrátiť návrh služobného hodnotenia na prepracovanie komisii, ak bol tento návrh spracovaný komisiou. Je potrebné brať do úvahy tiež to, že pri opätovnom spracovávaní návrhu služobného hodnotenia žalobkyne, túto nadriadený už poznal z jej činnosti viac ako šesť mesiacov.
11. Žalovaný tiež zdôraznil, že v súlade s ustanovením § 250 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zákon nepostihuje sankciou neplatnosti postup, keď návrh služobného hodnotenia spracovaný komisiou nadriadený vrátil prepracovať priamemu nadriadenému hodnoteného policajta a následne služobné hodnotenie schválil v navrhovanom znení. Preto žalobca považoval námietku žalobkyne vznesenú k postupu pri spracovávaní návrhu služobného hodnotenia za neopodstatnenú.
12. K námietke žalobkyne v ktorej poukazuje na neumožnenie nahliadnuť do originálu spisu a neumožnenie vyhotoviť jeho fotokópiu žalovaný uviedol, že záznam zo dňa 19.09.2019 pod č. ORPZ-MI- OKP2-688-028/2019 dokazuje, že po tom, čo bola žalobkyňa dňa 18.09.2019 oboznámená s návrhom služobného hodnotenia spracovaného komisiou a v tejto súvislosti požiadala „o poskytnutie fotokópie kompletného spisu“ jej táto fotokópia bola poskytnutá. Prevzatie fotokópie celého spisu žalobkyňa potvrdila svojim podpisom na uvedenom zázname. Žalovaný tiež poukázal na to, že na základe žiadosti predloženej v rámci pripomienok žalobkyne k návrhu služobného hodnotenia č. ORPZ-MI- OKP2-1401-2/2019 zo dňa 22.09.2019 jej boli po doplnení hodnotenia odovzdané dňa 25.09.2019 fotokópie piatich disciplinárnych rozkazov, záznamu z pohovoru a fotokópie kontrolných listov troch vyšetrovacích spisov, čo potvrdila svojim podpisom na zázname č. ORPZ-MI-OKP2-688-033/2019 zo dňa 25.09.2019. Žalobkyňa teda mala k dispozícii fotokópiu kompletného spisu, no i napriek tomu dňa 25.09.2019 žiadala „o poskytnutie originálu kompletného spisu vzťahujúceho sa k veci a následné umožnenie o vyhotovenie kópie originálu predloženého spisu“. Žalovaný preto skonštatoval, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a na druhej strane postup prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. považoval žalovaný za správny.
13. K udeľovaniu odmien za roky 2018 a 2019 žalovaný uviedol, že žalobkyni neboli udeľované disciplinárne odmeny, ale odmeny podľa ustanovenia § 102a ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré boli udelené v súvislosti s hodnotením policajta za príslušný rok a odmeny, ktoré boli udeľované plošne všetkým policajtom. Pri týchto odmenách neplatí podmienka zahladenia disciplinárneho opatrenia. Disciplinárnu odmenu upravuje ustanovenie § 51 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré v odseku 4 obsahuje obmedzenie udelenia tejto odmeny znením „Policajtovi nemožno udeliť
disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené.“ Ustanovenie § 102a zákona č. 73/1998 Z. z. takéto obmedzenie neobsahuje. Dodal, že rozdiel pri udeľovaní uvedených odmien je aj po formálnej stránke. Disciplinárna odmena podľa ustanovenia § 51 zákona č. 73/1998 Z. z. sa udeľuje disciplinárnym rozkazom a odmena podľa ustanovenia § 102a zákona č. 73/1998 Z. z. sa udeľuje personálnym rozkazom. Zo znenia napadnutého hodnotenia vyplýva, že odmeny, ktorými argumentuje žalobkyňa boli udeľované na základe ustanovenia § 102a zákona č. 73/1998 Z. z., preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Zároveň je pravdou, že k niektorým odmenám neboli na útvary doručené žiadne personálne rozkazy, ktoré by udelenie odmeny potvrdzovali. Žalovaný tiež poznamenal, že pri plošne udeľovaných odmenách z úrovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky všetkým policajtom, odmena nie je objektívnym odzrkadlením kvality plnenia služobných úloh jednotlivcom, pričom takáto odmena nedáva záruku riadneho a kvalitného výkonu štátnej služby do budúcna, čo sa potvrdilo aj u žalobkyne, ktorá opakovane nepostupovala v pridelených trestných veciach s požadovanou odbornosťou.
14. Žalovaný sa nezaoberal námietkou týkajúcou sa kolegiálnych vzťahoch, nakoľko dôvodom prijatého záveru v napadnutom hodnotení je úroveň výkonu štátnej služby, resp. plnenie služobných úloh na úseku trestného konania, a nie vzťahy na pracovisku.
15. Žalovaný preskúmaním napadnutého hodnotenia dospel k záveru, že posúdenie plnenia služobných povinností a spôsobilosť žalobkyne na ďalší výkon funkcie v rozsahu uvedenom v hodnotení je pre prijatie záverov služobného hodnotenia dostačujúci. Konštatovania uvedené v hodnotiacej časti služobného hodnotenia týkajúce sa neplnenia služobných úloh na úseku trestného konania sú dostatočne preukázané relevantnými dôkazmi. Sú nimi najmä rozhodnutia nadriadených o uložení disciplinárnych opatrení, v rámci ktorých boli zistené nedostatky riešené. Pochybenia žalobkyne spočívali najmä v nedodržiavaní zákonnej lehoty na rozhodnutie, nepredložení vyšetrovacieho spisu na kontrolu nadriadenému, nepredložení vyšetrovacieho spisu prokurátorovi na konanie o sťažnosti, nerešpektovanie záväzných pokynov prokurátora a dlhodobá nečinnosť na vyšetrovacích spisoch, čo malo za následok prieťahy v konaní. V rámci hodnotenia za roky 2015 a 2016 bola žalobkyňa opakovane upozorňovaná na včasnosť vydávania a doručovania rozhodnutí, avšak aj napriek tomu v roku 2017 bola disciplinárne postihnutá za nedodržanie zákonnej lehoty a nerozhodnutie o trestnom oznámení do 30 dní od jeho prijatia. V tom istom roku bola taktiež disciplinárne postihnutá za oneskorené predloženie spisu prokurátorovi na konanie o sťažnosti. V rámci hodnotenia za rok 2017 bola opätovne upozornená na včasnosť vydávania a doručovania rozhodnutí. V rámci hodnotenia v roku 2018 bolo konštatované, že „Kvalita vyšetrovacích spisov odvolateľky je na slabšej úrovni, najmä čo sa týka spôsobu a obsahu procesných úkonov.“ V tomto roku opakovane bola disciplinárne postihnutá za nedodržanie zákonnej lehoty a nerozhodnutie o trestnom oznámení do 30 dní od jeho prijatia, pričom po neúmernej dobe šiestich mesiacov danú vec odložila, v ktorej po podanej sťažnosti dozorujúci prokurátor uznesenie zrušil a zároveň zistil nedostatky vo vyšetrovaní zo strany žalobkyne. Žalobkyňa bola taktiež disciplinárne riešená za nerešpektovanie písomných pokynov prokurátora, ktorý konštatoval, že zo strany vyšetrovateľky dochádza vo viacerých prípadoch k neplneniu pokynov, a preto žiadal zjednanie nápravy. Z dôvodu opakovaných nedostatkov vytýkaných Okresnou prokuratúrou Michalovce, ktorá upozorňovala na neopodstatnený prieťah v konaní a liknavý postup žalobkyne, čo nebolo odstránené ani po upozornení prokurátora, bol so žalobkyňou vykonaný pohovor a zároveň jej bol odňatý príslušný vyšetrovací spis. V roku 2019 bola disciplinárne postihnutá z dôvodu, že oznamovateľovi nedoručila uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, čím mu takto znemožnila uplatniť voči uvedenému uzneseniu opravný prostriedok, pričom toto uznesenie v stanovenej lehote nedoručila ani prokuratúre. V tejto veci vedený vyšetrovací spis po ukončení nepredložila bezprostredne nadriadenému na vykonanie výstupnej kontroly, nevyznačila na uznesení o odmietnutí veci jeho právoplatnosť a spis neodovzdala do archívu, ale ho založila do skrine vo svojej kancelárii. Uznesenie o odmietnutí veci doručila oznamovateľovi a na prokuratúru až po roku a pol, a to až na základe zistenia a intervencie bezprostredne nadriadeného. Obdobne takto postupovala v ďalších dvoch vyšetrovaných prípadoch, avšak v jednom prípade z dôvodu márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty nemohla byť voči žalobkyni vyvodená disciplinárna zodpovednosť. Uvedené však v žiadnom prípade nemá vplyv na to, aby aj táto skutočnosť, resp. pochybenie nemohlo byť obsiahnuté v služobnom hodnotení. V ďalšej trestnej veci bola bezprostredne nadriadeným zistená nečinnosť a neodbornosť žalobkyne, v dôsledku čoho došlo k prieťahom v konaní, pričom následne jej bol vyšetrovací spis odňatý a pridelený inému vyšetrovateľovi. Nečinnosť na tomto vyšetrovacom spise potvrdili aj zistenia kontroly vykonanej úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, v rámci ktorej bolo konštatované, že žalobkyňa v danej
veci nevykonala žiaden úkon trestného konania, pričom obdobný záver bol vyjadrený aj v ďalšej trestnej veci. V roku 2019 bezprostredne nadriadený taktiež zistil pochybenie žalobkyne spočívajúce v tom, že táto prerušila trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, a to aj napriek tomu, že v záujme zistenia skutkového stavu veci nevypočula svedkyňu, ktorú bolo nutné vypočuť v rámci trestného konania, a ktorá bola presne stotožnená vo výsluchu inej svedkyne a mohla uviesť skutočnosti potrebné na objasnenie skutku. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že opakované nerešpektovanie pokynov prokurátora, dlhodobá nečinnosť žalobkyne na vyšetrovacích spisoch spôsobujúca prieťahy v konaní a jej postup, ktorým znemožnila uplatnenie práv účastníkov trestného konania, ako aj iné v hodnotení popísané pochybenia žalobkyne sú nepochybne plne spôsobilé vyvodiť záver, že je „nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu“. Vyvodiť uvedený záver odôvodňuje taktiež skutočnosť, že opakované upozorňovanie žalobkyne, uložené disciplinárne opatrenia a vykonaný pohovor so žalobkyňou boli neúčinné a neviedli k odstráneniu vytýkaných nedostatkov. Žalovaný je tiež toho názoru, že udeľovanie odmien a pozitívne hodnotenie žalobkyne vykonávané podľa nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (vrátane hodnotenia v rámci testovacej prevádzky) za roky 2014, 2015, 2016 a 2017 nie sú vzhľadom na závažný charakter pochybení dostatočne spôsobilé pozitívne ovplyvniť záver napadnutého hodnotenia. Dodal, že prvostupňový správny orgán v napadnutom hodnotení rešpektujúc ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. komplexne zhodnotil dané obdobie a vyvážene na základe voľnej úvahy zhodnotil pozitívne aj negatívne stránky, pričom logicky a objektívne zdôvodnil prijatý záver napadnutého hodnotenia. Zdôraznil, že služobné hodnotenie nevychádza iba z vlastných zistení prvostupňového orgánu, ale aj zo záverov kontroly vykonanej úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru a výhrad vznesených Okresnou prokuratúrou Michalovce resp. prokurátorov, smerujúcich k činnosti žalobkyne, čo výrazne objektivizuje napadnuté služobné hodnotenie, a to vrátane jeho záveru.
súdne konanie
16. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE- VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019 správnu žalobu, na základe ktorej sa domáhala zrušenia uvedeného rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.
17. Žalobkyňa namietala tieto žalobné body: 1. diskriminácia žalobkyne, 2. rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a 3. nepreskúmateľnosť služobného hodnotenia.
18. K žalobnej námietke o diskriminácii žalobkyne uviedla, že služobné hodnotenie zo dňa 30.09.2019 bolo značne diskriminačné a účelové voči jej osobe ako vyšetrovateľke. Za obdobie do roku 2018 bola žalobkyňa každým rokom hodnotená s pozitívnym výsledkom a s excelentnou znalosťou právnych predpisov, kedy dosahovala viac krát hodnotenie 10 bodov z 10. Od momentu, kedy sa zmenil jej priamy nadriadený sa však situácia zmenila. Žalobkyňa podľa služobného hodnotenia asi „zabudla“ ovládať ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa názoru žalobkyne boli jej pôvodné hodnotenie ako aj súčasné hodnotenie spracované účelovo s cieľom zbaviť sa žalobkyne z pracovnej funkcie vyšetrovateľky. V súčasnom služobnom hodnotení nadriadený uviedol, aké procesné pochybenia mala žalobkyňa zaviniť a v akom počte, no neuviedol, či sa jedná o priemernú chybovosť vyšetrovateľa, alebo či jej nápad vecí nebol v takom množstve, že sa stíhanie jednotlivých lehôt nedalo zvládať, nakoľko väčšina procesných pochybení bola charakteru zmeškania lehoty. Poukázala na to, že ako vyšetrovateľka pracovala od 24.04.2014 do 24.04.2019 na vyše 150 spisoch a na viac ako 30 dožiadaniach z iných okresov, resp. krajov Slovenskej republiky, teda chybovosť vyšetrovateľky v počte 10 spisov zo 180 je 5 %. Žalobkyňa má tiež za to, že jej priamy nadriadený mjr. JUDr. D. D. jej za svoje funkčné obdobie prideľoval spisy, z ktorých bolo zrejmé, že v nich je už zmeškaná lehota, resp. lehota bude zmeškaná z dôvodu napr. výsluchov formou dožiadaní v rámci Slovenskej republiky alebo sa jednalo o právne pomoci do zahraničia. Je tiež otázne, prečo záver nového hodnotenia voči tomu pôvodnému hodnoteniu ostal nezmenený, keď sa v novom hodnotení objavilo viacero zmienok o finančných odmenách žalobkyne. Z pôvodného služobného hodnotenia totiž situácia pôsobila naozaj tak, že vyšetrovateľka si počas rokov neplní svoje pracovné povinnosti, avšak z nového služobného hodnotenia je zrejmé, že tieto problémy začali narastať zmenou vedenia a teda aj napriek tomu, že nové služobné hodnotenie je diametrálne odlišné, čo sa týka kladov a záporov žalobkyne
voči tomu pôvodnému, záver zostal nezmenený. V tomto smere je diskriminácia zrejmá z prvotne vydaného služobného hodnotenia, kde boli žalobkyni hodnotené len jej negatíva no pozitíva v hodnotení absentovali. Aj z toho dôvodu bolo neskôr odvolacím orgánom zrušené a vrátené na nové rozhodnutie. Podotkla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v priamom rozpore s ustanovením § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a rovnako aj v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona a z toho dôvodu je aj v tomto smere nezákonné.
19. Ďalej žalobkyňa namietala, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, nakoľko v prípade prvého služobného hodnotenia zo dňa 30.04.2019 spracovala návrh služobného hodnotenia a samotné služobné hodnotenia komisia, ako prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Komisia bola v zložení pplk. Mgr. U. M. ako E. OKP, pplk. Mgr. E. B.Á. ako K. E. OKP a mjr. JUDr. D. D. ako X. 2. oddelenia vyšetrovania, ktorý je zároveň priamym nadriadeným žalobkyne. Keď dňa 25.07.2019 vydalo KR PZ v Košiciach rozhodnutie, ktorým napadnuté služobné hodnotenie bolo zrušené, tak sa zároveň vec mala vrátiť ,,oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie“. Dňa 30.09.2019 bolo vydané teda nové služobné hodnotenie, ktoré však vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Služobné hodnotenie zo dňa 30.09.2019 však bolo vyhotovené len mjr. JUDr. D. D. ako X. 2. oddelenia vyšetrovania a zároveň priamym X. žalobkyne. Týmto by sa de facto a de iure začalo nové konanie podľa zákona o štátnej službe, kde rozhodnutie vydal nový prvostupňový správny orgán a nie pôvodný prvostupňový správny orgán, ktorému bola vec vrátená.
20. K namietanej nepreskúmateľnosti služobného hodnotenia žalobkyňa uviedla, že služobné hodnotenie obsahuje tvrdenia, ktoré sú skôr subjektívneho charakteru než toho objektívneho a tieto skutočnosti sú nepreskúmateľné. Negatívne pôsobiace tvrdenia ako: „s nadriadenými komunikuje iba v nutných prípadoch“, ,,s drvivou väčšinou svojich kolegov na 2. Oddelení vyšetrovania prakticky nekomunikuje a ani jej kolegovia s ňou fakticky nekomunikujú, iba keď v nutných prípadoch.“, ,,hodnotiacimi bolo zistené, že na svojom oddelení nenadväzuje žiadne kolegiálne väzby ani tie priateľské.“, ,,pri kritických a sporných situáciách v ktorých sa ocitne sama svojou neznalosťou a neodbornosťou zvaľuje svoje vlastné pochybenia na druhých, tak ako to vyplýva z obsahu písomných vyjadrení hodnotenej policajtky....“ nie sú v spise podložené žiadnymi úradnými záznamami, či výpoveďami kolegov. Ďalej sú v hodnotení aj zjavné rozpory, kde sa najprv uvádza, že ,,vo vedení vyšetrovania nie je iniciatívna, ale spolieha sa na úlohy a odporúčania bezprostredne nadriadeného, ktorý vykonáva kontrolu jej pridelených spisov...“ a ďalej je v hodnotení uvedené, že ,,V zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. možno hodnotenú považovať za osobu bezúhonnú a spoľahlivú.“ Je nutné taktiež poukázať na nekompletnosť spisu prvostupňového správneho orgánu, keď doň nezaložil dokumentáciu k finančným odmenám udeleným rozkazmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Namiesto toho prvostupňový správny orgán len poznamenal, že ,,pričom dôvody udelenia odmeny nie sú hodnotiacemu známe, nakoľko uvedené rozkazy neboli nikdy doručené na OR PZ U..“ Orgánu však nič nebránilo tomu, aby dožiadaním od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyžiadal podklady k týmto finančným odmenám, ktoré sú zjavnou známkou pozitívnej práce žalobkyne.
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.
22. K znalosti právnych predpisov, v ktorej podľa žalobkyne od roku 2014 až do roku 2018 „excelovala“ sa podľa čl. 3 ods. 5 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru overuje písomným testom, ktorý má 20 otázok (obdobne tomu bolo aj počas testovacej prevádzky), čo tvorí 10 % z celkového hodnotenia za kalendárny rok. Žalobkyňa sa snaží zrejme navodiť dojem, že ako jediná dosahovala takúto úroveň teoretických vedomostí v rámci svojho oddelenia. Je však potrebné uviesť, že v hodnotených obdobiach všetci vyšetrovatelia 2. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ v U. dosahovali plný počet bodov 10 z 10. V rámci napadnutého služobného hodnotenia sa podľa ustanovenia § 27 ods. 2 písm. a/ posudzujú „znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby“. Z tohto je zrejmé, že nestačí právne predpisy ovládať, ale je potrebné ich predovšetkým vedieť náležite uplatniť pri plnení úloh na úseku služobného zaradenia policajta. Preukázaná znalosť testových otázok automaticky nezaručuje ich správnu aplikáciu v praxi o to zvlášť na tak zložitom úseku, akým úsek vyšetrovania nepochybne je. Skutočnosť, že žalobkyňa nedokázala svoje teoretické vedomosti zužitkovať v procese vyšetrovania, je relevantne preukázaná tým, že všetky disciplinárne opatrenia
boli žalobkyni ukladané práve len v súvislosti s konkrétnymi porušeniami jednak všeobecne záväzných právnych predpisov, nariadení a interných predpisov. Žalovaný poukazuje na to, že v služobnom hodnotení chronologicky a veľmi podrobne zadokumentoval jednotlivé prípady v ktorých boli opakovane a závažným spôsobom zistené procesné pochybenia i vedomé nerešpektovanie záväzných pokynov prokurátorov. Opakované nerešpektovanie pokynov prokurátora, dlhodobá nečinnosť žalobkyne na vyšetrovacích spisoch spôsobujúca prieťahy v konaní a jej postup, ktorým preukázateľne znemožnila uplatnenie práv účastníkov trestného konania (napr. znemožnenie podania opravného prostriedku), ako aj iné v napadnutom hodnotení popísané pochybenia teda dokazujú, že žalobkyňa nepremietla túto podľa nej „excelentnú znalosť právnych predpisov“ do svojej každodennej činnosti ako vyšetrovateľky. V priamej nadväznosti na uvedené žalovaný poukazuje na význam dôsledného dodržiavania ustanovení tak všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov upravujúcich postupy vo vyšetrovaní, keďže na tomto úseku ide o verejný záujem, ktorým je zisťovanie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov. Žalovaný zároveň vyjadruje presvedčenie, že s dôrazom na práve tento verejný záujem nemožno kvalitu činnosti žalobkyne zužovať a hodnotiť štatistickým vyhodnotením chybovosti, a takto ignorovať a nepriamo bagatelizovať pochybenia, ktoré boli dôvodom prijatia záveru v napadnutom hodnotení. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že zo služobného hodnotenia nebolo zrejmé či u nej išlo o „priemernú chybovosť“, alebo či nápad trestných vecí nebol v takom množstve, že sa stíhanie lehôt nedalo zvládnuť, nakoľko väčšina procesných pochybení bola charakteru zmeškania lehoty. Žalobkyňa sa snaží navodiť dojem svojej nadmernej zaťaženosti oproti ostatným vyšetrovateľom na oddelení. K uvedenému žalovaný uvádza, že žalobkyňa ako jediná vyšetrovateľka 2. oddelenia OKP OR PZ v U. nebola na základe svojej žiadosti velená do výjazdových skupín vysielaných na miesto činu a v roku 2019 jej bolo pridelených najmenej vyšetrovacích spisov. Tvrdenia o tom, že žalobkyni boli prideľované spisy u ktorých bolo vopred známe, že dôjde k nedodržaniu zákonnej lehoty považuje žalovaný za účelové a ničím nepodložené tvrdenie. V súvislosti s týmto tvrdením žalovaný poukazuje na skutočnosť, že námietku skladby spisov, resp, ich „neúmerného počtu“ žalobkyňa vznáša po prvýkrát až v správnej žalobe a nenamietala ich v odvolacom konaní. Žalovaný zdôraznil, že v činnosti Policajného zboru a obzvlášť na úseku akým je vyšetrovanie trestných činov je neprípustné používať akési % priemernej chybovosti a prípustnú odchýlku od neho. Tento termín sa ani v žiadnych interných predpisoch upravujúcich úlohy, pôsobnosť a činnosť Policajného zboru nikde neuvádza. Trestný zákon vo všeobecnej ako aj v osobitnej časti upravuje ochranu základných, Ústavou Slovenskej republiky garantovaných hodnôt ako je život, zdravie, majetok, osobná sloboda, občianske slobody, verejný záujem a iné. Trestný poriadok upravuje okrem iného, procesné postupy pri vyšetrovaní trestnej činnosti, kedy došlo k ohrozeniu, resp. poškodeniu týchto hodnôt. Je neprípustné uvažovať v intenciách akejsi „prípustnej chybovosti“ vo vyšetrovaní na strane žalobkyne. Každé takéto pochybenie môže mať nenapraviteľné následky a je mimoriadne citlivo vnímané zo strany poškodeného, ktorý očakáva vysoko kvalifikovaný prístup a zabezpečenie ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pri vyšetrovaní trestnej činnosti.
23. K žalobnému dôvodu o diskriminácii žalobkyne, a to, že služobné hodnotenie bolo značne diskriminačné a účelové voči jej osobe ako vyšetrovateľke, žalobkyňa nikde neuvádza ako mala byť znevýhodnená v porovnaní s inými osobami, resp. neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na konanie prvostupňového správneho orgánu alebo žalovaného zakladajúce nerovnosť medzi ňou a inými osobami. Nekonkretizuje, prečo by malo byť služobné hodnotenie účelové v jej neprospech a „s cieľom zbaviť sa vyšetrovateľky..“ Nie je však zrejmé, čo by mal žalovaný takýmto postupom získať a aký by mal mať záujem postupovať voči žalobkyni účelovo a nekorektne. Navyše je všeobecne známe, že záujem o výkon štátnej služby na tomto služobnom zaradení v Policajnom zbore nikdy vysoko neprevyšuje tabuľkové miesta na jednotlivých útvaroch kriminálnej polície. Bolo by kontraproduktívne a nelogické ak by žalovaný bez relevantného dôvodu a opodstatnenia vyhodnotil žalobkyňu ako nespôsobilú vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilú vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Ak sa teda žalobkyňa cítila byť diskriminovaná, mala postupovať podľa ustanovenia § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý odkazuje na uvedený antidiskriminačný zákon a domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby v civilnom sporovom konaní na všeobecnom súde. Žalovaný preto navrhol, aby súd k žalobnému bodu - diskriminácia žalobkyne neprihliadal.
24. K žalobnej námietke, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, žalovaný uviedol, že názor žalobkyne je mylný a nemá žiadnu oporu v zákone. Prvostupňovým správnym orgánom v žiadnom prípade nie je spracovateľ návrhu služobného hodnotenia, a to bez ohľadu na to, či už návrh predkladá bezprostredne nadriadený alebo komisia. Prvostupňovým správnym orgánom je
schvaľovateľ, ktorým je nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou (§ 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), ktorým v tomto prípade je riaditeľ OR PZ v U.. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 30 zákona č. 73/1998 Z. z., v súlade s ktorým je plne v kompetencii nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou rozhodnúť o návrhu služobného hodnotenia, či návrh znenia služobného hodnotenia vrátane záverov bude akceptovať alebo rozhodne inak, čo zvýrazňuje najmä skutočnosť, že môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať hodnotenie z vlastného rozhodnutia. Žalovaný teda poukazuje na to, že návrh služobného hodnotenia je pre tohto nadriadeného iba odporúčaním bez ohľadu na to, či ho spracoval priamy nadriadený alebo komisia. Navyše skutočnosť, že prvostupňovým správnym orgánom, a teda oprávneným orgánom je riaditeľ OR PZ v U. je zrejmá aj zo samotného služobného hodnotenia, konkrétne z poučenia, v ktorom je uvedené, že proti služobnému hodnoteniu sa môže podať odvolanie „u riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach“. Pričom žalobkyňa ako je zrejme, odvolanie proti hodnoteniu adresovala riaditeľovi OR PZ v U. a nie komisii, ktorú považuje za prvostupňový správny orgán. Teda na strane žalobkyne absentuje akákoľvek právne relevantná argumentácia, poukazujúca na to, ktoré ustanovenie resp. ustanovenia zákona boli postupom prvostupňového správneho orgánu alebo žalovaného v predmetnom konaní porušené.
25. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého hodnotenia žalovaný uviedol, že zo znenia hodnotenia jasne vyplýva, že dôvodom prijatého záveru v napadnutom hodnotení je úroveň výkonu štátnej služby, resp. plnenie služobných úloh na úseku trestného konania a nie úroveň kolegiálnych vzťahov na pracovisku, ktorých nepodloženosť žalobkyňa namieta. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom hodnotení je zreteľne vyjadrené, že dôvodom vyvodenia záveru o nespôsobilosti žalobkyne zastávať funkciu vyšetrovateľa je viacnásobné nerešpektovanie pokynov prokurátora, dlhodobá nečinnosť žalobkyne na vyšetrovacích spisoch spôsobujúca prieťahy v konaní a jej postup, ktorým znemožnila uplatnenie práv účastníkov trestného konania, ako aj iné pochybenia, čo je v hodnotení podrobne popísané a v spise náležite doložené. V hodnotení je tiež zreteľne vyjadrené, že k vyvodeniu záveru o jej nespôsobilosti došlo aj dôsledkom toho, že opakované upozorňovanie, uložené disciplinárne opatrenia a vykonaný pohovor so žalobkyňou boli neúčinné a neviedli k odstráneniu vytýkaných nedostatkov. K namietanej subjektívnosti hodnotenia žalovaný zdôrazňuje, že služobné hodnotenie nevychádza iba z vlastných zistení prvostupňového správneho orgánu, ale aj zo záverov kontroly vykonanej pracovníkmi úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru a výhrad vznesených Okresnou prokuratúrou Michalovce, resp. prokurátorov smerujúcich k činnosti žalobkyne, čo výrazne objektivizuje napadnuté služobné hodnotenie, a to vrátane jeho záveru. Ďalej žalovaný s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatoval, že podľa tohto ustanovenia sa neposudzuje úroveň kvality plnenia úloh hodnoteného policajta alebo niečo iné čo súvisí s hodnotením jeho činnosti na úseku služobného zaradenia za dané obdobie.
26. K odmenám žalobkyne žalovaný uviedol, že túto otázku jasne ozrejmil v odvolacom konaní s tým, že odmeny, ku ktorým neboli doručené podklady sú odmenami vyplácanými priamo z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plošne všetkým policajtom, tieto odmeny nie sú objektívnym odzrkadlením kvality plnenia služobných úloh jednotlivcom, a takéto odmeny nedávajú záruku riadneho a kvalitného výkonu štátnej služby do budúcna, čo sa potvrdilo aj u žalobkyne, keďže táto opakovane nepostupovala v pridelených trestných veciach s požadovanou odbornosťou. Predmetné odmeny v žiadnom prípade nie sú „zjavnou stránkou pozitívnej práce žalobkyne“, pretože boli udeľované plošne všetkým policajtom a aj žalobkyni boli udelené bez osobného bezprostredného poznania kvality jej práce.
27. V závere žalovaný zopakoval pochybenia žalobkyne vo výkone jej funkcie zhodne s napadnutým rozhodnutím žalovaného a dodal, že všetky námietky žalobkyne uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené a subjektívne.
28. V replike žalobkyňa k úrovni znalosti právnych predpisov a ich uplatneniu pri plnení úloh svojich služobných povinností uviedla, že zo správnej žaloby je zrejmé, že odkaz na dobré hodnotenie znalosti právnych predpisov žalobkyne nesúvisí ani nemá naznačovať to, že ako jediná dosahuje vynikajúcu úroveň znalosti právnych predpisov. Bola to reakcia na tvrdenie žalovaného v hodnotení, že ,,Jej znalosti právnych predpisov sú na veľmi slabej úrovni vzhľadom k zastavanej funkcii a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby podpriemerné.“ Podľa názoru žalobkyne je teda zrejmé, že rozlišuje medzi aplikáciou a znalosťou právnych predpisov, no zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa ovládala znalosť právnych predpisov a nástupom nového vedenia ich podľa názoru vyjadreného v služobnom hodnotení
zabudla. Podotkla, že väčšina jej pochybení bola charakteru zmeškania lehoty. A pochybenia v podobe zmeškania lehoty, podľa jej názoru, neodzrkadľujú reálne teoretické vedomosti žalobkyne.
29. K navodeniu dojmu nadpriemernej zaťaženosti žalobkyne oproti ostatným vyšetrovateľom na oddelení a k jej chybovosti žalobkyňa uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol ani nepreukázal, nakoľko on má prístup k relevantným dátam, koľko spisov bolo pridelených jednotlivým kolegom žalobkyne, aby bolo možné reálne vyhodnotiť ich jednotlivú zaťaženosť v porovnaní so žalobkyňou. Čo sa týka priemernej chybovosti, tak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aká je chybovosť žalobkyne v porovnaní s ostatnými kolegami. Je nereálne tvrdenie žalovaného, že nemožno brať do úvahu priemernú chybovosť. Vyšetrovatelia sa dostávajú ročne do kontaktu a pracujú s desiatkami a niektorí aj s viac ako 100 spismi pričom je nereálne, aby sa žalovaný tváril, že je neprípustné prihliadať na % chybovosti. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mal pre objektívne posúdenie miery chybovosti uviesť napríklad počet procesných chýb kolegov žalobkyne a tie následne porovnať s ňou, pričom dôležité je prihliadať na % z množstva pridelených spisov nakoľko je zrejmé, že chybovosť bude odlišná pri 20 pridelených spisov a pri 150 pridelených spisov. Dodala, že do výjazdov nebola velená od 01.09.2016 na vlastnú žiadosť a to z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Na prelome mesiacov jún a júl roku 2019 bola mesiac práceneschopná z dôvodu vykonania chirurgického zákroku úmrtia plodu. Priamy nadriadený žalobkyne mjr. JUDr. D. jej neprideľoval vyšetrovacie spisy v roku 2019 v období od marec do mája a od októbra do decembra. Spisy boli žalobkyni pridelené až po osobnom pohovore u Krajského riaditeľa v Košiciach, ku ktorému sa žalobkyňa dostala až na vlastnú žiadosť. V októbri 2019 podala žalobkyňa sťažnosť na Krajskom riaditeľstve v Košiciach, odbor kontroly na priameho nadriadeného mjr. JUDr. D. z dôvody šikany na pracovisku.
30. K diskriminácii žalobkyne tá uviedla, že v správnej žalobe bolo na základe skutkových tvrdení a dôkazov dostatočne preukázané, že ide o diskrimináciu zo strany žalovaného, avšak na účel ďalšieho preukázania by bolo nutné získať aj dáta od žalovaného, napr. mieru chybovosti ostatných vyšetrovateľov alebo mieru prideľovania spisov im, aby z toho bolo možné vyvodiť objektívny záver. V správnej žalobe žalobkyňa poukázala tiež na situáciu za jej predošlého priameho nadriadeného a po nástupe mjr. JUDr. D. D.. Podotkla, že ak by bola diskriminovaná na základe ženského pohlavia alebo že má iné politické názory, tak túto skutočnosť je priamo len veľmi ťažko preukázať, avšak nepriamo to je možné preukázať napríklad s poukazom na značnú zmenu hodnotenia práce žalobkyne pred a po zmene jej priameho nadriadeného, s poukazom na neadekvátne prísne hodnotenie alebo s poukazom na prideľovanie spisov, kde je zrejmé, že dôjde ku procesným chybám.
31. Žalobkyňa ďalej v replike uviedla, že je legitímne sa domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia KR PZ aj na základe diskriminačného dôvodu, a nie je nevyhnutne nutné sa obrátiť na civilný súd s poukazom na § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
32. Žalobkyňa k skutočnosti, že návrh služobného hodnotenia najprv spracovala komisia a po vrátení odvolacím orgánom toto spracoval už priamy nadriadený žalobkyne, uviedla, že v rozhodnutí Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 25.07.2019 (odvolací orgán) ten vytýkal nedostatky priamo prvostupňovému správnemu orgánu (komisii), ktorý nepostupoval v súlade so zákonom. Nedostatky boli adresované prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý spracoval návrh služobného hodnotenia a ktorým bola komisia. Podľa jej názoru aj v prípade, ak by komisia nebola prvostupňovým správnym orgánom tak je nemysliteľné, aby podklad pre rozhodnutie prvýkrát spracovala komisia a následne po vrátení veci by bol podklad pre rozhodnutie spracovaný len bezprostredne nadriadeným. Čo sa týka konštatovania, že zákon nepozná pojem nový prvostupňový orgán ani pôvodný prvostupňový orgán, tak gramatický výklad jednoznačne pozná pojem nový a pôvodný a je zjavné, že v správnej žalobe sa tým malo na mysli najprv označenie komisie a následne bezprostredne nadriadeného žalobkyne.
33. K žalovaným prijatému záveru, že je hodnotená úroveň výkonu štátnej služby, resp. plnenie služobných úloh na úseku trestného konania a nie úroveň kolegiálnych vzťahov na pracovisku žalobkyňa dodala, že ak bola nepreukázaná úroveň kolegiálnych vzťahov pre meritum rozhodnutia irelevantná, tak nie je zrejmé z akého dôvodu sa takéto konštatovanie vôbec nachádza v služobnom hodnotení. Služobné hodnotenie zostalo nezmenené aj napriek tomu, že prvotný návrh služobného rozhodnutia (zo dňa 15.04.2019) a návrh služobného hodnotenia zo dňa 25.09.2019 majú značne odlišnú hodnotiacu časť v prospech žalobkyne.
34. Na repliku reagoval žalovaný duplikou, v ktorej uviedol, že s argumentáciou žalobkyne ohľadom jej teoretických znalostí právnych predpisov a ich aplikáciou vo vyšetrovateľskej praxi v súvislosti väčšiny jej pochybení týkajúcich sa zmeškania lehôt so zmeškaním lehôt sa nestotožňuje. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa ovláda v takej miere právne predpisy ako tvrdí, musí jej byť známe, že v Trestnom poriadku podľa ustanovení, podľa ktorých je vedené vyšetrovanie sú zakotvené aj zákonné lehoty pre vykonávanie jednotlivých procesných úkonov. Pri tak vysokých teoretických znalostiach právnych predpisov a vedomostiach o zákonných lehotách v trestnom konaní, nedoručovala v trestnom konaní uznesenia účastníkom konania, alebo prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor vo vyšetrovaní ani pri rozhodovaní o trestných oznámeniach, kde lehoty zmeškala.
35. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 4SŽ/147/2002 zo dňa 01.01.2002) týkajúcu sa služobných hodnotení a dodal, že žalobkyňa bola vyhodnotená ako „nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu“, preto nie je dôvodné žalobkyňou v rámci argumentácie namietať a poukazovať na prepustenie zo služobného pomeru.
36. Ďalej žalovaný poukázal na to, že otázku zaťaženosti spismi a porovnávanie tejto zaťaženosti s ostatnými kolegami žalobkyne nemal dôvod riešiť, ani nijakým spôsobom konajúcemu súdu dokumentovať, nakoľko táto problematika nebola predmetom napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa ani v námietkach voči služobnému hodnoteniu, ani v odvolaní proti nemu, neargumentovala svojou pracovnou zaťaženosťou ako dôvodom svojich procesných pochybení. Až v žalobe sa začala extenzívnym spôsobom zaoberať pracovnou zaťaženosťou a snaží sa účelovo obhajovať svoje procesné pochybenia istou mierou tzv. “prípustnej chybovosti“ vo vyšetrovaní. Žalovaný tieto dôvody považuje za absurdné a navrhuje, aby konajúci súd na túto argumentáciu neprihliadal nakoľko tento postup žalobkyne je v rozpore s princípom subsidiarity správneho súdnictva.
37. K správnosti postupu pri spracovávaní napadnutého služobného hodnotenia žalovaný poukázal na ustanovenie § 250 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a opätovne zdôraznil, že prvostupňovým správnym orgánom v tomto konaní je schvaľovateľ služobného hodnotenia, ktorým je nadriadený s ustanovujúcou pôsobnosťou (§ 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), teda v tomto prípade riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v U. a nie komisia, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.
právny názor správneho súdu
38. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 17.12.2020 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
39. Podľa § 2a ods. 3 č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom, t.j. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
40. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
41. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a/znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b/znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c/výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d/plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e/splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f/bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g/spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
42. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
43. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a/spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b/nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c/spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d/nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e/nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
44. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a/najmenej raz za päť rokov, b/ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
45. Podľa § 28 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
46. Podľa § 28 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
47. Podľa § 28 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.
48. Podľa § 30 zákon č. 73/1998 Z. z., návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.
49. Podľa § 31 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.
50. Podľa § 31 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.
51. Podľa § 32 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.
52. Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákon č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.
53. Podľa § 225 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.
54. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákon č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
55. Podľa § 242 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.
56. Podľa § 242 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
57. Podľa § 242 ods. 7 zákon č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
58. Podľa § 243 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
59. Podľa § 243 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
60. Podľa § 243 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
61. Podľa § 243 ods. 4 zákon č. 73/1998 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
62. Podľa § 243 ods. 5 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
63. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i služobné hodnotenie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a napadnuté služobné hodnotenie, ktorým bola žalobkyňa hodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, potvrdil.
64. Na doplnenie k žalobným námietkam súd uvádza:
65. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je služobné hodnotenie inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou.
66. Súd uvádza, že hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu, alebo funkciu vyššiu, či nižšiu (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/147/2002). Služobné hodnotenie za obdobie 5 rokov musí dávať komplexný obraz o odborných znalostiach policajta, plnenia si povinností, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkonu štátnej služby.
67. K námietke žalobkyne, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený súd uvádza, že z administratívnych spisov správnych orgánov vyplýva, že na spracovanie služobného hodnotenia na žalobkyňu bola zriadená ku dňu 14.04.2019 komisia podľa § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nakoľko jej bezprostredne nadriadený mjr. JUDr. D. D. žalobkyňu nepoznal z jej činnosti aspoň šesť mesiacov (jej bezprostredne nadriadeným sa stal dňa 01.12.2018). Komisia v zložení pplk. Mgr. U. M.Č. - E. odboru kriminálnej polície OR PZ v U., pplk. Mgr. E. B. - K. E. odboru kriminálnej polície OR PZ v U. a mjr. JUDr. D. D. - X. 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v U., spracovala návrh služobného hodnotenia žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky, ale je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Žalobkyňa bola s návrhom na služobné hodnotenie oboznámená dňa 15.04.2019, pričom uviedla, že k hodnoteniu má pripomienky. Písomne predložené námietky žalobkyne jej bezprostredne nariadený mjr. JUDr. D. D. preskúmal, nevyhovel im v celom rozsahu, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v U.. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v U. (ďalej aj riaditeľ OR PZ v MI) námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené a bezprostredne nadriadenému žalobkyne uložil, aby do služobného hodnotenia zapracoval okrem disciplinárnych opatrení aj prípadné výčitky, ktoré mali byť žalobkyni uložené v hodnotenom období a tiež zapracoval aj disciplinárne odmeny ak jej boli udelené (v súlade s ustanovením § 30 zákona č. 73/1998 Z. z.). Po doplnení bolo služobné hodnotenie žalobkyne č. ORPZ-MI-OKP2-688-005/2019 schválené riaditeľom OR PZ v MI dňa 24.04.2019. Žalobkyňa s ním bola oboznámená dňa 30.04.2019, pričom bola poučená, že proti služobnému hodnoteniu môže podať odvolanie (rozklad) u riaditeľa OR PZ v MI, teda nadriadeného, ktorý služobné hodnotenie schválil do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s jeho obsahom. Písomným podaním zo dňa 13.05.2019 podala žalobkyňa proti služobnému hodnoteniu odvolanie. Po prerokovaní odvolania žalobkyne senátom Poradnej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 19.07.2019, riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán (§ 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) rozhodol o zrušení napadnutého služobného hodnotenia žalobkyne a vrátení veci oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie. Po vrátení veci bol vyhotovený nový návrh služobného hodnotenia žalobkyne, a to totožnou komisiou (pplk. Mgr. U. M., pplk. Mgr. E. B. a mjr. JUDr. D. D.) so záverom, že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky, ale spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. V ten istý deň bol návrh služobného hodnotenia vzatý na vedomie Výborom základnej organizácie Odborového zväzu Polície č. 10-27 pri OR PZ v MI. Proti návrhu služobného hodnotenia žalobkyne, s ktorým bola oboznámená dňa 18.09.2019, tá podala pripomienky, ktoré prevzal jej bezprostredne nadriadený (mjr. JUDr. D. D.) dňa 23.09.2019, ktorý im po preskúmaní nevyhovel, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi OR PZ v MI. Riaditeľ OR PZ v MI zistil, že návrh služobného hodnotenia žalobkyne je nutné prepracovať. Uviedol tiež, že v čase vydávania nového služobného hodnotenia, bezprostredne nadriadený žalobkyne (mjr. JUDr. D. D.) už poznal žalobkyňu z jej činnosti viac ako šesť mesiacov, preto odpadol dôvod na zriadenie komisie nadriadeným podľa § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a uložil mjr. JUDr. D. D., bezprostredne
nadriadenému žalobkyne (podľa § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), aby žalobkyni vykonal služobné hodnotenie podľa ustanovení § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. a návrh služobného hodnotenia mu vrátil v súlade s ustanovením § 30 zákona č. 73/1998 Z. z. Bezprostredne nadriadený žalobkyne (mjr. JUDr. D. D.) po doplnení vytýkaných náležitostí spracoval nový návrh služobného hodnotenia žalobkyne, ktorý vzal na vedomie dňa 25.09.2019 Výbor základnej organizácie Odborového zväzu Polície č. 10-27 pri OR PZ v MI (podľa § 225 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z.), a s ktorým bola v ten istý deň oboznámená žalobkyňa, ktorá uviedla, že k obsahu a záverom návrhu má pripomienky, no písomné pripomienky žalobkyňa nepredložila. Služobné hodnotenie žalobkyne č. ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 schválené riaditeľom OR PZ v MI bolo žalobkyni odovzdané dňa 30.09.2019 s poučením o možnosti podať odvolania (rozkladu) u riaditeľa OR PZ v MI, teda nadriadeného, ktorý služobné hodnotenie schválil, do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s jeho obsahom. Následne žalobkyňa písomným podaním zo dňa 11.10.2019 svoje právo využila a podala proti služobnému hodnoteniu odvolanie. Vzhľadom na to, že riaditeľ OR PZ v MI odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu nevyhovel predložil ho spolu so služobným hodnotením a na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. Po prerokovaní odvolania žalobkyne senátom Poradnej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 26.11.2019, riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán (§ 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil - preskúmavané rozhodnutie v prejednávanej veci.
68. Vzhľadom na podrobne popísaný postup žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa je zrejme, že oba správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a to aj v tom smere, že prvý návrh služobného hodnotenia bol vypracovaný komisiou, nakoľko bezprostredne nadriadený nepoznal žalobkyňu z jej činnosti aspoň šesť mesiacov, a ďalší návrh bol spracovaný bezprostredne nadriadeným žalobkyne, pretože žalobkyňu z jej činnosti už poznal viac ako šesť mesiacov, a preto už nemusela byť zriadená komisia (postup podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) Súd preto uvedenú námietku žalobkyne považuje za nedôvodnú.
69. Súd považuje za vhodné poznamenať, že z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je zrejme, že žalobkyňa dňa 19.09.2019 požiadala o vyhotovenie fotokópie spisu vzťahujúceho sa na jej služobné hodnotenie. Jej žiadosti bolo vyhovené a dňa 19.09.2019 jej bola fyzicky odovzdaná fotokópia spisu ORPZ-MI-OKP-688/2019 v počte strán 62ks. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala o vyhotovenie fotokópie spisu vzťahujúceho sa na jej služobné hodnotenie a tento bol doplnený, jej žiadosti bolo opätovne vyhovené a fyzicky jej boli odovzdané fotokópie doplnených písomností, ako preukazuje Záznam č. ORPZ-MI-OKP2-688-033/2019 zo dňa 25.09.2019, ňou vlastnoručne podpísaný. Z uvedeného je zrejme, že žalobkyňa disponovala kompletným spisovým materiálom, z ktorého prvostupňový správny orgán pri vykonaní jej služobného hodnotenia vychádzal. Nie je mu preto možné vytknúť, že ďalším žiadostiam žalobkyne o sprístupnenie kópie spisového materiálu nevyhovel.
70. Stotožňujúc sa s názorom žalovaného, je služobné hodnotenie žalobkyne objektívne a vyvážené. Za hodnotené obdobie v ňom boli uvádzané ako pozitívne, tak aj negatívne stránky žalobkyne, ktoré dali celkový obraz o jej pracovných výsledkoch. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne o subjektívnom charaktere služobného hodnotenia. A i keď v služobnom posudku boli načrtnuté personálno-kolegiálne vzťahy na pracovisku, záver služobného hodnotenia žalobkyne o jej nespôsobilosti vykonávať funkciu vyšetrovateľky má základ v závažných pochybeniach pri vyšetrovacích úkonoch, ktoré mali negatívny vplyv na priebeh trestného konania, pričom zlepšenie výkonu jej funkcie nebolo možné badať ani po viacerých disciplinárnych opatreniach uložených žalobkyni, ako vyplýva z administratívneho spisového materiálu.
71. K žalobnému bodu žalobkyne, že služobné hodnotenie bolo voči nej značne diskriminačné a účelové súd uvádza, že uvedená námietka nedáva obraz o tom, v porovnaní s kým mala byť žalobkyňa diskriminovaná. Žalobkyňa na tomto mieste neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by boli zistené pochybenia jej kolegov, resp. nadriadených. Poukazovaním na priemer chybovosti vyšetrovateľa nemá reálny základ bez zákonnej úpravy, riadnej argumentácie a bez toho, aby bol riadne verifikovateľný. U žalobkyne boli zistené vážne pochybenia pri výkone jej funkcie, ktoré ona žiadnym spôsobom nevyvrátila, preto nie je na mieste porovnávanie nedostatkov pri vyšetrovacích úkonoch iných vyšetrovateľov a ich porovnávanie. Vzhľadom na uvedené súd považoval aj túto žalobnú námietku za bezpredmetnú.
72. V závere súd dodáva, že k námietke žalobkyne o nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania na pracovisku poukazuje na možnosť využitia postupu podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. a možnosti domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde.
73. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i služobného hodnotenia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že obe sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.
74. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.