Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-74-2024.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Subarea
14CoP/74/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, E., toho času bytom F. XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. PhDr. Evou Kerekešovou, so sídlom Dobrucká 7, Bratislava, a otca B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, E., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, P.O.BOX 16, 840 11 Bratislava 411, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletého na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej (5P/2/2024) zveril do osobnej starostlivosti otca a súčasne matke maloletého uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne k rukám otca, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Výrokom II. pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/31/2021-109 zo dňa 21.2.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 17P/31/2021-118 zo dňa 17.1.2023 v časti výroku o výživnom na maloletého A. B..
2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) ako aj ustanovením § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine).
3.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti je toho času vhodným opatrením. Uviedol, že naliehavosť tohto neodkladného opatrenia videl najmä v otcom uvádzaných závažných skutočnostiach, spočívajúcich v tvrdení, že matka užíva drogy ako aj na základe toho, že nedôsledne ho pripravuje do školy, vrátane jeho neskorých príchodov, čím môže byť jeho stabilný vývoj narušený. V prípade, že je maloletý u otca, tak maloletý je do školy pripravený riadne a včas, dodržiava stabilný režim. Prvoinštančný súd mal ďalej za to, že matka v súčasnosti nie je schopná maloletému poskytnúť stabilné zázemie, a preto považoval takúto dočasnú úpravu pomerov, spočívajúcu vo zverení maloletého otcovi za opodstatnenú. Súčasne bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne k rukám otca, a to
s prihliadnutím aj na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. G. H., nar. XX.X.XXXX), vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 zákona o rodine, ďalej § 366 CMP a § 62 ods. 3 zákona o rodine. Takto stanovené výživné považoval za určené v nevyhnutnej miere a z dôvodu uspokojenia základných potrieb maloletého. Vzhľadom k tomu, že matku zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého, pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/31/2021-109 zo dňa 21.2.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 17P/31/2021-118 zo dňa 17.1.2023 v časti výroku o výživnom na maloletého.
4.
Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom ho zrušiť (z obsahu však vyplýva, že ho žiadala zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť) a súčasne navrhla, aby bol upravený styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený sa s ním stretávať každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. až do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého v stanovené dni a v stanovené hodiny vyzdvihne pred bytovým domom v mieste bydliska matky oproti povinnosti v stanovené dni a v stanovené hodiny ho odovzdať pred bytovým domom v mieste bydliska matky a tiež, že je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň od utorka poobede, keď si maloletého vyzdvihne zo školy do stredy do 7.45 hod., keď maloletého odovzdá v škole. Ďalej uviedla, že otcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za neodôvodnený, nepodložený, keď tento súdu tvrdil neoverené skutočnosti, ktorými ju osočuje a znemožňuje jej vykonávať starostlivosť o maloletého. Spolu s odvolaním súdu predložila fotokópiu potvrdenia z Centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 8.3.2024, z ktorého vyplýva, že výsledky vyšetrenia na prítomnosť drog v jej tele sú negatívne. Mala za to, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Okrem toho tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potvrdila, že vzťahy medzi ňou a otcom maloletého sa zhoršili v októbri 2023, kedy bol otec maloletého vo vzťahu k nej agresívny a bez jej súhlasu si maloletého vzal k sebe. Túto situáciu riešila aj s políciou, keď podala oznámenie na políciu v Bernolákove, pričom neskôr bolo toto jej podanie postúpené na priestupkové konanie na Okresný úrad Senec, Hurbanova 21. Ďalej uviedla, že otec maloletého manipuluje, neumožňuje jej, aby sa s ním stretávala a tiež má záujem zmeniť školu, ktorú maloletý momentálne navštevuje. Taktiež má záujem zmeniť detského lekára maloletého, zmeniť mu krúžky a presunúť všetky záujmy maloletého do obce I.. Potvrdila, že maloletý má v škole problémy, ktoré však nesúvisia s tým, u koho maloletý trávi čas, ale vyplývajú zo samotnej osobnosti maloletého, jeho povahových čŕt, pričom s veľkou pravdepodobnosťou súvisia s jeho poruchou ADHD alebo ADD a tiež v spojení s inou poruchou reči. Skutočnosť, že otec maloletého býva v I. je prekážkou na strane otca, a to, že maloletého nemôže vidieť aj počas týždňa je z dôvodu, že maloletý absolvuje povinnú školskú dochádzku v E.. Taktiež poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že by mu bránila stretávať sa s maloletým. Nesúhlasila ďalej s jeho tvrdením, že situácia sa v rodine podaním návrhu z jeho strany na úpravu práv a povinností k maloletému zo dňa 4.1.2024 na úpravu styku otca s maloletým rapídne zhoršila. Uviedla, že potom ako sa vyjadrila k tomuto návrhu (29.1.2024), podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (5.2.2024) a následne jej neumožnil, aby sa s maloletým niekoľko týždňov stretla, a to až takým spôsobom, že na jeho podnet ani pedagógovia v škole jej neumožnili, aby sa mohla stretnúť s maloletým. Poukázala taktiež na to, že aj keď bol maloletý od určitej doby u otca, tak jeho prospech sa v škole nezlepšil. Maloletý dostal poznámku za hrubé porušenie školského poriadku a aj pedagóg v škole uviedol, že maloletý nevie čo má napísať do školského zošita na vypracovanie úlohy, v škole vyrušuje, je drzý, neustále odvráva, má posledné slovo a iné. V neposlednom rade poukázala tiež na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 30.1.2024.
5.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.1.2024 vyplýva, že dňa 17.1.2024 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky maloletého na adrese F. XX J. E., kde aktuálne matka žije aj s maloletým deťmi. Bolo zistené, že spoločne so svojou matkou býva s dvoma maloletými deťmi v dvojizbovom byte bytového domu, pričom šetrením v domácnosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, domácnosť bola plne zariadená a udržiavaná v čistote. Matka bola tiež požiadaná o zabezpečenie testov, ktoré by preukazovali možnú negativitu na prítomnosť užívania psychotropných látok. Zo správy ďalej vyplýva, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti a ani to, že by boli ohrozené na
zdraví, či na živote. Zo správy zo školy je zrejmé, že táto lepšie hodnotí spoluprácu s otcom ako s matkou. Zo strany kolízneho opatrovníka bola zistená rozdielnosť výchovných vplyvov rodičov na maloletého, avšak samotný maloletý pred školskou psychologičkou sa vyjadril, že režim u oboch rodičov vníma rovnako. Z rozhovoru s maloletým bolo zistené, že preferuje starostlivosť v domácnosti matky a rád trávi s otcom víkendy a prázdniny, pričom oboch rodičov má rád rovnako.
6.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.2.2024 vyplýva, že dňa 16.2.2024 bolo vykonané šetrenie aj v domácnosti otca maloletého na adrese I., D. XX. V bytovom dome im nik neotváral a ani na zvonenie nebolo reagované, a preto vo dverách bytového domu bolo zanechané predvolanie pre otca maloletého, aby kontaktoval kolízneho opatrovníka. Z vyjadrenia otca bolo zistené, že spoločne so svojou partnerkou bývajú v trojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, pričom v súčasnosti ho obývajú s tromi maloletými deťmi (dvomi deťmi, ktoré sú v starostlivosti jeho partnerky) a s maloletým A. od začiatku februára 2024, t.j. od doby, kedy otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo zistené, že aj ich domácnosť je riadne a účelne zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku. Maloletý A. navštevuje Základnú školu v E., je žiakom tretieho ročníka, v škole sa mu páči a aktuálne sa učí priemerne. V rámci šetrenia otec maloletého uviedol, že dňa 4.1.2024 si podal na súd návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka maloletého požíva alkohol a má tiež dôvodné podozrenie, že užíva psychotropné látky. Bol vykonaný aj pohovor s maloletým, ktorý na začiatku uviedol, že teraz býva u otca, kde sa mu býva dobre, má spoločnú izbu s D. a maloletou K., ktorá má izbu sama. Uviedol, že aj u mamy má svoju izbu, ale tam sa mu býva horšie ako v I., pretože tam chodia kamaráti jeho mamy, sedia a spolu v kuchyni a aj fajčia a on je vtedy v obývačke. Ďalej uviedol, že momentálne je telefonickom kontakte s mamou. Nevedel uviesť prečo teraz býva v I., čo mu nevadí, avšak keď je v I., tak mu vadí to, že musí skoro vstávať do školy a chodiť odtiaľ do E.. V závere pohovoru uviedol aj to, že dobré bolo aj to, keď býval u maminy a chodil na víkendy k tatovi. Uviedol, že má rovnako rád maminu aj tatina.
7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
8.
Predmetom konania je návrh na dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, a to neodkladným opatrením, čím by došlo k dočasnej zmene zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca.
9.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.
10.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
11.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
12.
Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
13.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov maloletého bola súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdená, pretože sa nepotvrdili, resp. neosvedčili skutočnosti tvrdené otcom (užívanie drog zo strany matky maloletého) , pričom samotné problémy maloletého so školou, podľa doposiaľ zistených skutočností odvolacieho súdu, nesúvisia s tým, u koho z rodičov sa maloletý nachádza, ale vyplývajú z osobnosti maloletého a jeho povahových vlastností. Tieto skutočnosti potvrdilo aj Centrum poradenstva a prevencie v Bratislave, ktoré uviedlo, že maloletý má ťažkosti pri učení, a teda tieto problémy s učením vyplývajú z predispozícií samotného dieťaťa. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že užívanie drog zo strany matky sa nepreukázalo a ani nepotvrdilo, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výsledok absolvovaných testov na drogy zo strany matky (8.3.2024). Okrem toho neboli na strane matky zistené a preukázané také pochybenia v starostlivosti o maloletého, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia vo vzťahu k maloletému. Pokiaľ ide o neskoré príchody maloletého do školy, tak tieto mohli byť spôsobené dopravnou zápchou v E., čo je všeobecne známe. Okrem toho aj zo samotného vyjadrenia maloletého vyplýva, že tento bol zvyknutý na doposiaľ absolvovaný režim spočívajúci v tom, že cez víkendy chodil k otcovi a počas týždňa sa nachádzal v starostlivosti matky, nakoľko v E. navštevuje základnú školu. Na základe otcom uvádzaných situácií nemožno konštatovať, že by matka zanedbávala starostlivosť o maloletého, čo vyplýva aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka ako aj z vykonaných pohovorov kolízneho opatrovníka s maloletým.
14.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnoprávni a obaja musia pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chrániť záujmy svojich maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých detí a preto odvolací súd dôrazne apeluje predovšetkým na rodičov maloletého, aby nadradili záujmy v prospech maloletého nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo nevyhnutné okamžitým zásahom súdu prvej inštancie vo forme neodkladného opatrenia poskytnúť maloletému ochranu spočívajúcu v tom, že by bol maloletý neodkladným opatrením dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca. Znamená to, že v danom prípade potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je daná, nakoľko tu absentuje potreba naliehavosti požadovanej úpravy. Okrem toho z vyjadrenia samotných rodičov vyplýva, že v čase, keď maloletý bol v starostlivosti matky, tak táto otcovi umožňovala sa pravidelne stretávať s maloletým, čo uvádzali samotní rodičia ako aj maloletý. Za tohto stavu preto nebolo potrebné dočasne upraviť pomery rodičov s maloletým vo forme úpravy styku otca s maloletým ako to požadovala matka vo svojom odvolaní. Vo veci samej však bude vhodné, aby úprava styku rodičov s maloletým bola upravená, vzhľadom na vznikajúce konfliktné situácie medzi rodičmi.
15.
Vzhľadom k tomu, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako rozhodol súd prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
16.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/2/2024, v ktorom súd vykoná náležitým spôsobom dokazovanie a následne vo veci rozhodne.
17.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).