Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. Y. L. XXXX/X, T., 2/ F. I., W.. XX.X.XXXX, F. Y.. C.. Š. XXXX/XX, N., 3/ Y.. Y. J., W.. XX.X.XXXX, F. I. Y. XXX/XX, L. Š., 4/ Ľ. J., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Y. XXX/XX, L. Š., zastúpení splnomocneným zástupcom 1/ Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. Y. L. XXXX/X, T., proti oprávnenej osobe: S. J., W.. XX.X.XXXX, F. L. Š., t.č. Domov sociálnych služieb v N., N. XX, o neurčenie výživného, takto

rozhodol:

I. N e u r č u j e vyživovaciu povinnosť plnoletých detí a to Y.. S. J., W.. X.X.XXXX, F. I., C.. J., W.. XX.X.XXXX, Y.. Y. J.Á., W.. XX.X.XXXX, Ľ. J., W.. XX.XX.XXXX voči otcovi navrhovateľov S.Š. J., W.. XX.X.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2020 domáhali neurčenia vyživovacej povinnosti z ich strany ako dospelých detí voči ich otcovi. V návrhu uviedli, že manželstvo ich rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. -37 zo dňa 9.11.2006, ktorým boli zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný výživným. Rozvodu manželstva predchádzal už v roku 1998 návrh matky na určenie výživného, ktorý však zobrala späť a následne v roku 1999 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým Okresný súd v Poprade sp. zn. -34 zo dňa 2.7.1999 schválil rodičovskú dohodu, maloleté deti zveril matke a zaviazal otca výživným. Následne ešte Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp. zn. -22 zo dňa 26.10.2010 zvýšil výživné na vtedy mal. Ľ. a taktiež vtedy už dospelej, na VŠ študujúcej Martine a to rozsudkom sp. zn. zo dňa 13.10.2010. Po rozvode rodičov cca v roku 2008 boli v dôsledku exekúcií otca nútený sa presťahovať s matkou k tete a od toho času s otcom nežili v spoločnej domácnosti. Ich ďalšie stretávania s otcom boli sporadické a zväčša náhodné. Po smrti tety dom zdedila ich mamka, dom bolo potrebné kompletne zrekonštruovať. Išlo o nevyhnuté opravy, pričom všetci sa snažili podieľať, podľa schopností a možností, na nákladoch spojených s chodom domácností a to aj pred rekonštrukciou, počas nej a podieľajú sa doposiaľ. Navrhovateľka v 2. rade má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, jej príjmom je rodičovský príspevok, jej manžel je zamestnaný od 1.10.2020. Navrhovateľ v 1. rade má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je študentkou druhého ročníka doktorandského štúdia. Podniká v oblasti finančného sprostredkovania, jeho príjmy sa každoročne menia. Priemerný mesačný príjem z za rok 2019 bol vo výške 467,54 Eur/ mesačne. V spoločnej domácnosti v súčasnosti na adrese aj naďalej s mamkou bývajú navrhovatelia v 3. a v 4. rade. Navrhovateľka v 3. rade je zamestnaná s pravidelným čistým mesačným príjmom cca 640,- Eur. Navrhovateľ v 4. rade je zamestnaný s pravidelným čistým mesačným príjmom cca 812,- Eur. Na základe výziev od Domova sociálnych služieb v N. na dokladovanie príjmových pomerov im bolo oznámené, že otec je umiestnený v tomto sociálnom

zariadení a že mu na základe jeho príjmu vznikla povinnosť platiť len časť úhrady za sociálnu službu. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým poukázali na to, že rodičia sa rozviedli v roku 2006. Dôvodmi rozvodu bol nezáujem o deti, otcove uprednostňovanie kamarátov a návštev pohostinstiev pred rodinou a deťmi. Od tejto doby a ani predtým sa o nich otec nestaral, nejavil o nich záujem. Neplatil výživné, ktoré mu bolo stanovené súdom. Svojimi nesplácanými dlhmi vytváral neustále napätie, ktoré následne viedlo k jeho nadmernej konzumácii alkoholu. Dlhé roky nebol zamestnaný a nemal žiaden príjem. Pokiaľ si prácu našiel, vždy to bolo len na krátky čas a prípadnú príležitostnú mzdu minul na alkohol. Vzťahy medzi nimi sú narušené a nebol už ani z ich strany záujem vymáhať od neho dlžné výživné. Vzhľadom na disfunkciu rodinných vzťahov a to vzťahu otca s deťmi, tu dochádza k rozporu s dobrými mravmi.

2. Otec navrhovateľov v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23.11.2020 uviedol, že je prijímateľom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v N.. Na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja, odboru sociálnych vecí je odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb v domove sociálnych služieb so stupňom odkázanosti VI. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 123,50 Eur mesačne. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby z 21.11.2019 a jej dodatku č. 3 platného od 1.7.2020 je povinný platiť za sociálnu službu, pričom po zaplatení úhrady mu musí ostať 25 % životného minima na úhradu nevyhnutných potrieb. Platba za službu je pri 30 dňoch 303,- Eur. Keďže mu musí ostať vreckové vo výške 25 % životného minima, za službu môže platiť len 69,79 Eur. Ku dňu 31.10.2020 má z toho dôvodu evidovanú pohľadávku 2 133,49 Eur. Dňa 14.2.2020 požiadal o sociálnu výpomoc obec L. Š., ktorá mu bola schválená vo výške 490,30 Eur a ktorú využil na zaplatenie pohľadávky voči DSS v N.. Dňa 10.2.2020 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na úhradu pohľadávky oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., jej príslušenstvo a trovy exekúcie v sume 1 066,19 Eur, ktorý nemá z čoho uhradiť. Keďže bol neplatičom povinného zdravotného poistenia má nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

3. Otec navrhovateľov sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Jeho neprítomnosť bola ospravedlnená zo strany Domova sociálnych služieb v N. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, o čom údu bolo predložené aj lekárske potvrdenie. Keďže otec navrhovateľov nežiadal odročenie pojednávania, súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľov v 32. až 3. rade, ktorí sa zastupovanie v konaní splnomocnili navrhovateľa v 1. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodnými listami navrhovateľov, rozsudkami o výživnom, výzvami na dokladovanie príjmových pomerov navrhovateľov, dokladmi o zárobkových a osobných pomeroch navrhovateľov, lekárskymi správami, rozhodnutím obce, lekárskymi správami, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby a jej dodatkom a zistil tento skutkový stav:

5. Z navrhovateľmi predloženými rodnými listami mal súd preukázaný príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. P/111/199-34 zo dňa 2.7.1999 bolo zistené, že už počas trvania manželstva rodičov navrhovateľov bol zo strany ich matky podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností z dôvodu, že rodičia detí spolu nežili od januára 1999. Uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti S., F., Y. E. Ľ. zverené do osobnej starostlivosti ich matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou spolu vo výške 3 000,- Sk mesačne.

6. Manželstvo rodičov navrhovateľov bolo rozvedené v čase, keď boli maloletí a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -37 zo dňa 9.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2006. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaní prispievať na ich výživu sumou spolu 2 043,- Sk mesačne. Návrh na rozvod manželstva bol podaný zo strany matky navrhovateľov z dôvodu, že otcom detí boli uprednostňovaní pred rodinou kamaráti, z dôvodu častého požívania alkoholických nápojov z jeho strany, jeho nezamestnanosti, neskorých príchodov domov a následných hádok. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -15 zo dňa 13.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2010 bolo zvýšené výživné zo strany otca pre navrhovateľku v 3. rade na minimálne zákonné výživné. V tom čase navrhovateľka v 3. rade študovala na vysokej škole. Výživné bolo zvýšené aj pre navrhovateľa v 4. rade a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -22 zo dňa 26.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2010 na sumu 50,- Eur mesačne.

7. Výzvou na dokladovanie príjmových pomerov zo dňa 23.3.2020 Domov sociálnych služieb v N. vyzval navrhovateľa v 1. rade na dokladovanie jeho príjmových pomerov a to ako poskytovateľ sociálnej služby pre S. J., ktorému vznikla povinnosť na základe jeho príjmu platiť len časť úhrady za sociálnu službu. Nezaplatená úhrada za sociálnu službu je vedená ako pohľadávka s tým, že povinnosť platiť úhradu alebo jej časť prechádza na zaopatrené plnoleté dieťa. Dňa 18.5.2020 bola navrhovateľovi v 1. rade doručovaná opätovná výzva na dokladovanie príjmových pomerov.

8. Navrhovatelia v 1 až 4. rade predložili s návrhom listiny preukazujúce ich zárobkové a osobné pomery, z ktorých bolo zistené, že príjem navrhovateľa v 1. rade za rok 2019 predstavoval sumu 467,54 Eur mesačne, príjem navrhovateľky v 2. rade pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 270,- Eur mesačne, čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky v 3. rade za obdobie roku 2019 bol 686,66 Eur a u navrhovateľa v 4. rade vo výške 812,03 Eur.

9. Príjmom otca navrhovateľov je dávka v hmotnej núdzi vo výške 123,50 Eur mesačne. Otec navrhovateľov má zdravotné problémy, ktoré dokladoval predložením lekárskych správ.

10. Dňa 21.11.2019 bola medzi poskytovateľom sociálnej služby Domovom sociálnych služieb v N. a otcom navrhovateľov ako prijímateľom sociálnej služby uzavretá Zmluva o poskytovaní sociálnej služby. Sociálna služba je otcovi navrhovateľov poskytovaná v Domove sociálnych služieb v N. od 21.11.2019 na neurčito. Úhrada za sociálnu službu bola určená v sume 303,- Eur mesačne. Dňa 30.6.2020 bol uzatvorený Dodatok č. 3 k uvedenej zmluve, podľa ktorého otec navrhovateľom ako prijímateľ služby uhrádza za služby sumu 69,79 Eur mesačne a suma 233,21 Eur mesačne bude vedená ako pohľadávka.

11. Rozhodnutím obce L. Š. zo dňa 21.2.2020 bola otcovi navrhovateľov priznaná jednorazová peňažná dávka vo výške 490,30 Eur a to na základe jeho žiadosti zo dňa 19.2.2020.

12. Voči otcovi navrhovateľov je vedené exekučné konanie na návrh oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Bratislava.

13. Podľa o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa , ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa .

14. Podľa o sociálnych službách, ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

15. Podľa o sociálnych službách, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia , a rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa o sociálnych službách, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého

dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

17. Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

18. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu. Plneniu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť manželov a poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. V danej veci je zrejme, že otec navrhovateľov je rozvedený a to po dobu dlhšiu ako 5 rokov, po ktorú by od právoplatnosti rozvodu manželstva mal nárok na uvedený príspevok. Zo strany otca navrhovateľov preto neprichádza do úvahy domáhať sa manželského výživného resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela, a preto má možnosť domáhať sa výživného len od svojich detí.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť a určuje sa podľa zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Naproti tomu vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak tieto sú schopné samé sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi súd tiež poukazujúc na ustanovenie § 75 Zákona o rodine posudzuje odôvodnené potreby na strane oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. Z vykonaného dokazovania je v danej veci preukázané, že otec navrhovateľov je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a je odkázaný na sociálnu službu v špecializovanom sociálnom zariadení. Už len vzhľadom k tomu sú u neho splnené predpoklady na určenie výživného v jeho prospech ako oprávnenej osoby. Pokiaľ sa týka navrhovateľov, títo sú schopní sami sa živiť, každý z nich má určitý pravidelný príjem.

24. Napriek uvedenému má súd za to, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Súd pritom poukazuje na ustanovenie Zákona o rodine a to, že priznanie výživného zo strany navrhovateľov ich otcovi by odporovalo dobrým mravom. V zmysle výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.

25. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že otec navrhovateľov si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča voči deťom neplnil, v dôsledku čoho bolo výživné z jeho strany pre deti určované súdom. Od roku 2008, kedy všetci navrhovatelia boli ešte maloletí, nežil v spoločnej domácnosti s deťmi a neprejavoval o ne ani záujem. Nestýkali sa, neprispieval riadne na ich výživu, ani pri príležitosti sviatkov. Uvedené skutočnosti otec navrhovateľov ani nepoprel vo svojom písomnom vyjadrení. Je preto možné konštatovať, že medzi navrhovateľmi a ich otcom nie je vytvorený ani citový vzťah rodiča a dieťaťa.

26. Za situácie, kedy si otec navrhovateľov neplnil svoje riadne rodičovské povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o rodine, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovatelia boli viazaní povinnosťou v zmysle § 66 Zákona o rodine. Súd preto určil, že navrhovatelia nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojmu otcovi pre rozpor s dobrými mravmi.

27. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

28. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodoval poukazujúc na citované ustanovenie . Navrhovatelia boli v konaní úspešní, avšak náhradu trov konania nepožadovali a preto súd rozhodol v zmysle ich návrhu a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.