Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. J. B. INPEKO, IČO: 10938885, s miestom podnikania v Hornom Hričove 73, právne zastúpeného: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., IČO: 47253096, so sídlom v Žiline, Kálov 653/23-2, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Odbor ochrany práce, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, 6, 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10667/2019-M_OOP; 17826/2019 zo dňa 03.04.2019 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 20.06.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10667/2019- M_OOP; 17826/2019 zo dňa 03.04.2019 ako i rozhodnutia Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. 009/2018/3.1/O1a/O; VZ/2019/1486; 2019/1813 zo dňa 01.02.2019 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. 10667/2019-M_OOP; 17826/2019 zo dňa 03.04.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. 009/2018/3.1/ O1a/O; VZ/2019/1486; 2019/1813 zo dňa 01.02.2019 o odobratí oprávnenia č. VVZ-0575/08-03.4 vydaného dňa 05.06.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce na činnosť 03.4 - výchova a vzdelávania viazačov bremien (ďalej aj oprávnenie alebo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie).

3. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) je oprávnený odoberať fyzickým osobám a právnickým osobám oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Ďalej uviedol, že ako vyplýva zo spisového materiálu a z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. VVZ-0575/08-03.4 dňa 05.06.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti

ochrany práce v rozsahu 03.4 - výchova a vzdelávanie viazačov bremien (ďalej aj oprávnenie na výchovu a vzdelávanie alebo oprávnenie), pretože splnil všetky podmienky podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o BOZP) vrátane podmienky mať odborného zástupcu v pracovnom pomere. Splnenie tejto podmienky bolo žalobcom preukázané predložením pracovnej zmluvy uzatvorenej s odborným zástupcom pánom V. Š. zo dňa 10.12.2007.

4. Na základe informácii získaných v rámci svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci odobratia oprávnenia žalobcovi, pretože po preverení v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že žalobca ukončil s pánom V. Š., odborným zástupcom v rámci oprávnenia, pracovný pomer dňa 31.12.2009. Žalobca si následne nesplnil svoje povinnosti podľa § 27 zákona o BOZP, čím naplnil dôvod na odobratie oprávnenia podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP, nakoľko žalobca porušil povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP tým, že nemal ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie určeného odborného zástupcu v súlade s § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 6 zákona o BOZP účinného v predmetnom čase, t.j. nemal odborného zástupcu v pracovnom pomere. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 14.01.2019.

5. Žalovaný tiež podotkol, že žalobca ešte listom zo dňa 05.12.2018 oznámil zmenu odborného zástupcu s tým, že predmetnú funkciu bude odo dňa 04.12.2018 vykonávať pán R. E.. Prvostupňový správny orgán považoval doručené oznámenie za splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP, pričom z registra poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že pán R. E. je k žalobcovi v pracovnom pomere od 04.12.2018. Upozornil však žalobcu, že nedoručil všetky potrebné doklady nevyhnutné na preukázanie odbornej spôsobilosti a odbornej praxe pána R. E., no v závere dodal, že tieto doklady nie je potrebné zasielať prvostupňovému správnemu orgánu, ale musí ich mať k dispozícií pre účely preukázania splnenia požiadaviek kladených na školiteľa pri výkone inšpekcie práce.

6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 009/2018/3.l/Ola/O; VZ/2019/1486; 2019/1813 zo dňa 01.02.2019 rozhodol podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP o odobratí oprávnenia žalobcovi, pretože žalobca odo dňa 01.01.2010 do 04.12.2018, resp. do dnešného dňa nespĺňal požiadavky podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP tým, že sústavne nespĺňal podmienky uvedené v § 27 ods. 4 písm. d/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 6 zákona o BOZP, čo je podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP dôvodom na odobratie oprávnenia. Rozhodnutie o odobratí oprávnenia bolo žalobcovi doručené dňa 11.02.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Prvostupňový správny orgán podľa o správnom konaní (Správny poriadok) predložil odvolanie spolu s predkladacou správou a so spisovým materiálom žalovanému.

7. Žalobca v odvolaní namietal postup prvostupňového správneho orgánu, a to, že prvostupňový správny orgán najprv listom č. VZ/2019/1486; 2019/276 zo dňa 09.01.2019 upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, pričom následne prvostupňový orgán verejnej správy listom č. VZ/2019/1486; 2019/413 zo dňa 10.01.2019 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o doplnenie odborného zástupcu pána R. E. zo dňa 05.12.2018 považuje prvostupňový orgán verejnej správy za splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že vzhľadom na list č. VZ/2019/1486; 2019/413 zo dňa 10.01.2019 má za to, že dôvod na začatie správneho konania pominul, a tým pádom má byť správne konanie zastavené.

8. Žalovaný k tejto námietke žalobcu uviedol, že v danom postupe prvostupňového správneho orgánu ide o posúdenie dvoch rôznych skutočností, a to splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP dňa 05.12.2018 a na druhej strane nespĺňanie povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 4 písm. b/ a ods. 6 zákona o BOZP v období od 01.01.2010 do 04.12.2018.

9. Listom č. VZ/2019/1486; 2019/413 zo dňa 10.01.2019, nakoľko oprávnenie žalobcovi v tomto čase ešte nebolo odobraté, prvostupňový správny orgán len vzal na vedomie skutočnosť, že žalobca si splnil povinnosť podľa § 27 ods. 13 písm. a/ a b/ zákona o BOZP, t.j. oznámil zmenu odborného zástupcu odo dňa 04.12.2018.

10. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán rozhodol o odobratí oprávnenia žalobcovi, pretože z registra Sociálnej poisťovne nepochybne vyplynulo, že žalobca v období od 01.01.2010 do 04.12.2018 nemal prihláseného odborného zástupcu v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako svojho zamestnanca s pravidelným príjmom (t.j. zamestnanca v pracovnom pomere k žalobcovi). Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s listom žalobcu zo dňa 31.01.2019 už z názvu „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ podľa deviatej časti v znení neskorších predpisov vyplýva, že takéto dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa uzatvárajú mimo pracovného pomeru a nie je ich preto možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle zákona o BOZP, kedy odborný zamestnanec musí byť k žiadateľovi o vydanie oprávnenia v pracovnom pomere.

11. Prvostupňový správny orgán na základe svojich zistení konštatoval nesplnenie si povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP, nakoľko žalobca nespĺňal povinnosť pri výchove a vzdelávaní mať ustanoveného odborného zástupcu v pracovnom pomere a podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP rozhodol o odobratí oprávnenia č. VVZ-0575/08- 03.4 zo dňa 05.06.2008.

12. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o odobratí oprávnenia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konštatoval, že napriek tomu, že žalobca oznámil, že má odo dňa 04.12.2018 ustanoveného nového odborného zástupcu, čo prvostupňový správny orgán vzal na vedomie, prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nespĺňal zákonné podmienky za ktorých mu bolo vydané oprávnenie, a to od 01.01.2010 do 04.12.2018, nakoľko v tomto čase nemal ustanoveného odborného zástupcu podľa § 27 ods. 4 písm. b/ v nadväznosti na § 27 ods. 6 zákona o BOZP, ktorý by bol v pracovnom pomere k žalobcovi. Odobratie oprávnenia je teda sankciou za nesplnenie si tejto povinnosti v období od 01.01.2010 do 04.12.2018.

13. K tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol dátum doručenia upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi, považuje žalovaný za bezpredmetné, nakoľko v texte predloženého napadnutého rozhodnutia sa takáto chyba v písaní nenachádza. Žalovaný dodal, že aj v prípade, ak by v odôvodnení bol chybne uvedený dátum doručenia upovedomenia o začatí správneho konania, nemá takáto chyba v písaní žiaden vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia.

14. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedoručenia dokladov nevyhnutných na preukázanie odbornej spôsobilosti a odbornej praxe pána R. E. ako nového odborného zástupcu pre výchovu a vzdelávanie sa žalovaný nebude vyjadrovať, nakoľko tieto skutočnosti neboli podkladom pre napadnuté rozhodnutie o odobratí oprávnenia, a teda ho žiadnym spôsobom neovplyvnili, keďže oprávnenie sa žalobcovi odoberá preto, že v období od 01.01.2010 do 04.12.2018 nemal sústavne určeného odborného zástupcu, ktorý by bol v pracovnom pomere k žalobcovi (§ 27 ods. 13 písm. b/, § 27 ods. 4 písm. b/ a § 27 ods. 6 zákona o BOZP).

súdne konanie

15. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. 10667/2019-M_OOP; 17826/2019 zo dňa 03.04.2019 správnu žalobu, na základe ktorej sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (, , a ).

16. Žalobu odôvodnil tým, že je pravdou, že žalobca uzatvoril s pánom R. E. pracovnú zmluvu až dňa 01.12.2018, avšak spolupráca žalobcu s pánom R. E. trvá už približne 20 rokov, čo potvrdzuje priložené Čestné vyhlásenie pána R. E., a teda žalobca spĺňa všetky zákonom o BOZP stanovené požiadavky na výkon činnosti v zmysle oprávnenia. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie až 09.01.2019, a teda v čase, keď už žalobca spĺňal všetky formálne a aj materiálne podmienky

na výkon činnosti. Prvostupňový správny orgán, teda jednoznačne postupoval vo vzťahu k žalobcovi retroaktívne, čo je neprípustné.

17. Pokračoval, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, kde uviedol, že žalobca síce momentálne spĺňa podmienky na výkon činnosti, avšak v minulosti ich nespĺňal. Takéto rozhodnutie nemôže obstáť, keďže prvostupňový správny orgán začal správne konanie na tom základe, že žalobca podmienky nespĺňa v súčasnosti s tým, že mu ustanovil lehotu na odstránenie týchto nedostatkov, aj napriek skutočnosti, že žalobca podmienky na výkon činnosti spĺňal. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie s takým odôvodnením, že odoberá žalobcovi oprávnenie, lebo v minulosti žalobca nespĺňal podmienky.

18. Žalobca sa o odobratí oprávnenia za obdobie od 01.01.2010 do 04.12.2018 dozvedel až zo samotného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a teda nemal možnosť sa nijakým spôsobom v správnom konaní brániť, čím boli porušené jeho práva.

19. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán po procesnom ukončení dokazovania ešte nemôže vydať rozhodnutie, ale podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné dať účastníkom konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy, námietky a pripomienky. Zo znenia § 33 ods. 2 vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán má povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, a teda práva na oboznámenie sa s podkladmi a dôkazmi rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie.

20. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán a následne ani žalovaný si nesplnili svoju povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže správne konanie bolo začaté na základe údajnej skutočnosti, že žalobca nespĺňa podmienky na vykonávanie činnosti. Následne bolo žalobcovi oznámené, že podmienky spĺňa, dokumenty sú akceptované a jeho povinnosť je považovaná za splnenú, a potom prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o odobratí oprávnenia, čo žalovaný potvrdil. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný nijakým spôsobom neupovedomili žalobcu, že sa prestali zaoberať splnením podmienok v čase priebehu správneho konania, ale splnením podmienok v minulosti, a teda žalobca nemal možnosť uplatniť v správnom konaní svoje procesné práva. Žalovaný bol podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku povinný preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dovtedajšie konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Následne v odôvodnení rozhodnutia mal podľa § 47 Správneho poriadku v spojení s § 60a uviesť, ako sa dôkazne vyrovnal s každou námietkou účastníkov konania.

21. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nevykonali dokazovanie a žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca v minulosti nespĺňal podmienky na výkon činnosti. Je preto podľa názoru žalobcu nepochybné, že v napadnutom rozhodnutí a konaní, ktoré mu predchádzalo, sú zrejmé nedostatky, spôsobujúce nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, v ktorom sú zakotvené základné zásady správneho konania, nepostupoval tiež podľa súvisiacich zákonných ustanovení, čo viedlo k tomu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného rovnako nespĺňa náležitosti požadované Správnym poriadkom nakoľko nemá náležitosti § 47 Správneho poriadku.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní je správne, bolo vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

23. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 09.01.2019 (ďalej len upovedomenie), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.01.2019, žalobcovi oznámil, že začal správne konanie vo veci odobratia oprávnenia na základe informácií získaných v rámci svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti, pretože „ste ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie sústavne nespĺňali podmienky, za ktorých bolo oprávnenie vydané“, nakoľko po preverení v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že od 31.12.2009 nemal žalobca ním určeného odborného

zástupcu pána V. Š. v pracovnom pomere. Následne prvostupňový správny orgán uviedol, že v dôsledku nedodržania lehoty podľa § 27 ods. 13 písm. a/ a b/ zákona o BOZP na oznámenie nového odborného zástupcu spĺňajúceho podmienky odbornej spôsobilosti a odbornej praxe odborného zástupcu mal prvostupňový správny orgán za to, že je naplnený dôvod na odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 14 písm. a/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP. Prvostupňový správny orgán teda jasne vymedzil, že sa zaoberá skutočnosťou, že účastník konania (žalobca) nemal odborného zástupcu v pracovnom pomere od 31.12.2009. V upovedomení bol žalobca upozornený na právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a na to, aby predložil doklady, ktorými by žalobca ako účastník správneho konania vyvrátil dôvody začatého správneho konania, nechal mu teda časový priestor na vyjadrenie, prípadne na predloženie relevantných dôkazov. Nakoľko sa žalobca k začatiu správneho konania nevyjadril, prvostupňový správny orgán rozhodol o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie.

24. K čestnému vyhláseniu predloženému žalobcom o spolupráci s pánom R. E. žalovaný uviedol, že správny orgán podľa § 39 Správneho poriadku môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, a teda prvostupňový orgán verejnej správy nebol povinný akceptovať čestné vyhlásenie a navyše ustanovenie § 27 ods. 6 zákona o BOZP upravuje, v akom postavení/vzťahu má byť odborný zástupca k žiadateľovi o vydanie oprávnenia. Z uvedeného dôvodu je predložené čestné prehlásenie na preukázanie spolupráce s pánom R. E. nedostatočné.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustanovenia § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP v nadväznosti na ods. 13 písm. b/ vyplýva, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4, tzn. mať aj určeného odborného zástupcu, a bezodkladne oznamovať zmenu údajov a podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, tzn. že žalobca mal povinnosť v prvom rade určiť si nového odborného zástupcu a následne túto zmenu bezodkladne oznámiť, čo však žalobca od 01.01.2009 do 04.12.2018 nevykonal. Žalobca zmenu odborného zástupcu (pán R. E.) oznámil až dňa 04.12.2018. Žalobca túto zmenu oznámil až po tom, ako bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Žilina v dňoch 30.08.2018, 18.09.2018, 23.11.2018 a 27.11.2018.

26. Ďalej žalovaný konštatoval, že pri výklade slovného spojenia „nemá určeného odborného zástupcu“ vyjadreného v ustanovení § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP nie je možné použiť striktne len gramatický výklad. Skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení použil na vyjadrenie porušenia povinnosti prítomný čas, neznamená, že prvostupňový orgán verejnej správy má povinnosť odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie len v prípade, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu práve v momente jeho rozhodovania. Ak teda zákonodarca v ustanovení § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP uviedol, že prvostupňový správny orgán odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP, neviazal možnosť odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie na moment rozhodovania správneho orgánu, ale na moment porušenia povinnosti osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je teda sankciou za to, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie sústavne nespĺňala podmienky, za ktorých jej bolo vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a to tým, že nemala určeného odborného zástupcu, ktorý by bol k osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere, a preto žalovaný nepovažuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za retroaktívne.

27. K namietanému procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán si preukázateľne splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Správneho poriadku. Presne a úplne zistil skutočný stav veci a dostatočne si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, a to najmä tým, že svoje tvrdenia oprel o skutočnosti, ktoré získal z relevantného zdroja, a to z registra Sociálnej poisťovne. Prvostupňový správny orgán si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď v upovedomení o začatí správneho konania upozornil žalobcu na jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a predložiť doklady, ktorými by vyvrátil dôvody začatého správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Žalobcovi na vyjadrenie určil lehotu 15 dní od prevzatia oznámenia a upozornil ho, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude mať za to, že neuplatňuje žiadne námietky a rozhodne o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 14.01.2019. Nakoľko sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril a nepredložil žiadne doklady, ktorými by vyvrátil

tvrdené skutočnosti, prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 01.02.2019 o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie žalobcovi.

28. V závere žalovaný dodal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmal v celom jeho rozsahu, a to tak zákonnosť postupu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a má za to, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a rovnako má žalovaný za to, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s každou námietkou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. Dodal, že žalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom a nepovažoval za potrebné zisťovať ďalšie dôkazy, nakoľko podklady pre rozhodnutie zistené prvostupňovým správnym orgánom považoval za dostačujúce na presné a úplne zistenie skutočného stavu veci. Keďže v odvolacom konaní neboli vykonávané nové dôkazy a žalobca bol oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia, nebolo ani jeho povinnosťou umožniť žalobcovi, aby sa znovu vyjadril k prebiehajúcemu správnemu konaniu.

29. V replike žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a tvrdenia žalovaného považuje za neopodstatnené a zavádzajúce, a to najmä v častiach, kde žalovaný viackrát opakuje, že prvostupňový správny orgán si splnil svoju povinnosť a naopak zo strany žalobcu zákonom stanovené povinnosti splnené neboli.

30. Opätovne uviedol, že už k žalobe predložený dôkaz, a to odpoveď prvostupňového správneho orgánu na žiadosť zo dňa 10.01.2019 č. VZ/2019/1486; 2019/416, kde prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že oznámenie žalobcu považuje za splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP a zároveň uviedol, že ďalšie doklady zo strany žalobcu nie je potrebné zasielať. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že prvostupňový orgán verejnej správy potvrdil, že žalobca si splnil všetky zákonom stanovené podmienky, aby mohol v jeho činnosti pokračovať a oprávnenie mu nebolo odobraté.

31. V závere žalobca dodal, že materiálne spĺňa všetky zákonom o BOZP stanovené požiadavky na výkon činnosti v zmysle oprávnenia. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie až 09.01.2019, a teda v čase, keď už žalobca spĺňal všetky formálne a aj materiálne podmienky na výkon činnosti. Prvostupňový správny orgán tak jednoznačne postupoval vo vzťahu k žalobcovi retroaktívne, čo je však neprípustné. Uvedenú retroaktivitu potvrdzuje aj konanie samotného prvostupňového správneho orgánu, keďže tento začal správne konanie už v čase, keď žalobca spĺňal všetky podmienky na výkon činnosti. Dodal, že zo žaloby je tiež zrejmé, že správne konanie bolo začaté s iným odôvodnením a na inom základe a rozhodnuté bolo s iným odôvodnením a v zmenenom základe, čo porušilo práva žalobcu.

32. Žalovanému bola replika doručené dňa 20.01.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.

právny názor správneho súdu

33. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 17.12.2020 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

34. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o BOZP), fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania a pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti.

35. Podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP, podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je, ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene a/, alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom 1.určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a/, alebo 2.určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou.

36. Podľa § 27 ods. 6 zákona o BOZP, odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

37. Podľa § 27 ods. 13 písm. a/ a b/ zákona o BOZP, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná a/bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, b/sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4; to sa v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu nevzťahuje na podmienku mať určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b/.

38. Podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP, Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b/; to neplatí, ak nie je určený v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu.

39. Podľa § 27 ods. 15 zákona o BOZP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa odseku 14, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v rozsahu tej istej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia podľa odseku 14 písm. d/.

40. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

41. Podľa § 33 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

42. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá a ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

44. Predmetom súdneho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. 009/2018/3.1/O1a/O; VZ/2019/1486; 2019/1813 zo dňa 01.02.2019 o odobratí oprávnenia č. VVZ-0575/08-03.4 zo dňa 05.06.2008 žalobcovi na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce na činnosť 03.4 - výchova a vzdelávania viazačov bremien (ďalej aj oprávnenie alebo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie).

45. Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť (súvisiaca s podnikateľským rizikom) fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie, a to najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, musí mať odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu.

46. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o BOZP, konkrétne z ustanovenia § 27 ods. 6 vyplýva, že zákonnou podmienkou pre vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb je existencia pracovného pomeru medzi žiadateľom o vydanie tohto oprávnenia a jeho odborným zástupcom. Splnenie tejto požiadavky zákon spája s povinnosťou žiadateľa priložiť pracovnú zmluvu s odborným zástupcom k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Teda predloženie pracovnej zmluvy resp. existencia pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a odborným zástupcom je jednou z podmienok, za ktorých sa vydáva oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a túto podmienku je nutné spĺňať počas celej doby výkonu činnosti, na ktorú bolo oprávnenie vydané.

47. Z ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP zároveň vyplýva pre osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie povinnosť sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4, t.j. základné podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, v opačnom prípade sa vystavuje riziku jeho odobratia Národným inšpektorátom práce podľa odseku 14. Súčasne sa ustanovila výnimka z tejto požiadavky najmä pre prípady, keď dôjde k náhlemu (neočakávanému) skončeniu pracovného pomeru s odborným zástupcom. V takomto prípade je povinnosťou osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v období 15 dní od skončenia pracovného pomeru s pôvodným odborným zástupcom určiť nového odborného zástupcu podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP a uvedené oznámiť Národnému inšpektorátu práce spolu s predložením príslušných dokladov.

48. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že žalobca podmienku uvedenú v ustanovení § 27 ods. 6 zákona o BOZP v čase rozhodovania o vydaní oprávnenia dňa 05.06.2008 spĺňal, keďže Národnému inšpektorátu práce predložil riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu s pánom V. Š. zo dňa 10.12.2007, čím preukázal existenciu pracovného pomeru.

49. Ďalej je zo spisového materiálu zrejme, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Žilina v dňoch 30.08.2018, 18.09.2018, 23.11.2018 a 27.11.2018 a následne žalobca písomným podaním zo dňa 05.12.2018 Národnému inšpektorátu práce oznámil, že novým odborným zástupcom je od 04.12.2018 pán R. E., čo Národný inšpektorát práce akceptoval.

50. Národný inšpektorát práce po overení v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že žalobca ukončil pracovný pomer s pánom V. Š. ako odborným zástupcom dňa 31.12.2009.

51. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP a Národnému inšpektorátu práce v zákonom stanovenej lehote neoznámil určenie nového odborného zástupcu spĺňajúceho zákonom stanovené požiadavky, čím naplnil dôvod na odobratie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP.

52. Na základe uvedeného začal Národný inšpektorát práce správne konanie o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, o čom žalobcu upovedomil písomným podaním zo dňa 09.01.2019 doručenému

žalobcovi dňa 14.01.2019. Súčasťou upovedomenia bolo upozornenie žalobcu na jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a predložiť doklady, ktorými by žalobca vyvrátil dôvody začatého správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Žalobcovi bola určená lehota na vyjadrenie 15 dní od prevzatia upovedomenia. Súčasne bol žalobca poučený, že ak sa v uvedenej lehote žalobca nevyjadrí a nepredloží relevantné doklady, bude mať Národný inšpektorát práce za to, že žalobca neuplatňuje žiadne námietky a rozhodne o odobratí oprávnenia.

53. Následne Národný inšpektorát práce ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 009/2018/3.1/O1a/O; VZ/2019/1486; 2019/1813 zo dňa 01.02.2019 odobral žalobcovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2019. Je síce pravdou, že po vydaní uvedeného rozhodnutia bolo Národnému inšpektorátu práce dňa 04.02.2019 doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 31.01.2019 označené ako „Odvolanie vo veci oznámenia o začatí správneho konania Váš list z 09.01.2019 č. VZ/2019/14862019/276“, no k tomuto podaniu žalobcu, žalovaný neprihliadal vzhľadom na to, že bolo podané po 15 dňovej lehote, ktorá bola žalobcovi určená na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu vo veci odobrania oprávnenia. V tejto 15 dňovej lehote mal žalobca preukázať, že v čase od 01.01.2010 do 04.12.2018 mal určeného odborného zástupcu, ktorý pre neho vykonával závislú prácu (pracovnoprávny pomer), čím by splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 27 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP.

54. Z ustanovenia § 27 ods. 14 písm. d/ zákona o BOZP vplýva, že Národný inšpektorát práce obligatórne pristúpi k odobratiu oprávnenia, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu (tolerované časové obdobie 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu). V prejednávanej veci žalobca v priebehu správneho konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že v období od 01.01.2010 do 04.12.2018 mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s odborným zástupcom, ktorý by vykonával túto činnosť iba pre žalobcu, a pre žiadnu inú fyzickú či právnickú osobu. Súd dodáva, že neuzatvorenie pracovnej zmluvy ako jednej z podmienok, za ktorých bolo žalobcovi vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a ktorá je predpokladom výkonu tejto činnosti mala za následok odobratie oprávnenia.

55. K argumentácii žalobcu, že v čase rozhodovania o odobratí oprávnenia bol už uvedený nedostatok zhojený uzatvorením pracovnej zmluvy s pánom R. E. súd uvádza, že odstránenie zisteného nedostatku žalobcom ho nezbavuje zodpovednosti za vznik protiprávneho stavu, keďže z jeho strany už došlo k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona o BOZP, pričom následným uzatvorením uvedenej pracovnej zmluvy žalobca de facto uznal existenciu nedostatku. Žiada sa uviesť aj to, že v danej veci boli aplikované právne normy verejnoprávnej povahy, ktorých sankčný mechanizmus je v prípade vzniku protiprávneho stavu spôsobeného nesplnením zákonných povinností založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, resp. príčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných povinností). V danom prípade je nepochybné, že k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 13 zákona o BOZP zo strany žalobcu už došlo, a preto je povinný znášať dôsledky s tým spojené.

56. Podľa názoru súdu žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia relevantne interpretoval príslušné právne predpisy a vec posudzoval v súlade s nimi, a tiež vychádzal z objektívne zisteného skutkového a právneho stavu. Náležitým spôsobom preukázal relevantnosť svojho postupu ako aj dôvodnosť rozhodnutia.

57. Žalobca mal povinnosť postupovať v súlade so zákonom tak, aby nepretržite spĺňal zákonné podmienky na výkon svojej činnosti. Žalobca jednoznačne mohol predvídať, že ak nesplní/poruší zákonné podmienky, nemôže svoju činnosť vykonávať a očakávať súdnu ochranu.

58. Súd v závere dodáva, že postup a rozhodovanie správnych orgánov (ako i súdov) v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je limitovaný rámcom , ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Naopak, v prípade takéhoto postupu by hrozila prípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí. Navyše zákon o BOZP kogentným spôsobom (nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii) upravuje obsah odvodených právnych vzťahov, pričom nepripúšťa možnosť odstraňovania tvrdosti zákona na základe správnej úvahy.

59. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd správnu žalobu ako nedôvodnú aplikujúc zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.