Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/85/2017

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou, v spore žalobcov: 1. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX a 2. W. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 42290899 proti žalovaným: 1. G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XXXX/XX, W. a 2. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XXXX/XX, W., obaja zastúpení advokátom Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, o zaplatenie sumy 34.465,61 eur s príslušenstvom, medzitýmnym rozsudkom, takto

rozhodol:

I. Základ nároku žalobcov 1. a 2. na zaplatenie sumy 34.465,61 eur s príslušenstvom voči žalovaným 1. a 2. je daný.

II. O trovách konania súd rozhodne v rozsudku, ktorým rozhodne o výške uplatneného nároku žalobcov 1. a 2.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.12.2017 domáhali voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 34.465,61 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.208,65 eur od 14.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 5.256,96 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom zľavy z kúpnej ceny podľa vo výške 31.375,44 eur a titulom nákladov súvisiacich s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa v sume 3.090,17 eur. Svoju žalobu odôvodnili skutkovo tým, že ako kupujúci dojednali a uzatvorili so žalovanými ako predávajúcimi O. N. zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej nadobudli vlastníctvo k predmetu kúpy od žalovaných a žalovaní im následne po nadobudnutí vlastníctva odovzdali predmet kúpy: nehnuteľnosti v kat. úz. H., obec H., E. F., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. H. a to pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - N. F. Y. A., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 - N., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XX E. Q. XX m2 - N. F. Y. A., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XXX E. Q. XXX m2 - N. F. Y. A., parcela registra „. Y. X. X. X. Č. XXX na parc. č. XXX/XXX - H. T.. Predmet kúpy žalobcovia kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaným za predmet kúpy zaplatili kúpnu cenu 120.000 eur dojednanú v článku IV. kúpnej zmluvy, a to prvou splátkou vo výške 5.000 eur pred uzatvorením kúpnej zmluvy a druhou splátkou vo výške 115.000 eur z úveru poskytnutého S. W., Y..X.. po uzatvorení kúpnej zmluvy. Na zabezpečenie splatenia úveru na zaplatenie časti kúpnej ceny bolo na základe záložnej zmluvy zriadené záložné právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, vklad záložného práva č. XXXX/XX účinný dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní žalobcov pri predaji neupozornili na žiadne vady veci a podľa článku III. kúpnej zmluvy žalovaní vyhlásili, že im nie sú známe také vady a poškodenia predmetu kúpy na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť. V článku V. bod 5. kúpnej zmluvy žalovaní vyhlásili, že predmet kúpy nemá žiadne právne ani faktické vady. Žalobcovia sa na toto vyhlásenie žalovaných spoliehali. Žalovaný 1. Ich ubezpečoval, že rodinný dom je bez vád, že na stavby domov je odborník, že ich postavil už viacero a osobne robil stavebný dozor pri stavbe tohto rodinného domu. Pri prvej obhliadke domu si žalobcovia ako laici nemali ako všimnúť vady a preto požiadali o hypotekárny úver a v rámci úkonov

súvisiacich s týmto úverom si ani znalkyňa pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nevšimla vady. Žalobcovia potom, ako sa oboznámili so stavom predmetu kúpy uzatvorili zmluvu a po kúpe začali robiť terénne úpravy okolo rodinného domu a zistili, že inžinierske siete reálne nie sú umiestnené a vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou a stavebným zákonom, preto zastavili práce a začali zisťovať reálny stav a našli najskôr chyby uloženia inžinierskych sietí. Neskôr sa dozvedeli, že žalovaní im vady o ktorých vedeli, zamlčali. Ak by boli na vady upozornení nikdy by rodinný dom ani celý predmet kúpy nekúpili. Zistené vady rodinného domu podrobne opísali v článkoch III. a IV. tejto žaloby. O tom, že žalovaní museli vedieť o vadách predanej veci podľa ich názoru svedčí i tá skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalovaní najskôr predali iným - tretím fyzickým osobám a po vytknutí vád vtedajšími kupujúcimi (Ľ. W. a U. W.) sa predmet kúpy vrátil do vlastníctva žalovaných z dôvodu uplatnených práv z vád veci a uzavretej dohody o urovnaní medzi nimi. Žalobcovia si dali vypracoval súkromný znalecký posudok znaleckým Slovenská technická univerzita v Bratislave, odbor stavebníctvo, v ktorom znalecký ústav určil sumu 31.375,44 eur potrebnú na odstránenie vád. Túto sumu považujú žalobcovia za primeranú zľavu z kúpnej ceny rodinného domu s príslušenstvom a súčasťami. Žalobcovia vady predmetu kúpy vytkli dvakrát, čo preukázali listinami, ktoré boli doručené žalovaným. Podľa názoru žalobcov rodinný dom trpí vadami už od jeho výstavby, resp. kolaudácie až doposiaľ. Žalobcovia si voči žalovaným uplatnili vady predanej veci, vykonali oznámenie vád, uskutočnili vytknutie vád a uplatnili si právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, preto im patrí nárok na primeranú zľavu v zmysle ustanovenia . Po právnej stránke žalobcovia svoju žalobu odôvodnili ustanovením , , , a a , Nariadenia vlády SR č. .

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a predčasnú a zároveň si uplatnili náhradu trov konania v celom rozsahu. Tvrdili, že žalobcovia od počiatku postupujú neštandardne, nekompromisne, odmietali a odmietajú ich pustiť na stavbu za účelom prebratia vytýkaných záležitostí, a podľa ich názoru žalobcovia postupujú predčasne, zbytočne a nehospodárne.

3. Žalobcovia reagujúc na vyjadrenie žalovaných k žalobe v replike zo dňa 12.07.2018 poukázali na vyjadrenie žalovaných, ktorým potvrdili skutkové okolnosti nároku žalobcov na zľavu z kúpnej ceny, potvrdili prevzatie oboch vytknutí vád a zároveň uplatnení nároku z vád predanej veci, teda zľavy z kúpnej ceny. Z ich vyjadrení je zrejmé, že o vadách vedeli a teda existenciu vád uznali, pretože vady chceli sami opraviť. Žalobcovia si v rámci uplatnenia vád z predanej veci vybrali nárok na zľavu z kúpnej ceny voči predávajúcim, teda žalovaným a nie opravu veci predávajúcimi. Neexistoval teda právny dôvod na to, aby do svojho rodinného domu žalovaných vpustili. Nemožno im teda vytýkať, že nepožadujú opravu predanej veci ale zľavu z kúpnej ceny, pretože takto legitímne uplatnili jedno z práv, ktoré zákon pripúšťa. Okrem toho nie je možné vlastníka veci nútiť, aby ju zveril na opravu predávajúcemu, ktorý zjavne predal veci uvedomujúc si jej vady tak, že ju predal ako vec bez vád.

4. Žalovaní v duplike zo dňa 30.10.2018 opakovane nárok žalobcov neuznali, so žalobou v celom rozsahu nesúhlasili, nesúhlasili s vyjadreniami žalobcov. Žalovaní tvrdili, že žalobcovia vedeli čo kupujú a k tvrdia, že nevedeli ale spoliehali sa na ich vyhlásenia, tak či onak svoj nárok neustoja. Žalobcovia sa vyčíslili úplne nezmyselnú výšku zľavy, svojvoľne a bez logického kontextu, pričom neboli ochotní o veci diskutovať. Opakovane žiadali sprístupniť nehnuteľnosť za účelom obhliadky tak nimi, ako aj znalcami, ktorých oslovili k vypracovaniu znaleckého posudku.

5. Na pojednávaní dňa 18.11.2020, potom ako žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesli podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa , žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na skutočnosť, že žalobcovia sami uznávajú, že náklady, ktoré vynaložili na odstránenie vád sú vyššie ako tvrdí predložený znalecký posudok a tento znalecký posudok je aj v tejto časti vadný, čo žalobcovia nepriamo uznávajú. Žalovaný 1. informoval žalobcov o tom, aké nedostatky má predávaná nehnuteľnosť vzhľadom na skúsenosť z predchádzajúceho predaja tejto nehnuteľnosti. Nemôže tu byť teda daná zodpovednosť za vady, pretože nejde o vady skryté, ak tak, ide o také vlastnosti predávanej veci, o ktorých boli žalobcovia vopred pred uzavretím zmluvy riadne a náležite informovaní a mali vedomosť o tom, čo kupujú, čo napokon viedlo k dohodnutej kúpnej cene 120.000 eur. Z procesného hľadiska žiadali o vyslovenie predbežného právneho názoru a v závislosti od vysloveného názoru súdu zvážia návrh na vydania medzitýmneho rozsudku.

6. Predmetom prejednávaného sporu je nárok žalobcov voči žalovaným na zaplatenie sumy primeranej zľavy z kúpnej ceny a náhrady nevyhnutných nákladov spojených s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady na skutkovom základe, že žalobcovia od žalovaných kúpili rodinný dom s pozemkami, na ktorom dodatočne vyšli najavo vady, za ktoré majú zodpovedať žalovaní. Žalobcovia tieto vady žalovaným vytkli v zákonnej lehote a uplatnili si právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny a taktiež si uplatnili v zákonnej lehote právo na náhradu nákladov v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

7. Podľa súd určil na pojednávaní konanom 18.11.2020, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého konštatoval, že žalobcovia preukázali zákonné predpoklady a podmienky na uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady a vyslovil názor, že základ nároku žalobcov je daný. Napriek vyslovenému predbežnému právnemu posúdeniu veci zo strany súdu, žalovaní žiadali o vydanie medzitýmneho rozsudku tvrdiac, že je potrebné najskôr rozhodnúť o tom, či je daný nárok žalobcov na zľavu z kúpnej ceny, pretože podľa ich názoru nárok žalobcov nie je daný a nie je dôvodný.

8. Právny zástupca žalovaných poukázal na Článok III bod 1., druhá veta kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa XX.XX.XXXX a súčasne poukázal aj na Článok V bod 5. kúpnej zmluvy. Tvrdil, že na tieto dve ustanovenia zmluvy v zásade poukazujú žalobcovia ako na ubezpečenia predávajúcich (žalovaných) o bezvadnosti predmetu prevodu, z ktorého následne odvodzujú zodpovednosť žalovaných za vady, z ktorej zodpovednosti si uplatňujú v tomto konaní nárok na zľavu z kúpnej ceny. Poukázal aj na Článok V bod 10. kúpnej zmluvy. Tieto zmluvné dojednania predstavujú zásadu a princíp zmluvnej autonómie zmluvných strán, kedy si vzájomný záväzkový vzťah upravili tak, že ak by predávaná vec mala vady alebo by sa niektoré vyhlásenie preukázalo ako nepravdivé, tak žalobcovia ako kupujúci majú nárok na odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že zmluva tak upravuje odchylne od zákonnej úpravy nárok kupujúcich voči predávajúcim v nadväznosti na , podľa ktorého práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. Kúpna zmluva nevyjadruje nič iné, len to, že žalobcovia vstupovali do zmluvného vzťahu dobrovoľne, slobodne a vážne, kupovali vec s tým vedomím, že ak by mala vec vady majú nárok odstúpiť od zmluvy. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaných mali žalobcovia možnosť zrušiť kúpnu zmluvu a uplatňujú si taký nárok z nimi tvrdenej zodpovednosti, ktorý im nepatrí. Žalovaní po predchádzajúcej negatívnej skúsenosti od počiatku uzatvorenia kúpnej zmluvy mienili a urobili predaj predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, že pokiaľ by sa ukázali ich vyhlásenia nepravdivé, zmluvné strany zrušia zmluvu dohodou a vrátia si plnenia. Právny zástupca žalovaných poukázal na potrebu vydania medzitýmneho rozsudku, keďže podľa jeho názoru nárok na zľavu z kúpnej ceny ako jeden z možných, ktoré zákon dáva, ale zároveň dáva možnosť si upraviť nárok z vád predanej veci inak, ako sa stalo v tomto konkrétnom prípade, nie je daný. Žalobcovia mali možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, toto právo nevyužili a dnes je toto právo premlčané.

9. Právny zástupca žalobcov uviedol, že medzi stranami v kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2015 neboli dohodnuté práva z vád z predanej veci inak než ako vyplývajú z platných právnych predpisov, teda neboli dohodnuté tak, ako to tvrdí právny zástupca žalovaných. Taká dohoda o vylúčení možnosti uplatniť si právo na zľavu z kúpnej ceny v prípade vád veci vôbec neexistuje a nie je ani zahrnutá v kúpnej zmluve. Zmluvné strany vôbec nevylúčili uplatnenie práv z predanej veci tak, ako ich upravuje , pričom týchto práv sa ani nie je možné vopred platne vzdať. Nie sú teda inak dohodnuté práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady predanej veci. V kúpnej zmluve sa ani neuvádza, že by možnosť odstúpenia od zmluvy bola len jediným dohodnutým spôsobom ako budú alebo ako môžu strany reagovať na prípadné nepravdivé vyhlásenia. Celá tá akási dohoda sa týka len reakcie na nepravdivé vyhlásenia, ktorá nijak nevylúčila uplatňovanie zákonných nárokov, z ktorých je aj zľava z kúpnej ceny. Žalovaný 1. nabádal žalobcov, aby od zmluvy odstúpili, ale zároveň im tvrdil, že im nevráti celú kúpnu cenu, pretože budú musieť zaplatiť za to, že dom užívali, resp. za jeho amortizáciu.

10. Podľa , ak je to účelné súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo o dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

11. Medzitýmny rozsudok je rozsudkom o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky skutkové a právne otázky od posúdenia ktorých závisí výška uplatneného nároku. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Súd sa musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku možno riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane je vylúčené, aby k nim súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1. a 2. namietali opodstatnenosť žalobného nároku a oprávnenia žalobcov 1. a 2. domáhať sa na súde svojho nároku, pričom žiadali o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o základe uplatneného nároku, bolo potrebné prioritne sa zaoberať touto otázkou a najskôr rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe žalobcami uplatneného nároku, preto súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s tvrdeniami sporových strán, ako aj obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami, najmä: kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť, listom zo dňa XX.XX.XXXX-uplatnenie vád predanej veci oznámenie vád predanej veci, vytknutie vád a uplatnenie práva na primeranú zľavu z dojednanej ceny, listom zo dňa XX.XX.XXXX-uplatnenie vád predanej veci- oznámenie vád predanej veci, vytknutie vád a uplatnenie práva na primeranú zľavu z dojednanej ceny a dospel k nasledovným zisteniam.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci uzatvorili so žalovanými ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. H., E. H., E. F., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. H. a to pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - N. F. Y. A., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 - N.Á., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XX E. Q. XX m2 - N. F. Y. A., parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXX/XXX E. Q. XXX m2 - N. F. Y. A.Á., parcela registra „C“ a X. X. X. Č. XXX na parc. č. XXX/XXX - H. T. (Článok I). Tieto nehnuteľnosti žalobcovia kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Článok II, bod 1). Žalovaným za predmet kúpy žalobcovia zaplatili kúpnu cenu 120.000 eur, a to prvou splátkou vo výške 5.000 eur pred uzatvorením kúpnej zmluvy a druhou splátkou vo výške 115.000 eur z úveru poskytnutého S. W., Y..X.. po uzatvorení kúpnej zmluvy (Článok IV). V Článku III. bod 1. predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe také vady a poškodenia predmetu kúpy, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť. V prípade, ak sa toto vyhlásenie predávajúceho ukáže ako nepravdivé, sú kupujúci oprávnení odstúpiť od kúpnej zmluvy a predávajúci sú povinní vrátiť bezodkladne kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu resp. jej zaplatenú časť. V Článku V bod 5. predávajúci prehlásili, že predmet kúpy nemá žiadne právne ani faktické vady. Podľa bodu 10. v prípade, ak sa preukáže nepravdivosť niektorého z vyhlásení daného niektorou zmluvnou stranou v kúpnej zmluve alebo ak niektorá zmluvná strana poruší niektorú z povinností uvedených v kúpnej zmluve, druhá zmluvná strana je oprávnená odstúpiť od kúpnej zmluvy. Predávajúci sú povinní bezodkladne vrátiť kupujúcim dohodnutú kúpnu cenu a kupujúci sú povinní vrátiť predávajúcemu predmet kúpy.

14. Potom ako boli predmetné nehnuteľnosti prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, začali vykonávať na kúpených nehnuteľnostiach terénne úpravy a postupne zisťovali vady, ktoré potvrdili odborníci v stavebníctve, preto prvý krát listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným žalovaným uplatnili vady predanej veci, oznámili tieto vady (presne ich vyšpecifikovali) a uplatnili si primeranú zľavu z dojednanej ceny a to v sume 27.610,48 eur a náklady v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady v sume 1.659,17 eur. Druhý krát žalobcovia listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámili žalovaným vady predanej veci, ktoré vyšpecifikovali, tieto vytkli a uplatnili si zľavu v sume 31.375,44 eur a sumu 3.108,17 eur ako nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

15. Podľa (ďalej len „“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa , ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

17. Podľa , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

18. Podľa , kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

19. Podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

20. Podľa , právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

21. Podľa , kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

22. Podľa , zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.

23. Podľa , ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

24. Podľa , práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

25. Prvoradou povinnosťou predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je rozhodujúce, či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j. vady, ktoré bránia predávajúcemu disponovať vecou, prípadne dispozíciu obmedzujú - napr. obmedzenie prevodu vlastníctva a pod.). Pri právnych vadách, ktoré možno zistiť z katastra nehnuteľností, však nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ nadobúdateľa výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád (§ 500). Scudziteľ nezodpovedá za vady ani vtedy, keď sa vec prenecháva tak ako stojí a leží, ibaže nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil (§ 501). O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé.

26. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1), odstúpiť od zmluvy, ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení (§ 600 v spojení s § 420 a nasl.).

27. Zodpovednosť za vady môže byť daná jednak zákonom, jeho vykonávacími predpismi, t.j. nariadením vlády, vyhláškou (zákonná záruka), dohodou účastníkov (zmluvná záruka), ale aj

jednostranným vyhlásením scudziteľa (jednostranne založená záruka). Právny predpis, dohoda a jednostranné vyhlásenie môžu určovať, v ktorých prípadoch prichádza do úvahy zodpovednosť za vady, dĺžku doby (záručnej doby), po ktorú scudziteľ (predávajúci) zodpovedá za vady, podmienky a spôsob uplatnenia vady u scudziteľa, a pod.

28. Úprava práv zo zodpovednosti za vady vyplývajúca z § 499 až 510 má subsidiárnu povahu a uplatní sa vtedy, pokiaľ zákon pri úprave jednotlivých záväzkov (napr. pri kúpnej zmluve ) alebo dohoda účastníkov neustanovuje niečo iné. Uplatní sa tiež v tých prípadoch, ak ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe nepomenovanej zmluvy ( ) alebo zmiešanej zmluvy.

29. V sú upravené práva kupujúceho voči predávajúcemu, ak sa na predanej veci vyskytne vada. Ide o osobitné ustanovenie vo vzťahu k . Z povahy práv kupujúceho voči predávajúcemu vyplýva, že ide o vady, ktoré existujú v čase plnenia a na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, hoci podľa ustanovenia tak mal urobiť. Predávajúci nezodpovedá za vady, na ktoré kupujúceho upozornil. Za zjavné vady nezodpovedá iba vtedy, ak u nich mu nevznikla povinnosť na ne upozorniť. 30. Zákon v tomto ustanovení rieši situáciu, ak ide o vadu, ktorú mala predávaná vec v čase kúpy, a to i v prípade, že vada vyjde najavo až dodatočne (predávajúci nezodpovedá za vady, ktoré vznikli až neskôr). Súčasne musí byť splnená druhá podmienka, že na túto vadu predávajúci (ak o nej vedel) kupujúceho neupozornil. V takom prípade je daná zodpovednosť predávajúceho za takúto vadu. Upozornenie za vadu veci je spôsobilé vylúčiť právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, a to len vtedy, keď predávajúci dostatočne konkretizuje vadu (nestačí len všeobecné upozornenie, že predávaná vec je vadná). 31. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny (actio quanti minoris). Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženej ceny musí byť preto vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady vzhľadom na kúpnu cenu veci, ďalej od zníženia funkčných vlastností veci a jej estetickej hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti, ceny nutných opráv a pod. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci; pri jej určení je potrebné prihliadnuť i na to, ako sa vytknutá vada prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje či obmedzuje a či znižuje jej životnosť. Posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je v prípade sporu otázkou právnou a nie znaleckou. Právnym posúdením (riešením právnej otázky) je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej súd na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, teda z urobených skutkových zistení vyvodzuje, aké práva a povinnosti účastníci konania majú alebo by mali mať podľa tomuto zisteniu zodpovedajúceho právneho predpisu. Záleží teda od súdu (a nie na znalcovi), aby na základe svojej úvahy urobil právny záver o výške primeranej zľavy z dojednanej ceny tak, aby zodpovedala povahe a rozsahu vád. 32. Z výsledkov vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že nárok žalobcov na uplatnenie si zľavy z predaja nehnuteľnosti, ktorá má vady je daný, pretože zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by sa žalobcovia v pozícii kupujúcich vzdali vopred svojho práva z vád predanej veci. Pokiaľ žalovaní poukazujú na ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia kupujúcich od kúpnej zmluvy v dôsledku preukázania nepravdivosti niektorých vyhlásení predávajúcich, nemožno z uvedeného vyvodiť právny záver, že si zmluvné strany dohodli vylúčenie možnosti uplatnenia si jedného zo zákonných nárokov, ktorým je zľava z kúpnej ceny.

33. Žalovaní poukázali na článok III bod 1. druhá veta, článok V bod 5. a bod 10. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva, že si strany dohodli v prípade, ak by sa preukázala nepravdivosť niektorého z vyhlásení daných niektorou zmluvnou stranou, možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy a následné vzájomné si vrátenie poskytnutých plnení. Pokiaľ ide o úpravu práv zo zodpovednosti za vady, v žiadnom ustanovení zmluvy nie je zahrnutá dohoda strán o vylúčení možnosti uplatniť si právo na zľavu z kúpnej ceny v prípade vady predmetu kúpy. Z ustanovení kúpnej zmluvy, na ktoré poukazujú žalovaní vyplýva možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade nepravdivosti niektorých z vyhlásení strán, avšak žiadne ustanovenie zmluvy výslovne neupravuje resp. nevylučuje uplatnenie si nároku na primerané zníženie ceny, teda zľavu z dojednanej kúpnej ceny, v prípade, ak dodatočne vyjde najavo vada predanej veci. Podľa názoru súdu si zmluvné strany v kúpnej zmluve nedohodli práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady inak ( ako to prezentujú žalovaní), preto si žalobcovia v postavení zmluvnej strany na strane kupujúcich riadne

uplatnili svoje právo zo zodpovednosti za vady v súlade so zákonom a preukázali zákonné predpoklady a podmienky podľa , a .

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že základ nároku žalobcov na uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady je daný.

35. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.