Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/53/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: P.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., sídlo Landererova 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101203972/2020 z 21.07.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou na poštovú prepravu dňa 08.10.2020 a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len „“ alebo „SSP“) dňa 09.10.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 102288366/2019 z 03.10.2019, ktorým podľa a Daňového poriadku žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 rozdiel dane v sume 244.692,26 eura, nepriznal nadmerný odpočet v sume 241.469,86 eura a vyrubil daň v sume 3.222,40 eura.

3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe podľa odkladný účinok.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že podnikal ako živnostník a v dôsledku veľkého množstva u neho vykonávaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia rokov 2014 až 2016, ktoré sú v rôznych štádiách a prebiehajú od roku 2016 bol nútený ukončiť podnikanie, ktoré vykonával od roku 1992. Žalobca v súčasnosti poberá iba príjem zo závislej činnosti. Žalobca aj z dôvodu množstva konaní, ktoré voči nemu vedú daňové orgány, nemá reálnu možnosť zabezpečiť finančné prostriedky na okamžitú úhradu dorubenej dane, a to ani formou bankového úveru. Okamžitý výkon rozhodnutia by preto viedol k tomu, že správca dane pristúpi k predaju osobného majetku žalobcu, vrátane vecí, ktoré majú pre žalobcu citovú, rodinnú a pamiatkovú hodnotu. Takýto stav by znamenal definitívnu stratu vlastníckych práv žalobcu, teda nezvrátiteľný stav. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by teda žalobcovi hrozila závažná ujma bez možnosti navrátenia do pôvodného stavu v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom, čím by bolo zmarené jeho právo na súdnu ochranu podľa . Keďže žalobca je fyzickou osobou, uvedené by predstavovalo nielen zásah do ústavného práva vlastniť majetok, ale aj nenapraviteľný

zásah do práva na súkromie a rodinný život a do jeho dobrej povesti. Priznaniu odkladného účinku nebráni rozpor s verejným záujmom.

5. Správny súd uznesením č. k. - 79 z 15. októbra 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2020, doručeným správnemu súdu dňa 11.11.2020. Dňa 23.11.2020 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nevzhliadol dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

16. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené a tieto aj preukázať, keďže v tomto smere leží v plnom rozsahu dôkazné bremeno na ňom ( veta druhá ). Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe .

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

23. Žalobca v prejednávanej veci svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate založil na tvrdeniach o hrozbe závažnej ujmy spočívajúcej v možných následkoch daňovej exekúcie (strata vlastníckych práv k osobnému majetku, vrátane vecí s osobitnou hodnotou pre žalobcu, bližšie nekonkretizovaný zásah do práva na súkromie a rodinný život a dobrej povesti), ktoré môžu byť nezvrátiteľné, a to obzvlášť v prípade, ak by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo neskôr zrušené.

24. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová

exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

25. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý napr. vo veci, o akú ide v tomto konaní (správna žaloba proti konečnému rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane) a keď žalobcom je fyzická osoba, má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu boli konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnené alebo ohrozené jeho majetkové pomery, alebo aj pomery sociálne, zdravotné, či rodinné, na ktoré môžu mať majetkové pomery tiež vplyv (keď by sa v dôsledku majetkových pomerov mohla rodina žalobcu dostať do stavu hmotnej núdze, v dôsledku ktorej by napr. bolo ohrozené ďalšie vzdelanie detí a pod. alebo keď by napr. v dôsledku majetkových pomerov bolo ohrozené zdravie žalobcu napr. nedostatkom finančných prostriedkov na lieky a pod.). Uvedený stav, teda stav hrozby spočívajúci v tom, že v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by boli konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnené majetkové pomery žalobcu, však nestačí tvrdiť, ale tento je potrebné preukázať, a to konkrétnymi žalobcom predloženými dôkazmi.

26. Žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

27. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naviac, čo sa týka dôvodu, na ktorom založil žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (hrozba daňovej exekúcie a prípadné následky s ňou spojené), táto, ako správny súd uviedol už vyššie, sama o sebe, teda bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

28. Za týchto okolností, len abstraktné skutkové tvrdenia o hrozbe závažného následku v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (keď žalobca napr. uviedol, že má jediný príjem, avšak neuviedol v akej výške, neuviedol hodnotu svojho ostatného majetku, stav hotovosti, na bankových účtoch, či disponuje hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a ak áno akým a v akej výške, aká je výška jeho nevyhnutných výdavkov, vyživovacích povinností a pod., v kontexte ktorých by správny súd mohol posúdiť následky prípadného okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia) bez toho, aby tieto akokoľvek preukázal, sú vzhľadom na výnimočný charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby absolútne nepostačujúce. Abstraktné sú rovnako absolútne neodôvodnené skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu okamžitým výkonom žalobou napadnutým rozhodnutím hrozí zásah do práva na súkromie, na rodinný život a dobrú povesť.

29. Správny súd z uvedeného dôvodu, keď nebolo preukázané naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, taxatívne vymedzených v , nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

30. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, primárne v medziach žalobných bodov, tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia je pritom zrejmé, že relevantným kritériom pre priznanie odkladného účinku nie je dôvodnosť správnej žaloby, a to v akejkoľvek miere.

31. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).