Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-131-2020.pdf
PDF · 69.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/131/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2020 o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/65/2020 zo dňa 8. októbra 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného U. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 4T/65/2020 zo dňa 8. októbra 2020 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por., zamietol žiadosť obž. U. B., o prepustenie z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný spolu so svojím obhajcom priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 8.10.2020, v rámci ktorého sa rozhodovalo aj jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil a do dňa rozhodovania krajského súdu písomne nedoplnil, a to ani prostredníctvom svojho obhajcu.
Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná.
Obž. U. B. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4Tp/18/2020 zo dňa 13.03.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/32/2020 zo dňa 01.04.2020 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. Dňa 16.07.202 bola okresnému súdu na obžalovaného doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 2Pv 121/20/6609-48 zo dňa 16.07.2020, a to pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4 Tr. zák.
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/65/2020 zo dňa 8.10.2020 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatricko-protitoxikomanické liečenie formou ústavnou. Uvedený rozsudok nie je právoplatný, pretože obžalovaný a okresný prokurátor proti nemu podali odvolanie.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že v súčasnom štádiu trestného konania doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú dôvodnosti trestného stíhania, ktoré je proti obžalovanému vedené, pričom obžalovaný neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, aj v súčasnom štádiu konania doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie bol spáchaný, tento má znaky žalovaného zločinu, pričom zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný. V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na výpovede v rámci prípravného konania svedkyne - poškodenej M. B., ktorá konanie obvineného podrobne popísala, a ktorá výpoveď je podporená lekárskou správou o jej zraneniach. Uvedený záver o dôvodnosti vedenia trestného stíhania nespochybňuje ani obvineným namietaný znalecký posudok ohľadom duševného stavu poškodenej, najmä keď z tohto okrem iného vyplýva, že u nej nebol zistený sklon ku skresľovaniu výpovedí a konfabulácii, alebo pseudologia phantastica a ani účelová lživá konštrukcia výpovede. Ani skutočnosť, že sa u nej neprejavili príznaky „syndrómu týranej osoby“, čo obvinený tiež namietal v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, pre potreby rozhodovania o väzbe nie je relevantná, pretože preukázanie tohto syndrómu nie je zákonným znakom žalovaného trestného činu. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obžalovaného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý má byť trestným činom.
Ani na konkrétnych dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak, ako ich ustálil okresný súd, keď rozhodoval o vzatí obžalovaného do väzby. Naďalej trvá dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, ako aj dôvodná obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať. Z hľadiska posudzovania obavy podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú relevantné tak závažnosť, charakter a okolnosti stíhanej trestnej činnosti, ako aj osoba obžalovaného, ktorý bol doposiaľ už 2. krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch za úmyselnú trestnú činnosť. Prvé odsúdenie mu síce bolo zahladené, uvedená skutočnosť však súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe nebráni, aby naň prihliadal, a to pokiaľ ide o hodnotenie jeho osoby a sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými na stranách 5-6 v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.
Pokiaľ ide o dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., tento je u obžalovaného preukázateľne daný najmä v dôsledku toho, že obžalovaný je syn poškodenej s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Zo znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu poškodenej vyplynulo, že poškodená je citovo viazaná na syna obžalovaného, boli u nej zistené prejavy tzv. spoluzávislosti. Pod vplyvom citov vzťahujúcich sa v akomkoľvek smere vo vzťahu k synovi - obžalovanému je zvýšene sugestibilná, manipulovateľná i ovplyvniteľná. Za danej situácie preto reálne hrozí dôvodná obava, že obžalovaný do právoplatného skončenia konania bude pôsobiť na poškodenú, aby vypovedala v jeho prospech, alebo inak mariť objasňovanie skutočností. Krajský súd dospel k záveru, že dôvody kolúznej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. sa u obžalovaného nezmenili a trvajú aj v súčasnom štádiu trestného konania.
V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka trvania väzby obžalovaného zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por.
Dôvody na väzobné stíhanie obvineného sú preto podľa názoru krajského súdu dané aj po podaní obžaloby, a na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že vo veci bol vydaný rozsudok, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento nie je právoplatný, pretože v dôsledku podaných odvolaní, tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného, bola vec predložená na rozhodnutie o týchto odvolaniach odvolaciemu súdu. Inak povedané, v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku prvostupňového súdu, bude obžalovanému bez akýchkoľvek obmedzení umožnený priamy kontakt s poškodenou, v dôsledku čoho, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, u neho reálne hrozí, že bude v trestnej činnosti pokračovať, ako aj akokoľvek na ňu pôsobiť, prípadne inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.