Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-13-2019.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobcu R. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Q., zastúpeného zástupkyňou E. U., bytom V. XXXX/XX, Q., proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, že je premlčaná, že je bezúročná a bezpoplatková, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
U r č u j e , že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX z 26.11.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov.
U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX z 26.11.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou je neplatná.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 28.1.2019 na tunajší súd žalobu a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v nasledovnom znení: „Súd určuje, že spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Súd určuje, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2009 uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo sumy č. XXXXXXXXX uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ navrhovateľa, ROHRMONTAGE a.s., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, mzdové oddelenie, je povinné zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcovi. Súd určuje, že Rozhodcovský rozsudok sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 28.2.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je neplatný. Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 26.11.2009 je premlčaná.“
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2009 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver o výške 2 700 eur. Celkovo mal uhradiť sumu 4 482 eur, lebo poskytnutý úver bol zvýšený o poplatok 1 782 eur. Úver mal uhradiť v šiestich mesačných splátkach po 747 eur,
počnúc dňom 27.12.2019. Úver bol tiež zabezpečený zmenkou na sumu 5 072,30 eur s dátumom vystavenia 26.11.2009.
Uviedol, že ako spotrebiteľ má záujem na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a tiež sa domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem na takejto žalobe je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty v ktorom sa nachádza. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach o mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na určení ktorého naliehavý záujem vyplýva priamo zo zákona.
Tiež žiadal o určenie, že predmetná zmluva je premlčaná a preto žalovanému plnenie z tejto zmluvy nemožno priznať.
Poukázal na to, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to konečnú splatnosť úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetná zmluva obsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky a to rozhodcovskú doložku a dohodu o zrážkach zo mzdy.
Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje stanovené náležitosti ako napríklad ročná percentuálna miera nákladov. RPMN sú všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
Poukázal tiež na rozhodnutia KS v Trnave, ako aj KS v Banskej Bystrici, podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k takémuto údaju dopracoval výkladom a výpočtom.
Zo všeobecných podmienok žalovanej vyplýva, že súčasťou zmlúv, ktoré uzatvára s vysokým počtom spotrebiteľov je aj rozhodcovská doložka a dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukázal na uznesenie OS Humenné sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, kde súd konštatoval, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú. Na základe takto neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu nepodrobil kontrole zameranej na ochranu spotrebiteľa. Neexistovala ani právomoc rozhodcovského súdu a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Tu poukázal aj na rozhodnutia viacerých krajských súdov, ktoré konštatovali, že rozhodcovská doložka používaná žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tiež KS v Prešove vo svojom rozhodnutí 18Co/101/2018 konštatoval, že rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej zmluvnej podmienky o rozhodcovskom konaní je nulitný právny akt.
Pokiaľ ide o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, poukázal na to, že uzatvorenie takejto dohody je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe tekejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný, najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky na ktoré nemajú nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Preto je takáto dohoda neplatná. Poukázal tiež na obdobný názor vyslovený KS v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 5Co/934/2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Takáto dohoda s ním individuálne nebola dojednaná a musel ju akceptovať pri uzatvorení zmluvy o úvere. Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K takému stavu dochádza aj v prípade, ak spotrebiteľ podpíše dohodu o zrážkach zo mzdy pri podpise samotnej úverovej zmluvy.
V žalobe tiež poukázal na právny rámec, na základe ktorého sa domáha určenia viacerých výrokov týkajúcich sa uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Najmä poukázal na Zákon č. 258/2001 účinný v čase uzatvorenia zmluvy, na ustanovenie § 298 CSP, na ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, na
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby súd tieto právne predpisy dôsledne aplikoval a podanej žalobe vyhovel.
3. Keďže v súčasťou petitu žaloby bol aj návrh, aby žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy, súd v tejto časti rozhodol uznesením 15Csp/13/2019 z 28.2.2019 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.
V dôsledku odvolania žalovanej proti tomuto uzneseniu vo veci rozhodol KS v Prešove a to uznesením sp. zn. 5Co/81/2019 z 18.7.2019, ktorým potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, uviedla, že považuje za dostačujúce vyjadrenie ku skutočnostiam prostredníctvom doterajších podaní. Do konania bolo doručené len jedno podanie a to dňa 19.3.2019, ktorým žalovaná uviedla, že je dňa 1.3.2019 súd doručil rozsudok, proti ktorému podáva odvolanie. Dňa 1.3.2019 však bolo žalovanej doručené uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie.
V podaní z 19.3.2019 sa žalovaná vyjadrila ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe tak, že napáda procesnú neprípustnosť výrokov s poukazom na ustanovenie § 137 CSP. Podľa tohto ustanovenia sa však možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ten nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia zdržať sa zrážky zo mzdy, ako aj práva požadovať zaplatenie plnenia nad istinu. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR Cdo/251/2015, ktorý sa vyjadroval k otázke naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Podľa tohto rozhodnutia sa určovacie žaloby majú podávať tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenie. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmlúv musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Určenie neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty, t. j. nemohlo by zabrániť veriteľovi z tejto zmluvy domáhať sa vrátnia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Rovnaký právny názor vyslovil aj OS Levice rozsudkom sp. zn. 7C/681/2015. V súlade s týmto rozhodnutím žalovaná konštatovala, že až rozsudok na plnenie vyriešiť s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný a vykonateľným titulom.
Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzatvorená platne podľa § 551 OZ a ide o dohodu zmluvných strán, ktorá bola uzatvorená na základe ich dobrovoľnosti. Bola uzatvorená písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spĺňa všetky ustanovenia o právnych úkonoch, pričom možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka.
Poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si túto dohodu preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. Poukázala na to, že dohoda je v súlade so Zákonom č. 250/2007, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy aj dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaná poprela, aby išlo o formulárovú listinu, pretože žalobca mal možnosť dohodu individuálne prijať alebo odmietnuť.
Poukázala na to, že dohoda spĺňa všetky náležitosti, lebo má písomnú formu, obsahuje súhlas dlžníka a uzatvorením dohody vzniklo veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Takéto zrážky by nemohli byť vyššie než ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 OZ. V dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný tak ako je tomu aj v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Preto nie je možné uzatvorenú dohodu vyhlásiť za neplatnú.
Žalovaná má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprípustná ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý v § 53 ods. 7 vymedzil, ktoré zabezpečovacie inštitúty sú pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Dohoda o zrážkach zo mzdy tam nie je uvedená. Rovnako to platí aj v prípade Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výkladom tohto zákona možno dospieť k stanovisku, že ostatné spôsoby zabezpečenia, mimo nich aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Príslušné ustanovenia Smernice 2008/48 ES, ktoré boli transportované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku, výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Na nijakom mieste v dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.
5. Podaním doručeným súdu dňa 3.11.2020 žalobca požiadal o zmenu žaloby a jej čiastočné späťvzatie. Zobral žalobu späť v časti o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Trval na podanej žalobe vo výrokoch, ktorými žiadal určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
Žalovaná sa vyjadrila tak, že súhlasí so zastavením konania v tej časti, v ktorej žalobca berie podanú žalobu späť. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 zástupkyňa žalobcu upresnila, že žalobca zobral žalobu späť v tej časti, ktorá sa týkala určenia, že úverová zmluva je neplatná v časti, v ktorej mal súd určiť, že rozhodcovský rozsudok je neplatný a v časti o určenie, že úverová zmluva je premlčaná.
Zástupkyňa žalobcu jednoznačne upresnila žalobu tak, že žalobca sa domáha už len určenia, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o zrážkacho zo mzdy z tejto zmluvy je neplatná.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť v priebehu konania a to v časti o určenie, že spotrebiteľská zmluva je neplatná v časti o určenie, že rozhodcovský rozsudok je neplatný a v časti, že zmluva je premlčaná, súd konanie v tejto časti zastavil, lebo žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.
7. Predmetom sporu tak zostalo už len určenie, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto časti súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s obsahom spisu OS Humenné sp. zn. XXEr/XXX/XXXX.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 26.11.2009 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej bolo mimo osobných údajov žalobcu uvedené aj jeho obchodné meno a IČO. Žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobcovi úver vo výške 2 700 eur, ktorý sa on zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 1 782 eur. Úver mal splatiť šiestimi splátkami po 747 eur mesačne počnúc dňom 27.12.2009. V zmluve bolo zaškrtnuté políčko podľa ktorého úver bol poskytnutý na účel podnikania. Na zadnej strane tejto zmluvy súd uvedené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 0.5 obsahujú: „dlžník s veriteľom uzatvára súčasne dohodu o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b/ dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Takisto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy“. Tieto všeobecné podmienky nie sú podpísané žalobcom.
9. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že dňa 25.8.2014 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a to na základe rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. SR 15095/10 z 28.2.2011. Oprávnenou v tomto exekučnou konaní bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným R. U. ZU-PE, IČO: 41 582 756, Košická 15, Humenné. Poverenie bolo vydané na vymoženie sumy 5 072,30 eur, zákonného úroku vo výške 6% ročne z tejto sumy od 6.12.2010 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania vo výške 973,47 eur.
Uznesením sp. zn. XXEr/XXX/XXXX z 12.7.2018 bola daná exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2018. V odôvodnení tohto uznesenia súd konštatoval, že má za preukázané, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou. Na postavení povinného ako spotrebiteľa v danom úverovom vzťahu nič nemení ani to, že v zmluve o úvere bola zaškrtnutá kolónka, že oprávnený úver poskytuje povinnému na účel podnikania. Súd mal za to, že povinný čerpal finančné prostriedky pre svoje osobné potreby. Povinný ako dlžník bol v záhlaví úverovej zmluvy označený údajmi typickými pre nepodnikateľa, to znamená menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Až následne je uvedené jeho obchodné meno, čo však nepreukazuje, že použil finančné prostriedky na účel podnikania. Súd danú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Konštatoval, že je mu známe, že oprávnený s cieľom vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri vypĺňaní vopred pripravených formulárov za dlžníka zaškrtávajú políčka, podľa ktorých je úver dlžníkom poskytovaný nie na osobnú potrebu, ale na účel výkonu povolania, podnikania alebo zamestnania. Dlžníci však finančné prostriedky reálne použijú na bežné potreby a nie na účel zaškrtnutý v zmluve. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011.
Aj v konaní 15Csp/13/2019 zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca si zobral úver na pokrytie svojich osobných výdavkov ako je platenie nájomného a ostatných osobných potrieb. Finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu nikdy neboli použité pre účely jeho podnikania. Tieto finančné prostriedky neboli ani zaznamenané v jeho účtovníctve, lebo ich použil pre svoju osobnú potrebu a potrebu domácnosti.
10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná v tej časti, v ktorej ju žalobca nezobral späť.
11. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom sporu určenie, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami je bezúročná a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy k tejto úverovej zmluve je neplatná.
12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa písm. d) tohto ustanovenia, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z. účinného od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Z horecitovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca sa môže domáhať jednak určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo to vyplýva z osobitného predpisu a nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Zároveň sa môže domáhať určenia právnej skutočnosti a to neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, lebo to vyplýva z horecitovaného ustanovenia, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť súčasťou zmluvy. Podľa citovaného ustanovenia sa spotrebiteľ môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy, to znamená nielen zmluvy ako celku, ale aj niektorej jej časti.
13. Ako už bolo konštatované vyššie, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 26.11.2009 uzatvorená zmluva o úvere, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, keďže táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2018 a ktorým bola exekúcia žalovanej v postavení oprávnenej proti žalobcovi v postavení povinného zastavená. K zastaveniu exekúcie došlo na základe vyhodnotenia zmluvy ako spotrebiteľskej. Bolo potrebné túto zmluvu preto podrobiť ex offo kontrole súdom a zistiť, či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
14. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ,,Zákon“) platného v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
18. Súd skúmal, či zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 26.11.2009 obsahuje všetky náležitosti tak ako sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy.
Mal za preukázané, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2: písm. d) adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako index alebo referenčnú sadzbu, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Oboznámením sa s obsahom zmluvy bolo preukázané, že táto vôbec neobsahuje adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nie je vymedzená žiadnym dátumom, v zmluve je len uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi celkovú sumu v šiestich mesačných splátkach. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť vymedzená konkrétnym dátumom a nie je možné, aby si ju spotrebiteľ sám vypočítal len na základe údaja o počte splátok. Žalobca poukázal v žalobe na to, že obdobný právny názor už vyslovili tak KS v Trnave vo svojom rozsudku sp. zn. 11Co/141/2012, ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 15Co/223/2015.
Zmluva rovnako neobsahuje jednu z podstatných náležitostí úverovej zmluvy a to uvedenie ročnej úrokovej sadzby. Tento údaj v zmluve úplne absentuje a je nahradený poplatkom vo výške 1 782 eur. Z tohto poplatku však nie je zrejmé, akým spôsobom ho veriteľ vypočítal, resp. od čoho ho odvodil a eventuálne, či ide o úrok za poskytnutie úveru.
Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak v zmluve je uvedené, že celková suma 4 480 eur má byť uhradená šiestimi mesačnými splátkami po 747 eur. Je uvedený len dátum prvej splátky a to 27.12.2009. Nie je však uvedené aká výška z mesačného poplatku bude započítaná na splatenie samotného úveru resp. poplatkov.
V zmluve tiež absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemerná hodnota RPMN. RPMN pritom reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Keďže tento údaj v úverovej zmluve absolútne chýba, celkové náklady vzniknuté zo splatením úveru tak nie je možné určiť, ani ich vypočítať.
19. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti je potrebné považovať uzatvorenú zmluvu za platnú a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z. z., lebo aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Podľa tohto ustanovenia však je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. d), g), h), i), j) a k). Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 26.11.2009 pod č. 805700042 je bezúročný a bez poplatkov.
20. Podanou žalobou žalobca žiadal tiež určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa ustanovenia § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.
Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.
23. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
24. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
25. Keďže súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak dohoda o zrážkach zo mzdy by teda zabezpečovala výšku pohľadávky žalovanej, ktorej úhradou na strane žalobcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj z dôvodu, že je uvedená len vo všeobecných podmienkach úveru, ktorú žalobca osobitne nepodpísal. Z jej obsahu vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nepreukázali sa tak tvrdenia žalovanej, že bola uzatvorená ako samostatný dokument. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
27. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§ 53ods.5 Občianskeho zákonníka), aj keď má základ v zákone. Dôležité je, kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé, a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
28. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú, neurčitú, a tým aj neplatnú, a podanej žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 CSP.
Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak mala strane vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
V danom prípade sa žalobca domáhal rozhodnutia o piatich nárokoch vymedzených v petite žaloby. Tri z nich zobral späť a preto v tejto časti konania by náhrada trov konania patrila žalovanej, lebo žalobca zavinil procesne, že konanie o týchto nárokoch sa muselo zastaviť. Vo zvyšných dvoch nárokoch a v nároku na nariadenie neodkladného opatrenia bol však žalobca úspešný v celom rozsahu a preto v tejto časti konania by mu patrilo právo na náhradu trov v celom rozsahu. Keďže strany mali v konaní úspech čiastočný, súd rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Navyše žalobcovi ani žalovanej preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.