Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-4241-2021.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Subarea
39Ek/4241/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX Dubnica nad Váhom, o vymoženie 1 042,50 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Adrianou Soldán Steinerovou, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 156EX 12/22, o druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručený súdu dňa 30.12.2021, domáhal od povinného vymoženia 1 042,50 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.: 24C/73/2006- 46 zo dňa 12.09.2007 (ďalej len ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2007 a vykonateľnosť dňa 20.11.2007.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh vydal dňa 07.01.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Adriane Soldán Steinerovej, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorá ju vedie po sp. zn. 156EX 12/22.
3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 15.02.2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podal povinný sťažnosť. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 14.10.2022 o sťažnosti povinného rozhodol tak, že ju zamietol.
4. Dňa 28.03.2024 bol súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený nasledovne. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý bol doručený zamestnávateľovi KUBO SLOVAKIA PLUS s.r.o.. Žiadam súdneho exekútora o zastavenie exekúcie z môjho príjmu z dôvodov, ktoré som uviedol v predchádzajúcich komunikáciách. Uplynula premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky a prebehol osobný bankrot, ktorý zrušil všetky exekúcie.
5. Oprávnený k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaujal nasledovné stanovisko. s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorý nám bol doručený dňa 26.3.2024, ako oprávnený nesúhlasíme. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje konštatovaním, že „uplynula premlčacia doba na uplatnenie predmetnej pohľadávky a prebehol osobný bankrot, ktorý všetky exekúcie zrušil“. Oprávnený uvádza, že povinný z vyššie uvedených dôvodov podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.01.2022 u súdneho exekútora, ktorý vedie predmetné exekučné konanie v zákonnej 15-dňovej lehote. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č.k. 39Ek/4241/2021 zo dňa 15.2.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2022 v spojení s uznesením Okresného súd Banská Bystrica č.k. 39Ek/4241/2021 zo dňa 14.10.2022
– návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V predmetných rozhodnutiach Okresný súd Banská Bystrica jednoznačne vyslovil, že pohľadávka oprávneného je nedotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a skutočnosť, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.7.2019 sp.zn. 40OdK/485/2019 oddlžený, nemá žiadny vplyv na pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní. Okresný súd Banská Bystrica vo svojich uzneseniach ďalej vyslovil záver, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne a teda pohľadávka oprávneného nie je premlčaná. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiada o jej zastavenie z dôvodov, o ktorých už rozhodol príslušný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a trvá na tom, aby súdny exekútor v už začatej exekúcii pokračoval.
6. Súdny exekútor sa k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2024 nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
11. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa podľa neho správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
17. K tvrdeniu povinného, že prebehol osobný bankrot, ktorý zrušil všetky exekúcie, exekučný súd uvádza, že zastavenia exekúcie z dôvodu oddlženia sa povinný už domáhal prostredníctvom prvého návrhu na zastavenie exekúcie a súd s touto skutočnosťou vysporiadal tak, že uznesením zo dňa 15.02.2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
18. Čo týka premlčania nároku oprávneného vymáhaného v tomto exekučnom konaní, tak s predmetnou skutočnosťou sa už exekučný súd vysporiadal v rámci rozhodovania o sťažnosti, konkrétne ide o bod 11. uznesenia zo dňa 14.10.2022. 19. Prostredníctvom druhého návrhu na zastavenie exekúcie namieta povinný aj spôsob vedenia exekúcie povereným súdnym exekútorom. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov,
ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že ani druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd aj druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.