Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-1-2020.pdf
PDF · 114.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: D. H. narodený dňa XX. X. XXXX, bytom H. Č.. XXXX/XX Y., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Stará Baštová 2, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ulica 29. augusta číslo 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. 12. 2019 takto:
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 9. 12. 2019 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 8. 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V správnej žalobe zo dňa 14. 1. 2019, vo veciach sociálnych, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. 12. 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie - zo dňa 19. 8. 2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 2.7.2019.
2. Sociálna poisťovňa, Ústredie, ako Správny orgán prvého stupňa - rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 8. 2019 zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 2.7.2019, po právnom posúdení veci podľa § 60 ods. 2 a ods. 10 a § 65 ods. 1,2 a § 255 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že žalobca 15. 5. 2011 dovŕšil dôchodcovský vek a získal 11 rokov a 125 dní, t.j. 4140 dní obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil jednu z podmienok pre vznik nároku na vznik nároku na starobný dôchodok - trvanie najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Uzavrel, že žalobcovi bol od 12.1.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z., v ktorom mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970 a doba služobného pomeru od 1. 1. 1978 do 11. 1. 2010, t. j 34 rokov a 22 dní, pričom počas doby výkonu služby žalobca nebol zaradený v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie, /§ 274 zák. č. 463/2003 Z. z./, preto uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je ho možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie.
3. O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný Generálny riaditeľ - Ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý rozhodnutím zo dňa 9. 12. 2019 zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Ústredie zo dňa 19. 8. 2019.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa správne konštatoval, že žalobcovi už bol priznaný nárok na výsluhový dôchodok a bola zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970 a doba služobného pomeru od 1. 1. 1978 do 11. 1. 2010, a pretože počas uvedenej doby služby žalobca nebol zaradený v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie, túto dobu mu nie je možné zarátať do doby trvania dôchodkového poistenia v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z potvrdenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 18. februára 2010, podľa ktorého bol žalobcovi od 12. 1. 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov, v ktorom už žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby, doba trvania služobného pomeru v colnej správe v zaradení jeho zamestnania colník, nezaradenom v I. alebo II. kategórii funkcií, preto sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na žalobcu nevzťahuje, pretože podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa zachovávajú iba nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní v prvej a druhej pracovnej kategórie.
5. Žalobca žiadal správnou žalobou zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie zo dňa 19. 8. 2019, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 2.7.2019. Uviedol, že žalovaný uznal žalobcovi len 11 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia a potvrdil správnosť záverov správneho orgánu prvého stupňa odkazujúc na ním citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že skorším rozhodnutím mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 12.1. 2010 podľa zák. č. 328/2002 Z. z., v ktorom mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970 a doba služobného pomeru od 1. 1. 1978 do 11. 1. 2010, t. j. 34 rokov a 22 dní. Podľa žalobcu tento fakt nevylučuje, aby aj obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore alebo ozbrojených silách bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona 461/2003 Z. z.
6. Žalobca konštatoval, že splnil kritérium dôchodkového veku, ktorý dovŕšil 15. mája 2011 a aj kritérium trvania dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení. Žalobca citujúc i ustanovenia § 60 ods. 2 a 255 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení tvrdil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vec nesprávne právne posúdil, ak v odôvodnení konštatuje, že Sociálna poisťovňa , ústredie hodnotí správne dobu jeho dôchodkového poistenia na 4140 dní, t.j. 11 rokov a 125 dní a odmieta zohľadniť pre výpočet nároku na starobný dôchodok žalobcovi dobu už zohľadnenú pre účely priznania jeho výsluhového dôchodku.
7. Žalobca poukazoval na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a tiež odkazuje na Dohovor číslo 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhlásený v Zbierke zákonov, podľa ktorého chránenej osobe ktorá, ak by mala nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a dostáva inú peňažnú dávku za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, sa môže podľa dohovoru dávka krátiť, alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu a za podmienky, že časť dávky, ktorá sa kráti alebo zastaví, nepresahuje druhú dávku, ako je to zakotvené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
8. Žalobca tiež poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138/2011, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa výlučne gramatickým výkladom diskriminovala poistencov osobitného systému dôchodkového poistenia, ak niektoré doby tohto poistenia nepriznala poistencom, ak boli už priznané v inej dávke v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca dáva do pozornosti aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré poukazujúc na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, konštatovali, že starobný dôchodok možno len krátiť, primerane počtu skončených rokov doby trvania služby - colníka, príslušníka ozbrojeného zboru rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe dňa 4. 5. 2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na všetkých záveroch správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného uvedených v odôvodneniach ich rozhodnutí. Zopakoval, čo vyplynulo z potvrdenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 18. februára 2010 a z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2014, teda, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v tomto mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. 1. 1978 do 11. januára 2010 t. j. od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970. Argumentoval tiež, že na služobné zaradenie žalobcu v čase jeho služby nebolo v prvej ani druhej pracovnej kategórii, a preto sa neaplikuje ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný tiež zopakoval, že doba výkonu služby, ktorú žalobca získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok od 1. 1. 1978 do 11. 1. 2010 je
doba základnej vojenskej služby od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970 a nie je obdobím, ktorý podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení možno hodnotiť pre jeho nárok na starobný dôchodok.
10. Žalovaný konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s jeho praxou pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje žalovaný dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnených pracovných kategórií. Pretože podľa § 33 ods. 2 Dohovoru 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, žalobca nebol zaradený do prvej ani druhej pracovnej kategórií, nespĺňa podmienky na zníženie dôchodkového veku a v tomto zmysle bola správne posúdená doba jeho dôchodkového poistenia a kritériá pre priznanie starobného dôchodku.
11. Žalobca uviedol v replike zo dňa 2. 7. 2020 k vyjadreniu žalovanej, že trvá na podanej žalobe a jej žalobných dôvodoch a opakovane argumentoval, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní neaplikovala Dohovor č. 128, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré označil. Hlavným argumentom bol fakt, že odpracoval 32 rokov v štátnej službe a po získaní nároku na výsluhový dôchodok získal ďalšiu dobu poistenia, a to 11 rokov a 125 dní, ktorá doba pre účely dôchodkového poistenia by zostala pri výklade žalovaného nezapočítaná do dôb jeho poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Toto pokladal za nespravodlivé a napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pre už známu a uvádzanú bohatú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky v agende správneho súdnictva.
12. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania a rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), túto posudzujúc neformálne, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Podľa názoru súdu v správnom konaní zo zisteného skutkového stavu veci neboli vyvodené správne právne závery, preto správna žaloba žalobcu v sociálnych veciach zo dňa 14.01.2020 je dôvodná. Rozsudok bol vyhlásený 17. 12. 2020 zverejnením na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní v súlade s ust. § 137 ods. 3, 4 SSP.
13. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne žalovaného zo dňa 9. 12. 2019 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 8. 2019.
14. Žalovaný vydal nezákonne rozhodnutie tým, že potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý nesprávne právne vec posúdil. Správny súd tak konštatuje, že správna žaloba je dôvodná pre nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom prvého stupňa i žalovaným, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil.
15. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, s poukazom na § 65 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. a uzavrel, že žalobca dosiahol dôchodkový vek, avšak nedosiahla dobu poistenia, najmenej 15 rokov. S odkazom na § 60 zákona o sociálnom poistení zhrnul, v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, že tak nesplnila podmienku trvania doby poistenia zákonom požadovanej na priznanie starobného dôchodku, podľa zákona o sociálnom poistení.
16. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, zo dňa 2. 7 2019 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Potvrdením Colného riaditeľstva SR zo dňa 18.2.2010 bolo preukázané, že žalobcovi bol od 12.1.2010 priznaný výsluhový dôchodok, podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobcovi bol priznaný nárok na výsluhový dôchodok tak, že bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 9. 7. 1968 do 8. 7. 1970 a doba služobného pomeru od 1. 1. 1978 do 11. 1. 2010, pričom počas uvedenej doby služby žalobcu nebol zaradený v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie.
17. Predmetom preskúmania je právna otázka, t.j otázka správnosti právneho posúdenia žalovaným, o nároku žalobcu, ktorý 15. 5. 2011 dovŕšil dôchodcovský vek a získal 4140 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil podmienky § 65 ods. 1 v spojení s § 274 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, t.j. najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, pretože nebol zaradený do prvej ani druhej pracovnej kategórie zamestnancov v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení a preto nespĺňa podmienky na zníženie dôchodkového veku a v tomto zmysle bola posúdená doba jeho dôchodkového poistenia a kritériá pre priznanie starobného dôchodku, napriek § 33 ods. 2 Dohovoru 128 o invalidných starobných a pozostalých dávkach. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a administratívny spis žalovaného a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, preto je preskúmavané rozhodnutie nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.
Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 2. z. v znení platnom do 31. decembra 2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu./ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (kumulatívne)/.
Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
19. Správny súd konštatuje, že kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
20. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. Z tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
21. Podľa správneho súdu ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z. nebránia vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, lebo splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vyžadovaný aj vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
22. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému ak žalovaný týmto niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Právna úprava, pri ktorej sa hodnotí príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia v osobitnom systéme nemá za cieľ pri posudzovaní nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia. Bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal sa nevyžaduje od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona vo všeobecnom systéme. Za takýchto okolností priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
23. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú záväzné pre správne orgány i správny súd a nielen pre konkrétneho adresáta rozhodnutia. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku (7So/138/2012) ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.
24. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) že právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, ktoré sú nepochybne známe z iniciatívy účastníkov konania alebo jeho činnosti sú povinné správne orgány zohľadniť v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti a rovnako tak i prvostupňový správny súd vykonávajúci súdny prieskum napadnutých rozhodnutí správnych orgánov musí zohľadniť tieto právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR.
25. K tomu, aby bola prelomená záväznosť právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno- konformným spôsobom odôvodňovala, ktorá by mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. tkz. zlom judikatúry vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu). Prelomená záväznosť právneho názoru môže byť aj zo zistenia odlišného skutkového stavu. Len takýto postup nevyvoláva porušenie zásady legitímneho očakávania účastníka, teda vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. V správnej žalobe žalobca dôvodne preto namietal nesprávne právne posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok aj s akcentom na jeho zaradenie do III. pracovnej kategórie, v súvislosti so žiadosťou o starobný dôchodok, a to nezohľadnením doby osobitného dôchodkového poistenia do všeobecného
dôchodkového poistenia s argumentom, že už bol zahrnutý pri posudzovaní vzniku nároku na výsluhový dôchodok.
27. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o prípad posudzovania nároku na starobný dôchodok, po splnení podmienky veku na vznik nároku na starobný dôchodok u žalobcu, zaradeného do III. pracovnej kategórie.
28. Z podrobného oboznámenia obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Colného riaditeľstva SR Bratislava bol výsluhový dôchodok priznaný, v ktorom bola zarátaná doba ako požadoval i žalobca. Prílohou rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa napadnutého žalobcom je aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva doba poistenia zistená správnym orgánom pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok.
29. Správny súd konštatuje k posúdeniu ustanovenia § 60, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že v zmysle konštantnej judikatúry správnych súdov Slovenskej republiky a o. i aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 9So/15/2016 zo dňa 28.2.2018 bolo opätovne konštatované, že ust. § 274 ods. 1, dáva možnosť zachovania nárokov aj zamestnancom zaradeným v inej ako v I. a II. pracovnej kategórii, pretože niet dôvodu na konštatovanie nerovností v posudzovaní nárokov na starobný dôchodok v prípadoch, keď bola vypočítaná doba dôchodkového poistenia pre účely v osobitnom systéme na výsluhový dôchodok pred vznikom nároku na starobný dôchodok.
30. Podľa správneho súdu v zmysle týchto zákonov sa aj zamestnancom III. pracovnej kategórie za zachovania princípu rovnosti má vypočítať dobu dôchodkového poistenia aj za obdobia, ktoré v osobitnom dôchodkovom poistnom systéme boli využité pre účely výpočtu výsluhového dôchodku. Vychádzajúc z toho, že žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok, ale len výsluhový dôchodok, by jeho nároky z tohto ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aj v III. pracovnej kategórii mali byť zabezpečené tak, ako u ostatných dvoch pracovných kategórií.
31. Žalobca odkazuje na judikatúru správnych súdov a zdôrazňuje právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR, že v zmysle ústavy v právnom štáte sú štátne orgány povinné posudzovať a dodržiavať právny poriadok. Preto posúdenie nároku na starobný dôchodok je v dôsledku neposudzovania a nezahrnutia dôb dôchodkového poistenia v osobitnom systéme za obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok nezákonné, diskriminačné a žalobcu znevýhodňujúce.
32. Správny súd konštatuje, že aj starobní dôchodcovia, ktorí získali v predchádzajúcom období rozhodnutím kompetentného úradu štátu nárok na výsluhový dôchodok, v ktorom im boli doby dôchodkového poistenia započítané pre účely vzniku tohto nároku a majú pri priznávaní nároku na starobný dôchodok nárok na započítanie tohto obdobia do všeobecného dôchodkového poistného systému.
33. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní dôb dôchodkového poistenia pred vznikom nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovali u žalobcu inak ako u kategórie dôchodcov I. a II. kategórie a nezapočítavali jej doby dôchodkového poistenia, použité pre účely výpočtu výsluhového dôchodku /pred vznikom nároku na starobný dôchodok/ a pre účely starobného dôchodku ho nebrali do úvahy. Postupovali preto nezákonne. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii evidenčné listy dôchodkového poistenia a doby zápočtu aj tie, na ktorých žalobca trval, že sú z obdobia pred vznikom nároku na starobný dôchodok, ale neboli hodnotené pre účely starobného dôchodku.
34. Správny súd konštatuje, že žalovaný neprepojil správnu úvahu k obsahu administratívneho spisu, v ktorom bolo dôchodkové poistenie žalobcu zistiteľné evidenčnými listami dôchodkového poistenia z osobitného aj všeobecného dôchodkového systému. Žaloba sa opierala o judikatúru súdov, ako uviedol, ktorú dopĺňa o novšie rozsudky krajských súdov v Slovenskej republike so záverom, že rozhodnutie je nezákonné, a preto ho žiadal zrušiť.
35. Žalovaný nevychádzal z obsahu administratívneho spisu a svoje rozhodnutia založil na konštantnom prístupe výpočtu starobných dôchodkov podľa svojej doterajšej praxe, t.j. v III. pracovnej kategórii nepriznal starobný dôchodok účastníkom, ktorým vypočítal dobu dôchodkového poistenia len za obdobie, ktoré nebolo už zohľadnené v osobitnom dôchodkovom poistnom systéme, v rozpore so zákonnými ustanoveniami § 60, § 255 ods. 5 a § 274 zákona o sociálnom poistení.
36. Správne orgány nevyužili možnosť svoje rozhodnutia zmeniť v dôsledku existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR a nerešpektovali ani to, že podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku a podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
37. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní bude správny orgán prvého stupňa i žalovaný viazaný právnym názorom uvedeným správnym súdom v odôvodnení tohto rozsudku.
38. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 2. 7. 2019, s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
40. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).