Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-31-2020.pdf
PDF · 91.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého B. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matky R. E., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 5, XXX XX K. a otca B. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX K., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/23/2019-71 z 11. novembra 2019 a o odvolaní matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/23/2019-122 z 27. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k. 11P/23/2019-71 zo dňa 11. 11. 2019 zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch striedania tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého prvý a tretí týždeň v mesiaci a otec druhý a štvrtý týždeň v mesiaci (I. výrok). Obom rodičom uložil povinnosť v čase začatia osobnej starostlivosti druhého rodiča maloletého pripraviť s potrebnými vecami a odovzdať mu ho v mieste bydliska toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí (II. výrok) s tým, že každé vianočné sviatky, t. j. od 24. 12. do 26. 12. bez ohľadu na stanovený režim striedania bude maloletý počas párneho roka tráviť s otcom a Silvester a Nový rok s matkou a každé vianočné sviatky počas nepárneho roka bude maloletý tráviť s matkou a Silvester a Nový rok s otcom (III. výrok). Ďalej okresný súd stanovil, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia (IV. výrok), bude mať trvalý pobyt na adrese Kuzmányho 5, Lučenec (V. výrok), rodinné prídavky na maloletého bude poberať matka (VI. výrok), daňový bonus si bude uplatňovať otec dieťaťa (VII. výrok), pričom výživné sa na maloletého počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje (VIII. výrok). Napokon okresný súd vyslovil, že uvedenou úpravou dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/50/2014-45 zo dňa 01. 07. 2015 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a tiež k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/66/2016-30 zo dňa 15. 11. 2016 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému (IX. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (X. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že záujem dieťaťa je v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, ktorá sa ho týka, či už je realizovaná zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Nepochybne je záujmom dieťaťa to, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to možné nie je, aby bolo
v starostlivosti toho z nich, ktorý má lepšie predpoklady k výchove a rešpektuje úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v živote dieťaťa. Odkazujúc následne na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine prvoinštančný súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov majúc za preukázané, že takéto opatrenie je v záujme maloletého. Obaja rodičia majú totiž vhodné podmienky pre vykonávanie starostlivosti o maloletého (materiálne, bytové, pracovné), vzájomné citové väzby medzi ním a oboma rodičmi sú hlboké a obojstranné a aj sám maloletý pred kolíznym opatrovníkom i pred súdom vyjadril svoj názor preferujúci takúto formu osobnej starostlivosti, ktorá ohľadne neho už v minulosti bezproblémovo prebiehala. Ak potom matka svoj nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou nijak relevantne nepodložila a ak ani správy o školských výsledkoch maloletého neobsahovali okolnosti brániace takejto forme osobnej starostlivosti, mal okresný súd za to, že striedavá starostlivosť oboch rodičov bude optimálna pre zdravý vývin maloletého. Pri stanovení týždennej frekvencie striedania prihliadol na vek maloletého, jeho názor a na v minulosti v rodine zaužívanú prax konštatujúc, že tým aj rodičom bude poskytnutý rovnocenný priestor umožňujúci ucelenejšie výchovné pôsobenie na maloletého, ktorému sa zabezpečí väčší pokoj a stabilita výchovného prostredia aj počas víkendov. Okresný súd tiež preventívne upravil režim počas Vianoc a Nového roka takisto zohľadňujúc pravidelnosť a rovnocennosť striedania u oboch rodičov. Napokon s poukazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil vzhľadom na v zásade rovnaké pomery oboch rodičov a rovnaký interval striedavej starostlivosti zo strany oboch. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Okresný súd následne dopĺňacím rozsudkom č. k. 11P/23/2019-122 zo dňa 27. 05. 2020 doplnil svoj rozsudok č. k. 11P/23/2019-71 zo dňa 11. 11. 2019 o výrok, ktorým návrh matky na úpravu styku otca s maloletým zamietol a tiež rozsudok doplnil o nasledovné:
- vo výroku I: Rodičia si maloletého budú odovzdávať na striedavú starostlivosť vždy v nedeľu, ktorá predchádza začatiu týždňa striedavej starostlivosti toho ktorého rodiča v čase o 18:00 hod.
- vo výroku III: Každé vianočné sviatky, t. j. od 24. 12. od 9:00 hod. do 26. 12. do 18:00 hod. bez ohľadu na stanovený režim striedania bude maloletý počas párneho roka tráviť s otcom a Silvester od 9:00 hod. do Nového roku do 18:00 hod. s matkou a každé vianočné sviatky počas nepárneho roka, t. j. od 24. 12. od 9:00 hod. do 26. 12. do 18:00 hod. bude maloletý tráviť s matkou a Silvester od 9:00 hod. do Nového roku do 18:00 hod. s otcom.
4. Prvoinštančný súd svoj postup odôvodnil aplikáciou ust. § 225 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že opomenul rozhodnúť o návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým. Tento návrh však zamietol kvôli jeho neopodstatnenosti vzhľadom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne doplnil dátumový a časový údaj jej realizácie, aby bolo rozhodnutie vykonateľné.
5. V zákonnej lehote podala proti rozsudku a následne aj proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie matka. Žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, resp. aby bol rozšírený styk otca s maloletým.
6. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil dôvody jej nesúhlasu so striedavou starostlivosťou a nezobral do úvahy ani nesúhlasný názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol radšej rozšíriť styk otca s maloletým, aby si vyskúšali povinnosti spojené so školskou dochádzkou. Takisto nebolo prihliadnuté ani na vyjadrenie bývalej triednej učiteľky, podľa ktorého maloletý potrebuje pomoc a dozor pri príprave do školy. Je pravdou, že striedavú osobnú starostlivosť už mali, ale maloletý vtedy chodil do základnej školy iba krátko. Uviedla tiež, že otec nemá stály príjem a že si nedokáže dlhodobo prácu udržať. V čase podania návrhu žil zo sociálnych dávok.
7. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku matka zopakovala svoje námietky dodávajúc, že okresný súd doplnil rozsudok v rozpore s pokynom odvolacieho súdu aj o ďalšie výroky, aby tým odstránil nevykonateľnosť rozsudku, čo je však nezákonné. Uviedla tiež, že otec po prvej vlne uvoľňovania opatrení súvisiacich s pandémiou ohrozil zdravie maloletého, správal sa nezodpovedne porušiac nariadenia brániace šíreniu nákazlivej choroby a tým preukázal, že nie je schopný zabezpečiť osobne riadnu starostlivosť o maloletého. Žiadala preto rozsudok zmeniť a návrh otca zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Otec vo svojich vyjadreniach k odvolaniam navrhol odvolanie matky zamietnuť. Návrh kolízneho opatrovníka na vyskúšanie striedavej starostlivosti označil za neopodstatnený, pretože túto už vyskúšali v rokoch 2016 a 2017 po dobu 11 mesiacov, kedy bol maloletý v 2. ročníku ZŠ a všetko prebiehalo bez komplikácií. Keď je maloletý u neho tak sa podieľa aj na príprave do školy.
9. Kolízny opatrovník odkázal na svoje predošlé ústne a písomné vyjadrenia.
10. Na základe odvolania matky krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 CSP], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s odvolaním napadnutým rozsudkom a aj s dopĺňacím rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane dopĺňacieho rozsudku) je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností prípadu. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti. Okresný súd svoje zistenia aj právne závery vrátane použitých právnych predpisov dostatočne popísal v odôvodnení rozhodnutia, kde z pohľadu odvolacieho súdu správne vystihol všetky podstatné okolnosti, ktoré ho viedli k zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
14. Odvolací súd zdôrazňuje znenie ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktoré hovoria o najlepšom záujme dieťaťa. Práve ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine hovorí o striedavej osobnej starostlivosti v tom smere, že musí byť v záujme dieťaťa a zároveň, že potreby dieťaťa budú takýmto spôsobom zabezpečené lepšie v porovnaní so zverením do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Toto je kľúčové a ak bolo dokazovaním pred okresným súdom preukázané, že striedavá osobná starostlivosť bude pre maloletého väčším prínosom než by bolo jeho zverenie iba matke samotnej, musel odvolací súd vyhodnotiť jej odvolanie ako nedôvodné.
15. Odvolací súd musí konštatovať, že matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a preto odvolací súd na zdôraznenie správnosti (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na podané odvolanie.
16. Pokiaľ matka namietala, že neboli zohľadnené či už jej výhrady alebo názor kolízneho opatrovníka, tak odvolací súd s tým nesúhlasí, pretože okresný súd sa s nimi dostatočne vysporiadal v 32. a 33. odseku odôvodnenia rozsudku. Aj podľa odvolacieho súdu je prípadný nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou relevantný len vtedy, ak je založený na okolnostiach, ktorých existencia vylučuje možnosť lepšieho zabezpečenia potrieb dieťaťa v porovnaní s osobnou starostlivosťou iba jedného z rodičov. V tomto smere odvolací súd nezistil zo spisu okolnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. že by boli lepšie zabezpečené potreby maloletého, ak by bol v osobnej starostlivosti iba jedného z rodičov. Odvolací súd opakuje, že ani matka ani kolízny opatrovník neuviedli tak zásadnú skutočnosť, ktorá by otca vylučovala z možnosti podieľať sa na osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako matka. Striedavá osobná starostlivosť už v minulosti v rodine fungovala aj v čase kedy maloletý navštevoval základnú školu, správy zo základnej školy dostatočne dokladujú záujem a účasť otca na príprave maloletého do školy a nebolo preukázané, že by otec menil často zamestnania, resp. že by takáto okolnosť mohla negatívne ovplyvniť jeho spôsobilosť postarať sa
o maloletého. Matka v odvolaní síce tvrdila, že otec mal ohroziť zdravotný stav maloletého, nijak ale toto svoje tvrdenie nepreukázala.
17. Okresný súd nepochybil ani v tom, že okrem výroku o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku s maloletým doplnil rozsudok aj o ďalšie výroky. Odvolací súd považuje postup okresného súdu za rozumný a nanajvýš žiaduci, lebo je pravdou, že okresný súd pôvodne opomenul zadefinovať presný časový rozvrh striedavej osobnej starostlivosti. Ak potom svoju nedôslednosť odstránil postupom podľa ust. § 225 CSP, odvolací súd konštatuje, že inak ani postupovať nemohol. V tomto smere nebol nijak okresný súd viazaný dôvodom, pre ktorý mu odvolací súd vrátil vec za účelom doplnenia rozsudku.
18. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že v prejednávanej veci bolo v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a tomu zodpovedá aj jej časové vymedzenie urobené okresný súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).