Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-42-2020.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/42/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: RK Správca, k.s., IČO: 47 257 041, so sídlom Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava, správca úpadcu KOLORTEX, s.r.o. v konkurze, so sídlom Námestie sv. Egídia 67, 058 01 Poprad, IČO: 31 731 759 proti žalovanému: F.Á. U., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. P. XX/XX, XXX XX A., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ neodkladného opatrenia, ktorý je správcom úpadcu KOLORTEX, s.r.o. v konkurze (ďalej žalobca) sa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 42C/36/2020 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú v Katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v okrese A. D., v obci A. - P., v katastrálnom území P. F., ako stavba - budova postavená na parcele registra registra „C.“, parc. č. XXXX/XX so súpisným číslom XXXX. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.04.2020, sp. zn. 2K/19/2019, uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 79/2020 pod č. K033878 dňa 24.04.2020, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Slovenská republika, Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, IČO: 424995000017 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: KOLORTEX, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 67, 058 01 Poprad, IČO: 31 731 759 (ďalej len Úpadca), súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu úpadcu ustanovil RK Správa, k.s., IČO: 47 257 041. Správca v rámci výkonu svojej činnosti zistil, že právny predchodca úpadcu, spoločnosť GAJJA PRODUCTION HOUSE s.r.o., so sídlom Národná trieda 6, 040 01 Košice, IČO: 36 593 311 (ďalej len právny predchodca), ktorá zanikla dňa 18.02.2017 v dôsledku zlúčenia s úpadcom, je okrem iného evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti (súčasný vlastník nehnuteľností je úpadca v dôsledku zlúčenia), stavby evidovaná na liste vlastníctva č. XXXXX, druh: iná budova, súpisné číslo: XXXX, štát: Slovenská republika, okre: A. D., obec: A. - P., katastrálne územie: P. F., parc. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel: 1/1 (ďalej len nehnuteľnosť). Na základe poskytnutej súčinnosti a dostupných informácií správca zistil, že bývalý štatutárny orgán právneho predchodcu, konateľ pán F. U., užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu bez právneho titulu. Skutočnosť, že žalovaný užíva nehnuteľnosť nie je sporná a potvrdil ju aj žalovaný na osobnom stretnutí. Nehnuteľnosť žalovaný používa aj na výkon podnikateľskej činnosti a skladovanie hnuteľných vecí. Dňa 27.07.2020 zaslal správca žalovanému výzvu na poskytnutie súčinnosti, v ktorej ho vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti a o predloženie právneho titulu, na základe ktorého predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu užíva. Výzva sa vrátila správcovi dňa 19.08.2020 ako nedoručená. Následne správca telefonicky kontaktoval žalovaného a dohodol sa s ním na osobnom stretnutí. Žalovaný avšak ani po osobnom stretnutí správcovi nepredložil právny titul, na základe ktorého predmetnú nehnuteľnosť užíva
a ani nepodnikol kroky, v zmysle ktorým by vypratal a sprístupnil správcovi nehnuteľnosť, aby správca mohol naplniť účel vyhláseného konkurzu. 3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prešlo právo nakladať s majetkom úpadcu výlučne na správcu. Nakoľko majetok úpadcu podliehajúci konkurzu, medzi ktorý patrí aj predmetná nehnuteľnosť, je súčasťou konkurznej podstaty, správca v prvom rade je povinný zabezpečiť tento majetok pred znehodnotením a konať tak, aby majetok bol spôsobilý na speňaženie. Rovnako je správca povinný speňažiť nehnuteľnosť v čo najkratšom čase, aby nedochádzalo k znižovaniu hodnoty nehnuteľnosti a aby správca konal v súlade so zákonom. Keďže žalovaný neoprávnene užíva nehnuteľnosť ako súčasť konkurznej podstaty, ktorú bude správca za účelom uspokojenia veriteľov úpadcu spolu s ostatným majetkom v krátkom čase speňažovať, dochádza tak k mareniu konkurzu a k ukracovaniu majetku konkurznej podstaty úpadcu a tým aj k ukracovaniu veriteľov. Záverom navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, nakoľko konaním žalovaného dochádza k obmedzeniu práv veriteľov a zároveň tak dochádza k porušeniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 4. Navrhovateľ neodkladného opatrenia na podporu svojich tvrdení predložil: Uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 2K/19/2019-55 z 20.4.2020 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ktorým bol ustanovený do funkcie správcu. 5. Okresný súd Košice I, postúpil vec sp. zn. 42C/36/2020 na rozhodnutie Okresnému súdu Prešov v zmysle ust. § 20 písm. d) CSP. 6. Krajský súd v Prešove Uznesením č.k.: 15NcC/3/2020 zo dňa 19.11.2020 na základe nesúhlasu Okresného súdu Prešov, ktorému bol spis pôvodne vedený na Okresnom súde Košice I sp. zn. 42C/36/2020 postúpený, rozhodol tak, že na prejednanie a rozhodnutie je príslušný Okresný súd Košice I. Z uvedeného dôvodu je vec ďalej vedená na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 42C/42/2020. 7. Z tvrdení žalobcu a predloženého dôkazu (uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 2K/19/2019) súd zistil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je správca úpadcu. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti GAJJA PRODUCTION HOUSE s.r.o., ako aj z výpisu z Obchodného registra úpadcu vyplýva, že došlo k zlúčeniu uvedenej spoločnosti s úpadcom a žalovaný je bývalým konateľom právneho predchodcu úpadcu. Z Listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. P. F. a tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vypratania, je vo vlastníctve úpadcu, pričom došlo k vzniku záložného práva veriteľov na nehnuteľnosť. Skutočnosť o vlastníckom práve úpadcu a zabezpečení pohľadávky veriteľov záložným právom vyplýva tiež zo zápisu nehnuteľnosti do súpisu majetku oddelenej podstaty. Navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný užíva vec zapísanú do súpisu majetku konkurznej podstaty bez právneho dôvodu, a to aj na výkon podnikateľskej činnosti a skladovanie hnuteľných vecí. Uvedená skutočnosť, týkajúca sa užívania nehnuteľnosti podľa tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia nie je sporná, pretože ju potvrdil i žalovaný na osobnom stretnutí s ním. Súd považuje za významné pre rozhodnutie to, že navrhovateľ uviedol skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho titulu, aj na podnikateľské účely a skladovanie hnuteľných vecí. Súd lustráciou žalovaného v Obchodnom registri zistil, že žalovaný je aktuálne spoločníkom a konateľom spoločnosti GAJJA PROMOTION HOUSE s.r.o.. Zo Živnostenského registra súd zistil, že súčasne je podnikateľom- fyzickou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia. Je otázne či žalobca správne označil pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobca však uvádza, že žaluje žalovaného ako bývalého konateľa, z čoho vyplýva, že žaluje fyzickú osobu. Ďalej z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu navrhovateľ neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že požadoval od žalovaného najskôr písomnou výzvou a neskôr pri osobnom stretnutí, aby mu sprístupnil nehnuteľnosť a predložil právny titul, na základe ktorého predmetnú nehnuteľnosť užíva. Uvedenú výzvu žalovanému však žalobca súdu nepredložil. Súdu je zrejmé, že pokiaľ žalovaný nemá právny titul na užívanie nehnuteľnosti, nemôže ho navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu predložiť a je logické, aby na prípadné predloženie takého, ak existuje, vyzval žalovaného. 8. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že bez sprístupnenia nehnuteľnosti, jej vypratania, nie je možné, aby správca naplnil účel konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu a ktorý neoprávnene užíva žalovaný. Správca uviedol, že je povinný zabezpečiť majetok pred znehodnotením a speňažiť ho v čo najkratšom čase, aby nedochádzalo k znižovaniu hodnoty nehnuteľnosti, obmedzeniu práv veriteľov a porušovaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
10. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 12. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon č. 7/2005 Z.z.), ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. 13. Podľa § 76 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z., súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. 14. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z., v uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu, môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania. V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov. 15. Podľa § 86 ods. 1-4 zákona č. 7/2005 Z.z., správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. (2)Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora. (3)Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. (4)Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia § 88 sa použijú primerane. 16. Podľa § 343 ods. 1-3 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 17. Podľa § 343 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 18. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 21. Podľa § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 22. Podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 24. Podľa § 330 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 25. Podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 26. Podľa § 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 27. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí aj s vecnou legitimáciou. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ teda musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti teda musí žalobca ako navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 28. V okolnostiach prípadu navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada neodkladným opatrením trvalú úpravu pomerov, ktorá nevykazuje charakter dočasnosti. 29. Rozhodujúce v prejednávanej veci podľa názoru súdu je posúdenie danosti naliehavej potreby úpravy pomerov strán a tiež, či navrhované neodkladné opatrenie je proporcionálnym inštitútom.
30. Podľa názoru súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýbajú skutkové tvrdenia, hodnoverne osvedčujúce naliehavosť potreby úpravy pomerov a dôvodnosť nároku navrhovateľa. Navrhovateľ neodkladného opatrenia vôbec neuvádza, prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd súhlasí s navrhovateľom, že podstatou konkurzu je speňaženie majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, uspokojenie veriteľov, a to s ohľadom na rýchlosť a efektívnosť konania i správcu. Avšak pokiaľ navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí naliehavú potrebu úpravy pomerov, súd ju nevidí. Nehnuteľnosť je obsahom súpisu oddelenej konkurznej podstaty, preto pohľadávky zabezpečených veriteľov sú zabezpečené práve nehnuteľnosťou (podľa LV záložným právom). Zároveň zaradením majetku do súpisnej podstaty (pokiaľ nebola podaná žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu) a tiež z Listu vlastníctva má súd dostatočne preukázané vlastnícke právo úpadcu, žalovaný sa teda nepovažuje za vlastníka nehnuteľnosti a i navrhovateľ neodkladného opatrenia uvádza, že žalovaný nemá právny titul vec užívať. 31. Žalobca k naliehavosti úpravy pomerov súdu nepreukázal, že hrozí znehodnotenie nehnuteľnosti a ani neuviedol, v čom znehodnotenie vidí. Samotné vedenie konkurzného konania predsa nemôže znamenať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže v konkurze môžu byť podané incidenčné žaloby a pod.. Pokiaľ ide o potrebu rýchlosti pri speňažovaní, navrhovateľ tvrdí, že je povinný konať tak, aby majetok bol spôsobilý na speňaženie. Opätovne neuvádza, prečo v tomto prípade sporná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na speňaženie. Súd je názoru, že nehnuteľnosť spôsobilá na speňaženie je, keďže speňažiť možno aj nehnuteľnosť, ktorú niekto užíva, či už s právnym titulom alebo bez právneho titulu. Taktiež tvrdenia ohľadom obmedzenia práv veriteľov, porušovanie ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sú v rovine nepreukázaných, neurčitých a všeobecných tvrdení. Žalobca neuviedol, v čom porušenia vidí, prečo a čím dochádza k mareniu konkurzu a dokonca k ukracovaniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Uvedené nie je zrejmé, najmä s ohľadom na § 451 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie vzniká plnením bez právneho dôvodu, avšak veritelia majú právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Stav užívania veci bez právneho titulu nemusí byť žiaduci, avšak navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že s ohľadom na povahu veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením, ktorým sa má dosiahnuť trvalá úprava pomerov. Svoje tvrdenia o doručovaní výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti a predloženie právneho titulu užívania a ani svoje osobné stretnutie so žalovaným žiadnym dôkazom nepredložil. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery účastníkov konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. 32. Z dôvodu, že súd nepovažoval za osvedčenú či preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, považoval súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 33. Súd považuje za potrebné uviesť, okrem neosvedčenia naliehavej potreby úpravy, že za tvrdenej dôkaznej situácie v tomto prípade nepovažuje za proporcionálny zásah do práv a záujmov žalovaného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd je si vedomý, že vlastnícke právo úpadcu si zasluhuje zvýšenú ochranu, požíva ústavnú ochranu a vlastník má právo na vydanie veci, ktorú niekto neoprávnene užíva či zadržiava. Avšak právo na súdnu ochranu majú obe strany sporu, je potrebné zvážiť, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný k právu chráneným záujmom navrhovateľa neodkladného opatrenia. K právu užívania žalovaného (ak už ide o užívanie na základe právneho titulu či nie), je v tejto veci potrebné vykonať dokazovanie, ktoré sa však v rámci neodkladného opatrenia zväčša pre krátkosť času nevykonáva. Nariadenie neodkladného opatrenia pri neosvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, neosvedčenia hrozby znehodnotenia či škody zabezpečeným či aj nezabezpečeným veriteľom a v prípade tvrdenia navrhovateľa o vykonávaní i podnikateľskej činnosti žalovaného, pri nepredložení dôkazov, ktoré navrhovateľ mohol doložiť, považuje súd za neprimeraný zásah do práv žalovaného a za neodôvodnený nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia. Nedostatok v skutkových tvrdeniach odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súd vyhodnotil tak, že navrhovateľ dôvodnosť nároku neosvedčil. Zároveň neosvedčil, že neodkladným opatrením je možné vytvoriť trvalý stav úpravy pomerov strán sporu, preto podľa názoru súdu navrhovateľ súdu dostatočne neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 34. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto by mal žalovanému ako úspešnej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Avšak žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, o konaní nevie, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d), m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).