Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Csp-310-2020.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Subarea
37Csp/310/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: G. W.-W., B.. XX.XX.XXXX, bytom V. X, W., právne zastúpený Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 50 504 339, proti žalovanému Paseo GRUNTY, s.r.o. so sídlom Mäsiarska 72, Košice, IČO: 50 017 462, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 2/19 z celku k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 3012 vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Sídlisko KVP, k.ú.: R. ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 340m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 6.500,- eur spolu s príslušenstvom.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 18.11.2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného Paseo GRUNTY, s.r.o. evidovanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice- Sídlisko KVP, k.ú.: Grunt ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 340m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 6.500,- eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že návrhom podaným na Okresný súd Košice v označenej právnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.500,- eur spolu s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 7-3.07. Okresný súd Košice I následne platobným rozkazom zo dňa 5. októbra 2020 rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- eur spolu s príslušenstvom. Následne tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a žalobca podal vo veci návrh na vykonanie exekúcie. Požadovaným zabezpečovacím opatrením pritom nemôže byť neprimerane zasiahnuté do práva žalovaného vlastniť majetok (nehnuteľnosť), nakoľko zabezpečovacím opatrením mu nebude vlastnícke právo odňaté, zmenšené ani mu nebude inak bránené v jeho ďalšom užívaní, respektíve ho nijakým spôsobom neobmedzí v ďalšom užívaní. Teda nehrozí vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy. Inak povedané takýmto spôsobom bude iba zabezpečená pohľadávka žalobcu pre budúcnosť, čo bude v súlade s princípom proporcionality. Proporcionalita bude zachovaná aj z pohľadu rozsahu zabezpečenia, teda nevznikne nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a hodnotou zabezpečeného majetku žalovaného, nakoľko zabezpečovacím opatrením sa zriadi záložné právo k parkovaciemu miestu, ktorého hodnota je približne rovnaká s výškou zabezpečovanej pohľadávky. K osvedčeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená uvádza, že žalovaný je v zlej ekonomickej situácií, nakoľko ako to vyplýva aj z jeho účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2019, ktorá je verejne prípustná výsledok hospodárenia žalovaného za účtovné obdobie je strata vo výške 1.691.023,- eur. Voči žalovanému sú taktiež vedené viaceré exekučné konania nakoľko podľa vedomosti žalobcu žalovaný má dlhy
rádovo v niekoľkých desiatkach tisíc eur. Ako to vyplýva z časti C ŤARCHY listu vlastníctva Č.. XXXX súdny exekútor JUDr. Ivan Varga v bytovom dome už žalobcovi zablokoval parkovacie miesto číslo 41 ako aj strojovňu ústredného kúrenia. Teda je zrejmé, že žalovaný nie je schopný načas plniť svoje záväzky. Okrem uvedeného zo spôsobu jednania žalovaného vyplýva, že tento koná vedome a úmyselne takým spôsobom, aby zmaril možnosť uspokojenia peňažnej pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní a úmyselne sa zbavuje všetkého svojho majetku, o čom svedčí mimo iného aj množstvo katastrálnych konaní, ktoré sa v poslednej dobe viedli vo vzťahu k majetku žalovaného a ktoré boli prerušené. A za úplne najpodstatnejší argument považuje to, že žalobca podal dňa 27.10.2020 (ešte pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného platobného rozkazu) na súd voči žalovanému návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Medzičasom sa však žalovanému podarilo previesť aj nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej žiadal žalobca o zriadenie záložného práva- parkovacie státie číslo 46 evidované na liste vlastníctva Č.. XXXX. Uvedené mal súd preukázané z výpisu listu vlastníctva Č.. XXXX pre okres Košice II, obec Košice- Sídlisko KVP, kat. územie Grunt vyhotoveného ku dňu 9.11.2020, a preto vyššie uvedený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Teda žalovaný prevádza nehnuteľnosti, z ktorých by sa žalobca eventuálne v exekučnom konaní mohol uspokojiť, na inú právnickú osobu v rámci jeho skupiny, a to na PASEO Development, družstvo so sídlom taktiež na adrese Mäsiarska 72 v Košiciach. Čiže je zrejmé, že obava z budúceho zmarenia exekúcie vyplýva nielen zo zlej hospodárskej situácie žalovaného a množstva záväzkov po splatnosti vzťahujúcich sa k jeho podnikaniu, ale aj zo spôsobu jednania žalovaného spočívajúceho v zbavovaní sa majetku, teda koná tak, aby sa vyhol plneniu svojich povinností. Otázka ohrozenia exekúcie je otázka objektívnou, a teda ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa oprávnený bude môcť uspokojiť, je tento test zjavne naplnený. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca poskytol také dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak získa žalobca postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní, a taktiež bude chránený v prípade vstupu žalovaného ako dlžníka do konkurzu či reštrukturalizácie. Sudcovské záložné právo je totiž postavené na roveň záložnému právu upravenému v § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda na rozdiel exekučného záložného práva ako procesného inštitútu sa ho účinky začatia týchto konaní (konkurz, reštrukturalizácia) netýkajú.
2. Súd vec právne posúdil nasledovne:
3. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods.1 CSP).
4. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP).
5. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladnej upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 CSP).
6. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, ktorého účelom je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym rozhodnutím priznaná. Civilný sporový poriadok v § 344 CSP upravuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie, to znamená, že ten, kto navrhuje zabezpečovacie opatrenie musí hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu nároku
voči žalovanému, i existenciu predpokladov, že exekúcia bude zmarená. Konanie o zabezpečovacom opatrení sa vyznačuje rovnako, ako konanie o neodkladnom opatrení tým, že pred jeho nariadením súd nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, nevyhnutné je však osvedčenie okolností odôvodňujúcich záver o potrebe jeho nariadenia. Potrebné je teda osvedčenie existencie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana, ako i obava, že exekúcia môže byť ohrozená. Aj pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia je potrebné rešpektovať požiadavku proporcionality medzi zabezpečovanou peňažnou pohľadávkou a hodnotami, vo vzťahu ku ktorým sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súd zriaďuje záložného právo majúce povahu riadneho záložného práva, na základe čoho navrhovateľ získava postavenie záložného veriteľa s možnosťou pristúpiť k výkonu záložného práva v exekučnom konaní potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady : a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
10. Podmienky zriadenia záložného práva rozhodnutím súdu, sa čo do predmetu zálohu a jeho vzniku analogicky posudzujú tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak aby súdom vydané rozhodnutie bolo vykonateľné, spôsobilé na zápis do príslušného registra.
11. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
12. Podľa § 151d ods. 2 OZ záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
13. Podľa § 151d ods. 3, 4 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
14. Vznik záložného práva zápisom do príslušného registra vyplýva z § 151e, § 151f ods. 1 OZ. Podľa § 151e ods. 1 až ods. 5, ktorých na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom (patenty, ochranné známky) vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
15. Podľa § 151f ods. 1 OZ na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
16. Súd ďalej k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že k dátumu konania a rozhodovania súdom je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú:1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok, je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
17. K prvej podmienke - existencii nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorému nároku sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, súd konštatuje, že po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 36Csp/239/2020 má za to, že žalobca súdu hodnoverne preukázal dôvodnosť, existenciu a výšku peňažného nároku voči žalovanému. Žalobca totiž vo vzťahu k žalovanému disponuje exekučným titulom a to platobným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 36Csp/239/2020 zo dňa 5.10.2020 vykonateľným dňa 7.11.2020, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- eur s príslušenstvom.
18. Vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke súd uvádza, že len samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem existencie dlhu musia byť osvedčené aj skutočnosti opodstatňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna, teda že osoba, na majetok ktorej sa navrhuje zriadiť záložné právo, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie. V tejto časti predložil žalobca súdu účtovnú závierku žalovanej spoločnosti zostavenú ku dňu 31.12.2019, podľa ktorej je výsledok hospodárenia žalovaného za účtovné obdobie od januára 2019 do decembra 2019 strata vo výške 1.691.023,- eur. Zároveň žalobca súdu preukázal, že žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu prípadnej exekúcie, keďže prevádza nehnuteľné veci vo svojom vlastníctve na iné subjekty, teda sa zbavuje svojho majetku, napr. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/33 k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Sídlisko KVP, k.ú.: Grunt ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 868m2 previedol žalovaný dňa 4.11.2020 na spoločnosť PASEO Development, družstvo, Mäsiarska 72, Košice, IČO: 47 399 210. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Csp/239/2020 súd ďalej zistil, že žalovaný v priebehu tohto konania (po jeho začatí), predmetom ktorého bolo zaplatenie peňažnej sumy, a ktorého stranami boli tie isté subjekty ako v tomto konaní, previedol na spoločnosť PASEO Development, družstvo, IČO: 47 399 210 aj inú nehnuteľnosť a to parkovacie státie zapísané na LV Č.. XXXX, pre k.ú. R.. Takisto z výpisu z LV Č.. XXXX pre. k.ú. Grunt je zrejmé, že ohľadne predmetnej spornej nehnuteľnosti prebieha niekoľko katastrálnych konaní, keďže sú na ňom vo vzťahu k žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi vyznačené plomby o zmene práva k nehnuteľnosti a to na základe Z - 2450/2020, Z - 9928/2020, Z - 9984/2020 a Z - 10046/2020. Žalobca teda súdu osvedčil aj druhú kumulatívnu podmienku podľa ust. § 343 ods. 1 CSP.
19. Aj podľa názoru súdu nemôže byť požadovaným zabezpečovacím opatrením neprimerane zasiahnuté do práva žalovaného vlastniť majetok (nehnuteľnosť), nakoľko zabezpečovacím opatrením mu nebude vlastnícke právo odňaté, zmenšené ani mu nebude inak bránené v jeho ďalšom užívaní, respektíve ho nijakým spôsobom neobmedzí v ďalšom užívaní. Teda nehrozí vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy. Takýmto spôsobom bude iba zabezpečená pohľadávka žalobcu pre budúcnosť, čo bude v súlade s princípom proporcionality. Proporcionalita bude zachovaná aj z pohľadu rozsahu zabezpečenia, teda nevznikne nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a hodnotou zabezpečeného majetku žalovaného, nakoľko zabezpečovacím opatrením sa zriadi záložné právo k parkovaciemu miestu, ktorého hodnota je približne rovnaká s výškou zabezpečovanej pohľadávky.
20. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
21. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ust. 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (ust. 362 ods. 4 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).