Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sa-1-2020.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Jozef Bernát, bytom K nemocnici 37/10, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, zastúpená Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 800 301 7154 0 zo dňa 22.júna 2020, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Trenčíne bola podaná žaloba proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. júna 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX 7154 0 zo dňa 17. apríla 2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len zákona o sociálnom poistení).
2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovanej nesúhlasil. V žalobe žiadal prehodnotiť žiadosť o invalidný dôchodok. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a postupom lekára na posudkovej komisii v Trenčíne, ktorý nerešpektoval lekárske správy odborných lekárov. Z uvedeného dôvodu žiada o znovu prehodnotiť invalidného dôchodku, pričom k doložil lekárske správy za uvedeným účelom.
3. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s prihliadnutím na dôvody uvedené v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou fyzickou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednoznačne k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
4. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.júna 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. apríla 2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.10.2020 k podanej žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX 7154 0 zo dňa 22.06.2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovanej zo dňa 17.04.2020 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne Topoľčany zo dňa 18.02.2020 žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná uviedla, že v podanom odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 17.04.2020 žalobca namietal totožné skutočnosti ako sú uvedené v správnej žalobe.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 17.04.2020 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 09.06.2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre jeho nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietku žalobcu, že posudkový lekári nebrali do úvahy lekárske správy, označila za nedôvodnú, nakoľko posudkoví lekári žalovanej sa dôkladne zaoberali zdravotnou dokumentáciou žalobcu, pričom dospeli k zhodným záverom, že neboli zistené nové posudkovo závažné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalovaná uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zverené posudkovým lekárom Žalovaná poukázala na to, že ak žalobca predložil nové, aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť, má možnosť podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Záverom poukázala na skutkové a právne dôvody uvedené vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.06.2020 č. XXX XXX XXXX 0. Žalobu žiadala zamietnuť.
7. Žalovaná v rozhodnutí uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych kýtij (alkoholizmus, toxikománia), písm. a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5 % na celkových 35%. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: psychiatrické vyšetrenia, celkove desaťkrát od 13. júna 2017 do 11. decembra 2018 (MUDr. S.), kontrolné vyšetrenia zo dňa 12. februára 2019, 29. júla 2019, 24. septembra 2019, 19. novembra 2019 a 21. januára 2020, psychologické vyšetrenie zo dňa 8. augusta 2017 (PhDr. R.), neurologické vyšetrenia z rokov 2001, 2015, 2018, elektroencefalografia zo dňa 7. augusta 2019, magnetická rezonancia mozgu z roku 2015, kontrolné vyšetrenie zo dňa 18. augusta 2017 (MUDr. X.), kontrolné vyšetrenie zo dňa 9. septembra 2018 (MUDr. N.), kontrolné vyšetrenie z februára 2020 (MUDr. N.), interné vyšetrenie zo dňa 14. augusta a kontrolné vyšetrenie zo dňa 7. marca 2018 (MUDr. U.), chirurgické vyšetrenie zo dňa 17. apríla 2018 a kontrolné vyšetrenie zo dňa 16. augusta 2018 (MUDr. H.), kontrolné vyšetrenie zo dňa 8. novembra 2018 (MUDr. W.), lekárska správa z hospitalizácie do 27. júla 2019 vo Fakultnej nemocnici Trenčín, ortopedické vyšetrenia zo dňa 20. februára 2018 a 28. novembra 2018 (MUDr. K.), rehabilitačné vyšetrenia zo dňa 9. októbra 2018 a 8. novembra 2018 (MUDr. W.), a reumatologické vyšetrenie zo dňa 11. augusta 2017 (MUDr. Richterová). V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne zhodnotili rozhodujúce zdravotné postihnutie mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % so zvýšením o 5% a zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %.
8. Zo správy neurológa zo dňa 26.08.2020 mal správny súd preukázané, že táto správa o zdravotnom stave žalobcu popisuje zdravotný stav žalobcu takmer totožne ako správa zo dňa 24.02.2020, pričom zo správy neplynie ďalšie ochorenie, prípadne podstatné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu oproti stavu z 24.02.2020. Lekárska správa zo dňa 14.07.2020 od psychiatra MUDr. H. Lexmana popisuje zdravotné problémy žalobcu rovnako ako predchádzajúce správy psychiatrov, z ktorých vychádzala žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu.
9. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b. komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
13. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
14. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
15. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
16. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok dňa 18.februára 2020. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.apríla 2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu bol jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný v dňoch 02.júna 2020 a 09.júna 2020 s rovnakými posudkovými závermi ako v posudku zo dňa 18.februára 2020. Na ich základe Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 17.apríla 2020 potvrdil stotožniac sa so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu.
21. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav žalobcu, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Pochybnosti o tom, že zdravotný stav nebol v
konaní správne posúdený, sú nedôvodné, skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch, pričom lekárske správy predložené žalobcom neodôvodňujú prijatie záveru, že jeho zdravotný stav by bol nesprávne posúdený žalovanou, a preto nie daný dôvod na ďalšie dokazovanie, resp. prijatie záveru o nesprávnosti rozhodnutia žalovanej. Podľa názoru správneho súdu bol zdravotný stav žalovaného posúdený komplexne a správne na základe riadne zisteného stavu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca môže kedykoľvek opätovne podať žiadosť o invalidný dôchodok na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom by však mal uvážiť, či došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, alebo nie.
23. Žalovanej, ktorá bola v konaní pred správnym súdom úspešná, nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.