Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-61-2020.pdf
PDF · 102.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti žalovaným 1/ O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. nad Z., K. XXX/XXX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20 a 2/ M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. nad Z., K. č. XXXX/XX, o zaplatenie 3.120 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/597/2015 - 41 zo dňa 4. 5.2018 Okresného súdu Košice- okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal stranám náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.120 € spoločne a nerozdielne od žalovaných titulom ušlého zisku s odôvodnením, že žalovaní ako darcovia uzatvorili so žalobcom darovaciu zmluvu dňa 28.11.2011, predmetom ktorej bol byt č. 2, vo vchode č. X v W. nad Z., zap. na LV č.XXXX, pričom podľa čl. III predmetnej darovacej zmluvy sa žalovaní zaviazali na svoje náklady zabezpečiť vybavenosť predmetného bytu najneskôr v lehote do 30.5.2012, konkrétne vstupné vchodové dvere, úpravy povrchov stropov, omietnutie kúpeľne, zárubne na dvere do spálne a kúpeľne, elektroinštalácie s revíznou správou, prívod studenej vody, a plynu. Výzvou zo dňa 12.11.2014 žalobca vyzval žalovaných na bezodkladné zabezpečenie vybavenosti bytu, a to najneskôr v lehote do 15.12.2014 a zároveň ich upozornil, že v dôsledku neodovzdania predmetného bytu s požadovanými dohodnutými úpravami, a teda nemožnosti jeho užívania mu vzniká ušlý zisk vo výške asi 200 € mesačne. Žalovaní na predmetnú výzvu telefonicky reagovali, avšak žalobcovi byt s dohodnutou vybavenosťou neodovzdali. Keďže žalovaní žalobcovi ani po výzve riadne byt neodovzdali a v byte nevykonali dohodnuté úpravy, žalobca si podanou žalobou uplatňuje ušlý zisk od 20.5.2013 do 20.5.2015 vo výške 130 € mesačne po dobu 24 mesiacov, t.j. v sume 3.120 €. Vyčíslený ušlý zisk vznikol žalobcovi, je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať.
3. Po vykonaní dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom ako obdarovaným a žalovanými ako darcami bola dňa 28.11.2011 uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bol byt č. X, na prízemí, vo vchode č. X, nachádzajúceho sa v W. nad Z., zapísaný na LV č.XXXX, k.ú. W. nad Z., v bytovom dome,
objekte na bývanie č. súp. XXX, stojacom na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2 a spoluvlastníckeho podielu 74/880-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Byt pozostáva z dvoch obytných miestností a kuchyne, chodby, kúpeľne a WC, pričom celková výmera podlahovej plochy všetkých miestností je 56 m2. Podľa čl. III. zmluvy sa darcovia zaviazali, že na svoje náklady zabezpčeia vybavenosť bytu s prihliadnutím k ich dohode z 15.11. a to najneskôr do 30.5.2012 nasledovne: vstupné vchodové dvere, úpravy povrchov stropov, omietnutie kúpeľne, zárubne na dvere do spálne a kúpeľne, elektroinštaláciu s revíznou správou, prívod studenej vody, prívod plynu. V tom istom bode zmluvy sa konštatuje, že obdarovaný berie na vedomie, že byt nedisponuje plávajúcimi podlahami, keramickými dlažbami, obkladmi, kuchynskou linkou, vaňou, WC-misou a umývadlom. V čl. V. darovacej zmluvy obdarovaný vyhlásil, že pozná stav prevádzanej nehnuteľnosti, je mu známe, že byty v predmeetnom bytovom dome nie sú obývané, preto nie je určené spoločenstvo vlastníkov bytov. Z výzvy z 12.11.2014 adresovanej žalovaným súd zistil, že žalovaní boli vyzvaní na splnenie povinností dohodnutých v čl. III. darovacej zmluvy, t.j. zabezpečiť na vlastné náklady bezodkladné zabezpečenie vybavenosti bytu, v lehote najneskôr do 15.12.2014 a zároveň boli upozornení, že z dôvodu, že predmetný byt nemôže užívať, resp. prenajímať, vzniká mu škoda a ušlý zisk vo výške asi 200 € mesačne, ktorú si, ak žalovaní nezabezpečia vybavenosť bytu v stanovenej lehote, uplatní na súde. Súd konštatoval, že vybavenosť predmetného bytu podľa čl. III. darovacej nebola žalovanými zabezpečená. Zároveň tiež uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o výške ušlého zisku žiadnymi dôkazmi až do skončenia dokazovania nepreukázal. Predložil len zmluvu o nájme bytu zo 6.9.2013 uzavretej na dobu určitú (1 kalendárny rok) medzi prenajímateľom R.. R. N. a na strane nájomcov žalobcovým synom W. N. a jeho manželkou, týkajúcu sa bytu v k. ú. Q., obec N. - sídlisko N., Z. XX,XX, vchod č. XX, byt č. X na 1. posch. Išlo o čiastočne zariadený 2 izbový byt o veľkosti 50 m2, pozostávajúci z 2 obytných miestností a kuchyne, WC, kúpeľne, predsiene a loggie. Výška nájmu za prenajatý byt vrátane služieb spojených s nájmom bytu (elektrina, plyn, teplo, voda, príspevky do fondu údržby a opráv, poistenie budovy) bola dohodnutá na sumu 380 € mesačne.
4. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 494, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 7 ods. 1, čl. 8 CSP ods. 1 a žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom požadovaného ušlého zisku. Konštatoval, že zo zmluvy o nájme bytu predloženej žalobcom, je síce zrejmé, aká je výška prenájmu predmetného, avšak ide o byt, ktorý nie je totožný ani podobný, pokiaľ ide o vybavenosť, miesto a času prenájmu, s bytom, ktorý žalobca získal darovacou zmluvou. Navyše v predmetný byt bol žalobcovi darovaný ako holobyt, preto súd vyjadril pochybnosti, či takýto holobyt bez ďalších úprav, by mohol byť predmetom nájmu, resp. prenájmu ďalším osobám. Žalobca neuviedol ani to, akým konkrétnym spôsobom chcel zabezpečiť prenájom predmetného bytu.
5. Súd stranám nepriznal náhradu trov konania, pretože úspešní žalovaní o ne nežiadali.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania. Súd I. inštancie žalobu o náhradu ušlého zisku zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku ušlého zisku žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Uviedol, že pokiaľ predložil nájomnú zmluvu na byt na sídlisku KVP, urobil tak z dôvodu, aby preukázal, že skutočne jeho syn s rodinou býval v prenajatom byte a žalobca mu mienil prenajímať byt, ktorý je predmetom sporu za 160 € mesačne, kedy by očakávaný výnos z prenájmu v podobe ušlého zisku po odpočítaní dane z prenájmu, bol vo výške 130 € mesačne. Nájomnou zmluvou synovej rodiny, preukázal súdu, že skutočne syn s rodinou obýval v rozhodnom období v prenajatom byte, rozlohou podobnom ako byt, ktorého je žalobca vlastníkom. Ak by mu boli žalovaní zabezpečili vybavenosť bytu v zmysle darovacej zmluvy, on vo svojej réžii by zabezpečil sanitu do kúpeľne a WC a kuchynskú linku, dokonca mal už zakúpené obklady do kúpeľne a sprchovací kút. Predmetný byt plánoval prenajať od 1.8.2012. Odvolateľ poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 15C/596/2015, ktorým súd zaviazal žalovaných na splnenie povinnosti a to, aby na svoje náklady vykonali na predmetnom byte elektroinštalačné práce prostredníctvom odborne spôsobilej osoby s revíznou správou a súhlasom VSE a.s. s pripojením do distribučnej siete a ďalšie práce, ktoré sa zaviazali žalovaní vykonať v predmetnej darovacej zmluve. Žalobca dôvodil, že ak by vedel, že mal súd pochybnosti o tom, že predmetný 2- izbový byt chce skutočne prenajať synovi a jeho rodine v rozhodnom období, tak by navrhol doplniť dokazovanie výsluchom syna alebo nevesty, resp. by doložil súdu potvrdenie z realitnej kancelárie o výške nájmu obdobných bytov. Doložil inzeráty na prenájom bytov v Moldave nad Bodvou. Priložil
fotografie bytu, ktoré podľa odvolateľa deklarujú, že žalovaní si nielen, že nesplnili povinnosť podľa darovacej zmluvy, ale byt zničili odstránením všetkých radiátorov, narušili existujúce steny, zo stien vytrhali elektrické káble a rozbili okno.
7. Žalovaní 1/ vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že s výnimkou zabezpečenia revíznej správy na elektrinu vykonali spolu s manželkou všetky práce, ku ktorým sa zaviazali darovacou zmluvou. Svedčí o tom podľa neho aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 15C/596/2015, v ktorom súd konštatoval z nahrávky z USB kľúča, že práce, ktorých sa žalobca v konaní domáha, sú splnené, t.j. vstupné vchodové dvere sú osadené, úpravy povrchov sú vykonané, stropy sú urobené, kúpeľňa je omietnutá, taktiež zárubne na dvere do spálne a kúpeľne s tým, že jeden kus zárubní nebol celkom osadený, nakoľko bolo potrebné tento ešte s montážnou penou vytmeliť, prívod studenej vody a prívod plynu do bytu je uskutočnený, rozvodová skrinka na elektrinu visela len na kábloch, a teda nebola riadne namontovaná. Uvedené žalovanými vykonané práce, potvrdzujú aj fotografie v znaleckom posudku č. 184/2015. Žalovaný 1/ argumentoval, že i elektroinštalácia je urobená odborne, čo potvrdil aj revízny elektrikár p. F.. Vytkol žalobcovi, že odkedy je vlastníkom bytu neurobil v byte nijaké práce, čo je v rozpore s jeho tvrdeniami, že má záujem byt prenajímať. Byt nie je možné dať do prenájmu, nakoľko v ňom nie sú pravidelne vykonávané revízne kontroly, o čom žalobca vedel. Žalobca sa pokúsil predmetný byt predať a keď sa mu to nepodarilo podal žalobu na súd. Žalovaný poprel, že by zničil byt, nakoľko byt nedisponoval vchodovými dverami, ktokoľvek mohol vytrhať káble zo stien, poškodiť sadrokartón a radiátory si podľa neho zobral žalobca.
8. Žalobca v odvolacej replike poukazoval na už spomínaný rozsudok 15C/596/2015 z 31.5.2018, v ktorom súd zaviazal žalovaných odovzdať žalobcovi jeden kľúč od vchodových dverí. Nakoľko žalobca nedisponoval kľúčom od vchodových dverí, nemal možnosť robiť akékoľvek úpravy predmetného bytu. Poprel, že by sa o byt nezaujímal a trval na tom, že mal záujem prenajať ho synovi a rodinou.
9. Žalovaný 1/ reagujúc na vyjadrenie žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, navrhol ho potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Trval na to, že čo bolo medzi stranami sporu dohodnuté v rámci Darovacej zmluvy žalovaný 1/ v dohodnutom termíne vykonal. Pre určité práce bola potrebná súčinnosť žalobcu, avšak žalobca odmietal akúkoľvek komunikáciu so žalovaným 1/ a to bol aj dôvod, prečo boli medzi nami nedorozumenia v riešení spoločných záležitostí. Kľúče od bytu žalobca mal, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia, že do bytu chodil a zisťoval, či práce boli prevedené. Obdržal kľúče od vchodových dverí, kľúče od bytu. Zdôraznil, že predmetom žaloby nebola náhrada škody, z dôvodu, že žalobca nemohol urobiť práce - podlahy, rozvody vody, sanitu v kúpeľni, a to z dôvodu, že nemal kľúč od vchodu a nemohol tak vykonávať práce. Súd sa zaoberal len dôvodmi uvedenými v žalobe. Žalobca bol vlastníkom bytu a mohol s bytom nakladať podľa vlastného uváženia, vrátane vstupu do nehnuteľnosti, žalovaný mu v tom žiadnym spôsobom nebránil. Žalobca však o užívanie bytu nemal záujem, sám žiadne investície do bytu nevykonal. Súhlasil s názorom súdu, že žalobca svoje tvrdenie o výške ušlého zisku až do skončenia dokazovania nepreukázal. Z darovacej zmluvy vyplýva, že predmetom daru bol holobyt, ktorý bez ďalších úprav nemohol byť ani užívaný na účely bývania. Predloženie nájomnej zmluvy zo dňa 6.9.2013 nie je dostatočným dôvodom na preukázanie skutočnosti, že výška uplatneného nároku vo výške 3.120 € z titulu ušlého zisku je dôvodná. Žalobca nesplnil povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci, svoje tvrdenia nepreukázal a neprdložil ani dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vo veci rozhodnúť a nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd správne zamietol žalobu.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2020, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený žalobcom nie je dôvodný.
12. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Súd prvej inštancie vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.
14. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľom.
15. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
16. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132 ods. 1 CSP) resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalobcu. Aj keď v odvolaní žalobcaa polemizuje s takýmto vyhodnotením dokazovania, odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobca relevantne nepreukázal že vyvinul snahu, resp. vykonal kroky vedúce k tomu, aby predmetný byt mohol prenajať v období, za ktoré sa domáha vyplatenia ušlého zisku, t.j. že mal záujemcov o nájom bytu nájomné a rozhodne nepreukázal výšku ušlého zisku uplatneného žalobou. Púhe tvrdenie uvedené v žalobe, že byt v Moldave nad Bodvou, chcel prenajať synovi bývajúcemu v Košiciach na sídlisku KVP nie je unesením dôkazného bremena, takisto ako predloženie jednej nájomnej zmluvy na byt v úplne inej lokalite a v inom stave. Žalobca v súvislosti so svojimi tvrdeniami nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na znenie ust. § 185 CSP, podľa ktorého súd bez návrhu žiadne dôkazy. Za takejto situácie nebolo úlohou súdu prvej inštancie z vlastného popudu nahrádzať procesnú nečinnosť žalobcu ako jednej zo sporových strán, ktorá viedla k tomu, že neuniesol svoje dôkazné bremeno.
18. Prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok vymedzených § 366 CSP, ktorých splnenie žalobca ani netvrdí ani nepreukazuje, preto na jeho námietky týkajúce sa toho, že nemal vedomosť o pochybnostich súdu, že byt chcel prenajať synovi, resp. že by bol doložil potvrdenia z realitnej kancelárie o výške nájmu (ktoré
doložil k odvolaniu) rozhodne nemožno prihliadať. Tieto námietky odvolateľa predstavujú oneskorené uplatnenie procesnej obrany, ktorá je v zmysle zákazu novôt v odvolacom konaní podľa §366 CSP neprípustná.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd stotožniac sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tieto neúspešnému žalobcovi nepatria a v konaní úspešnej žalovanej 2/ v odvolacom konaní žiadne preukázateľbé trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).