Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-23-2019.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľky - matky: K. S., rodená R., narodená XX. X. XXXX, bytom C. XX, XXXX T., O., prechodne bytom X. XX, XXX XX K. B., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., so sídlom Zámocká 1, 811 01 Bratislava, IČO: 51 263 467, a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté - otca: K. S., narodený XX. X. XXXX, bytom L. X/ XX, XXXX D.. G., O., štátne občianstvo Slovenskej republiky, a maloletého dieťaťa: L. S., narodená XX. XX. XXXX, bytom u matky, štátne občianstvo Slovenskej republiky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1, Senec, o zapretie otcovstva manžela matky, takto:
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že manžel navrhovateľky: K. S., narodený XX. X. XXXX, n i e j e otcom maloletej: L. S., narodená XX. XX. XXXX, zapísanej v knihe narodení C. E. D. O. - M. C. J., vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, pochádzajúcej z matky: K. S., rodená R., narodená XX. X. XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 2. 12. 2019, matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd určil, že jej manžel nie je otcom maloletého dieťaťa L. S., ktorá sa jej narodila dňa XX. XX. XXXX v O. a ktorého otcovstvo bolo určené na základe domnienky svedčiacej jej manželovi. S manželom K. S., nar. XX. X. XXXX, uzatvorila manželstvo dňa X. X. XXXX pred matričným úradom G.. V auguste 2013 manželia opustili spoločnú domácnosť a od septembra 2013 žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti s O. O.. Z tohto spolužitia sa dňa XX. XX. XXXX narodila maloletá L. S.. Od leta 2013 so svojím manželom neudržiava pohlavný styk ani sa bližšie nestretávajú, preto nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala iba s O. O., ktorý otcovstvo k maloletej L. uznáva.
2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté - otec maloletej sa k návrhu vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 18. 6. 2020, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, aby bol ako otec maloletej zapretý. Potvrdil, že s navrhovateľkou už 7 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, preto maloletá L., ktorá sa navrhovateľke narodila, nie je a ani nemôže byť jeho dcérou.
3. Súd vec prejednal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením k návrhu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky a otca maloletej, výsluchom svedka Róberta Raczka, predloženými listinnými dôkazmi, a to: sobášny list,
Znalecký posudok č. 14/2020 vypracovaný RNDr. Ivanom Lehockým, PhD., rodným listom maloletej a zistil nasledovný skutočný stav:
4. Navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté uzavreli manželstvo dňa X. X. XXXX v G., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. Do dnešného dňa manželstvo navrhovateľky a jej manžela trvá.
5. Maloletá L. S. sa narodila dňa XX. XX. XXXX, pričom jej narodenie je zapísané v knihe narodení C. D. - M. C. J. vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. V rodnom liste maloletej je ako matka uvedená K. S., rod. R., nar. XX. X. XXXX. Z dôvodu prvej zákonnej domnienky pre určenie otcovstva za otca dieťaťa bol zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa manžel navrhovateľky K. S., nar. XX. X. XXXX.
6. Navrhovateľka s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté od augusta 2013 nezdieľa spoločnú domácnosť, pričom od tejto doby spolu nežijú, nestretávajú sa ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka nadviazala známosť s O. O., s ktorým od septembra 2013 žije v spoločnej domácnosti až doposiaľ a výlučne s ktorým sa aj intímne stýkala. V čase kritickom pre splodenie maloletej sa stýkala výlučne s terajším partnerom a len tento môže byť biologickým otcom maloletej.
7. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že sa pridržiava písomného návrhu na zapretie otcovstva pričom zdôraznil, že domnelý otec nemôže byť skutočným otcom maloletej.
8. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu.
9. Z výsluchu muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté súd zistil, že súhlasí s návrhom na zapretie otcovstva.
10. Z výsluchu svedka O. O. súd zistil, že s navrhovateľkou sa spoznali prostredníctvom internetu, začali sa stretávať a od roku 2013 aj spolu bývať. Potvrdil, že s matkou maloletej sa pohlavne stýkal v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa a on sa považuje za otca dieťaťa.
11. V priebehu konania navrhovateľka predložila súdu znalecký posudok, ktorý si dala vyhotoviť na vlastné náklady. Znalecký posudok na analýzu DNA bol vyhotovený v priebehu konania znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Znalecký posudok predložila súdu ako dôkaz. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Ivanom Lehockým, PhD., zo dňa 31. 8. 2020 súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania, ľubovoľne vybraný muž z našej populácie, iný než O. O., nar. XX. X. XXXX, by bol ako biologický otec osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „L. S., nar. XX. XX. XXXX“, vylúčený s pravdepodobnosťou 99,99 999 %. Pravdepodobnosť otcovstva O. O. voči maloletej L. S. nemožno vylúčiť a pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,99 999 %. Pravdepodobnosť možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Znalecký posudok je u znalca zapísaný v denníku pod číslom XX/XXXX.
12. Kolízny opatrovník žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
13. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
14. Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
15. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
16. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
17. Podľa 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
18. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že za trvania manželstva navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, uzatvoreného dňa X. X. XXXX, sa navrhovateľke dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra L. S., zapísaná v knihe narodení C. D. - M. C. J. vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Potom v súlade s tzv. prvou domnienkou otcovstva, sa za otca dieťaťa podľa § 84 a § 85 ods. 1 Zákona o rodine považuje manžel matky, tzn. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Toto otcovstvo je možné podľa § 87 ods. 1 v spojení s § 88 ods. 2 Zákona o rodine zaprieť iba vtedy, ak je preukázané, že je vylúčené, aby manžel matky mohol byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť, že manžel matky (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté) nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa mal súd preukázanú, keď zistil, že v období rozhodnom pre počatie maloletej sa navrhovateľka s manželom intímne nestýkala, dlhodobo s ním nežila v spoločnej domácnosti a manželstvo bolo iba formálne. Navrhovateľka v rozhodnom čase žila v spoločnej domácnosti s O. O. až doposiaľ, ktorý uznal otcovstvo k maloletej ako aj skutočnosť, že žije s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté v čase kritickom pre splodenie dieťaťa - maloletej, intímne nestýkala, stýkala sa výlučne s terajším partnerom O. O., ktorého otcovstvo k maloletej bolo s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou potvrdené i znaleckým posudkom RNDr. Ivana Lehockého, PhD., č. XX/XXXX, čím je vylúčené, že otcom maloletej je manžel navrhovateľky.
19. Keďže v konaní bolo preukázané, že K. S., nar. XX. X. XXXX, manžel matky maloletej, ktorému svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva, nemôže byť biologickým otcom maloletej, nakoľko jeho otcovstvo je vylúčené, súd vyhovel návrhu na zapretie otcovstva muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté k maloletej L. S., nar. XX. XX. XXXX, z matky K. S., nar. XX. X. XXXX.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať od muža, ktorého otcovstvo malo byť zapreté, lebo bolo v záujme matky, ktorá podala návrh a hlavne vo vzťahu k záujmom maloletej, upraviť individuálne rodinnoprávne vzťahy. Navrhovateľka náhradu trov konania ani nežiadala priznať.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. m/ CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 CMP) Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. (§ 64 CMP)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.