Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12Co-239-2019.pdf
PDF · 105.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/239/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu F. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXXX/XX, C. C., právne zastúpeného JUDr. Filipom Vavrinčíkom, advokátom so sídlom Kmeťova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému N. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXXX/X, C. N., právne zastúpenému JUDr. Jakubom Bílekom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 17 831,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k 14C/77/2018-63 z 24. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, alebo „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 23. 06. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 831,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 04. 2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom (druhý výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 17 831,05 Eur s príslušenstvom, a to titulom uznania dlhu zo dňa 29. 01. 2018.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 517 ods. 1, 2, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a mal za preukázané, že uznanie dlhu uzavreté medzi stranami sporu dňa 29. 01. 2018 obsahovalo predpísané náležitosti vrátane písomnej formy podľa zákona. V prípade sporu, veriteľ nemusel dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku, pričom žalovaný ako dlžník, ktorý namietal existenciu dlhu alebo jeho zánik, napríklad splnením alebo inak, musel uvedenú skutočnosť preukázať, čo nebolo v prejednávanom prípade, a jeho tvrdenia považoval za účelové. V súvislosti s obranou žalovaného o nedoručení žaloby poukázal na upomínacie konanie, v ktorom mu bola doručovaná žaloba, ako aj návrh na pokračovanie v konaní, žalovaný sa na pojednávanie, na ktoré bol predvolaný nedostavil, preto bolo odročené. Overovanie skutočností, za ktorých bolo podpisované uznanie dlhu pred notárom, zakladalo skutočnosť, že podpis na uznaní patrí žalovanému, preto si bol vedomý toho, čo podpisoval. Žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania, argumentoval iba nedoručením žaloby, a tým, že pri uznaní dlhu boli prítomní viacerí, preto nerozumel, prečo je dlh splatný len voči nemu, pričom išlo o schodok vo vyúčtovaní na inventúre, z ktorého bol ochotný zaplatiť žalobcovi len škodu vo výške 3 000,- Eur spôsobenú pravdepodobne odcudzením peňaženky so získanou hotovosťou, uvedenú obranu nevzhliadol za dôvodnú. Zároveň žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v požadovanej výške.
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v súlade so zásadou úspechu v spore, preto žalobcovi plne úspešnému v spore priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Poukázal na nesplnenie procesných podmienok, ako aj nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež na inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, na nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a na nesprávne skutkové zistenia, pričom skutkový stav neobstojí vzhľadom na ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Jeho odvolacou námietkou bolo aj nesprávne právne posúdenie veci. Vyčítal prvoinštančnému súdu nevykonanie dostatočného šetrenia ohľadne jeho pobytu, pretože jediným úkonom bolo odovzdanie veci Obvodnému oddeleniu PZ Banská Bystrica, ktorý navštívil žalovaného v mieste jeho pobytu, pričom v danom čase sa nachádzal v zamestnaní, a preto nebol zastihnutý. Od roku 2015 je zamestnancom Mestskej polície Banská Bystrica, preto, ak by sa súd pokúsil doručiť zásielku prostredníctvom zamestnávateľa, bola by úspešne doručená. Okresný súd však lustráciu prostredníctvom Sociálnej poisťovne nevykonal. Z dôvodu nedoručenia žaloby ani ďalších poučení, napriek následnému prevzatiu predvolania na pojednávanie dňa 24. 06. 2019, ktorého sa zúčastnil, nemal vedomosť o skutočnostiach uvádzaných v žalobe, ani o svojich procesných právach. Poukázal na individuálny pracovný vzťah medzi stranami sporu, čo vyplývalo zo samotného uznania dlhu, v ktorom bolo uvedené, že vznikol pri plnení dohody o pracovnej činnosti, v ktorej vystupoval ako zamestnanec. Okresný súd sa však povahou strán sporu nezaoberal, nedoručil mu špecifické poučenie podľa § 318 CSP, a tým došlo k vážnemu porušeniu jeho procesných práv. Taktiež nevykonal žiadne dôkazy súvisiace s okolnosťami vzniku dlhu. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávny bol aj jeho postup pri hodnotení dôkazov, pretože sa nezaoberal podstatou veci, že dlh vznikol z pracovnoprávneho vzťahu, ktorá skutočnosť mala význam pre rozhodnutie a posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu. Zo samotného uznania dlhu vyplývajú skutočnosti zakladajúce jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú mal okresný súd prihliadať ex offo. Poukázal na dátum podpísania uznania dlhu dňa 29. 01. 2018, pričom ohľadne sumy 4 000,- Eur uvedenej v uznaní dlhu, predmetný dlh ešte neexistoval, preto nemohol uznať neexistujúci dlh. Taktiež mu nebolo zrejmé aká denná tržba mala byť, keď v zmysle inventúry podniku mal byť dlh dňa 29. 01. 2018 vo výške 11 831,05 Eur a on prácu vykonával len do dňa 06. 01. 2018. Za nezákonné považoval aj vyčíslenie nákladov vo výške 2 000,- Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože žiadne ustanovenie Zákonníka práce alebo OZ dané ustanovenie nepozná a inštitút obchodného práva stanovuje náklady paušálnou sumou vo výške 40,- Eur. Preto suma 2 000,- Eur je hrubo neprimeraná, žalobca pri jej stanovení obchádzal zákon a využil jeho neskúsenosť. Dôvodom podpisu uznania dlhu bola skutočnosť, že ho podpisovali všetci pracovníci, ktorí v stánku v danom čase predávali s tým, že žalobca sa vyjadril pred každým, kto dlh nepodpíše, že bude za schodok zodpovedný. Pri uznaní dlhu boli prítomní ďalší zamestnanci, ktorí mali podpísať rovnaké uznanie dlhu a žalobca ich zaviazal na spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť bez ohľadu na ich zavinenie, pričom následne si vybral zamestnanca, voči ktorému podá žalobu. Zároveň navrhol svedkov S. E., S. E., Z. T. a P. A.. Poukázal na zodpovednosť za schodok, ktorý je možné uplatniť len vtedy, pokiaľ zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú však on neuzatvoril a žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia § 182 až § 185 Zákonníka práce tým, že dohodu uzatváral podľa OZ a bez naplnenia zákonných podmienok. Odlišnosť od občianskoprávnej úpravy konštatuje aj judikatúra, podľa ktorej uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce nie je samotným zaväzovacím dôvodom, ale sa ním zakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania a právnym dôvodom daného záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca (rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/193/2017 zo dňa 23. 04. 2018. Mal za to, že uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom, uzatvoreným v rozpore s § 37 OZ, pretože jeho rozhodnutie nebolo slobodné, ale pod hrozbou, že bude za schodok zodpovedný sám, bez ohľadu na to, že tam predávali aj viaceré osoby. Pretože okresný súd neaplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce na zjavne pracovnoprávny vzťah a neskúmal, či žalobcovi skutočne škoda vznikla a či za ňu zodpovedá, považoval ho za nesprávny. Za predpokladu, že by išlo o novoty v odvolacom konaní poukázal na vedomosť o predmete konania až na pojednávaní,
na ktorom bolo rozhodnuté, pričom vzhľadom na nedoručenie žaloby nemohol objektívne namietať skutočnosti uvedené v odvolaní.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na sudcovskú koncentráciu konania a na možnosť žalovaného využiť prostriedky procesnej obrany v konaní na prvoinštančnom súde skôr, pričom ich nevyužil, pasivitou žalovaného došlo k prieťahom v konaní, a to nielen v rámci upomínacieho konania, ale aj na všeobecnom súde. Odvolanie žalovaného sa vo viacerých bodoch neopiera o žiadne relevantné skutočnosti a predstavuje len jeho tvrdenia, ktoré sú v hrubom rozpore so skutočnosťou. Poukázal na vykonanie všetkých procesných úkonov na zistenie riadneho priebehu konania okresným súdom, ktorý vykonal všetky dôkazy stranami sporu navrhnuté a vysporiadal sa so všetkými relevantnými tvrdeniami. Žalovaný nepreberal listové zásielky adresované mu súdom, čoho dôkazom sú viaceré listinné dôkazy. Bol súdom vyzvaný na uplatnenie svojich práv na obhajobu a navrhnutie všetkých dôkazov, preto je odvolacia námietka žalovaného o nevyužití všetkých jeho práv neopodstatnená. Žalovaný sa dostavil na pojednávanie, preto musel mať vedomosť o vedení súdneho konania a mal sa právo oboznámiť so spisovým materiálom, pričom predvolanie na pojednávanie si prevzal, preto mal vedomosť o vedení súdneho sporu. Poukázal na uznanie dlhu ako záväzný právny dokument, podpísaný pred notárom, preukazujúci existenciu dlhu žalovaného voči nemu. Možnosť spochybňovať predmetné uznanie a preukázať tvrdenia mal žalovaný pred súdom prvej inštancie pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Nesúhlasil s vykonaním dôkazov navrhnutými v odvolaní, a to výsluchom svedkov, ktoré dôkazné prostriedky mal žalovaný navrhnúť v konaní pred prvoinštančným súdom pred skončením dokazovania, pričom ich vykonaním by došlo k zásahu do zákonnej koncentrácie konania. Daný postup by mal tiež za následok zásah do zásady hospodárnosti konania, preto s navrhnutými dôkazmi nesúhlasil ani s aplikovaním ust. § 366 CSP, pretože žalovaný bol o pojednávaní riadne upovedomený, neprevzatie žaloby neznamená nevedomosť žalovaného o nej a nemožnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, kde nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Tvrdenia žalovaného o povinnosti plniť záväzok aj ďalšími osobami vyhodnotil ako nelogické, pretože uznaním dlhu sa zaviazal žalovaný samostatne splniť svoj záväzok bez účasti tretích osôb. Danú argumentáciu považoval za zmätočnú, neopierajúcu sa o žiadne skutkové ani právne relevantné dôkazy.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu naďalej poukázal na povahu predmetu sporu, a to individuálny pracovnoprávny spor a jeho postavenie ako zamestnanca, teda slabšej strany sporu, pričom procesnoprávny vzťah vylučuje uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Nemal záujem sa vyhýbať súdnemu sporu, ale z dôvodu nedostatočného šetrenia jeho pobytu, resp. zamestnania mu neboli listiny zo strany súdu doručené, okrem predvolania na pojednávanie. Podpis uznania dlhu pred notárom nemôže rehabilitovať obchádzanie Zákonníka práce a nezakladá nevyvrátiteľnú prezumpciu jeho platnosti, pretože notár neskúma obsah dokumentu, ani reálnosť existencie dlhu, len osvedčuje podpis osoby. Mal za to, že uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom a práve poukaz žalobcu na § 558 OZ predstavuje obchádzanie pracovnoprávnych predpisov. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, keď nezohľadnil povahu sporu a tým, že dostatočne nebránil svoje práva, to nezakladá dôvod, pre ktorý mal žalobe vyhovieť, nakoľko má podľa § 319 CSP vyhľadávaciu povinnosť a ustanovenia hmotného práva uplatňovať na spory bez ohľadu na návrhy a tvrdenia strán sporu.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť. Opätovne sa pridržiaval predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 CSP, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.
12. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 17 831,05 Eur s príslušenstvom, a to z titulu uznania dlhu žalovaným zo dňa 29. 01. 2018, ktorým žalobca evidoval voči žalovanému predmetný dlh ako rozdiel medzi inventarizáciou skladových zásob a tržbou na predajnom mieste, kde žalovaný pracoval počas obdobia od 06. 12. 2017 do 06. 01. 2018 (článok Ia. uznania dlhu). Podľa článku Ia., bod 2. uznania dlhu bola výška dlhu odvodená od účtovnej závierky, ktorej predchádzala celková inventúra, pričom bol zistený rozdiel vo výške 300 000,- CZK (v prepočte podľa aktuálneho kurzu k 29. 01. 2018 NBS vo výške 11 831,05 Eur, kurz Eur voči CZK: 1,- Eur = 25,357 CZK), ďalej dlh vo výške 4 000,- Eur, ktorý predstavoval neodvedenú dennú tržbu zamestnancom - žalovaným dňa 31. 01. 2018 a dlh vo výške 2 000,- Eur vzniknutý ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalovaný - ako dlžník uznal predmetný dlh podľa § 588 OZ. Ďalej podľa článku II. uznania dlhu tento vznikol v centre Prahy v stánku s predajom občerstvenia, ktorého vlastníkom bol žalobca, pričom žalovaný v ňom pracoval podľa platne uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. Predmetný záväzok sa žalovaný podľa článku II. uznania zaviazal splatiť najneskôr do 31. 03. 2018.
14. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovení § 588 OZ, pričom z obsahu samotného uznania dlhu vyplýva, že išlo o dlh vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce (ďalej len ,,Zákonník práce“), ktoré ustanovenia prvoinštančný súd na prejednávanú vec neaplikoval a ani ju v zmysle daných ustanovení neposudzoval.
15. Odvolací súd poukazuje na nesprávne závery prvoinštančného súdu, ktorý aplikoval OZ a nie Zákonník práce a bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, napriek skutočnostiam zistených z listinných dôkazov, ale aj z výpovede žalovaného, mal preukázané, že išlo o schodok pri vyúčtovaní na inventúre.
16. Nová právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Odôvodnenosť daného postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektov práv.
17. CSP v druhej hlave obsahuje ustanovenia sporov s ochranou slabšej strany a v tretom oddiele § 316 až § 323 upravuje individuálne pracovnoprávne spory.
18. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz: na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
19. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha individuálneho pracovnoprávneho sporu a postavenie zamestnanca ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučuje uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.
20. Prvoinštančný súd však v zmysle procesnoprávnej úpravy nepostupoval, nevysporiadal sa s otázkou, že ide o individuálny pracovnoprávny vzťah a v uvedenom smere nepostupoval, vec nesprávne posúdil a náležite nezistil ani skutkový stav veci pre dôvodnosť nároku žalobcu. Už zo samotného uznania dlhu mu muselo byť známe, že išlo o nárok z pracovnoprávneho vzťahu. Aj z výpovede žalovaného muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že ide o nárok podľa Zákonníka práce, pretože v uznaní išlo o sumu vzniknutú titulom schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až § 185 Zákonníka práce) a taktiež z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom na základe dohody o pracovnej činnosti. Žalovaný pritom nesúhlasil s podanou žalobou,
nebol si vedomý zavinenia na vzniknutom schodku a uvádzal prítomnosť viacerých zamestnancov, s ktorými tvrdeniami sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal.
21. Z predmetného uznania dlhu pritom nepochybne vyplývajú pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu v požadovanej výške, keď išlo o neodvedenie dennej tržby zamestnancom vo výške 4 000,- Eur ku dňu 31. 01. 2018, pričom uznanie dlhu bolo podpísané stranami sporu dňa 29. 01. 2018, a rovnako je pochybný aj nárok žalobcu na uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 000,- Eur, ktorý nebol žiadnym spôsobom preukázaný, či zdôvodnený, či už uznaním dlhu alebo počas sporu. Rovnako dáva odvolací súd do pozornosti, že dlh špecifikovaný v článku Ia. uznania dlhu mal vzniknúť ako rozdiel medzi inventarizáciou skladových zásob a tržbou na predajnom mieste žalobcu, kde žalovaný pracoval, avšak v období od 06. 12. 2017 do 06. 01. 2018. V prípade zodpovednosti zamestnanca za schodok vyžaduje zákonná úprava Zákonníka práce uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd nezaoberal, nebola stranami sporu predložená ani tvrdená.
22. Preto odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie bola dôvodná.
23. Pokiaľ išlo o ďalšie odvolacie námietky žalovaného o nesprávnom poučení, porušení práva na spravodlivý proces, či inú vadu konania, tieto námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné, pretože podľa obsahu spisu žalovaný si sám zmaril prevzatie žaloby ako aj príslušného poučenia (č. l. 16 spisu), keď si neprevzal zásielku na adrese bydliska, pričom nespochybňoval, že má inú adresu bydliska alebo inú adresu, na ktorej sa zdržiava. Zásielku si neprevzal, a táto sa vrátila súdu prvej inštancie ako nedoručená, pretože si ju neprevzal v odbernej lehote, toho dôkazom je doručenka do vlastných rúk, na č. l. 33 spisu. V uvedenej veci bolo právne nepodstatné, že žalovanému nebola zásielka doručená na adresu zamestnávateľa nezisťovaného súdom prvej inštancie v upomínacom konaní, ani tvrdenie, že v čase doručovania zásielky cestou polície sa mal nachádzať v zamestnaní, čo bolo dôvodom jeho nezastihnutia. Dôkazom toho, že žalovaný nepreberal zásielky, je aj opätovne doručovaná výzva so žalobou prílohami a poučením zo dňa 06. 11. 2018, ktoré listiny si opätovne neprevzal od poštového doručovateľa (viď informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č. l. 36 spisu). Napriek uvedenému sa však žalovaný na druhé pojednávanie vytýčené vo veci, nakoľko prvé pojednávanie bolo zmarené, a to ospravedlnením sa žalobcu, dostavil, vo veci bol vypočutý, avšak pokiaľ ide o jeho obranu o nemožnosti sa oboznámiť so žalobou ani s poučením, táto námietka nebola vzhliadnutá odvolacím súdom ako dôvodná z uvedených dôvodov.
24. Preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
25. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa oboznámiť s obsahom uznania dlhu, vec posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, zistiť v akom období trval pracovnoprávny vzťah žalovaného u žalobcu, na základe akej dohody o pracovnej činnosti, či mal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a či v rozhodnom období, za ktoré mal vzniknúť schodok pracovali u žalobcu aj ďalší zamestnanci s uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti alebo nie, dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca. Povinnosťou súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o merito veci, bude teda aplikovať na prejednávanú vec správny právny predpis, t. j. Zákonník práce a zo skutkových záverov vyvodiť správny právny záver. Náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu, ktorým je vznik schodku na zverených hodnotách počas pracovného pomeru zamestnanca - žalovaného v období od 06. 12. 2017 do 06. 01. 2018, event. škoda na základe všeobecnej zodpovednosti zamestnanca (§ 179 až § 181 Zákonníka práce). Rovnako bude potrebné posúdiť aj dôvodnosť časti dlhu ohľadne neodvedenej dennej tržby žalovaným vo výške 4 000,- Eur dňa 31. 01. 2018, keď ako bolo uvedené a vyplýva to aj z uznania dlhu, že pracovný pomer žalovaného mal trvať do 06. 01. 2018, čo dôvodne vyvoláva pochybnosti o opodstatnenosti predmetného nároku žalobcu. Taktiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2 000,- Eur prvoinštančný súd náležite posúdi a pri rozhodovaní sa vysporiada so všetkými relevantnými argumentmi strán sporu, najmä s obranou žalovaného, ale aj s ďalšími podstatnými tvrdeniami, a náležite posúdi dôvodnosť nároku žalobcu, ktorý z doposiaľ zistených dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, nevyplýva byť opodstatnený v požadovanej výške. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd riadne odôvodní, a to aj ohľadne výroku o trovách tak, aby spĺňal náležitosti rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP.
26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
27. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).