Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-27-2019.pdf
PDF · 150.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne : A. T., W.. XX.XX.XXXX, Q. XX/XXX, XXX XX Y., zastúpenej : JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému : s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:46 806 491, zastúpenému : Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. G. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.02.2019 domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. G. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č.G. (ďalej len „zmluva o úvere“) a v ten istý deň aj kúpnu zmluvu s predávajúcim - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., predmetom ktorej bol predaj automobilu U. M. zo strany predávajúceho žalobkyni ako kupujúcemu. Tvrdila, že z kúpnej zmluvy vyplýva, že na účely financovania kúpy automobilu mal byť použitý úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere, ktorý mal ale pokryť len časť nákladov na financovanie kúpy automobilu, konkrétne v kúpnej zmluve sa uvádza suma 8.164,40 eur. Táto suma sa mala poskytnúť na základe zmluvy o úvere vo forme úveru a mala tvoriť doplatok kúpnej ceny automobilu, ktorá v kúpnej zmluve bola uvedená sumou 10.579,-eur s tým, že časť vo výške 2.414,60 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť vo výške 8.164,40 eur bola pokrytá úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere. Poskytnutý úver mala žalobkyňa splatiť 96 mesačnými splátkami vo výške 186,03 eur, čo predstavuje celkovú čiastku k zaplateniu 17.858,88 eur. Podľa žalobkyne zmluva má viaceré nedostatky, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Konkrétne je podľa nej nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru, nakoľko kúpna zmluva obsahovala jasný a určitý prejav vôle žalobkyne získať úver v konkrétnej výške 8.164,40 eur, avšak v zmluve o úvere je uvedená iná výška úveru, suma 9.658,40 eur. Teda žalovaný jednostranne vo formulárovej zmluve o úvere určil výšku úveru 9.658,40 eur, hoci kúpna zmluva a zmluva o úvere uzavreté v ten istý deň pri tom istom rokovaní sú od seba vzájomne závislé a reálne na doplatok kúpnej ceny automobilu poskytnutá bola len suma úveru 8.164,40 eur. Nesprávny údaj o výške úveru má podľa žalobkyne za následok aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, lebo pre výpočet
RPMN sú dôležité vstupné parametre a pri skutočnej výške úveru 8.164,40 eur a celkovo splatnej sume 17.858,88 eur predstavuje RPMN 25,44 % a nie 19 % ako je uvedené v zmluve. Podľa žalobkyne nie je v zmluve uvedená ani náležitosť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, lebo ten musí byť uvedený presnou dátumovou špecifikáciou ktorú nemožno nahradiť apelovaním na aktivitu spotrebiteľa vedúcu k matematickým operáciám na určenie tohto údaja z iných v zmluve uvedených údajov. Zmluva podľa žalobkyne postráda aj náležitosť „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov“ pri posúdení ktorej je nutné vychádzať zo znenia slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže tento vnútroštátny zákon nad rámec príslušnej smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Praktický význam podanej žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že po jej vyhovení bude disponovať jasnou informáciou o rozsahu svojho záväzku a k ďalším nedôvodným úhradám nad rámec sumy 8.164,40 eur z jej strany v prospech žalovaného nedôjde, pričom poukázala na § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila Zmluvu o úvere a Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných žalovaným, kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2016, príjmový pokladničný doklad T. na sumu 2.414,60 eur a výpis žalovaného z obchodného registra.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobkyne o absencii zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K poukazu žalobkyne na rozpor vo výške kúpnej ceny v zmluvnej dokumentácii uviedol, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, lebo tento vznikol na základe zmluvy o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na obstaranie vozidla vo výške 9.658,40 eur. Žalovaný uviedol, že nevyvracia skutočnosť, že výška kúpnej ceny je v zmluve o úvere a kúpnej zmluve určená rozdielne, avšak tvrdil, že na uvedené nemal on žiaden vplyv, nakoľko nie je zmluvnou stranou kúpnej zmluvy a jeho povinnosťou bolo poskytnúť úver vo výške podľa zmluvy o úvere, teda vo výške 9.658,40 eur a povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť túto sumu spolu s dojednaným úrokom. Tvrdil, že on od počiatku disponoval informáciou, že kúpna cena vozidla je 12.073,- eur, čo je uvedené aj v žiadosti žalobkyne o úver a potvrdzuje to aj tlačivo - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.06.2016, ktoré žalobkyňa tiež podpísala. Žalobkyňa sa preto nemôže z dôvodu rozdielne uvedenej kúpnej ceny domáhať bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, lebo celková výška úveru bola 9.658,40 eur a žalobkyňa nie je povinná vrátiť kúpnu cenu vozidla na základe kúpnej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou žalovaný nebol, ale úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere. Aj RPMN je preto podľa žalovaného uvedená správe, lebo vychádza z dohodnutej výšky úveru 9.658,40 eur. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalovaný poukázal na to, že neoddeliteľnou prílohou zmluvy bol Splátkový kalendár zo dňa 08.06.2016 ktorý jasným a prehľadným spôsobom uvádza výšku a termíny splátok i dátum poslednej splátky, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k rozčleneniu splátok sú podľa žalovaného právne názory žalobkyne prekonané napr. rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove sp.zn.11Co//39/2016 alebo Najvyššieho súdu SR, napr.3Cdo/146/2017. Žaloba je podľa žalovaného navyše predčasne podaná, lebo zmluva o úvere je stále aktívna, ňou založený zmluvný vzťah stále prebieha, žalobkyňa úver pravidelne spláca, do podania žaloby nijako ho nekontaktovala iba rovno podala žalobu, čím len využíva, ba priam zneužíva svoje postavenie spotrebiteľa aby si nemusela plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a pripojil okrem už žalobkyňou predložených listín aj potvrdenie o poskytnutí úveru, žiadosť o úver a štandardné európske informácie a splátkový kalendár.
5. Žalobkyňa v replike trvala na žalobe, poukázala na vzájomnú závislosť kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere, keď bez uzatvorenia zmluvy o úvere nedošlo by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za daných podmienok. S poukazom na viaceré súdne rozhodnutia trvala na tom, že celková výška spotrebiteľského úveru je uvedená nesprávne, lebo úver bol poskytnutý na úhradu doplatku kúpnej ceny vozidla, zmluva o úvere nepočíta s financovaním iného predmetu financovania než kúpnej ceny vozidla, ktorú kúpna zmluva určuje jasne vo výške 10.579,-eur. Keďže žalobkyňa mala záujem financovať výlučne kúpu automobilu, je vylúčené aby akékoľvek ďalšie položky nad rámec doplatku kúpnej ceny automobilu tvorili súčasť poskytnutého úveru, lebo tie po správnosti mali byť súčasťou odplaty. Poukázala v tejto súvislosti aj na znenie bodu 1.1 Všeobecných podmienok žalovaného, ktorý priamo uvádza, že účelom úveru je zaplatenie kúpnej ceny vozidla podľa údajov kúpnej zmluvy. Trvala na nesprávne uvedenej RPMN a k poukazu žalovaného na splátkový kalendár uviedla, že nesúhlasí s tým, že by vyjadrením náležitosti termín konečnej splatnosti mohlo byť uvedenie splatnosti poslednej splátky v splátkovom
kalendári, lebo s požiadavkou zrozumiteľnosti a presnosti uvádzania náležitostí zmluvy sa spája aj neprípustnosť toho, aby žalobkyňa musela jednotlivé náležitosti doslova hľadať na viacerých miestach zmluvnej dokumentácie. Tvrdila, že žalobu podala realizujúc svoje právo na súdnu ochranu vzhľadom na nedostatky v zmluve, ktorú vyhotovil žalovaný.
6. Žalovaný v duplike trval na nedôvodnosti žaloby. Nerozporoval, že zmluva o úvere a kúpna zmluva sú zmluvami od seba vzájomne závislými, opäť však zdôraznil, že nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy. Zo všetkých predložených dôkazov je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa si bola vedomá, že úverom žalovaný financoval obstaranie vozidla, so všetkými podmienkami mala možnosť sa oboznámiť. Pre neho ako veriteľa zo zmluvy o úvere je rozhodujúcim prejav vôle žalobkyne získať úver uvedený v žiadosti o úver a rozhodujúcou je zmluva o úvere a nie kúpna zmluva. Zmluva podľa neho spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto nemôže ísť o bezúročný a bezpoplatkový úver.
7. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení zo dňa 07.07.2020 poukázala na to, že z poverenia žalovaného úver so žalobkyňou dojednával predávajúci AUTOCENTRUM AAA Auto, a.s. za ktorého konanie žalovaný zodpovedá, pričom jeho povinnosťou bolo postupovať s odbornou starostlivosťou a rešpektovať prejavenú vôľu v kúpnej zmluve. Nad rámec pôvodnej argumentácie uviedla, že žalovaný nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalobkyne splácať úver, čo takisto vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Poukázala na rozsudky súdov, ktoré podľa nej preukazujú nekalé praktiky totožného predávajúceho a čestné prehlásenia spotrebiteľov, ktorí financovali kúpu automobilu u podnikateľskej skupiny AAA Auto cez úver. Poukázala na to, že vo faktúre na ktorú sa žalovaný odvolal pri určení výšky úveru sú fiktívne doplnkové služby ktoré žalobkyni neboli poskytnuté, napr. doplnkový zákaznícky servis a podobne.
8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na žalobe. Tvrdila, že neexistuje žiadne písomné dojednanie, ktoré by odôvodňovalo navýšenie úveru tak, ako to žalovaný učinil prostredníctvom svojho sprostredkovateľa, pričom žalobkyňa ak chcela automobil, musela podpísať vopred pripravený súbor listín tak ako jej bol predložený. Postupom žalovaného, vychádzajúc aj z predloženej faktúry sa podľa nej do kapitoly úveru istina dostali aj náklady spojené s úverom čo je neprípustné, pričom žalovaný reagujúc na judikatúru len premenoval niektoré položky a služby, hoci ich bezobsažnosť sa nezmenila.
9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na nesúhlasnom stanovisku k žalobe. Uviedol, že pri vyplňovaní žiadosti o úver vychádzal z daňového dokladu - faktúry od dodávateľa v ktorej sa nachádza podrobný rozpis položiek, teda automobil a následne doplnkové služby o ktorých bola žalobkyňa plne informovaná, preto nerozumie, prečo už vtedy nevyjadrila svoj nesúhlas. K námietke o tom, že pri skúmaní bonity nepostupovalo sa s odbornou starostlivosťou žalovaný uviedol, že toto odmieta, odvolal sa na listiny z ktorých podľa neho vyplýva, že bonita sa riadne skúmala. Následne predložil listiny k posúdeniu bonity.
10. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 18.12.2020, ktoré v súlade s ust. § 180 CSP vykonal v neprítomnosti právnych zástupcov žalobkyne a žalovaného, nakoľko tí boli na toto pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali toto pojednávanie odročiť, teda nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami. Súd vykonal v spore všetky dôkazy, ktoré strany navrhli a na ktorých trvali, žiaden návrh na vykonanie dokazovania nebol zamietnutý, pričom vykonanie žiadneho z dôkazov nebolo namietané. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
12. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 08.06.2016 žalobkyňa uzatvorila dve zmluvy, a to kúpnu zmluvu s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. predmetom ktorej bol predaj v nej špecifikovaného automobilu (U. M.) vrátane jeho súčastí a príslušenstva a Zmluvu o úvere so žalovaným ako veriteľom. V kúpnej zmluve (čl. 22 spisu) obsiahnutej na tlačive spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO je uvedené, že kúpna cena kupovaného automobilu U. M. bola dohodnutá vo výške 10.579,-eur vrátane DPH s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 2.414,60 eur kupujúci zaplatí predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 8.164,40 eur
bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere Č..XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou s Autoleasing SK, s.r.o. (tu žalovaný) na bankový účet predávajúceho najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že za predávajúceho pri jej uzavretí konal so žalobkyňou zamestnanec L. V..
13. Zo zmluvy o úvere č.G. súd zistil, že žalovaný ako veriteľ bol pri jej uzavretí zastúpený na základe plnej moci spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. za ktorú konala takisto L. V., ktorej podpis je aj na príjmovom pokladničnom doklade (čl. 23 spisu) potvrdzujúcom, že žalobkyňa v hotovosti uhradila v deň uzavretia zmlúv sumu 2.414,60 eur. Predmetom úverovej zmluvy bolo podľa jej článku 1 poskytnutie úveru na obstaranie predmetu financovania - motorového vozidla U. M. K. H. Z. J. (A7). V úverovej zmluve je ako kúpna cena vozidla uvedená suma 12.073,-eur s tým, že časť kúpnej ceny uhradenej klientom predajcovi je 2.414,60 eur. Ako druh spotrebiteľského úveru je v zmluve uvedené, že išlo o účelovo viazaný spotrebiteľský úver v celkovej výške 9.658,40 eur s tým, že celá táto suma použitá bola na úhradu vozidla, keďže ako náklady spojené s poskytnutím úveru je tam uvedená suma 0 eur. Úver žalobkyňa zaviazala sa splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 186,03 eura. Celková čiastka, ktorú mala podľa zmluvy žalobkyňa splatiť bola v zmluve vyčíslená sumou 17.858,88 eura, pri odplate vo výške 17,24 %. Ako hodnota RPMN je v časti zmluvy označenej ako „Platobné podmienky“ uvedená hodnota 19 % s tým, že predpokladom pre stanovenie jej výšky bola doba trvania úverovej zmluvy a celková výška úveru uvedená v úverovej zmluve ako aj výška a počet splátok podľa splátkového kalendára. Je tam tiež uvedená výška výpožičnej úrokovej miery 17,233157 % p.a. a priemerná hodnota RPMN 10,53 %. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy.
14. Podľa čl. III zmluvy- spoločné a záverečné ustanovenia práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy sa riadia Podmienkami, ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom v rámci príloh zmluvy uvedené sú Splátkový kalendár, ktorý klient dostane pri prevzatí vozidla od predávajúceho a Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s.r.o. Podľa bodu 1.2 týchto Všeobecných obchodných podmienok úverová zmluva sa uzatvára na formulári spoločnosti, pričom spôsob uzavretia úverovej zmluvy a čerpanie úveru sú uvedené v bode 1.1 týchto Všeobecných obchodných podmienok tak, že „Za podmienok stanovených v úverovej zmluve a v týchto Podmienkach sa Spoločnosť zaväzuje poskytnúť Klientovi úver vo výške uvedenej v Úverovej zmluve. Úver je podľa znenia Úverovej zmluvy poskytnutý na jeden alebo viac z nasledujúcich účelov: a) zaplatenie kúpnej ceny vozidla alebo časti kúpnej ceny vozidla podľa údajov kúpnej zmluvy uzavretej medzi klientom ako kupujúcim a predajcom ako predávajúcim, ako je predajca bližšie špecifikovaný v úverovej zmluve, b) zaplatenie kúpnej ceny hnuteľnej veci alebo hnuteľných vecí odlišných od vozidla, ktorých špecifikácia je uvedená v úverovej zmluve (ďalej len „doplnok k vozidlu“) a to podľa údajov kúpnej zmluvy uzavretej medzi klientom ako kupujúcim a predajcom ako predávajúcim.“
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, nebolo medzi stranami sporné, že pre posúdenie náležitostí zmluvy potrebné bolo vychádzať z ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobkyni podľa zmluvy (viď jej článok I) poskytnutý bol účelovo viazaný spotrebiteľský úver. Súd na vec aplikoval aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a tiež ustanovenia verejnoprávneho predpisu obsahujúceho kogentné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami ( 08.06.2016) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>.
22. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 08.06.2016 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia.
23. Podľa § 15 ods.1 a 2 ZoSÚ Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok, a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b) veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo 2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
24. Žalobkyňa v žalobe svoj právny názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založila na tom, že v zmluve neboli správne uvedené náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f/, g/, k/ a l/ v spojení s § 11 ods.1 zákona. Neskôr v konaní tvrdila, že je tu aj ďalší dôvod pre sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vzhľadom na § 11 ods.2 a § 7 ods.1 ZoSÚ, a to hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
25. Ako správne žalobkyňa uviedla, vo vzťahu k predmetu tohto konania a v ňom požadovanému určeniu stačilo pre vyhovenie žalobe zistenie o absencii čo i len jednej z uvedených náležitostí. Súd uvádza, že po zistení, že je plne dôvodné tvrdenie žalobkyne o nesprávne uvedených zákonných náležitostiach- celková výška spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. g) zákona) a ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods.2 písm. k zákona) považoval pre účely tohto konania a rozhodnutia o žalobe žalobkyne za zbytočné a nehospodárne venovať sa skúmaniu ďalších vytýkaných nedostatkov. A to preto, lebo je zrejmé, že pri nesprávne uvedenej výške úveru je automaticky nesprávna aj výška a členenie splátky alebo termín konečnej splatnosti, lebo ak je úver
bezúročný a bezpoplatkový pre nesprávne uvedenú výšku úveru, potom spotrebiteľ vrátiť mal menej a platiť mal buď nižšiu mesačnú splátku (očistenú o úrok) alebo menej splátok (ak by plnil v dojednanej výške splátok, tak potom bezúročný úver, teda len jeho istinu splatil by podstatne skôr ako predpokladala zmluva, čo automaticky robí nesprávnym údaj o termíne konečnej splatnosti). Bolo po takom zistení pre účely tohto konania nadbytočné zaoberať sa aj posúdením náležitého skúmania bonity spotrebiteľa, lebo či táto bola alebo nebola náležite skúmaná, nič to nemení na tom a nie je spôsobilé zhojiť to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov pre nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru, RPMN a celkovo splatnú sumu.
26. Správne žalobkyňa poukázala na súvislosť údaja o celkovej výške úveru v úverovej zmluve a kúpnej zmluve. V okolnostiach tu súdenej veci nemožno tieto zmluvy a údaje oddeliť tak, ako sa to snažil vo svojej argumentácii predostrieť žalovaný. Keďže v kúpnej zmluve je priamo, výslovne a nepochybne uvedené, že dohodnutá kúpna cena za automobil je 10.579,-eur vrátane DPH s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 2.414,60 eur kupujúci zaplatí v hotovosti predávajúcemu pri podpise zmluvy a zvyšok vo výške 8.164,40 eur bude predávajúcemu zaplatený prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom následne v tejto úverovej zmluve (ktorá v kúpnej zmluve už bola identifikovaná aj priamo svojim číslom) je uvedená iná kúpna cena vozidla ( 12.073,-eur), iná výška úveru (9.658,40 eur) a pri súčasnom uvedení, že náklady spojené s poskytnutím úveru sú 0,-eur, potom niet pochýb, že uvedená výška úveru v úverovej zmluve nezodpovedá skutočnosti, je zavádzajúca a je vyjadrená v rozpore s tým, ako podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má byť vyjadrená a preto spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že nebola upozornená na to, že sa bude úverom financovať aj niečo iné ako auto, vôbec nevedela, že by jej mala byť poskytnutá alebo sľúbená nejaká služba za ktorú by mala platiť.
27. Žalovaný sám potvrdil, že zmluva o úvere a kúpna zmluva sú od seba závislými a tiež to, že výška kúpnej ceny v zmluve o úvere a kúpnej zmluve je určená rozdielne, avšak podľa neho to nie je významné vo vzťahu k náležitosti celková výška spotrebiteľského úveru, lebo on nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy a on poskytoval výšku úveru uvedenú v žiadosti o úver a zmluve o úvere. Neobstojí odvolanie sa žalovaného na výšku úveru uvedenú v žiadosti o úver, lebo sám na pojednávaní dňa 04.09.2020 potvrdil (viď zápisnica z pojednávania, čl.256 spisu), že údaj o výške úveru do žiadosti o poskytnutie úveru vypisoval on, nie žalobkyňa, pričom vychádzal z daňového dokladu - faktúry od predávajúceho AUTOCENTUM AAA AUTO v ktorej sa nachádzal podrobný rozpis položiek, teda auto a doplnkové služby. Z faktúry číslo S. (čl. 263 spisu) na ktorú sa žalovaný odvolával vyplýva, že rozdiel medzi kúpnou cenou auta uvedenou v kúpnej zmluve (10.579,-eur) a kúpnou cenou auta uvedenou v úverovej zmluve (12.073,-eur) vznikol tak, že do kúpnej ceny na základe faktúry boli dodatočne započítané aj ďalšie položky, medzi nimi aj „doplnkový zákaznícky servis“ v cene 350,-eur či „Carlife Garancia 1- hviezda v sume 520,-eur“.
28. Po odpočítaní sumy 2.414,60 eur, ktorú skutočne a reálne žalobkyňa zaplatila predávajúcemu v hotovosti od „kúpnej ceny“ uvedenej v úverovej zmluve tak veriteľ dospel k „výške úveru“ 9.658,40 eur (12.073 - 2.414,60 eur). Je tak absolútne zrejmé, že do údaja o celkovej výške úveru boli zahrnuté sumy, ktoré boli účtované na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré neboli spotrebiteľovi (žalobkyni) reálne vyplatené, hoci súčasne v zmluve veriteľ uviedol, že náklady spojené s poskytnutím úveru sú 0,-eur, čím bol porušený zákon.
29. Z hľadiska posúdenia, či je v zmluve správne vyjadrená a uvedená zákonná náležitosť - celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a či nedošlo ku klamaniu spotrebiteľa o cene vo vzťahu k zákonu č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú úplne irelevantné tvrdenia žalovaného, že vychádzal z faktúry a že reálne poskytol na účet predávajúceho sumu 9.658,40 eur (viď aj potvrdenie o platbe na čl.56 spisu), lebo z kúpnej zmluvy vyplýva, že reálna hodnota plnenia pre žalobkyňu bola len 8.164,40 eur (doplatok reálnej kúpnej ceny auta) a zvyšok predstavovali poplatky, či provízia predávajúceho, ktoré nesmú byť súčasťou údaja o výške úveru. Je logické, že predávajúci ako subjekt sledujúci v rámci podnikateľskej činnosti dosiahnutie zisku očakáva províziu v súvislosti s predajom, avšak je neprípustné odmenu predávajúceho, či náklady veriteľa spojené s úverom započítať do výšky poskytnutého úveru. Nakoľko tu sa tak stalo, lebo ako výška úveru je v zmluve uvedená suma 9.658,40 eur, hoci v skutočnosti spotrebiteľ dostáva od veriteľa na kúpu toho, čo jediné je v jeho záujme (tu kúpa auta) reálne sumu len 8.164,40 eur, potom je v zmluve údaj o výške úveru uvedený nesprávne, čo samo o sebe má za následok, že jedná sa bez ďalšieho o
bezúročný a bezpoplatkový úver, keďže pre taký záver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch postačuje absencia aj len jednej zo zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj nesprávne alebo zavádzajúce uvedenie niektorej z tých náležitostí, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má rovnaké následky ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec.
30. Podľa § 2 písm. g/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
31. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že reálne žalobkyni poskytnutá bola len suma úveru vo výške 8.164,40 eur (doplatok kúpnej ceny auta). Uvedená peňažná suma mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Náklady ako poplatok za doplnkový zákaznícky servis (tu vo výške až 350,-eur) či akási Carlife garancia, sú obdobou poplatku, odmeny za poskytnutie úveru a už z logiky veci nie sú skutočným plnením v prospech a v záujme dlžníka, ale v prospech a v záujme veriteľa, preto podľa názoru súdu nemožno ich poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, avšak v žiadnom prípade nie do výšky úveru. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície výšky spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona. K tomu podporne pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona. Súd v tejto súvislosti, pokiaľ ide o právne posúdenie klamlivého konania vo vzťahu k výške úveru, cene služby a k spôsobu jej výpočtu poukazuje tiež napr. na Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžo/19/2012.
32. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa Súdneho dvora do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods.2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru (body 86. a 87. rozsudku).
33. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
34. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalobkyňa reálne dostala k dispozícii od žalovaného na úhradu doplatku kúpnej ceny vozidla bola 8.164,40 eur a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 8.164,40 eur a nie sumu 9.658,40 eur uvedenú v úverovej zmluve. Ak si chcel predávajúci, či veriteľ od žalobkyne vyžiadať plnenie za doplnkový zákaznícky servis a podobne, potom to mal s ňou osobitne a transparentne dohodnúť, a nie skryť tieto poplatky do celkovej výšky úveru, nakoľko potom sa jedná o obchádzanie zákona. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, určené ako odmena za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
35. Podľa názoru súdu v tu súdenej veci už na prvý pohľad je zrejmé a logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemali byť započítané plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi ale boli plnením veriteľa predávajúcemu a teda sú nákladmi zmluvného vzťahu. Patria teda do odplaty za úver, preto nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru.
36. Uvedený postup nielen obchádza zákon, jeho účel a zmysel, ale priamo odporuje zákonu, lebo podľa § 9 ods.14 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( 08.06.2016) akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321> Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;18ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.
37. Podporne súd uvádza, že aj podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
38. Krajský súd v Prešove už pred viac ako siedmimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 formuloval názor v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“
39. Má potom pravdu žalobkyňa keď tvrdí, že ak žalovaný na základe zmluvy poskytol jej reálne sumu len 8.164,40 eur a ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by jej poskytol 9.658,40 eur, znamená to, že v neprospech spotrebiteľa uviedol RPMN v nižšom percentuálnom vyjadrení než mal (v skutočnosti RPMN pri výške úveru 8.164,40 eur bola by takmer 25 %), v dôsledku čoho v zmluve uviedol v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku úveru a celkovo splatnú sumu, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené, má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) tohto zákona.
40. Súd vo vzťahu k tomuto svojmu záveru poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.9Co/102/2019 zo dňa 28.05.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „celková výška úveru je čiastkou, ktorú veriteľ reálne dá dlžníkovi k dispozícii. Za takúto čiastku nie je možné považovať sumu, ktorú by dlžník mohol vyčerpať, ale bola započítaná na úhradu akejkoľvek platby, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi. V takom prípade totiž takáto čiastka (platba pre veriteľa) nie je daná do dispozičnej sféry dlžníka, ale zostáva v dispozičnej sfére veriteľa... Základným zmyslom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je výpočtom časovej hodnoty budúcich plnení je možnosť spotrebiteľa porovnať cenu spotrebiteľských úverov ponúkaných na finančnom trhu. V tomto zmysle je podstatnou informáciou pre rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť zo záväzkového vzťahu, musí byť preto uvedená správne... Ak žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému reálne sumu 1.900 eur a ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by mu poskytol 2.000 eur, znamená to, že v neprospech spotrebiteľa uviedol RPMN v nižšom percentuálnom vyjadrení než mal, v dôsledku čoho v zmluve uviedol v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku úveru, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené, má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) tohto zákona.“
41. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalobkyňou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy ( nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a RPMN) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
42. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej výšky spotrebiteľského úveru podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.
43. Prípady, kedy súčasťou istiny úveru sú aj náklady spojené s poskytnutím úveru judikatúra (viď napr. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. sp.zn.20Co/126/2016) už vo viacerých prípadoch kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku zdôrazňujúc následne ten aspekt, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
44. Podľa § 2 písm.b) zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení k 08.06.2016 Na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
45. Podľa § 4 ods.2 uvedeného zákona predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201>
46. Podľa § 8 ods.1 písm.d) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení k 08.06.2016 obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
47. Žalobkyňa bola daným postupom zjavne uvedená do omylu pokiaľ ide o cenu a spôsob jej výpočtu majúcu vplyv na výšku úveru, čo nemôže požívať právnu ochranu. Keďže tu bol tak predávajúci ako aj veriteľ ( žalovaný ) zastúpený jednou a tou istou osobou (L. V.), žalovaný nemôže sa zbaviť zodpovednosti za postup tejto osoby poukazom na to, že on nebol stranou kúpnej zmluvy a nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že on od počiatku mal informáciu, že kúpna cena vozidla je vo výške 12.073,-eur (viď vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.03.2019 na čl.52 spisu). Žalovaný si sám zvolil spoločnosť AUTOCENTRUM AAA Auto ako zástupcu na uzavretie úverovej zmluvy, nemôže sa preto zbaviť zodpovednosti za konanie tohto zástupcu a jemu musí ísť na ťarchu, ak jeho zástupca nesprávne
uviedol cenu auta majúcu následne vplyv na výšku úveru, keď navyše peniaze nemal obdržať spotrebiteľ, ale vyplatené veriteľom mali byť práve na účet predajcu, preto mal spotrebiteľ transparentne vedieť čo a na základe čoho sa financuje. Je tu úplne zjavné obchádzanie zákona, ak jeden a ten istý človek v jeden a ten istý deň do kúpnej zmluvy uvedie, že prostredníctvom konkrétnej úverovej zmluvy s už tam uvedeným číslom doplatí sa len kúpna cena vozidla výške 8.164,40 eur a súčasne v rozpore s tým do žiadosti o úver a úverovej zmluvy uvedie, že výška poskytnutého úveru je 9.658,40 eur, kúpna cena je 12.073,-eur a náklady spojené s poskytnutím úveru sú 0,-eur, pričom v skutočnosti účtujú sa rôzne servisné poplatky. Na mieste bol aj poukaz žalobkyne na bod 1.1 Všeobecných obchodných podmienok kde sa v súvislosti s výškou kúpnej ceny vozidla priamo odkazuje na údaje kúpnej zmluvy, ktorá výslovne uvádza len sumu 8.164,40 eur ako sumu financovanú prostredníctvom úveru zo zmluvy č.XXXXXXXXXX. Žalovaný sa takto snaží princíp ochrany spotrebiteľa premeniť na princíp ochrany dodávateľa, keď tvrdí, že pre neho je rozhodujúca výška úveru v žiadosti o úver a úverovej zmluve a úplne opomína fakt, že úverovú zmluvu a kúpnu zmluvu spisovala tá istá osoba za konanie ktorej zodpovedá a nesie dôsledky (viď § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Klamlivé informovanie o cene je ako už súd uviedol nekalou praktikou. Ak v prepojených, závislých zmluvách je tou istou osobou konajúcou za predávajúceho a veriteľa uvedená rôzna kúpna cena úverom financovaného auta, súd to nemôže nechať bez povšimnutia, keďže úver bol určený len na financovanie kúpy auta. Išlo o závislé zmluvy a viazaný úver, preto mali byť rovnaké údaje o výške úveru v kúpnej zmluve a úverovej zmluve na ktorú sa kúpna zmluva priamo a výslovne odvoláva. Keďže tu tomu tak nebolo a kúpna zmluva a výška úveru tu boli vo vzájomne prepojených a závislých zmluvách uvedené dvomi rôznymi sumami, odporuje to zákonu, keď aj zo všeobecnej požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že nemôže ísť o platné a určité vyjadrenie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. g) ZoSÚ- celková výška spotrebiteľského úveru.
48. K námietkam žalovaného ohľadom praktického významu podanej žaloby súd uvádza, že stotožňuje sa s tvrdením žalobkyne, že žaloba má význam, nakoľko požadovaným určením môže sa predísť plneniu nad rámec poskytnutej istiny, čo by vyvolávalo potrebu možných ďalších sporov (o vydanie bezdôvodného obohatenia). Je nenáležité spochybňovanie ústavného práva na súdnu ochranu žalobkyne keď je evidentné, že pri uzavretí zmluvy s ňou bol porušený zákon a bola uvádzaná do omylu. O procesnej prípustnosti žaloby nemožno pochybovať, nakoľko táto vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď jeho novelou uskutočnenou zákonom číslo 279/2017 Z.z. sa do tohto zákona zaviedlo ust. § 11 ods.4 podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou18ba. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba pritom znie: „18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.“. Zákonodarca teda explicitne zakotvil procesnú prípustnosť žaloby na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, keď predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP, preto takáto žaloba je procesne prípustná bez ohľadu na to, či by bolo možné žalovať o plnenie (napr. vydanie bezdôvodného obohatenia). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobkyne mal za dôvodnú a preto jej vyhovel.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mala žalobkyňa, keďže žalobe bolo vyhovené, podľa § 255 ods.1 CSP jej tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.