Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-349-2016.pdf
PDF · 70.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/349/2016
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pob. Humenné, Námestie slobody 58, 066 01 Humenné, IČO: 30 807 484, proti povinnému Stavebné izolácie, s.r.o., Staničná 11, 066 01 Humenné IČO: 36 467 243 o vymoženie 885,82 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Laiferovi, Exekútorský úrad Bratislava, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie č.j.: 700-2910619914-GC04/14 zo dňa 26.06.2014, ktoré vydala Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Humenné.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie, súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera, Exekútorský úrad Bratislava, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, poverením č. 5702 091440 zo dňa 18.05.2016.
3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukázaním na nemajetnosť povinného.
4. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady, ktorými bolo zistené, že povinný nie je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností a ani vlastníkom motorových vozidiel, nemá ani účty v bankách. Povinný má v Sociálnej poisťovne dlh vo výške 1943,00 eur, vo VZP dlh 2996,64 eur, dlh na dani vo výške 3967,75 eur a je voči nemu vedených 40 exekučných konaní.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Nakoľko táto exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní riadil Exekučným poriadkom účinným do 31. marca 2017.
7. Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd následne po ich vyhodnotení si môže urobiť vlastný záver, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.
10. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
11. Ústavný súd v obdobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 436/2011).
12. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS252/04). Súd v civilnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (viď R 37/1993).
13. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, pričom zmena tohto stavu je otázna a nepravdepodobná, preto ďalší výkon exekúcie by znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
14. Súd tak v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Lustráciou súdneho exekútora nebol zistený žiaden exekvovateľný majetok povinného, pričom zisťovanie vykonané súdnym exekútorom bolo skutočne rozsiahle a dostatočné.
15. Súd navyše dodáva, že v najbližšej dobe by sa táto exekúcia aj tak zastavila v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom by oprávnenému vznikla povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vo výške 42,00 eur, pričom teraz je požadovaná výška trov exekúcie vo výške 0,00 eur, čo je z hľadiska hospodárnosti konania jednoznačné.
16. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „ CSP “/). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.