Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-117-2017.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Subarea
31C/117/2017
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: N. M. budov, s.r.o., T.: XXXXXXXX, sídlom J. XX, XXXXX K. - P., zastúpený: M. advokátska kancelária, s.r.o., T.: XXXXXXXX, sídlom V. XX, XXX XX K., proti žalovanému: V. M. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie: XXXX,XX Eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 83,30€ prostredníctvom prevádzkovateľa Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 31 C 117/2017 - 52 zo dňa 04.10.2017 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 09.08.2017 doručil súdu návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému. Žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 1490,08Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1490,08Eur od 08.08.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu podnikania vykonáva správu údržbu bytových domov podľa § 8 a nal. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 6 nachádzajúceho sa na 2. Poschodí v bytovom dome na ul. Záhradnícka 47 v Bratislave, zapísaného na liste vlastníctva č. 2111 vedenom pre okres Bratislava II, obec Bratislava
- m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy ako stavba so súpisným č. 4834, postavená na parcele č. 10454. Dňa 28.01.2000 uzatvorila Prvá ružinovská spoločnosť , a.s. so sídlom Mlynské Nivy 61, 827 22 Bratislava, IČO: 35 768 266 na strane jednej a vlastníci bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome na strane druhej zmluvu o výkone správy č. 99/01/065, na základe ktorej PRS, a.s. až do dňa 31.01.2006 vykonávala správu Bytového domu. Hoci žalovaný zmluvu o výkone správy nepodpísal, je ňou viazaný, pretože ju podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome. Rozhodnutie väčšiny vlastníkov zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome, vrátane žalovaného. Dňa 31.01.2006 uzatvorila PRS, a.s. ( ako predávajúci) so žalobcom ( ako kupujúcim) zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej do všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre PRS, a.s. zo zmluvy o výkone správy vstúpil žalobca s poukazom na body 2.3,2.5.2,3.1,3.2,6.3,8.1 zmluvy o predaji časti podniku v spojení s jej prílohou č. 4, časť , Spravované bytové domy časti podniku, riadok 113. Uvedeným dňom 31.01.2006 sa teda správcom Bytového domu stal žalobca, ktorý na základe zmluvy o výkone správy a podľa zákona o bytoch správu Bytového domu riadne vykonáva. Poukázal na čl. IV body 3.,4.,5.,6 zmluvy o výkone správy. K uplatnenému nároku uviedol, že v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o bytoch a zo zmluvy o výkone správy si žalovaný v období mesiacov apríl 2016 až júl 2017 neplnil niektoré svoje záväzky riadne a včas ( t.j. neuhrádzal riadne príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia, nedoplatky za
služby vyplývajúce z ročných vyúčtovaní, odmenu za správu), čím mu vznikol celkový nedoplatok, ktorý ku dňu vypracovania tejto žaloby ( 08.08.2017), dosahuje sumu 1490,08Eur. V období, za ktoré tento nedoplatok vznikol, boli žalovanému riadne doručované, tak predpisy mesačných zálohových úhrad, ktorými bola v súlade so zmluvou o výkone správy stanovená výška mesačných platieb, ako aj ročné vyúčtovania, v ktorých bola v súlade so zmluvou o výkone správy vyčíslená skutočná výška nákladov na služby spojené s užívaním bytu v príslušnom roku. Poukázal na § 6 ods. 2 písm. d a § 8b ods. 1 zákona o bytoch. Uviedol, že dlžná istina, ktorú žalovaný ako vlastník bytu za obdobie mesiacov apríl 2016 až júl 2017 bol povinný zaplatiť a ktorú je žalobca povinný vymáhať je 1490,08Eur. Na úhradu nedoplatkov mal byť žalovaný opakovane písomne vyzývaný, a to tak samotným žalobcom, ako aj jeho právnym nástupcom. Naposledy bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku písomnosťou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.03.2017, ktorá bola zaslaná na adresu oznámenú žalobcovi žalovaným. V tom čase nedoplatok žalovaného bol 1082,61Eur. žalovaný aj napriek výzvam nedoplatok neuhradil. Žalobca si uplatnil právo na zákonné úroky z omeškania až odo dňa vypracovania žaloby dňa 08.08.2017, hoci žalovaný bol so zaplatením prevažnej časti dlžnej časti istiny v omeškaní už dávno predtým.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Tento procesný úkon odôvodnil tým, že žalovaný mu uhradil istinu spolu s príslušenstvom a to po podaní žaloby. Žiadal, aby súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Súčasne požiadal o vrátenie súdneho poplatku.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním vo veci, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.
7. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaný uhradil dlžnú sumu spolu s príslušenstvom po začatí sporu. Žalobca výslovne uviedol, že žiada, aby súd náhradu trov konanie žiadnej zo strán sporu nepriznal. Keďže zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že uhradil dlžnú sumu po začatí konania, bol by povinný uhradiť trovy konania žalobcovi. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a výslovne žiadal ju nepriznať. Súd preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
10. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
11. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €.
12. Podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil súd žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby v sume 82,30 € ( zaplatený
poplatok 89 € - 6,70 ). Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov.
13. Unesením č. k. 31 C 117/2017 - 52 zo dňa 04.10.2017 vyšší súdny úradník Okresného súdu v Malackách uložil žalobcovi, aby zaplatil na účet Okresného súdu Malacky, podľa priloženého platobného predpisu, súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu žaloby doručenej súdu dňa 09.08.2017 vo výške 10 €. V odôvodnení predmetného uznesenia vyšší súdny úradník citoval zákonné ustanovenie položku 20 a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch účinného v čase podania žaloby. Uloženú poplatkovú povinnosť odôvodnil tým, že súd vyhotovil dva rovnopisy žaloby, pričom jedno vyhotovenie je súčasťou súdneho spisu a ďalšie vyhotovenie je určené žalovanému. Rovnopis žaloby vrátane príloh tvorilo 49 strán. Obe vyhotovenia rovnopisu žaloby tvorili 98 strán, preto súd uložil žalobcovi minimálny súdny poplatok vo výške 10 € za návrh.
14. Súd horeuvedné napadnuté uznesenie doručil žalobcovi dňa 09.10.2017 ( doručenka sa nachádza na č.l. 57 spisu). Predmetné uznesenie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.01.2019. Zástupca žalobcu dňa 16.01.2019 v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že v rámci prebiehajúcej elektronizácie verejnej správy využil svoje právo vybrať si zo zákonom dovolených foriem podania v zmysle § 125 ods. 1 CSP elektronickú podobu, nakoľko podľa jeho názoru je zvolená forma podania v súlade s princípom hospodárnosti. Návrh bol žalobcom podaný elektronickou formou, podpísaný kvalifikovaným mandátnym certifikátom aj z dôvodu poznámky uvedenej k položke 20a prílohy zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorej v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov návrhu je podľa jeho názoru v rozpore s princípom rovnosti strán uvedenom v čl. 6 základných princípov CSP, vzhľadom na využitie zákonom akceptovanej možnosti elektronického podania návrhu v porovnaní s inými prípustnými možnosťami podania, akou je napríklad listinná podoba. Poukázal napríklad na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2011 sp. zn. 17 Co 287/2011, podľa ktorého vyhotovenie rovnopisov podaní doručených súdu elektronickými prostriedkami súd ani nevykonáva na návrh navrhovateľa, ale z úradnej povinnosti.
15. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
16. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
17. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
19. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
20. Súd po posúdení sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v sťažnosti na ktoré odkazuje. Podľa zákona o súdnych poplatkoch, ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Vzhľadom k tomu, že súdny poplatok nemal byť vyššou súdnou úradníčkou uložený, súd napadnuté uznesenie zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Poučenie:
Proti výrokom č. III., IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP). Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I, II možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).