Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/150/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Mrázové: Q. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: J. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. č. XXX a otca J. J. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. O. pod F. č. XX v Košiciach zastúpený Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom AK na ul. Čajakovej č. 1 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.2.2020 č.k. -100 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. Q. zo 100 Eur na 200 Eur mesačne a pre mal. J. z 80 Eur na 160 Eur mesačne od 17.9.2019. Dlžné výživné za obdobie od 17.9.2019 do 31.1.2020 pre mal. Q. v sume 446,66 Eur a pre mal. J. v sume 357,33 Eur zaviazal otca uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , a a navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q. zo sumy 100 Eur na 150 Eur mesačne od 17.9.2019 a zvýši vyživovaciu povinnosť otca k mal. J. zo sumy 80 Eur na 120 Eur mesačne od 17.9.2019. Dlžné výživné za obdobie od 17.9.2019 do 31.1.2020 pre mal. Q. v sume 223,33 Eur (alikvotná časť za september -za 14 dní: 1,666 Eur x 14 = 23,33 Eur + 10/19-1/20-4 x 50 Eur) a dlžné výživné za obdobie od 17.9.2019 do 31.1.2020 pre mal. J. v sume 178,66 Eur (alikvotná časť za september - za 14 dní: 1,333 Eur x 14 = 18,66 Eur + 10/19-1/20 - 4 x 40 Eur) žiadal povoliť splácať po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia matke pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na mal. J. a mal. Q. navrhol zamietnuť alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu o určení výživného na mal. deti v sumách tak, ako určil súd považuje za nesprávne. Mal za to, že súd pri určení sumy výživného na mal. deti objektívne neskúmal a neposúdil nielen odôvodnené potreby mal. detí ale ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Neprihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a vôbec ich dôkladne neskúmal. Výdavky, o ktoré matka opierala svoj návrh ostali len v rovine tvrdení, čo súd vzal mechanicky ako fakt. Vyslovil názor, že výživné má zabezpečovať odôvodnené potreby mal. detí primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd sa uspokojil len s tvrdeniami matky o tom, aké má v súvislosti s mal. deťmi výdavky, avšak tieto neboli v konaní vôbec reálne preukázané. Uviedol, že matka má možnosť sa pri svojej kvalifikácii zamestnať, ale účelovo využívala zmeny zamestnania bez toho, aby sa snažila si nájsť prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu

minimálne do rozhodnutia súdu o určení výživného na mal. deti. Konštatoval, že matka má ukončené gymnázium a súd vôbec v konaní neskúmal prečo a z akých dôvodov matka sústavne mení zamestnanie, aj keď v istom období dosahovala vyšší príjem a zmenila zamestnanie u zamestnávateľa, u ktorého dosahovala vyšší príjem než má on. Mal. deti vo veku J. 12,5 roka a Q. 16 rokov nie sú vo veku, keď matka poskytuje deťom len osobnú starostlivosť, ktorú by mal on vyvažovať finančným plnením. Matka je povinná sústrediť svoje aktivity na dosiahnutie vyššieho príjmu a neprenášať svoju povinnosť len na neho. Uviedol, že matka je taktiež povinná sa podieľať na výžive mal. detí, keďže rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností rovnoprávni. V danom prípade súd pri určovaní výživného na mal. J. a mal. Q. k vyššie uvedenému vôbec neprihliadal a v podstate rozhodol tak, že matka sa vôbec žiadnou sumou nemusí podieľať na výživnom na mal. deti a zvýšil tak výživné o 100% oproti pôvodnému rozsudku mechanicky. Konštatácia súdu, že matka musela za posledných 8 rokov, kedy sa výživné zo strany otca nemenilo, pokrývať zvyšujúce sa potreby detí v plnej miere sama sa nezakladá na pravde, pretože v priebehu 8 rokov, čo sa vyživovacia povinnosť na maloleté deti nezvyšovala, sa nad rámec úhrad výživného podieľal na výdavkoch detí rovnakým dielom ako matka, čo samozrejme súd bagatelizoval, a v podstate na uvedené vôbec neprihliadal aj napriek tomu, že produkoval v konaní dostatok dôkazov preukazujúcich jeho výdavky ktoré uhrádzal mal. deťom nad rámec výživného v priebehu 8 rokov. Poukázal na to, že súd určil neprimerane vysoké výživné na mal. deti, pričom určené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, rovnako ani veku a odôvodneným potrebám mal. detí a taktiež bez zohľadnenia prispievania na odôvodnené potreby mal. detí zo strany matky už aj z ohľadom na fakt, že deti nie sú vo veku, keď im matka poskytuje len osobnú starostlivosť, ktorú by mal on vyvažovať finančným plnením. Súd nevychádzal z vyčíslenia celkových nákladov na deti tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby detí ku dňu rozhodovania o výške výživného. Uviedol, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie od 1/2019 - 1/2020 je 959,94 Eur a nevyhnutné výdavky, ktoré uviedol a zároveň preukázal dôkazmi sú v mesačnej sume 867,66 Eur. Z uvedenej sumy výdavkov uhrádza pravidelne mesačne splátku hypotekárneho úveru v sume 279,75 Eur + poistenie nehnuteľnosti v sume 12,45 Eur, viažuce sa na zmluvu o hypotekárnom úvere, čo celkom predstavuje sumu 292,20 Eur. Zo strany súdu mu bola vytýkaná „vysoká splátka úveru“, ktorú súd vôbec nezohľadnil a túto výdavkovú položku považoval za nie nevyhnutnú v takom rozsahu, v akom ju uhrádza a bude ju platiť ďalších 20 rokov. Hypotekárny úver, pokiaľ je primerane vysoký, čo v jeho prípade je, musí byť zohľadnený pri vypočítaní výživného, jedná sa o úhradu práva povinného, ktorý má právo na bývanie a to v primeranej výške na trhu a mieste obvyklom. Keďže súd k jeho hypotéke neprihliadal bez dostatočného zdôvodnenia, čo má nesporne význam pre zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia aj z uvedeného nemôže byť rozhodnutie súdu považované za správne, spravodlivé a zákonné. Poukázal na to, že výška hypotéky a teda jej splátky nie sú premrštené a zjavne neprimerané pomerom na trhu. Splátky úveru a s tým súvisiace poistenie v sume 292,20 Eur ako jeho opodstatnený výdavok bolo potrebné zo strany súdu považovať za platbu, ktorou si zaisťuje bývanie a teda sa jedná o oprávnený a nutný výdaj. Inkaso uhrádza v sume 222,93 Eur, Antik - internet v sume 17,92 Eur, má výdavky súvisiace s jeho zamestnaním, cestovné náklady 80-90 Eur, mobil 20 Eur atď., ktoré špecifikoval a doložil vo vyjadrení k návrhu. Všetky jeho výdavky súd bagatelizoval a vôbec k nim neprihliadol tak, ako je to potrebné z hľadiska zákona, nehovoriac o výdavkoch na stravu, ošatenie, obuv, ktoré aj reálne mesačne vynakladá na svoju existenciu, pričom výdavky matky bral ako fakt tak ako ich matka uviedla. Matka účelovo uvádzala výdavky, ktoré reálne neexistujú, jednak údajné pôžičky poskytnuté zo strany rodičov, náklady na pohonné hmoty, ktoré sú niekoľko násobne vyššie než jeho. Do pozornosti dal všeobecné tvrdenia matky o úhradách za okuliare J. každý pol rok, ošetrenie chrupu detí každý pol rok, čo vzbudzuje vážnu pochybnosť domnievať sa o hodnovernosti tohto výdavku, pričom súd tieto účelové tvrdenia vzal ako fakt bez komplexného posúdenia a vyhodnotenia. Aj napriek tomu, že jeho manželka sa na úhrade nevyhnutných výdavkov súvisiacich s bývaním a existenciou ako takou podieľa, pri prepočte jeho pravidelných mesačných výdavkov na polovicu (celkom výdavky otca 867,66 Eur/2) mu z jeho čistého príjmu (po odpočítaní polovice z celkovej sumy jeho nevyhnutných mesačných výdavkov na ťarchu manželky) zostáva suma 484 Eur, z ktorej by mal platiť výživné v celkovej sume 360 Eur, čo považuje za neprimerane vysoké výživné. Konštatoval, že ním navrhovaná výška výživného pre mal. Q. 150 Eur a pre mal. J. 120 Eur mesačne spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na mal. deti umožní uspokojiť odôvodnené potreby mal. detí, pretože i odôvodené potreby detí majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a preto bolo povinnosťou súdu, aby pri svojom rozhodovaní dbal tiež o to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb a v danom prípade tak súd napadnutým výrokom uspokojuje aj potreby matky maloletých detí. Mal za to, že v danom prípade súd nesprávne priznal mesačné výživné vo vyššej sume, než sú preukázané náklady na deti, bez relevantného zdôvodnenia postaveného na hypotetických/teoretických záveroch s

určením výživného o 100% vyšším, oproti pôvodnému rozsudku, preto považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne. Strohá konštatácia súdu uvedená v ods. 16 rozsudku je tak nedostatočná a zdôvodnenie rozhodnutia z hľadiska presvedčivosti je nepresvedčivé už aj z ohľadom na fakt, že súd vychádzal len z ničím nepodložených tvrdení matky bez predloženia kvalifikovaného dôkazu, nevzal v úvahu prídavky na deti, ktoré matka poberá ako aj si uplatňuje daňový bonus u svojho zamestnávateľa na obe deti k svojmu príjmu. Bolo povinnosťou súdu prihliadať aj na tieto skutočnosti, pretože prídavky na deti sčasti uhrádzajú odôvodnené potreby mal. detí a súd pri určovaní výšky výživného na mal. deti musí prihliadať aj na to, do akej miery sú ich potreby hradené z takýchto zdrojov, čo sa v danom prípade postupom súdu nestalo. Poukázal na to, že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať, čo sa v danom prípade postupom súdu nestalo, čím súd porušil jeho právo na súdnu ochranu.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

9. Zo Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné

nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

10. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam otca poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

11. K námietke otca k matkou prezentovaným výdavkom na mal. deti, odvolací súd uvádza, že tieto náklady súd prvej inštancie hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť a matka aj osobnou starostlivosťou o deti zabezpečuje dobrovoľne a spontánne všetky ich potreby tak, ako vznikajú. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu ako aj zabezpečovaním ich denného režimu. Ani námietka otca, že súd určil výšku vyživovacej povinnosti len mechanicky nie je dôvodná. Pri rozhodovaní súd zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného (v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode) došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, vzrástli náklady na stravu, oblečenie a mimoškolské aktivity a preto výživné vo výške 200 Eur mesačne pre mal. Q. a 160 Eur pre mal. J. považoval za primerané. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov tak na strane mal. detí ako aj na strane otca odôvodňujúca zvýšenie výživného. Dodáva, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení konštatoval keď uviedol, že mal. Q. a mal. J. sú od posledného určenia výživného starší, Q. navštevuje 1. ročník Y. zdravotníckej školy a mal. J. 7. ročník základnej školy a už len v dôsledku tejto skutočnosti je zrejmé, že výdavky na ich výživu, ošatenie, kultúrne a športové vyžitie sú podstatne vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Konajúci súd prihliadol nielen na uvedené zmeny a na majetkové pomery rodičov, ale predovšetkým na odôvodnené potreby mal. detí, pričom výdavky, ktoré uviedla matka považuje za nevyhnutné a primerané. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného správne zohľadnil aj skutočnosť, že mal. J. má zvýšené výdavky na zdravotné (dioptrické) pomôcky a športové aktivity a mal. Q. má zvýšené náklady v súvislosti s dochádzaním do školy mimo bydliska a zakupovaní potrebných školských pomôcok. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na uvedenú sumu je primerané, dostatočné a zohľadňuje všetky zákonné ustanovenia v súvislosti s určením, resp. zvýšením výživného.

12. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zvýšenie výživného pre mal. deti, ako aj skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na jej výživu v rozsahu súdom zvýšeného výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.

13. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. detí v rozsahu súdom určeného výživného a zvýšené výživné zodpovedá potrebám maloletých a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné zvýšené súdom prvej inštancie v rozsahu 200 Eur mesačne pre mal. Q. (denné výživné 6,66 Eur) a 160 Eur pre mal. J. (denné výživné 5,33 Eur) je, vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb maloletých a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletých sa stará osobne a dobrovoľne si voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

14. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov a názor, že matka je povinná sústrediť svoje aktivity na dosiahnutie vyššieho príjmu a neprenášať svoju povinnosť len na neho, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti k mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca by v danom prípade znamenalo posunúť podiel zodpovednosti otca za duševný a fyzický vývoj mal. detí len na ich matku, ktorá sa o maloletých osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

15. Odvolací súd dodáva, že v prípade zvýšenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné alebo náhodné.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).