Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-962-2019.pdf
PDF · 132.88 KB
Case nature
Subarea
10Ek/962/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom: Mierová 21, 827 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 603 155, proti povinnému: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom: Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126, práv. zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom: Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671, o vymoženie nepeňažného nároku, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom exekútorského úradu: Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO: 31 803 679, pod sp. zn. 257EX 191/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/962/2019 zo dňa 11. júna 2020, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/962/2019 zo dňa 11. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného zamieta.
II. Sťažnosť povinného zamieta.
III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 197,90,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/962/2019 zo dňa 11. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený podal dňa 27.05.2019 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia nepeňažného nároku, a to odstránenia 12 ks nepovolených reklamných stavieb, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25.05.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Podľa potvrdenia správneho orgánu exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2018 a vykonateľnosť dňa 03.08.2018. Súd dňa 11.07.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO: 31 803 679, ktorý ju vedie pod sp. zn. 257EX 191/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor povinnému dňa 29.10.2019 doručil upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 06.11.2019 povinný v zákonnej 15-dňovej lehote podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku).
3. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že exekučný titul mu nebol doručovaný v zmysle Správneho poriadku, ani osobitného predpisu, a toto rozhodnutie preto doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, ktorá skutočnosť bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v
prebiehajúcom exekučnom konaní. Povinný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona a na ustanovenie § 24 ods. 2 a § 25 ods. 2 správneho poriadku. Namietal, že oprávnenému ako stavebnému úradu uviedol pre doručovanie rozhodnutí osobitnú adresu, na ktorú mu oprávnený doručuje korešpondenciu súvisiacu so stavebnými vecami. V danom prípade však nebol povinnému doručený exekučný titul na uvedenú známu adresu a ani na adresu jeho sídla. V zmysle zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci je orgán verejnej moci na viac povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona s tým, že ani do elektronickej schránky povinného nebol exekučný titul doručovaný. Neboli splnené podmienky ani na to, aby došlo k fikcii doručenia predmetného exekučného titulu (bezvýsledný pokus o doručenie). Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie oznámil súdnemu exekútorovi, že reklamné zariadenia, ktoré sú predmetom exekučného titulu, od roku 2018 už nevlastní, t. j. nemôže splniť (dobrovoľne ani nútene) povinnosť, ktorú mu neprávoplatne ukladá. Exekučný titul už ďalej nezaväzuje povinného ale nového vlastníka reklamných stavieb, ktorým je od 01.01.2018 spoločnosť BILLBOARDCENTER s.r.o..
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.11.2019 so zastavením exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že exekučným titulom nariadil povinnému odstránenie 12 ks reklamných stavieb. Rozhodnutie bolo účastníkom konania riadne doručované verejnou vyhláškou. Tvrdenie povinného, že predmet exekučného titulu už nevlastní, označil za účelové, nakoľko vlastníctvo reklamných stavieb sa nezapisuje do katastra nehnuteľností. Uvedené tvrdenie podľa oprávneného povinný nepreukázal ani nijakým relevantným dokladom a ani túto skutočnosť neoznámil príslušnému stavebnému úradu. O účelovosti tohto tvrdenia povinného svedčí aj skutočnosť, že konateľom spoločnosti DUO CENTER Slovakia a spoločnosti BILLBOARDCENTER s.r.o. je tá istá osoba, a to Juraj Cvešper, Belinského 16, 851 01 Bratislava.
5. V podaní zo dňa 21.11.2019 oprávnený doplnil, že v prípade exekučného titulu sa jedná o rozhodnutie, ktoré vydal oprávnený ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad prvého stupňa podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Pri doručovaní rozhodnutia postupoval oprávnený pri výkone právomoci stavebného úradu v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Tieto tvrdené skutočnosti objektívne overuje administratívny spis oprávneného, ktorý obsahuje všetky listiny, resp. písomnosti súvisiace s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu samotného exekučného titulu. Tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie sú skôr povahy všeobecnej, neodkazujú na konkrétne listiny, resp. písomnosti, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Oprávnený ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad doručoval exekučný titul s uvedením adresy sídla povinného verejnou vyhláškou. Povinný prostredníctvom podaného návrhu nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o absencii doručenia exekučného titulu povinnému. Oprávnený má za to, že exekučný titul nadobudol zákonným spôsobom formálnu aj materiálnu právoplatnosť a následne uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie aj pre exekučné konanie podstatnú vlastnosť, ktorou je vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Tieto podmienky boli v prejednávanej veci nepochybne splnené kumulatívne a preto pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Zdôraznil, že povinný nepredložil v konaní pred stavebným úradom, ani následne v exekučnom konaní právny titul, ktorým by preukázal ním tvrdenú skutočnosť, že odstraňované reklamné stavby nie sú v jeho vlastníctve. Oprávnený v postavení stavebného úradu v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu samotného exekučného titulu, zákonným spôsobom zistil vlastníctvo reklamných stavieb a preto je povinný adresátom exekučného titulu.
6. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd pritom nie je viazaný potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým opatril exekučný titul správny orgán. Je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac, ak je zo strany nositeľa vymáhanej povinnosti namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, súd vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností a okolností doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Súd preto žiadal od oprávneného, aby uviedol spôsoby doručovania exekučného titulu a taktiež súd žiadal o zaslanie doručenky preukazujúcej prevzatie exekučného titulu povinným. Oprávnený ako odpoveď
doručil súdu dňa 08.06.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podkladom pre vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule bolo „doručenie do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti povinného, zásielka bola vrátená ako neprevzatá v úložnej lehote.“ Tiež uviedol, že exekučný titul bol zverejnený aj na úradnej tabuli oprávneného bez účinkov doručenia. Oprávnený ku svojmu vyjadreniu nepredložil v súlade s výzvou súdu žiadne doručenky, ani vrátenú obálku, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti. Spolu s podaním zo dňa 08.06.2020 oprávnený predložil aj exekučný titul, preskúmaním ktorého súd zistil, že tento obsahuje zmenu v časti vyznačenej doložky vykonateľnosti k dátumu 02.07.2018. Na základe odpovede oprávneného a jeho tvrdení zo dňa 08.06.2020 nemal súd za preukázané, že povinnému bol exekučný titul doručený na adresu sídla povinného, t. j. DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23, 810 11 Bratislava, ktorá sa zhoduje s adresou uvedenou v obchodnom registri, príp. na inú mu známu adresu - korešpondenčná adresa uvedená v exekučnom titule: Belinského 16, 851 01 Bratislava, a to postupom, ktorý pre účinné doručenie vyžaduje ustanovenie § 25 ods. 2 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov nemohla nastať ani fikcia doručenia predmetného exekučného titulu. Nakoľko v danom prípade vo vzťahu k povinnému neboli splnené podmienky na doručovanie verejnou vyhláškou, keďže povinný ako účastník konania bol oprávnenému známy a osobitný zákon - Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) neustanovuje doručovanie predmetného rozhodnutia verejnou vyhláškou v rámci konania o odstránení stavby, a teda nespája účinok doručenia s doručovaním verejnou vyhláškou, súd dospel k záveru, že nenastali účinky doručenia vo vzťahu k všetkým účastníkom stavebného konania, na základe čoho dospel k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vymoženia nepeňažného plnenia, nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne. K tvrdeniu povinného, že nie je vlastníkom stavieb, ktoré mu exekučný titul ukladá odstrániť, súd uviedol, že nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je povinný. Povinný toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, pričom na preukázanie svojho tvrdenia nepostačuje ho iba uviesť, ale je nutné ho aj hodnoverne preukázať. Doplnil, že povinný bol túto skutočnosť povinný oznámiť správnemu orgánu v priebehu administratívneho konania, prípadne túto skutočnosť namietnuť v konaní o opravnom prostriedku. Súd preto uzavrel, že nemal preukázané doručenie exekučného titulu povinnému, a z toho dôvodu nemohol predložený exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku rozhodoval aj trovách exekúcie vrátane ich výšky. Nakoľko exekúcia bola vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, pričom ide o dôvod, ktorý oprávnenému možno pričítať, súd zaviazal na náhradu trov súdneho exekútora oprávneného a to v súlade s § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky vo výške 36,00 eur vrátane DPH. Keďže oprávnený a povinný si neuplatnili nárok na trovy súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách oprávneného a povinného, ktoré im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, samostatným výrokom nerozhodoval.
7. Voči tomuto uzneseniu vrátane výroku o trovách exekučného konania podal oprávnený dňa 19. 06. 2020 sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne a absentujú zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Namietal, že súd ho nepožiadal o predloženie vrátenej obálky k exekučnému titulu, ale o predloženie doručenky, ktorou však oprávnený nemohol disponovať, keďže exekučný titul bol povinnému doručený na základe fikcie doručenia. K spôsobu doručovania oprávnený ďalej uviedol, že exekučný titul bol doručovaný na adresu sídla povinného, ktoré je uvedené v obchodnom registri. Pri doručovaní má podstatný význam adresa, na ktorú sa písomnosť doručuje, a to aj z hľadiska účinkov nastupujúcich pri fiktívnom doručení. Oprávnený odoslal exekučný titul na poštovú prepravu s vyznačením adresy povinného v zmysle údajov povinného v obchodnom registri. Keďže sa nepodarilo povinnému exekučný titul na túto adresu doručiť, exekučný titul sa považoval v súlade s ust. § 25 ods. 2 správneho poriadku za doručený dňom vrátenia zásielky oprávnenému ako správnemu orgánu, aj keď sa o tom oprávnený nedozvedel. Oprávnený v podanej sťažnosti ďalej uvádza, že pripája kópiu vrátenej obálky, ktorá preukazuje odoslanie exekučného titulu a vrátenie exekučného titulu v súlade s § 25 ods. 2 správneho poriadku. Napadnuté uznesenie tak podľa oprávneného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto sa oprávnený domáhal jeho zrušenia.
8. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadol dňa 29. 06. 2020 sťažnosťou aj povinný. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že si týmto uplatňuje voči oprávnenému nárok náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli, a ktoré uhradil v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie. Napadnuté
rozhodnutie preto požadoval doplniť o výrok o priznaní náhrady trov povinnému, keďže procesne je možné dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému.
9. V podaní zo dňa 27. 07. 2020 sa povinný vyjadril k sťažnosti oprávneného. Dôvody uvedené oprávneným v podanej sťažnosti nepovažoval za dostatočné na zmenu uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Oprávnenému je na doručovanie rozhodnutí povinnému známa jeho iná adresa Belinského 16, 851 01 Bratislava, na ktorú mu oprávnený doručuje všetku korešpondenciu súvisiacu so stavebnými vecami. Pri doručovaní písomnosti má podstatný význam adresa, na ktorú sa písomnosť doručuje, a to aj z hľadiska účinkov nastupujúcich pri fiktívnom doručení. Správny poriadok upravuje tri možnosti používania adries právnických osôb a) adresa, ktorú uviedla právnická osoba v podaní, b) adresa uvedená v obchodnom registri alebo inom registri, c) adresa, ktorá je správnemu orgánu známa. Ak sa nepodarí doručiť písomnosť na žiadnu z uvedených adries právnickej osoby, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa subjekty oprávnené konať za právnickú osobu o tom nedozvedeli. V danom prípade však nebol povinnému doručený exekučný titul na žiadnu vyššie uvedenú adresu, a to ani na adresu sídla, ani na známu adresu povinného, a preto neboli splnené podmienky, aby došlo k fikcii doručenia predmetného exekučného titulu. V zmysle zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona s tým, že ani do elektronickej schránky povinného nebol exekučný titul doručený. Splnenie podmienok pre nastúpenie fikcie doručenia musí vyplývať z administratívneho spisu. V danom prípade však tomu tak nie je. Súd požiadal oprávneného, aby predložil doklady o splnení podmienok pre doručenie fikciou, ale oprávnený ich predložiť nedokázal. Oprávnený k sťažnosti pripojil kópiu „neznámej“ obálky, z ktorej nie je možné rozpoznať, komu bola doručovaná, adresu na ktorú bola doručovaná, čo bolo jej obsahom a kedy a z akého dôvodu sa vrátila odosielateľovi. Z predloženej obálky teda nie je možné abstrahovať záver, že správny orgán doručoval exekučný titul na všetky jemu známe adresy tak, aby mohlo dôjsť k fikcii doručenia, a zároveň kedy došlo k vráteniu zásielky s rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, doručovanej povinnému späť správnemu orgánu (oprávnenému). Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v tejto exekúcii teda nemá požadované vlastnosti právoplatnosti a vykonateľnosti, a preto nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Povinný zotrval aj na svojich tvrdeniach, že už nie je vlastníkom predmetných billboardov, t.j. povinnosť uloženú v exekučnom titule nemôže vykonať, a to ani dobrovoľne ani nútene. Povinný súdu spolu s vyjadrením predložil aj zmluvu o prevode vlastníctva stavieb, ktoré musí podľa výroku exekučného titulu odstrániť.
10. Podaním zo dňa 21. 09. 2020 povinný súdu oznámil, že mu bolo zo strany oprávneného doručované rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, s tým, že povinný voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Povinný opätovne požiadal súd o zastavenie exekúcie a priznanie náhrady trov exekučného konania. K podaniu pripojil oznámenie oprávneného zo dňa 21. 08. 2020 adresované povinnému, že mu ako stavebný úrad opätovne oznamuje exekučný titul s tým, že dôvodom oznámenia tohto rozhodnutia je upozornenie prokurátora č. Pd 40/20/1102-4 zo dňa 10. 08. 2020, vydaného Okresnou prokuratúrou Bratislava II.
11. Súd žiadosťou zo dňa 09.10.2020 požiadal oprávneného o predloženie administratívneho spisu, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu - rozhodnutia mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25.05.2018, vrátane Upozornenia prokurátora č. Pd 40/20/1102-4 zo dňa 10. 08. 2020, keďže z obsahu predloženej doručenky k exekučnému titulu, ktorá tvorila prílohu sťažnosti zo dňa 12. 06. 2020, nebolo možné zistiť, či exekučný titul bol doručovaný povinnému postupom do vlastných rúk, na akú adresu a z obsahu doručenky nie je možné zistiť ani výsledky doručovania, keďže predložená doručenka neobsahuje žiadnu poznámku poštového doručovateľa o spôsobe doručenia zásielky. Zároveň súd požiadal oprávneného o podanie vysvetlenia k spôsobu doručovania exekučného titulu. Na rozhodnutí mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25.05.2018 sa uvádza, že toto rozhodnutie bude doručované verejnou vyhláškou, pri ktorom spôsobe doručovania právne účinky doručenia nastanú 15 dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli, pričom v prípade doručovanie verejnou vyhláškou doručovanie do vlastných rúk účastníkom konania neprichádza do úvahy. Súd preto požiadal
oprávneného o vysvetlenie, aký spôsob doručenia správny orgán v tejto veci zvolil, či doručovanie exekučného titulu verejnou vyhláškou alebo jeho doručovanie účastníkom konania do vlastných rúk a z akých ustanovení zák. č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), prípadne zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pri určení spôsobu doručovania exekučného titulu vychádzal. Súd rovnako oprávnenému zaslal na vyjadrenie aj sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. júna 2020 spolu s prílohami na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia tejto žiadosti.
12. Dňa 02. 12. 2020 oprávnený po urgencii súdu zo dňa 06. 11. 2020 predložil súdu požadovaný administratívny spis č. CS 1246/2020 spolu so svojím vyjadrením, v ktorom pre vysvetlenie ohľadom doručovania exekučného titulu uvádza, že rozhodnutie č.: SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25. 05. 2018 bolo na základe upozornenia prokurátora č. Pd 40/20/1102-4 zo dňa 10. 08. 2020 opätovne poslané na korešpondenčnú adresu spoločnosti DUO CENTER Slovakia s.r.o., Belinského 16, 851 01 Bratislava dňa 28. 08. 2020 a podľa sledovania zásielok Slovenskej pošty RF022822017SK bolo prevzaté 02. 09. 2020.
13. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
16. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosti oprávneného aj povinného boli podané včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosti majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažností a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že ani sťažnosť oprávneného a ani sťažnosť povinného nie sú dôvodné.
18. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.05.2019 domáhal voči povinnému vymoženia nepeňažného plnenia na podklade rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25.05.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Podľa potvrdenia oprávneného exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2018 a vykonateľnosť dňa 03.08.2018.
19. Súd v napadnutom uznesení exekúciu vedenú voči povinnému zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku s odôvodnením, že nemal preukázané doručenie exekučného titulu povinnému, a z toho dôvodu nemohol predložený exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený s týmito závermi súdu nesúhlasil. Uviedol, že odoslal exekučný titul na poštovú prepravu s vyznačením adresy povinného v zmysle údajov povinného v obchodnom registri. Keďže sa nepodarilo povinnému exekučný titul na túto adresu doručiť, exekučný titul sa považoval v súlade s ust. § 25 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) za doručený dňom vrátenia zásielky oprávnenému ako správnemu orgánu, aj keď sa o tom oprávnený resp. ten, kto je oprávnený za neho konať, nedozvedel. Z kópie vrátenej obálky, ktorá mala podľa tvrdení oprávneného preukazovať odoslanie exekučného titulu a vrátenie exekučného titulu v súlade s § 25 ods. 2 správneho poriadku, žiadna skutočnosť relevantná pre posúdenie účinnosti doručenia exekučného titulu povinnému nevyplynula a preto súd oprávneného opätovne vyzval na podanie vysvetlenia k spôsobu doručovania exekučného titulu a za
účelom posúdenia správnosti doručovania exekučného titulu si vyžiadal aj súvisiaci administratívny spis, keďže oprávnený súdu v priebehu konania ponúkal protichodné tvrdenia ohľadom spôsobu doručovania exekučného titulu, keď najprv tvrdil, že exekučný titul bol doručovaný verejnou vyhláškou a následne tvrdil, že povinnému doručoval exekučný titul na adresu jeho sídla postupom do vlastných rúk. Súd pri tom vychádzal z postulátu, že základným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a následného vedenia exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj počas celého jej priebehu, sa preto súd zaoberá tým, či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) podľa príslušných právnych predpisov vykonateľné. Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jeho stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie.
20. Z administratívneho spisu vedeného oprávneným ako stavebným úradom č. CS 1246/2020 súd zistil nasledovné skutočnosti.
21. Na rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25.05.2018, ktoré bolo súdu predložené ako exekučný titul, je uvedené, že sa doručí účastníkom konania verejnou vyhláškou, pričom ako dátum jej vyvesenia (zverejnenia) je uvedený 31. 05. 2018 a dátum zvesenia je 18. 06. 2018. Podľa potvrdenia správneho orgánu toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 07. 2018 a vykonateľnosť dňa 03. 08. 2018.
22. Súd ďalej zistil, že k tomuto rozhodnutiu priamo nie sú pripojené žiadne doručenky či plné obálky, z ktorých by bolo zistiteľné, či oprávnený doručoval povinnému toto rozhodnutie aj prostredníctvom pošty.
23. Osobitne sa v spise ale nachádza obálka poštovej zásielky adresovanej povinnému DUO CENTER Slovakia s.r.o., Pribinova 23, 810 11 Bratislava, kde zasielaná písomnosť je označená ako SU/ CS3828/2018/10/JCU/JAV/ESK-31, ktorá sa dňa 19. 02. 2019 vrátila oprávnenému s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Súd k tomu osobitne poznamenáva, že dátum vrátenia zásielky s exekučným titulom späť oprávnenému 19. 02. 2019, od ktorého sa mala podľa oprávneného odvíjať fikcia doručenia, nekorešponduje s dátumom vyznačenia doložky právoplatnosti dňa 02. 07. 2018 a vykonateľnosti dňa 03. 08. 2018 na tomto rozhodnutí.
24. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že sídlom povinného je Pribinova 23, 810 11 Bratislava.
25. Na obale administratívneho spisového materiálu je uvedená adresa povinného Belinského 16, 851 01 Bratislava.
26. V upozornení prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov č. Pd 40/20/1102-4 zo dňa 10. 08. 2020, ktoré je tiež súčasťou administratívneho spisu, sa uvádza, že „po preskúmaní spisového materiálu stavebného úradu Mestská časť Bratislava
- Ružinov v konaní č. SÚ/CS 1246/2020 a v konaniach, na ktoré toto konanie nadviazalo, je zrejmé, že stavebný úrad postupoval nesprávne pri doručovaní rozhodnutia č. CS/3828/2018/10/KOP/JCU/ JAV/ESK-31 zo dňa 25. 05. 2018. Stavebný úrad predmetné rozhodnutie najskôr doručoval verejnou vyhláškou a následne po zvesení verejnej vyhlášky aj na adresu uvedenú v obchodnom registri, hoci počas celej doby trvania konania doručoval stavebníkovi na korešpondenčnú adresu Belinského 16, Bratislava. Na okrej poznamenávam, že duálne doručovanie, tzn. doručovanie toho istého rozhodnutia dvomi režimami doručovania (verejnou vyhláškou a poštou na adresu uvedenú v registri, resp. úradu známu) nie je možné. Predmetné rozhodnutie mal teda správny orgán doručovať buď na adresu jemu známu (Belinského 16, Bratislava), alebo elektronicky s poukazom na znenie ustanovenia § 25a správneho poriadku. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami uvádzam, že stavebný úrad sa ako správny orgán dôsledne neriadil ustanoveniami správneho poriadku pri doručovaní rozhodnutia č. CS/3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25. 05. 2018. Vzhľadom na to, že stavebný úrad v uvedenom konaní doručoval všetkým účastníkom konania písomnosti adresne a jednotlivo poštou a mal vedomosť o (korešpondenčnej) adrese, na ktorej si stavebník svoje písomnosti preberá, rozhodnutie č. CS/3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 mal stavebníkovi doručiť poštou do vlastných rúk na túto
adresu, nie na adresu uvedenú v obchodnom registri.“ Na základe vyššie uvedeného prokurátor pre porušenie ustanovenia § 24 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 a § 26 ods. 1 správneho poriadku upozornil a podľa § 28 ods. 2 písm. g) zákona o prokuratúre navrhol oprávnenému, aby rozhodnutie č. CS/3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 z 25. 05. 2018 doručoval opäť spoločnosti DUO CENTER Slovakia, s.r.o. na adresu Belinského 16, 851 01 Bratislava s tým, že je povinný vybaviť upozornenie prokurátora najneskôr do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
27. V odpovedi oprávneného na upozornenie prokurátora zo dňa 24. 08. 2020 oprávnený uvádza, že opätovne doručil listom č. SU/CS 1246/2020/6/MGU zo dňa 21. 08. 2020 rozhodnutie č. SU/CS 3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 vydané dňa 25. 05. 2018 povinnému na adresu Belinského 16, 851 01 Bratislava.
28. Z obsahu spisu je ďalej zistiteľné, že do spisu bolo dňa 18. 09. 2020 doručené odvolanie povinného voči exekučnému titulu.
29. V upovedomení oprávneného o obsahu odvolania a výzve na vyjadrenie zo dňa 13. 11. 2020 oprávnený uvádza, že „ Mestská časť Bratislava Ružinov prijala dňa 18. 09. 2020 zákonom stanovenej lehote odvolanie účastníka konania DUO CENTER Slovakia s.r.o., Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126 voči rozhodnutiu č.: SU/CS/3828/2018/10/KOP/JCU/JAV/ESK-31 zo dňa 25. 05. 2018 ...“.
30. Aj sťažnostný súd na podklade šetrení vykonaných na podklade obsahu administratívneho spisu, ktorý tvoril podklad pre vydanie exekučného titulu, dospel k záveru, že predložený exekučný titul nemôže slúžiť ako podklad pre jeho nútený výkon, keďže aj podľa záverov sťažnostného súdu doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Sťažnostný súd dospel k záveru, že oprávnený nepostupoval pri doručovaní exekučného titulu v súlade so zákonom, exekučný titul doručoval účastníkom správneho konania verejnou vyhláškou ako aj poštou, čo je neprípustné, pričom pri doručovaní poštou nedoručoval exekučný titul povinnému na adresu, ktorá je mu známa, t.j. Belinského 16, 851 01 Bratislava (§ 25 ods. 2 správneho poriadku), ale len na adresu povinného zapísanú v obchodnom registri, ktorý nesprávny postup oprávneného pri doručovaní exekučného titulu konštatoval aj prokurátor v upozornení prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov č. Pd 40/20/1102-4 zo dňa 10. 08. 2020 a ktorú skutočnosť potvrdil aj oprávnený tým, že odvolanie povinného voči exekučnému titulu doručené oprávnenému dňa 18. 09. 2020 považuje samotný oprávnený v upovedomení oprávneného o obsahu odvolania a výzve na vyjadrenie zo dňa 13. 11. 2020 za podané v zákonom stanovenej lehote. Exekučný titul, ktorý nebol účastníkom konania doručovaný zákonom predpokladaným spôsobom, nemôže byť považovaný za účinne doručený, v čoho dôsledku nenadobudol právoplatnosť a následne ani vykonateľnosť. Takýto exekučný titul nemôže tvoriť materiálny podklad pre výkon exekúcie, ktorá skutočnosť je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Za takúto skutočnosť je bezpochyby nutné považovať nevykonateľnosť exekučného titulu. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že rozhodnutie, ktorého nútený výkon oprávnený navrhol, musí nadobudnúť vykonateľnosť už ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Celá právna úprava vykonávacieho konania smeruje k tomu, že predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musia byť splnené ku dňu, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku). Prípadné nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu až v priebehu exekučného konania nezodpovedá zákonným požiadavkám na výkon exekúcie. Preto v danom prípade nepripadal do úvahy iný procesný postup, než zastavenie exekúcie.
31. Nakoľko oprávnený napadol rozhodnutie súdu ako celok vrátane rozhodnutia súdu o trovách exekučného konania, súd preskúmal aj výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
32. Podľa §198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
33. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
34. Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
37. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
38. Spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady bez možnosti túto skutočnosť ovplyvniť. Súd v napadnutom uznesení konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur (50% zo sumy 60,- eur) a DPH v sume 6,- eur. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Sťažnostný súd s odkazom na svoj predchádzajúci výklad konštatuje, že správne zaviazal súd v napadnutom uznesení na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.
39. Z vyššie uvedených dôvodov je nutné považovať sťažnosť oprávneného za nedôvodnú a preto ju súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 200 v spojení s § 250 ods. 1 CSP zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
40. Povinný podal sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka z dôvodu, že tento nerozhodol o jeho trovách exekúcie, pričom v podanej sťažnosti si voči oprávnenému zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
41. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
43. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
44. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov len v prípade, ak povinný podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd výkladom citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že povinný má nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak si tento nárok v konaní uplatní. V opačnom prípade mu nárok na ich náhradu podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario nevznikne, čomu zodpovedá výrok súdu, že povinný voči oprávnenému nemá nárok na náhradu trov konania, pričom takýto výrok súdu je v zásade nadbytočný. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že povinný v ňom návrh na priznanie trov súdu nepodal, preto o tomto nároku súd v napadnutom rozhodnutí nebol povinný rozhodnúť. Z uvedených dôvodov súd považoval za nedôvodnú aj sťažnosť oprávneného a preto ju podľa § 200 v spojení s § 250 ods. 1 CSP zamietol (II. výroková veta rozhodnutia).
45. Povinný si až po vydaní napadnutého rozhodnutia (v podanej sťažnosti) uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, pričom v podaní zo dňa 10. 11. 2020 si trovy vyčíslil a žiadal náhradu výdavkov za zastupovanie za úkony prevzatie a príprava veci v roku 2019 v sume 37,69 eur, návrh na zastavenie exekúcie v roku 2019 v sume 37,69 eur, vyjadrenie k sťažnosť v roku 2020 v sume 40,84 eur, doplnenie vyjadrenia k sťažnosti v roku 2020 v sume 40,84 eur, k tomu režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2019 v sume 19,60 eur, režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2020 v sume 39,58 eur, spolu 237,48 eur.
46. Sťažnostný súd konštatuje, že zákon nebráni exekučnému súdu, aby o takomto nároku povinného na náhradu trov exekučného konania rozhodol v konaní o sťažnosti, keďže konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a následné sťažnostné konanie prebiehajú na jednom stupni, ide teda o jedno konanie, pričom ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku neupravuje, dokedy musí povinný svoj nárok na náhradu trov tohto konania pred súdom uplatniť. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd rozhodoval aj o podanom návrhu povinného na priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil a ktorými podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku môžu byť len výdavky na jeho zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
47. Ako už súd konštatoval vyššie, povinný si nárok na náhradu trov voči oprávnenému uplatnil. V súlade so znením § 199d ods. 2 Exekučného poriadku bolo preto úlohou súdu ďalej posúdiť, či v danom prípade bola splnená aj druhá zákonná podmienka pre priznanie náhrady exekučných trov povinnému voči oprávnenému, a to, či dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. K tomuto súd vo všeobecnosti uvádza, že zásadne platí, že pokiaľ oprávnený ako podklad pre vedenie exekúcie predloží súdu nevykonateľný exekučný titul, je nutné pripísať zavinenie na zastavení exekúcie oprávnenému a uložiť mu vo vzťahu k povinnému povinnosť náhrady jeho nákladov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, aby súd mohol povinnému priznať voči oprávnenému nárok na náhradu trov v podobe výdavkov na jeho zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
48. Výdavky na zastupovanie povinného v konaní o jeho návrhu na zastavenie exekúcie vrátane konania o sťažnosti pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 197,90 eur za štyri úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci v roku 2019 po 37,69 eur, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 06. 11. 2019 po 37,69 eur, vyjadrenie k sťažnosti oprávneného po 40,84 eur a doplnenie vyjadrenia k sťažnosti v roku 2020 po 40,84 eur, k tomu režijný paušál za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 vo výške 2 x po 9,80 eur (19,60 eur) a za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 2x po 10,62 eur (21,24 eur). Všetky konštatované úkony boli vykonané v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a podľa zistení súdu boli náklady na tieto úkony aj účelne vynaložené. Z vyčíslenia trov exekučného konania zo strany povinného nevyplýva, že by bolo potrebné navýšiť náhradu trov o daň z pridanej hodnoty, súd preto nenavýšil výdavky na zastupovanie povinného v konaní o DPH.
Z vyčíslenia trov exekúcie povinného je zistiteľné, že za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 povinný požadoval náhradu za režijný paušál v celkovej sume 39,54 eur, avšak režijný paušál za jeden úkon právnej pomoci v roku 2020 predstavuje sumu 10,62 eur, teda za dva úkony povinnému prináleží režijný paušál v hodnote 21,24 eur a nie 39,58 eur, ako to uviedol povinný. Súd povinnému voči oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 1 ods. 3, ods. 5, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 13a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd preto o trovách exekučného konania povinného rozhodol tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania v sume 197,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (III. výroková veta rozhodnutia). Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenia exekučného poriadku o trovách exekučného konania sú špeciálnou úpravou vo vzťahu k ustanoveniam o trovách konania podľa CSP (k tomu porovnaj § 200 Exekučného poriadku), pričom oproti ustanoveniam CSP neukladajú sudu povinnosť uviesť ako prijímateľa trov advokáta povinného.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I., výrok II.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok III.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I., výrok II.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok III.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).