Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/155/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o mal. P. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: Mgr. P. J., nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo B. č. XXX zastúpenej JUDr. Radkom Timkaničom advokátom advokátskej kancelárie so sídlom na Jakobyho ul. 19 v Košiciach a Ing. Y. S., nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. ul. XX v S. zastúpeného JUDr. Vojtechom Pettym advokátom advokátskej kancelárie so sídlom na Hlavnej ul. 98 v Košiciach, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č. k. -391 z 13.2.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zvýšil výživné zo strany otca na mal. Dávida zo sumy 220€ mesačne na sumu 300€ mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -94 z 10.5.2011 vo výroku o výživnom. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2020 v sume 1.360€ zaviazal otca zaplatiť matke maloletého dieťaťa do 45 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , , ; , ; Zákona o rodine. O trovách konania súd v súlade s ust. nerozhodoval, keďže takýto návrh podaný nebol. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, správou z prešetrenia pomerov v rodine, daňovými priznaniami k dani z príjmu fyzickej osoby a právnickej osoby, listami vlastníctva, listinnými dôkazmi preukazujúcimi predaj a obstaranie majetku, spisom Okresného súdu Košice II č.k. a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd z listinných dôkazov predložených otcom mal za preukázané, že na jeho strane došlo od poslednej úpravy výživného nielen k ubudnutiu nehnuteľností, ako to uviedol súdu, z dôvodu prevodu majetku na manželku kvôli zabezpečeniu záväzku voči manželkinej rodine, ale aj k nadobudnutiu nehnuteľností vo väčšom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, t.j. deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich, má však viacero foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania, kým rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho

výživu výživným, ktoré určil súd. Od poslednej úpravy výživného v roku 2011 je nepochybné, že došlo k podstatnému výraznému nárastu odôvodnených potrieb mal. P. už len v súvislosti s uplynutím viac ako 7 rokov, čo v súlade s ustálenou súdnou praxou je spojené s podstatným nárastom odôvodnených potrieb dieťaťa v nadväznosti na jeho fyzický a psychický vývin za uvedené obdobie. Vzrástli náklady na stravu, oblečenie, mimoškolské aktivity, pričom na ich úhrade sa musia podieľať obidvaja rodičia. Dieťa je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným trvalým zmenám pomerov aj u oboch rodičov, keďže matke pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dcére z ďalšieho manželstva a otcovi pribudli tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom z ďalšieho manželstva. Otec v návrhu uviedol, že dôvodom jeho podania bola skutočnosť, že mu pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom jeho príjmy sa nijako nezvýšili a ani jeho majetkové pomery sa nezlepšili. Otec je konateľom a spoločníkom obchodných spoločností S.e, s.r.o., a S. s.r.o., ktoré majú zamestnancov, ich výplaty sú včas vyplatené a ktoré podľa predložených daňových priznaní disponujú dlhodobým majetkom v hodnote niekoľko stotisíc eur. Vo vzťahu k zisťovaniu aktuálnych pomerov účastníkov konania a ich porovnaniu s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri predchádzajúcom rozhodnutí, súd uvádza, že hlavnou zmenou, ku ktorej došlo, je skutočnosť, že mal. P., ktorý v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevoval 2. ročník základnej školy, je v súčasnosti študentom 2. ročníka na strednej škole, čo jednoznačne preukazuje zvýšenie jeho odôvodnených potrieb. Vzhľadom na zistený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh na zníženie výživného je v celom rozsahu nedôvodným. Otec je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedené skutočnosti odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca na mal. P., avšak nie v takej miere, ako to požadovala matka, preto súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. mesačne zo sumy 220€ na sumu 300€ od 1.9.2018, teda dňom nástupu dieťaťa na strednú školu, kedy došlo k podstatným zmenám a k zvýšeniu výdavkov súvisiacich s jeho štúdiom na strednej škole. Takto zvýšené výživné súd považoval za primerané veku dieťaťa a finančným možnostiam a schopnostiam otca, u otca vychádzajúc z fiktívneho príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím na jeho ďalšie tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2020 v sume 1.360€ súd prvej inštancie vypočítal ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 220€ a zvýšeným výživným 300€ mesačne, čo je 80€ mesačne x 17 mesiacov, ktoré otcovi povolil splatiť v lehote 45 dní vzhľadom na výšku dlhu, ako aj na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak splátky nepovolil. Ide o dlh na výživnom, teda o výživné, ktoré už malo byť spotrebované, a napokon ani matka dieťaťa nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb mal. dieťaťa zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby dieťaťa tak, ako postupne vznikali.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti proti výrokom, ktorými súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, zvýšil výživné z jeho strany na mal. P. a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné. Odvolanie procesne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, vrátane chybného vyhodnotenia návrhov na dokazovanie, čím porušil ust. , a zároveň súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, a to tým, že správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, čím porušil ust. . Súd prvej inštancie v odôvodnení tvrdí (bod 3.), že vykonal dokazovanie, okrem iného, aj správou o prešetrení pomerov v rodine. Táto správa však nemá oporu v reálnom prešetrení, pretože príslušný orgán ju vyhotovil formálne, na čom nič nemení ani opis šetrenia v bode 5. odôvodnenia rozhodnutia. Jeho päťčlennú rodinu nikto nenavštívil a nikto pomery v nej neskúmal, a tvrdí, že to platí aj pre rodinu matky maloletého. Súd ďalej v rozsudku konštatuje, že sa nevedel vyjadriť k výške nákladov a výdavkov jeho súčasnej rodiny, pričom nezohľadnil a neuviedol skutočnosť, že on súdu za týmto účelom predložil výpisy z osobného účtu svojej manželky, odkiaľ sa uhrádzajú všetky platby za škôlku, školu, krúžky ich detí, či nákupy potravín, zdravotných a hygienických potrieb, ako preukázateľný dôkaz o skutočných výdavkoch. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa obmedzil na predvolanie a výpoveď jeho samého a matky dieťaťa, čo však robí aj súd v konaní, a inak žiadne šetrenie nevykonával. Takýto formalistický postup, v súdnej praxi opakujúci sa v mnohých takýchto prípadoch o určenie výživného, považuje vo svojom konkrétnom prípade za hrubý zásah do svojich práv a práv jeho rodiny a za zavádzanie súdu s výrazným podielom na následnom nesprávnom rozhodnutí súdu. V tejto súvislosti chce uviesť, že ÚPSVR ho poškodzuje opakovane a dlhodobo svojou nečinnosťou pri bránení jeho styku s maloletým, na čo ho opakovane upozorňoval. Ani tento úrad, ani súd sa nezaoberal dôvodmi narušených vzťahov s maloletým synom, ktoré sú výsledkom klamstiev matky o jeho osobe a systematického budovania negatívneho obrazu jeho osoby. Rovnako ÚPSVR prehliada

ignorovanie jeho práv na styk s maloletým od jeho 6-ich rokov a ÚPSVR sa zaoberá výlučne jeho vyživovacou povinnosťou voči mal. P., ktorú si počas obdobia 12-tich rokov plní príkladne. Formalistický prístup ÚPSVR preukazuje aj tá skutočnosť, že počas súdneho konania sa na pojednávaniach striedali zastupujúce a pravidelne iné pracovníčky, ktoré vôbec nepoznali súvislosti celého prípadu maloletého a jeho ako otca od doby rozvodu, na jeho otázky ani otázky súdu ani nevedeli reagovať. V súvislosti s činnosťou ÚPSVR tvrdí, že tento jednostranne posudzoval len požiadavky v prospech mal. P. a absolútne nezohľadnil jeho tri vlastné deti v novej rodine, na tvrdení ktorom nič nemení formálne vyhlásenie tohto úradu pred súdom, že treba prihliadnuť, že na strane otca pribudli vyživovacie povinnosti, pretože takéto vyhlásenie samé o sebe nie je žiadnym zohľadnením tejto skutočnosti a ÚPSVR ani nepracoval so žiadnymi konkrétnymi faktami z tejto stránky. To považuje zo strany ÚPVSR za závažné porušenie práva jeho maloletých detí v novej rodine a zavádzanie súdu, ktoré prispelo k nesprávnemu a jednostrannému rozhodnutiu. Podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal s tou zásadnou argumentáciou, že má vyživovaciu povinnosť voči manželke na materskej dovolenke a voči trom deťom v jeho novej rodine. Súd síce túto skutočnosť formálne skonštatoval, ba dokonca tvrdí, že ju zohľadnil, ak nezvýšil výživné tak, ako to navrhovala matka, súd však nijako neodôvodnil, aké skutočnosti vzal do úvahy, keď zohľadňoval tieto jeho vyživovacie povinnosti, pretože ak majú mať všetky jeho deti rovnakú životnú úroveň, pri zohľadnení vekových rozdielov a potrieb, je nemožné, aby na mal. P. platil 300€ a súd ani ÚPSVR už nezaujíma, koľko má pri zachovaní tejto rovnosti práv všetkých detí platiť na ostatné deti a manželku. Vnímanie jeho osoby súdom vyplýva aj z odôvodnenia, že je konateľom spoločností, ktoré načas vyplácajú výplaty zamestnancom a disponujú dlhodobým majetkom. Toto je zavádzajúce tvrdenie bez znalosti obsahu pojmu majetok, pretože výročná správa, či iné verejne dostupné zdroje hodnotia spoločnosť S. Trade ako mimoriadne zadlženú. Súd sa nezaoberal ani pôžičkou od manželkinej rodiny, ktorú zdokladoval. Ide podľa jeho názoru o jednostranný pohľad na podnikateľské prostredie, ktorý automaticky predpokladá, že byť konateľom a disponovať dlhodobým majetkom automaticky zakladá solventnosť a bohatstvo dotknutých osôb. Tento svoj pohľad súd povýšil nad skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní a oprel ich o potrebné zákonné ustanovenia, čím došlo k ich nesprávnej aplikácii. Súd sa oprel aj o to zákonné ustanovenie, že pri rozhodovaní má prihliadnuť na to, ktorý z rodičov sa ako stará o dieťa. Pri tomto posudzovaní však súd úplne opomenul, že jeho styk s dieťaťom je od rozvodu po celú dobu problémový, matka mu v styku bráni, dieťa od útleho detstva vedie proti jeho osobe a proti jeho vôli mu zmenila aj priezvisko. Na túto skutočnosť bezvýsledne a bez záujmu akéhokoľvek orgánu poukazuje po celý čas od rozvodu, rovnako ako bezvýsledne poukazuje na závažné pochybenia matky pri výchove dieťaťa. Z tohto dôvodu tvrdí, že ak majú byť zachované všetky jeho práva, súd pri rozhodovaní o výživnom nemôže prihliadať iba na to, kto dieťa vychováva, ale aj na to, či je umožnený styk druhého rodiča s dieťaťom. Súd ani ÚPSVR nijako nevníma porušovanie jeho práv na styk s dieťaťom, ktoré vyplývajú z toho istého rozsudku ako jeho vyživovacia povinnosť. Už v návrhu uviedol, že jeho kontakt s mal. P. neprebieha vinou matky tak, ako to predpokladá zákon a ako by si sám želal, vinou zásadného vplyvu matky mal. P. nemá záujem o komunikáciou s ním ani o kontaktovanie sa s ním, napriek skutočnosti, že počas prvých šiestich rokov jeho života mali skvelý vzťah, kým alkoholizmus jeho bývalej manželky ho nedonútil podať návrh na rozvod. Nepozná teda jeho zdravotný stav, mentálnu povahu ani študijné výsledky, čo je v príkrom rozpore so Zákonom o rodine. Tejto argumentácii, prednesenej v návrhu sa nedostalo pozornosti ani odôvodnenia, a to ani odôvodnenia takého, že sa na túto argumentáciu nebude prihliadať. ÚPSVR a súd prehliadli aj upozornenie na jeho obrovské sklamanie z výchovy syna, osobné stretnutie na súde, kam ho matka neustále nosila ako živý štít, bolo plné vulgárnych osobných útokov. Za nevhodné považuje aj jeho vulgárnu až asociálnu prezentáciu na sociálnych sieťach, čo pred súdom taktiež uviedol. V súvislosti so stanovením konkrétnej výšky výživného na 300€ chce ďalej poukázať na tú skutočnosť, že mal. P. žije v usporiadanej kompletnej rodine s manželom svojej matky, ktorého meno nosí a ktorý na seba prevzal práva a povinnosti z toho plynúce. Rešpektuje svoju vyživovaciu povinnosť, avšak má za to, že takáto kompletná rodina sa má riadne starať o svoje dieťa a že nie je možné takpovediac polovicu jeho životných nákladov preniesť na biologického otca, navyše za všetkých vyššie uvedených pre neho negatívnych okolností. Chce k majetkovým pomerom matky uviesť, že z BSM ich manželstva, napriek skutočnosti, že matka nikdy do doby rozvodu nepracovala, si dohodou, ktorá ukončila desaťročný súdny spor, odniesla hotovosť a majetok v hodnote desiatok tisíc eur. Okrem deklarovaného zamestnania učiteľky sa matka maloletého prezentuje v časopisoch a na sociálnych sieťach ako úspešná bytová dizajnérka, pričom príjem z tejto činnosti nedeklarovala. Rovnako teda podniká, na internete ponúka na predaj bytové doplnky vlastnej značky, súd sa týmto nezaoberal a podrobne skúmal iba jeho osobu a jeho majetkové pomery. Súd v konaní pripustil ako náklady matky na maloletého rôzne potvrdenia o nákupe fototechniky účtované z firmy manžela matky maloletého. Súd ho pri výpočte nehnuteľností všade uvádza ako vlastníka, nerešpektuje tak status menšinového

spoluvlastníka a z toho vyplývajúce okolnosti. Nezbavuje sa zákonnej povinnosti platenia výživného na mal. P., je ochotný, aby sa podieľal na jeho životnej úrovni, avšak ako súčasť jeho rodinných aktivít, výletov, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít, a nielen vyplácanými financiami, ktoré následne nesledujú jeho mravný a osobný rozvoj, a taktiež sa domáha rovnosti postavenia všetkých jeho detí, pri zohľadnení vekových rozdielov, o ktorej súd podľa jeho názoru vôbec neuvažoval a zo žiadneho jeho názoru to ani nevyplýva, rovnosti podielu na vyživovaní mal. P. pri zohľadnení jeho reálnych potrieb a súčasných rodinných pomerov. V zmysle vyššie uvedených skutočností má za to, že súd sa neodôvodnene vzdialil od potrebnej miery zohľadnenia skutkového stavu, rozhodol formalisticky a svoje rozhodnutie, pri rešpektovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, riadne nezdôvodnil s ohľadom na navrhované skutočnosti a mieru zohľadnenia skutkového stavu, a preto je aj odôvodnenie rozsudku formálne a len pre účely výrokov rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zmenil tak, že výživné na mal. P. určí vo výške 100€ mesačne odo dňa podania návrhu alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka, voči výrokom, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a otca zaviazal zaplatiť dlžné výživné. Odvolanie odôvodnila v zmysle ustanovení , , , a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v zmysle zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -94 z 10.5.2011 vo výroku o výživnom mení tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. P. zo sumy 220€ mesačne na sumu 500€ mesačne od 1.3.2018 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2018 do posledného dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho deň nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci je otec povinný zaplatiť matke mal. dieťaťa do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa jej názoru právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo v každom súdom posudzovanom prípade kladie na odôvodnenie rozhodnutia kvalitatívne požiadavky, v ktorom sú uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené. Pri dodržaní týchto zásad by súd mal postupovať tak, aby nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. mesačne zo sumy 220€ na sumu 300€ od 1.9.2018 dňom nástupu dieťaťa na strednú školu, kedy došlo k podstatným zmenám a k zvýšeniu výdavkov súvisiacich so štúdiom dieťaťa na strednej škole. Takto zvýšené výživné súd považoval za primerané veku dieťaťa a finančným možnostiam a schopnostiam otca, u otca vychádzajúc z fiktívneho príjmu podľa ust. Zákona o rodine, s prihliadnutím na jeho ďalšie tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (bod 21. rozsudku). K vyššie uvedenému sa podľa jej názoru žiada uviesť, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči mal. P.ovi, bol mal. P. žiakom 2. ročníka základnej školy. V písomnom podaní zo dňa 12.2.2018 (vyjadrenie k návrhu - vzájomný návrh) uviedla, že mal. P. v tom čase navštevoval 9. ročník Základnej školy O., ako aj G. umeleckú školu S. v Košiciach, výtvarný odbor a odbor fotografia. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca teda uplynulo deväť rokov, maloletý medzičasom nie len, že nastúpil na strednú školu, ale ešte skôr prešiel z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy, čo samo o sebe tiež zakladalo podstatnú zmenu pomerov a zvýšené výdavky na strane maloletého a teda bolo dôvodom na zvýšenie výživného. K zmene pomerov totiž môže dôjsť na strane oprávneného s tým, že môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, pričom v praxi sa najčastejšie okrem iného uplatňuje ako dôvod aj prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému. Aj vzhľadom na túto skutočnosť navrhla zvýšenie výživného odo dňa podania jej návrhu, resp. počnúc 1.3.2018. Do pozornosti dáva odvolaciemu súdu možnosť aplikácie ust. Zákona o rodine, podľa ktorého možno právo na výživné pre maloleté dieťa priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď konštatoval, že otcovi pribudli tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom z terajšieho manželstva (bod 18. rozsudku). Nebolo potrebné podľa jej názoru ani vykonávať rozsiahle dokazovanie, aby súd prvej inštancie zistil relevantný skutkový stav a to, že od poslednej úpravy výživného zakladá zmenu pomerov na strane otca iba narodenie druhého syna (H. M..), keďže F. R. S. sa narodil XX.X.XXXX, teda ešte pred poslednou úpravou vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v konaní z listinných dôkazov

predložených otcom mal. dieťaťa (v spise č. l. 168 -283) mal za preukázané, že na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného nielen k ubudnutiu nehnuteľností, ako to uviedol otec súdu, z dôvodu, že bolo potrebné previesť majetok na manželku z dôvodu zabezpečenia záväzku voči manželkinej rodine, ale aj k nadobudnutiu nehnuteľností vo väčšom rozsahu (v spise aj č. l. 357; bod 11. rozsudku) K vyššie uvedenému považuje za potrebné uviesť, ako už počas konania uviedla vo svojom písomnom podaní zo dňa 1.10.2019, že zo zmlúv o pôžičke, ktoré predložil otec, vyplynulo, že veriteľom otca nie sú rodičia jeho manželky, ale samotná manželka J. S.. K jednotlivým nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastnícke podiely otec previedol na svoju súčasnú manželku z dôvodu údajného zabezpečenia záväzku vo výške 220.000€, chce uviesť a pozornosť odvolacieho súdu upriamiť na skutočnosť, že išlo výlučne o nehnuteľnosti väčšej hodnoty, ktorých celková hodnota nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovaný záväzok, išlo o dom s pozemkom na SloB. rodinný dom s krytým garážovým státím a pozemky na W. XX, rodinný dom, garáž a pozemky na Q. XX, budova s pozemkom na U. ulici, dom s pozemkom na I. 9, rodinný dom a pozemky v k.ú. P.. S ohľadom na vyššie uvedené považuje za potrebné uviesť, že v zmysle konštantnej judikatúry a ustálenej právnej praxe snaha povinného rodiča vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, resp. ju znížiť je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní jej výšky súd neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Ak sa teda otec vzdal majetku, relevanciu v zmysle následkov potenciality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, je skutočnosť, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z potenciálneho príjmu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. vychádzajúc z jeho fiktívneho príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine (bod 21. rozsudku), pričom zvýšil výživné zo sumy 220€ na sumu 300€, teda o 80€. Zvýšenie výživného o uvedenú sumu podľa názoru matky nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine má mal. P. právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súdom prvej inštancie určené výživné nezodpovedá objektivizovaným skutočnostiam, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám a k zvýšeniu výdavkov súvisiacich v prvom rade s prechodom maloletého medzi jednotlivými stupňami školského systému a v súčasnosti so štúdiom mal. P. na strednej škole a rovnako nezodpovedá objektivizovanému príjmu otca, ktorý súd prvej inštancie stanovil v súlade so zákonnou domnienkou ako 20- násobku sumy životného minima. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného z dôvodu zmeny pomerov, má za to, že v súlade s ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine mal prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov v období od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. Akákoľvek úvaha v tomto smere však v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje. Zhrnujúc vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nedáva jasne a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje úvahy (myšlienkové kroky, premisy), ktoré by dôkladne zdôvodňovali jednotlivé výroky, javí sa, že súd rozhodol svojvoľne (arbitrárne). Matka je toho názoru, že v rozsudku absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci. Zároveň, argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie je ako celok nepresvedčivé.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že určenie výživného vo výške 100€ mesačne, teda jeho zníženie zo sumy 220€ mesačne, ktorá bola určená pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca voči mal. P.ovi, by podľa jej názoru nezodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynulo deväť rokov, mal. P. medzičasom nie len, že nastúpil na strednú školu, ale ešte skôr prešiel z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy, ktorá skutočnosť sama o sebe tiež zakladala podstatnú zmenu pomerov a zvýšené výdavky na strane maloletého a teda nemohla byť dôvodom na zníženie výživného, ale naopak na jeho zvýšenie. Od poslednej úpravy výživného zakladá zmenu pomerov na strane otca iba narodenie druhého syna (H. M. S.) a dcéry (L. Ch. S.), keďže F. R. S. sa narodil 24.9.2010, teda ešte pred poslednou úpravou vyživovacej povinnosti otca. Snaha povinného otca vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, resp. ju znížiť je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní jej výšky súd neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň

dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Zníženie výživného na sumu 100 Eur mesačne by podľa názoru matky nezodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám a k zvýšeniu výdavkov súvisiacich v prvom rade s prechodom maloletého medzi jednotlivými stupňami školského systému a v súčasnosti so štúdiom maloletého P. na strednej škole a rovnako by nezodpovedalo objektivizovanému príjmu otca, ktorý súd prvej inštancie stanovil v súlade so zákonnou domnienkou ako 20- násobok sumy životného minima. Daňové priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby nemôžu mať a nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k jeho reálnym príjmom. V súlade s ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine je potrebné prihliadať aj na vývoj životných nákladov v období od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. K tvrdeniu otca, že súd v konaní pripustil ako jej náklady na maloletého rôzne potvrdenia o nákupe fototechniky účtované z firmy jej manžela považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie je, tak ako to zo strany otca už býva zvykom, účelové a zavádzajúce. Je logické, že fototechniku v hodnote niekoľko sto eur si nemohol objednať maloletý, ktorý nie je plne spôsobilý na právne úkony. Potvrdenia neboli a ani nemohli byť účtované z firmy jej manžela, adresa spoločnosti, v ktorej pracuje jej manžel, bola iba podacou adresou, čo napokon bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z účtovných dokladov za nákup fototechniky pre potreby maloletého, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ otec uvádza, že súd ho pri výpočte nehnuteľností všade uvádza ako vlastníka a nerešpektuje tak status menšinového spoluvlastníka a z toho vyplývajúce okolnosti, k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že zmenšenie svojich spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nehnuteľnostiam a ich prevod na súčasnú manželku otec odôvodnil tvrdením, že malo ísť o zabezpečenie záväzku voči manželkinej rodine na základe zmlúv o pôžičke. Zo zmlúv o pôžičke, ktoré predložil otec však vyplynulo, že veriteľom otca nie sú rodičia manželky, ale manželka J. S.. Spoluvlastnícke podiely previedol otec na svoju súčasnú manželku, z dôvodu údajného zabezpečenia záväzku vo výške 220.000€, výlučne k nehnuteľnostiam väčšej hodnoty, ktorých celková hodnota nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovaný záväzok. V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, že otec, ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, sa vzdal majetku, relevanciu v zmysle následkov potenciality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, je skutočnosť, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z potenciálneho príjmu. Otec vo svojom odvolaní uvádza, že správa ÚPSVR o prešetrení pomerov v rodine nemá reálnu oporu v prešetrení, keďže jeho rodinu nikto nenavštívil a nikto pomery v nej neskúmal a ďalej otec tvrdí, že to platí aj pre jej rodinu. Zo správy ÚPSVR z prešetrenia pomerov v rodine z 26.2.2018 však vyplýva, pričom matka túto skutočnosť potvrdzuje, že dňa 23.2.2018 úrad vykonal sociálne šetrenie v rodine maloletého dieťaťa na adrese B. 286 za účelom prešetrenia bytových pomerov. Nebolo potrebné podľa jej názoru vykonávať rovnaké šetrenie v rodine otca, keďže predmetom tohto konania je určenie výživného a nie úprava rodičovských práv a povinností voči maloletému a vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti by šetrenie bytových pomerov u otca nemalo žiaden význam. K podaniu otca v častiach, v ktorých sa venuje styku s maloletým, zmene jeho priezviska, rozvodu, či vyporiadaniu BSM uvádza, že tieto nesúvisia s predmetom tohto konania. Napriek uvedenému sa podľa jej názoru žiada uviesť, že mal. P. sa pojednávaní v prejednávanej veci zúčastňoval na svoju výslovnú žiadosť, jednak pre prípad potreby jeho výsluchu zo strany vo veci konajúceho súdu a taktiež z dôvodu, že chcel stretnúť svojho otca, ktorý o neho už dlhodobo nejaví žiaden záujem. Je preto logickým vyústením nezáujmu otca o maloletého, že potom ako sám otec tvrdí, nepozná zdravotný stav, mentálnu povahu ani študijné výsledky svojho syna. Žiada sa zároveň uviesť, že pokiaľ aj v priebehu jednotlivých pojednávaní otec mimo predmetu prejednávanej veci opakovane poukazoval, že mu je znemožňovaný styk s maloletým, po skončení jednotlivých pojednávaní neprejavil absolútne žiaden záujem ani len o rozhovor so svojím synom, tohto ignoroval a vyhýba sa osobnému kontaktu.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, toto tvrdenie je neopodstatnené. Matka sa mohla k veci opakovane vyjadriť a aj sa vyjadrovala, či už osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, taktiež mohla predkladať a aj predkladala akékoľvek listinné dôkazy. Aj on predkladal všetky súdom a matkou požadované písomnosti s možnosťou vyjadriť sa k nim v dlhých lehotách. Nie je teda podľa jeho názoru možné inštitút práva na spravodlivý proces vzťahovať pod nespokojnosť s hodnotením dôkazov a s rozhodnutím samotným. Matka v odvolaní iba opakuje argumentáciu, ktorú uplatnila v prvej inštancii,

či už sa to týka hodnotenia jeho majetkových pomerov alebo znižovania významu skutočnosti, že jeho pomery sa zmenili „len“ o dve ďalšie deti. Tým nevytvára procesno-právny priestor pre legitimitu svojho odvolania. Pokiaľ matka tvrdí, že určené výživné nezodpovedá jeho majetkovým pomerom a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ako otec chce uviesť, že tieto pojmy jednak nie je právne validné posudzovať izolovane od reálnych potrieb dieťaťa a od pomerov, v ktorých dieťa žije. Taktiež chce uviesť, že ako otec sa chce podieľať na výške životnej úrovne dieťaťa, avšak aj rodinnými výletmi, jazykovými pobytmi atď., proste celým komplexom socializačných možností, čo mu nie je umožnené a čím sa súdy nielenže odmietajú zaoberať, ale aj akceptovať absenciu týchto možností. Má zato, že matka chápe pod vyživovacou povinnosťou otca voči dieťaťu svoju vlastnú predstavu o svojej vlastnej životnej úrovni. Taktiež matkou požadované výživné by v prepočte na oboch rodičov predstavovalo pre dieťa 1.000€ mesačne, čo nemá opodstatnenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ktorými sú najmä reálne potreby dieťaťa, jeho nadštandardné nové rodinné pomery, vyživovacie povinnosti otca voči druhej manželke a ďalším trom deťom, bez ohľadu na to, v akom časovom momente vznikali, vylúčenie kontaktu s mal. P.om, a i. V zmysle vyššie uvedených skutočností tvrdí, že nie sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku tak, ako to navrhuje matka a aby súd odvolanie matky zamietol. Naopak ako otec zotrváva no svojom odvolaní zo dňa 23.3.2020 s tým, že súd sa neodôvodnene vzdialil od potrebnej miery zohľadnenia skutkového stavu, rozhodol formalisticky a svoje rozhodnutie, pri rešpektovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, riadne nezdôvodnil, a preto je aj odôvodnenie rozsudku formálne a len pre účely výrokov rozhodnutia. Z týchto dôvodov naďalej žiada, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zmenil tak, že výživné na mal. P. určí vo výške 100€ mesačne odo dňa podania návrhu alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie.

7. V odvolacej replike otec uviedol, že právny zástupca matky už len opakuje predtým uvedené tvrdenia, v ktorých opakovane zľahčuje jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a za relevantnú skutočnosť považuje, že od posledného zvýšenia výživného zakladá zmenu pomerov na strane otca „iba“ narodenie druhého syna. Má názor, že dostatočne prezentoval vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom maloletým deťom a druhej manželke, ako aj že tieto skutočnosti musí súd brať do úvahy ako celkovú jeho vyživovaciu povinnosť, nie iba ako zmenu pomerov spočívajúcu len v narodení druhého syna, ako sa to usiluje zúžiť protistrana. Upozorňuje na prechod maloletého syna na strednú školu, ktorú rovnako protistrana chápe izolovane, a to bez ohľadu na skutočnosť, koľko ako otec doposiaľ na výživu prispieval a prispieva, bez ohľadu na skutočné potreby maloletého syna, ktoré okrem príležitostných výdavkov (fotoaparát) ani neboli riadne preukázané a vôbec nezodpovedajú 1.000€, ktoré by korešpondovali od neho požadovanému výživnému, taktiež tvrdiť o riadnych účtovných dokladoch firmy manžela matky J., s uvedenými identifikačnými údajmi jeho firmy, že sú takto označené len z dôvodu doručovacej adresy, je podľa jeho názoru zavádzanie súdu, čo môže potvrdiť alebo vyvrátiť iba spôsob a zdroj úhrady tejto faktúry, bez ohľadu na pomery rodiny, v ktorých dieťa žije a bez ohľadu na opakovaných okolnostiach na jeho strane. Matka uvádza, že zo strany ÚPSVR nebolo potrebné vykonávať šetrenie aj v jeho rodine, keďže to podľa názoru protistrany nemá relevantný význam pre predmet sporu, s čím ale zásadne nesúhlasí, pretože jeho výhrada voči práci ÚPSVR, ktorá má veľký význam pre rozhodovanie súdu, smerovala k tomu, že ÚPSVR sa z podstaty svojej činnosti a existencie nemôže „nezaujímať“ o jeho ďalšie tri deti, aké majú tieto potreby a ako sa o tieto stará, pretože potom už nejde o ÚPSVR a tento úrad popiera svoj zákonný účel a jeho postup diskriminuje jeho ďalšie deti, o ktoré sa „nezaujíma“. Nie je mu tiež známe, prečo jeho daňové priznania nemajú mať vypovedaciu hodnotu, resp. či to právne relevantným spôsobom a bez dôkazov môže byť len z dôvodu, že sa ich výsledok máli žalovanej strane. Dokladoval nízky príjem a úbytok majetku v podrobnej tabuľke, ktorá logicky a reálne vysvetľuje jeho výdavky a životnú úroveň, naopak matka P. J. preukázateľne vlastní vlastnú značku bytových doplnkov a prevádzkuje ich webshop, na čo v konaní poukázal, pričom príjem z tejto činnosti neuvádza a súd sa tým nezaoberal a ani to pri rozhodovaní nezohľadnil. Pokiaľ žalovaná strana opakovane spochybňuje jeho pôžičky, je nútený znovu uviesť, že súdu predložil zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu, riadne zaúčtovanú v účtovníctve firmy a notársky overenú v roku jej uzatvorenia, teda v roku 2015. Súdu uviedol aj pôvod prostriedkov, odkiaľ tieto pochádzajú, teda od rodičov manželky, ktorí vzhľadom na ich rodinné vzťahy, zvlášť usporiadanie ručenia, ponechali výlučne na dcéru. Ak teda mieni protistrana právne relevantným spôsobom spochybniť vznik alebo existenciu tohto záväzku, hodnotu prevedeného majetku ako aj predmetu ručenia, musí podľa platného práva svoje tvrdenie doložiť relevantnými dôkazmi, ktoré súdu preukážu, čo je nepravdivé, aká hodnota ktorej nehnuteľnosti atď., posúdiť, či tvrdenia protistrany sa opierajú o znalecké posudky atď., a nie je možné o nich opakovane hovoriť bez dôkazov, vrátane invektív o špekulatívnych prevodoch. Taktiež tvrdenie, že ho syn chcel stretnúť a že o stretnutie nejaví záujem je nepravdivé. Matka aj jasne pred súdom prezentovala jeho odpor k nemu, na ktorom má zásadný

podiel. Na pojednávania ho privádzala, aby ho provokovala a zároveň vytvárala dojem „ubolenej“ ženy, avšak syn ho pozdravil pri odchode zo súdu hanlivým gestom, na sociálnych sieťach sa prezentuje hanlivými výrazmi a požívaním alkoholu, k čomu má zadokumentované dôkazy a nepredkladal ich súdu, kým žalovaná strana neotvorila tému neakceptovaného záujmu syna o jeho osobu, čo však učiní po prípadnom vrátení veci na prvostupňové konanie. V ďalšom ide o opakované a známe skutočnosti, ku ktorým už nie je relevantné duplicitne sa vyjadrovať. Z týchto dôvodov naďalej žiada, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zmenil tak, že výživné na maloletého P. určí vo výške 100€ mesačne od dňa podania návrhu alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie.

8. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že po oboznámení sa s vyjadrením otca k jej odvolaniu sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných podaní.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam matky a otca uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a rozhodol v prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2011, kedy bola určená výška výživného 220€. V tom čase maloletý P. navštevoval 2. ročník na základnej škole. Návrh matky na zvýšenie výživného bol opodstatnený, keďže od poslednej úpravy výšky výživného sa pomery na strane mal. P. podstatne zmenili, čo sa týka nie len jeho fyzického rastu, ale aj nástupu na strednú školu.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. K odvolacím námietkam účastníkov konania poznamenáva, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

14. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nedostatočné zistil skutočný stav veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na a 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

15. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom s aplikáciou právnych predpisov ako aj ich interpretáciou súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Navyše konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom.

16. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je vyšetrovacia zásada prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, ak si rodič nesplní túto povinnosť. Z gramatického výkladu, ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima.. V zmysle tohto o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima ktorá bola od 1. júla 2019 na úrovni 210,20€, teda 20-násobok predstavuje sumu 4.204€. Ide o domnienku mesačného príjmu a z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov). Zo znenia ustanovenia odseku 1 vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd nemôže uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo o účtovníctve v

znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, keďže údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo.

18. K námietke otca, že kolízny opatrovník nedostatočne prešetril pomery v jeho rodine odvolací súd dodáva, že kolízny opatrovník postupuje pri prešetrovaní pomerov v rodine v súlade s ustanoveniami o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov a je v jeho kompetencii zvoliť najvhodnejší postup. V prípade nespokojnosti otca s týmto postupom je potrebné adresovať odôvodnenú sťažnosť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako je v kompetencii ÚPSVR koho poverí zastupovaním na súdnych pojednávaniach, všeobecné súdy nemajú v tejto oblasti nijaké oprávnenia. K námietke otca, že súd prvej inštancie nerozumie pojmu majetok a nezohľadnil, že podľa výročnej správy je jedna z jeho spoločností zadlžená, odvolací súd dodáva, že v priebehu konania ani otec nevysvetlil, aká ekonomický zmysel má prevádzka obchodnej spoločnosti, ktorej hospodárskym výsledkom je strata. Výhrada, že súd a kolízny opatrovník nevzali do úvahy porušovanie jeho práva na styk s dieťaťom a jeho nespokojnosť s výchovou dieťaťa je v tomto konaní irelevantná, keďže tieto otázky neboli predmetom konania na súde prvej inštancie. Nemožno sa stotožniť s názorom otca, že súd neprihliadol na jeho ostatné vyživovacie povinnosti, keďže súd na túto skutočnosť prihliadol v odôvodnení rozsudku a iný názor otca na výšku určeného výživného bez ďalšieho neznamená, že posúdenie súdu je nesprávne. K námietke matky, že súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného a nesprávne zistil skutočný stav, keďže otcovi pribudli len dve vyživovacie povinnosti, odvolací súd dodáva, že pri určovaní výšky výživného je vždy vecou úvahy súdu ako vyhodnotí potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti na jednej strane a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného na strane druhej. S prihliadnutím na všetky okolnosti sa odvolací súd stotožňuje s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, ktorý vzal do úvahy vyživovacie povinnosti otca voči všetkým trom jeho deťom.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )