Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_91Odi-9-2023.pdf
PDF · 120.32 KB
Case nature
Area
Subarea
91Odi/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava a ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 45 946 868, A. B. C.XX, XXX XX D., proti žalovanej: E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, XXX XX E., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje oddlženie žalovanej E. E., nar. X.X.XXXX, F. XX, XXX XX E., na základe uznesenia sp. zn. 26Odk/349/2022, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu 24.11.2023 žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovanej na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Odk/349/2022, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých svojich záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň žalobca žiadal súd o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že zrušenia oddlženia sa domáha z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnila formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Žalovaná, ako dlžník, nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
Skutková a právna argumentácia žalobcu:
I. Aktívna legitimácia žalobcu:
Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia vyplýva žalobcovi z § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“). Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe, je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovanej bol vedený Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 26Odk/349/2022 (ďalej „konkurz“). Žalobca je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. 2000074475, ktorú žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka
bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2020 uzavretej medzi spoločnosťou Zinc Euro, a. s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške 3.089,96 eur, z toho istina vo výške 2.807,42 eur. Žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko je dotknutým veriteľom, ktorý si svoju oprávnenú pohľadávku voči žalovanej riadne a včas prihlásil do konkurzného konania a jeho pohľadávka nebola v konkurznom konaní popretá a nebola v konkurznom konaní uspokojená.
II. Nepoctivý zámer žalovanej:
Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná. Žalovaná bola v čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou (zamestnaná ako operátor výroby) s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaná zo svojho príjmu mohla v malých mesačných dávkach vo výške 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaná však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavila sa všetkých svojich dlhov. Ako dôvody, ktoré vyvracajú platobnú neschopnosť žalovanej v prvom rade žalobca uvádza, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanej žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanej. Žalovaná napriek výzve neprejavila nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagovala. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovanej, keď táto prestala splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahovala príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovanou. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy sa rozumie také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. Filozoficky sa tak inštitút zákazu zneužitia práva hlási k aristotelovskej slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. Konanie opísané vyššie by sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva, ale ako i konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné poskytnúť právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca v závere svojej argumentácie poukazuje, že ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer
a teda dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach uspokojovať a riešiť svoje dlhy.
III. Nevynaloženie úprimnej snahy po podaní návrhu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností:
Žalovaná po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovanej nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná je naďalej zamestnaná a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovanej, ktoré predložili k návrhu. Zo strany žalovanej nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaná by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodila všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinná uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnila podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovanej také podmienky nie sú splnené. S poukazom na citované zákonné ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovanej, keď táto po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponovala dostatočným príjmom na to, aby mohla hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaná tak naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie.
3. K žalobe sa žalovaná písomne nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila napriek tomu, že súd mal doručenie žaloby a uznesenia podľa § 167 CSP a predvolania na pojednávanie riadne vykázané.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
5. Medzi právnym predchodcom žalobcu Zinc Euro, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 7.3.2019 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke pôžičku vo výške 3.000 eur s dĺžkou splácania 60 mesiacov, celkovou výškou mesačnej splátky 102,69 eur a dátum splatnosti splátok k 22. dňu v mesiaci.
6. Žalobca je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2020 uzavretej medzi spoločnosťou Zinc Euro, a. s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom, pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške 3.089,96 eur, istina vo výške 2.807,42 eur.
7. Z pripojeného konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Odk/349/2022 súd zistil, že dňa 1.12.2022 podala žalovaná návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26Odk/349/2022-19 zo dňa 13.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.12.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, súd zbavil žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze, ustanovil správcu konkurznej podstaty. Jedným z veriteľov, ktorý prihlásili pohľadávku do konkurzu žalovanej bol aj právny predchodca žalobca. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol jedným z 9-tich veriteľov. Zo zoznamu aktuálneho majetku a zoznamu majetku väčšej hodnoty vyplýva vyhlásenie žalovanej, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a hnuteľné veci vyššej hodnoty. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplývalo, že na žalovanú boli vedené dve exekúcie.
8. Zo správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu súd zistil, že správca preskúmal pomery žalovanej, zisťoval vlastníctvo všetkých nehnuteľností, ktoré sú alebo boli za posledné tri roky evidované ako nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, či žalovaná je, alebo bola za obdobie posledných troch rokov zapísaná v evidencii motorových vozidiel a žiadal o poskytnutie súčinnosti subjekty, vo
vzťahu k bankovým účtom žalovanej. Po preskúmaní pomerov žalovanej ako dlžníka zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, na základe čoho došlo k zrušeniu konkurzu.
9. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. [§ 3 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“)]
10. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok .[§ 166 ods. 1, 3 ZoKR]
11. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. [§ 166f ods. 1, 2, 4 ZoKR]
12. (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovia veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. [§ 166g ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoKR]
13. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26Odk/349/2022-19 zo dňa 13.12.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, že žalovaná ako dlžník bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako veriteľ žalovanej (žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila).
15. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné preukázanie skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR.
16. Ustanovenia o skúmaní nepoctivého zámeru boli zavedené do ZoKR až účinnosťou zákona č. 377/2016 Z.z., teda dňa 1. januára 2017 (ktorým bol predmetný ZoKR novelizovaný). Súd pri posudzovaní nepoctivého zámeru preto musí vychádzať i z okolností, ktoré nastali ešte pred zavedením tohto inštitútu. Ide vlastne o ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka, ktorú môže voči dlžníkovi iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Uvedené vyslovene vyplýva z ustanovení upravujúcich zrušenie oddlženia pre nepoctivý záver, napr. v § 166g ods. 2 písm. e), g) a h) ZoKR. V predmetných ustanoveniach sa spomína iba formulácia ,,zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať“, čo svedčí o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo stanovené žiadne ohraničenie ohľadne skúmania správania sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd je oprávnený skúmať spätne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez nejakého časového obmedzenia do minulosti. Avšak tu je potrebné podotknúť, že správanie dlžníka môže súd posudzovať za obdobie v rozsahu námietok dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom prípade individuálne s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a na ne/ možnosť uspokojenia pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. Pri opačnom názore by zavedená právna úprava nepoctivého zámeru dlžníka nemohla napĺňať účel, pre ktorý bola prijatá, nemohla by byť aplikovateľná na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 377/2016 Z.z., a zároveň by žiadnym spôsobom nebola zabezpečená ochrana veriteľa, čím by na druhej strane nemohol byť v týchto prípadoch bez rozumného dôvodu postihnutý nepoctivý zámer dlžníka spojený s jeho oddlžením. Zároveň nie je ani daná ucelená a konečná definícia nepoctivého zámeru, pričom okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/ dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je neuspokojenie pohľadávky veriteľa/ veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty, pričom sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa vyššie uvedeného sa skúmajú okolnosti/
správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale aj tie, ktoré nastali ešte pred podaním takéhoto návrhu, t.j. do minulosti.
17. Pri posudzovaní nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa žalovaného dlžníka – v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne), či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa), teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie dlžníka možno vyhodnotiť tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene vyvolal svoju nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.
18. Súd zároveň podotýka, že je nutné rozlišovať ako ZoKR definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer, nakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166f ZoKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo vymenovaným skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZoKR ťaží veriteľa - žalobcu. Dané sa vyslovene vzťahuje aj na skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 pod písm. f) ZoKR vyššie uvedeného ustanovenia, podľa ktorej dlžník nemá poctivý zámer najmä ak v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný. Bezpochyby je zrejmé, že v predmetnom ustanovení sa neuvádza žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá by súd obmedzovala pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka spätne pred podaním návrhu na jeho oddlženie konkurzom v rámci konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na druhej strane dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal, ťaží žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie.
19. V predmetnej veci podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka ako žalovanej, že pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa).
20. V zmysle citovaných ustanovení ZoKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer na žalobcovi.
21. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovanej ako dlžníka v predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že žalovaná neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu, t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením § 166g ods. 2 písm. c) ZKR súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané. Súdu nie je známe, v čom má spočívať uvedené úmyselne konanie – v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviesť nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviesť dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (o zatajenie alebo nevedenie akej informácie zo strany žalovanej má ísť), žalobca ju konkrétne skutkovo nevymedzil.
22. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovanej ako dlžníka v predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, aj keď o tom vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť a tým úmyselne naplnila znaky platobnej neschopnosti, t.j. nepoctivý zámer žalovanej odôvodnil zákonným ustanovením § 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR súd uvádza, že ani tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané. V priebehu konania mal síce súd preukázané, že žalovaná mala v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem (aj v čase pred podaním návrhu, a aj v súčasnosti), súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú, že preto nebola platobne neschopná. S poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v § 3 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že žalovaná nebola schopná plniť 180 dní po splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovanej potvrdzuje skutočnosť, že mala dlhy po splatnosti voči 9-mim veriteľom. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle oznamu o zrušení konkurzu ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorý pri šetrení vychádzal zo zoznamu majetku dlžníka, informácii podaných dlžníkom a zo súčinnosti poskytnutých tretími osobami, došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
23. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovanej ako dlžníka v predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením 166g ods. 2 písm. h) ZKR súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané. Súdu nie je známe, v čom má spočívať uvedené úmyselne konanie žalovanej – poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (o aké zvýhodňovanie alebo poškodzovanie veriteľa zo strany žalovanej má ísť), žalobca ju konkrétne skutkovo nevymedzil. Nebolo preukázané, že žalovaná úmyselne prevádzala hnuteľné alebo nehnuteľné veci na iné osoby príp. vykonávala nejaké iné úkony v smere poškodiť alebo zvýhodniť jedného veriteľa na úkor iného veriteľa.
24. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, ohľadne nevynaloženia úprimnej snahy zo strany žalovanej riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, t.j. nepoctivý zámer žalovanej odôvodnil vyvrátením skutkovej podstaty zákonného ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal ťaží žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie.
25. V tomto prípade žalovaná dôkazné bremeno v zmysle § 166g ods. 1 ZoKR neuniesla (aj z dôvodu svojej pasivity). Z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť, že žalovaná aktívne sama uhrádzala svoje záväzky, že prejavila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná aj čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aj v čase aj po podaní návrhu bola/je zamestnaná, má pravidelný príjem. Cieľom ekonomického správania žalovanej by mala byť úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, v rámci svojich zárobkových možností – zo zamestnania, aj v minimálnych splátkach. Možno teda žalobcovi prisvedčiť, že ním namietnuté správanie dlžníka (žalovanej) možno vyhodnotiť tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, resp. cielene vyvolal svoju nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.
26. V neposlednom rade, v záujme spravodlivého rozhodovania, súd zvážil vyššie uvedené okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe ZoKR týkajúce sa oddlženia formou osobného bankrotu. Ustanovenia o poctivom zámere smerujú k tomu, aby poctivý zámer nebol posudzovaný mechanicky, ale bol vedený kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. V tomto prípade sa súd nemohol prikloniť k miernejšiemu posúdeniu okolnosti na stranu žalovanej z dôvodu, že také skutočnosti nemal preukázané (aj z dôvodu pasivity žalovanej).
27. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu.
28. Súd pokladá záverom za potrebné zdôrazniť, že strany majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať. To platí pre obe procesné strany, v prípade žalobcu navyše platí povinnosť uniesť dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Vo vzťahu k pasivite žalovanej, ktorá sa k žalobe písomne nevyjadrila a na pojednávanie sa napriek predvolaniu nedostavila súd uvádza, že súd nemôže nahrádzať aktivitu žalovanej t.j. žalovaná, ak chce byť v konaní úspešná, musí označiť resp. preukázať svoje tvrdenia. Pasivita žalovaného v sporovom konaní môže mať za následok, že súd vyhovie žalobe žalobcu, čo bolo aj v tomto prípade.
29. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [§ 362 ods. 1 CSP].
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP].
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.