Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-1-2016.pdf
PDF · 122.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX T., o zaplatenie 492,06 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie ohľadne istiny vo výške 97,37 eur s prísl. z a s t a v u j e . II. ŽaloŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 350,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.06.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Poprad dňa 13.01.2016, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2016, v jej konečnej úprave pripustenej právoplatným uznesením súdu zo dňa 01.07.2020 č.k. 8Csp 1/2016-56 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 589,44 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 17.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne dôvodil tak, že dňa 16.06.2012 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (pôvodná žalobkyňa, ďalej len „spoločnosť“) so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6121467, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku na kúpu spotrebného tovaru v celkovej sume 747,36 eur. Podľa zmluvy žalovaný mal spoločnosti zaplatiť 12 pravidelných mesačných splátok vo výške 62,28 eur. Žalovaný porušil povinnosť platiť dohodnuté splátky riadne a včas. Do podania žaloby zaplatil len 249,12 eur. Vzhľadom na porušenie povinnosti platiť splátky riadne a včas spoločnosť listom zo dňa 09.02.2013 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 589,44 eur. Žalobou si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zákonné úroky z omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu. Aktívna legitimácia žalobkyne v spore vyplýva zo zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou a žalobkyňou dňa 14.09.2016.
3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu listiny označené ako „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“, vrátane „Všeobecných obchodných podmienok“, prehľad splátok a úhrad, listinu „Predžalobná upomienka“ datovanú dňom 09.02.2013 spolu s poštovou doručenkou.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 zástupca žalobkyne zobral žalobu sčasti, a to ohľadne istiny vo výške 97,38 eur s prísl. späť, a požiadal o zastavenie konania v tejto časti. Späťvzatie odôvodnil tak, že žalobu berie späť v časti zmluvnej pokuty.
5. V rámci prípravy pojednávania sa súd pokúsil doručiť žalobu s prílohami žalovanému na vyjadrenie do vlastných rúk tak, ako to predpokladá ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa oznámenia poštového doručovateľa žalovaný na adrese označenej žalobkyňou v žalobe L. D. XX, XXX XX D. D., je neznámy. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný je od 07.06.2016 doposiaľ prihlásený k trvalému pobytu na adrese Mesto T.. Adresu skutočného pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani všetkými dostupnými lustráciami. Preto súd žalobu spolu s prílohami žalovanému doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, tzn. oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalobu tak považoval za doručenú žalovanému dňom 04.09.2020. Uznesením zo dňa 07.09.2020 č.k. 8Csp 1/2016-106 súd následne podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku žalovaného vyzval na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 23.09.2020. Na výzvu súdu nereagoval.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Zástupca žalobkyne zobral žalobu sčasti, a to ohľadne istiny vo výške 97,38 eur s prísl., späť pred otvorením prvého pojednávania. Preto súd rešpektoval tento jeho dispozitívny úkon so žalobou a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil. Predmetom konania tak naďalej ostal nárok žalobkyne na zaplatenie istiny vo výške 492,06 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 492,06 eur od 17.02.2013 do zaplatenia.
10. Súd spor prejednal a rozhodol v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Predmet sporu bez príslušenstva nepresahuje 1.000 eur a v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Dňa 18.12.2020 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel sčasti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto jeho písomného vyhotovenia. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
11. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o skutočnosti, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „Consumer Finance Holding a.s.“) na základe zmluvy tak, ako ju žalobkyňa špecifikovala v žalobe a v listinnej podobe spolu so žalobou predložila, poskytla žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by sa jednalo o sumu 747,36 eur tak, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Podľa listiny označenej ako „ZMLUVA O POSKYTNUTÍ NAJĽAHŠEJ POŽIČKY“ (ďalej len „zmluva“) spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrela dňa 16.06.2012 so žalovaným písomnú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala poskytnuť žalovanému peňažné prostriedky (pôžičku) vo výške iba 600 eur. Zmluva obsahuje o.i. nasledujúce údaje: „Typ pôžičky: SLPO QFD - najľahšia“, „Pôžička (S): 600 eur“, „Celkové náklady spotrebiteľa: 147,36 eur“, „Celková suma pôžičky: 747,36 eur“, „Splátka s poistením : 62,28 eur“, „Splátka (Ak) 62,28 eur“, „Počet Splátok: 12“, „Sadzba poistenia: 0,00% „, Mesačná výška poistenia: 0,00 eur“, „RPMN: 52%, „Ročná úroková sadzba: 52 %“, „Priemerná hodnota RPMN: 46,18“, „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 6/2012“. Súčasťou zmluvy sú „Všeobecné obchodné podmienky“ (ďalej len „zmluvné podmienky“). Súd tak v prejednávanej veci považoval za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. na základe zmluvy poskytla žalovanému peňažné prostriedky iba vo výške 600 eur, nie 747,36 eur. Suma 747,36 eur, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe ako „celkovú sumu pôžičky“, predstavuje celkovú čiastku, ktorú sa žalovaný zaviazal spoločnosti na základe zmluvy zaplatiť, nie výšku peňažných prostriedkov, ktoré sa spoločnosť zaviazala žalovanému skutočne poskytnúť.
12. Žalovaný nepoprel, a súd nemal dôvodné pochybnosti tiež o skutočnosti, že žalovaný povinnosť platiť spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. splátky riadne a včas porušil. Podľa prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 16.06.2012 do 08.12.2015 predloženého žalobkyňou žalovaný na zmluvu zaplatil
štyri splátky vo výške 62,28 eur, a to dňa 19.07.2012, dňa 22.08.2012, dňa 25.09.2012 a dňa 14.11.2012, spolu celkom 249,12 eur (4 x 62,28 eur).
13. Z listiny datovanej dňom 09.02.2013 označenej ako „Predžalobná upomienka“ a pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. týmto listom žalovaného s poukazom na zmluvu a predchádzajúce upozornenia na riadne neplatenie splátok vyzvala k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, celkom na zaplatenie sumy 510,70 eur do 3 dní od doručenia listu. Podľa poštovej doručenky list adresovaný žalovanému na adresu označenú žalobkyňou v žalobe bol spoločnosti vrátený dňa 13.02.2013 z dôvodu, že adresát je neznámy.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tzn. ku dňu 16.06.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. V prejednávanej veci súd prijal záver, že zmluva, ktorú spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. dňa 16.06.2012 uzavrela so žalovaným, je zmluvou o úvere upravenou ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a že táto zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Spotrebiteľskou zmluvou môže ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva. Teda aj zmluva o úvere upravená ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Zmluva o úvere ako zmluvný typ upravený § 497 a nasl. Obchodného zákonníka patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade by sa mala vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka). Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah má zmiešaný spotrebiteľsko - obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať aj normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis.
19. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v prejednávanej veci vyplýva z označenia písomnej zmluvy a jej samotného obsahu. Žalovaný je v zmluve označený údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa. Zmluva obsahuje pojmy ako „žiadosť klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru….“,,Celkové náklady spotrebiteľa“, a pod. Strany netvrdili, a súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že žalovaný by pri uzatváraní zmluvy o úvere mal konať v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
20. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv o úvere sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy o úvere v prejednávanom spore upravoval osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Súd vychádzajúc z cit. právnej úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľskú zmluvu o úvere v prejednávanej veci považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy za spotrebiteľský úver podľa osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Základom právnej ochrany spotrebiteľa vo všeobecnosti je názor, podľa ktorého spotrebiteľ sa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku vzájomnej kontraktácii, ocitá vo faktickom a nerovnom postavení, a to z dôvodu vyššej profesionálnej skúsenosti dodávateľa, jeho lepšej znalosti práva a lepšej dostupnosti právnych služieb, a jeho možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné rokovanie pripravený. Pri kontraktácii je využitý moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je tak absolútna. V spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný, skutkový stav.
25. Porušenie predpisov spotrebiteľského práva slúžiacich ochrane spotrebiteľa vo vzájomnej kontraktácií s dodávateľom zákon spája v zásade s troma základnými právnymi následkami: a) so sankciou spočívajúcou v tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, b) so sankciou neplatnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, c) so sankciou neplatnosti celej alebo časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže byť neplatná (rovnako ako aj zmluvy nespotrebiteľského charakteru) aj podľa všeobecných ustanovení Občianského zákonníka.
26. Podmienky uplatnenia sankcie dodávateľa spočívajúcej v tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon za účelom odstránenia vyššie uvedeného faktickej nerovného postavenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu ustanovuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej zmluve o úvere posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu zákonodárca niektoré ustanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme ochrany spotrebiteľa preferuje až do takej miery, že ich absenciu sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Ide o sankciu úveru pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým vystavuje spotrebiteľa značne nerovnému postaveniu.
27. Podľa § 9 ods.1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Zákonodárcom preferovanými obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absenciu ktorých Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, sú o.i. teda tiež údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch). V danej veci súd prijal záver, že tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú, a spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch je preto potřebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov.
31. K absencii uvedených obsahových náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza:
32. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), v zmluve je tento údaj uvedený ako „6/2013“. Zmluva pritom neobsahuje žiadne dojednanie o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru, údaj o splatnosti prvej ani poslednej splátky. Úpravu termínu splatnosti splátok úveru obsahujú iba drobným, takmer nečitateľným písmom, vyhotovené zmluvné podmienky, podľa ktorých: „6.2. Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci…6.4. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak“. Za daného stavu bolo pre priemerného rozumného spotrebiteľa z údaja o konečnej splatnosti „6/2013“ len veľmi obtiažne vyvodiť, kedy nastane presný termín konečnej splatnosti úveru a dokedy bude zmluva trvať. Zmluva okrem počtu splátok neobsahuje žiadny údaj o splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. Preto údaj o konečnej splatnosti úveru a o dobe trvania zmluvy spotrebiteľ ťažko mohol vyvodiť aj z počtu a splatnosti splátok. Navyše, podľa judikatúry súdov v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere neobstojí argument, že údaj o konečnej splatnosti úveru sa dá vyvodiť z počtu splátok, pretože zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve. V opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovená nadbytočne. Ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť alebo vypočítať, tak by to tak uviedol. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25.8.2014 sp.zn. 23Co 75/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2017 sp.zn. 1Co 34/2017, a pod).
33. V prejednávanej veci dodávateľ do zmluvných podmienok uviedol drobným, podstatne menším písmom, ako sú základné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovenia o splatnosti jednotlivých splátok. O termíne splatnosti prvej, všetkých ďalších a poslednej splátky. Ide pritom o ustanovenia, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch preferuje do tej miery, že ich absenciu sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Za danej situácie preto súd zastáva názor, že dodávateľ sa takýmto konaním spreneveril princípu dôvery, a takémuto jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému preto z dôvodu absencie riadnych údajov o termíne splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch) je tak potrebné aj z tohto dôvodu považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov.
34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzkov, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
37. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola v prejednávanej veci uzavretá dňa 16.06.2012. V tom čase účinná platná právna úprava neobsahovala žiadny administratívny strop odplaty pri spotrebiteľskom úvere tak, ako to pôvodne upravoval § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený ku dňu 11.06.2010 Zákonom o spotrebiteľských úveroch (teda zákon č. 129/2010 Zb.). Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch upustil od režimu administratívneho stropu odplaty. Súčasťou novej právnej úpravy v otázke stropu odplaty za spotrebiteľský úver sa stalo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinné od 01.06.2010, ktoré ako východisko pri posudzovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver zaviedlo ukazovatele uverejňované ministerstvom fiinancií na základe hlásení všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Týmto novým ust. sa referenčné kritérium pre posudzovanie primeranosti odplaty v snahe zjednostiť režim posudzovania odplaty pri všetkých subjektoch poskytujúcich peňažné prostriedky prenieslo zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký. Stalo sa tak však za absencie akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. Tým došlo k znemožneniu judikatórne ustáliť pomenovanie pravidiel primeranosti oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovanú a dohliadanú časť trhu. Do údajovej bázy sa dostali aj údaje velkého počtu nebankových subjektov, ktoré poskytovali úvery, čo napomohlo nakoniec presadeniu úžery v slovenskom právnom poriadku. Preto súdna judikatura v prípadoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých po 01.07.2010 (a to až do 01.06.2014, kedy ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo opäť novelizované) prijala záver, že súd v týchto prípadoch musí mať možnosť posúdiť platnosť a primeranosť odplaty s poukazom na cit. § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzala pritom z toho, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom styku, a že každý právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka treba považovať za úkon všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.05.2018 sp.zn. 16Co 404/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.03.2016 sp.zn. 14Co 1016/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 01.09.2004 sp.zn. 3Cdo 137/2003, nález Ústavného súdu SR z 28.02.1995 sp.zn. PL.ÚS 10/95, ktorý je plne aplikovateľný aj na odplatu, a pod.).
38. V zmysle uvedeného sa súd výškou odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zaoberal nie len z hľadiska platnosti jej dojednania podľa cit. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj z hľadiska toho, či dojednaná odplata, najmä v podobe úrokov za úver, neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základnych zásad, na ktorých je občianske právo postavené, o.i. na zachovaní zásady rovnosti a spravodlivosti. Neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti výšky úrokov súd porovnal dojednaný úrok s úrokovu mierou obvyklou v praxi peňažných ústavoch v rozhodnom období. Za určujúce kritérium primeranosti odplaty tak považoval obvyklosť odplaty na finačnom trhu, ktorú posudzoval s ohľadom na bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úvery v porovnateľných výškách a za porovnateľných podmienok.
39. Podľa webového sídla Národnej banky Slovenska www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne- trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/ financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank> úroková miera obvyklá pri úveroch splatných do jedného roka poskytovaných bankami pre domácnosti v mesiaci jún 2012 predstavovala 7,33 %. Úroky dojednané vo výške 52 % ročne tieto obvyklé úroky prevyšujú viac ako 8 násobne. Preto súd odplatu prevyšujúcu viac ako 8 násobok úrokov obvyklých pri obdobných úveroch považoval za odplatu v rozpore s dobrými mravni a dojednanie o takejto odplate za neplatné.
40. Súd mal v konaní preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 600 eur, a že žalovaný na úverový účet zaplatil 249,12 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovovsti úveru a o neplatnosti dojednania odplaty za úver pre rozpor s dobrými mravmi, súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 350,88 eur, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou a vrátenou istinou spotrebiteľského úveru. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v spore vyplýva z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 nachádzajúcej sa v spise.
41. Žalobou sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia aj úrokov z omeškania zo sumy 589,44 eur vo výške 8,75% ročne od 17.02.2013 do zaplatenia, tzn. zrejmé od uplynutia 3 dní odo dňa doručenia, resp. vrátenia ako nedoručenej, predžalobnej upomienky zo dňa 09.02.2013.
42. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
46. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
47. V prejednávanej veci žalovaný sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal zaplatiť veriteľovi peňažné plnenie v 12 pravidelných mesačných splátkach. Občiansky zákonník v cit. ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, veriteľ je oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz (tzv. dojednanie o strate výhody splátok). V takomto prípade veriteľ môže žiadať dlžníka zaplatenie celej pohľadávky naraz. Cit. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka teda upravuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv dohodnutých v splátkach. Podľa tohoto ustanovenia dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, tzn. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
48. Upozornenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tzv. zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka sú dva samostatné jednostranné právne úkony veriteľa adresované dlžníkovi, ktoré musia splňať všetky podmienky a náležitostí vyžadované zákonom, a ktoré sa však predovšetkým musia vôbec dostať do dispozičnej sféry adresáta. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, kedy jej dôjde. Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že oba tieto právne úkony učinila a že oba došli do sféry žalovaného. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia a ničím nepreukázala, že by žalovaného pred uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré učinila listom zo dňa 09.02.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“, bola vôbec na uplatnenie tohto práva upozornila. Súd preto uplatneniu práva listom zo dňa 09.02.2013 bez predchádzajúceho upozornenia žalovaného nemohol priznať právne účinky. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, že by sa list zo dňa 09.02.2013 bol dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Podľa poštovej doručenky žalovaný bol na doručovanej adrese neznámy.
49. Súd zdôrazňuje, že v zmysle zásad platného civilného procesného kódexu je to práve žalobca, ktorý má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu (dôkazné bremeno). Je to žalobca, ktorý v žalobe okrem iného je povinný uviesť úplné a pravdivé opísanie skutočností rozhodujúcich pre spor a označiť, prípadne pripojiť k žalobe, dôkazy na ich preukázania (§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Platný procesný poriadok výrazne obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu a dôraz kladie takmer bezvýhradne na strany sporu. Žalobca, ktorý neuvedie všetky rozhodujúce tvrdenia a neoznačí na ich preukázanie dôkazy, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného iba na základe ním uvedených tvrdení a predložených dôkazov.
50. Žalovaný tak peňažné plnenie zo zmluvy bol oprávnený a povinný zaplatiť v splátkach. Splatnosť poslednej splátky podľa zmluvných podmienok nastala dňa 20.06.2013. Preto súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením priznanej istiny 350,87 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto poslednej splátky do zaplatenia. Úroky z omeškania súd žalobkyni
priznal vo výške stanovenej § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, tj. vo výške 5%. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne žalovaného príslušenstva ako nedôvodnú zamietol.
51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku. Konanie sčasti, a to o zaplatenie 97,37 eur s prísl., bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou odôvodneného, bez ďalšieho iba tým, že ide o späťvzatie žaloby v časti zmluvnej pokuty. Preto súd zastáva názor, že v tejto časti žalobkyňa procesne zavinila, že konanie bolo zastavené. Vo zvyšnej časti žalobkyňa bola úspešná čiastočne. Po zohľadnení procesného zavinenia žalobkyne na zastavení konania ohľadne istiny 97,37 eur s prísl., a jej neúspechu v časti, v ktorej žaloba bola zamietnutá, a to ohľadne istiny 141,19 eur s prísl., súd prijal záver, že procesný úspech strán je cca vyrovnaný, a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výrokom I.- IV. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).