Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/98/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. O. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov Bc. B. L. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na E. ul. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Simonou Marcinovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. slobody 13 a B. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na E. ul. č. XXX/X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaniach matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24.10.2018 č.k. - 23 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a o styku otca s maloletou, ako aj o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletej 180 Eur mesačne od 27.6.2018 do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 27.6.2018 do 31.10.2018 vo výške 744 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 62 € popri bežnom výživnom od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletou neobmedzene a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie vo vzťahu k napadnutým výrokom odôvodnil tak, že výdavky na maloletú predložené matkou považuje za odôvodnené a primerané a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej 180 Eur mesačne z jeho čistého príjmu 760 Eur mesačne. Pri určení výživného neprihliadol na hypotéky a pôžičky otca, pretože výživné je prednostná pohľadávka a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Styk otca s maloletou upravil neobmedzene, nakoľko sa na úprave stretávania rodičia vedia dohodnúť a podľa vyjadrenia matky, táto umožní otcovi kedykoľvek sa stretávať s maloletou. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti výrokom o určení výživného, o dlžnom výživnom a o úprave styku s maloletou podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej v nižšom ako v určenom rozsahu, ktoré by zodpovedalo skutočným potrebám maloletej a jeho finančným možnostiam. Namietal, že súd pri určovaní výživného neprihliadol na jeho reálne finančné pomery, ktoré mu neumožňujú prispievať na výživu maloletej až 180 Eur mesačne. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu a pochybil, keď neprihliadol na splátky hypotéky a pôžičky vo výške 377,97 Eur, ktoré si vzal na zabezpečenie bývania pre rodinu, teda aj maloletú. Ak nebude splácať úver, stratí bývanie a stane sa bezdomovec bez práce. Hypotéku, aj úver si pritom vybral ešte skôr ako bol súdnou cestou riešený nárok na výživné. Namietal deklarované potreby

maloletej tak, ako ich špecifikovala matka a vyjadril názor, že niektoré z nich sú len jednorazové a pravidelne sa neopakujú. Výživné v rozsahu 180 Eur mesačne vedel po vyhlásení rozsudku zaplatiť len s pomocou 50 Eur pôžičky od priateľa. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o jeho styku s maloletou tak, že mu umožní stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. V tejto súvislosti uviedol, že matka využívala doteraz neobmedzene upravené podmienky styku iba vo svoj prospech, nesúhlasila s úpravou styku počas voľna, či prázdnin a Vianočných sviatkov. Matka mu maloletú nedala od augusta 2018 napriek ich predchádzajúcej SMS komunikácii a nemohol ju vyzdvihnúť ani zo škôlky, pretože je tam zamestnaná matka matky maloletej. Na podporu svojich tvrdení predložil výpis z komunikácie s matkou, z ktorého je zrejmé, že sa domáhal stretnutí s maloletou v dňoch 21.10., 25.10., 26.10., 29.10., 31.10., 1.11., 3.11., 5.11., 8.11., 16.11., 18.11., pričom matka mu odpovedala 13.10., že „zajtra o 10,00, ale zabudla mu povedať, že má prísť do I., I. XX“. Z ďalšej komunikácie rodičov je zrejmé, že matka upozorňuje otca, aby s ňou nekomunikoval cez messenger, nakoľko ho nevyužíva a usmernila ho, aby jej volal na pevnú linku. Otec má prestať s tým, že mu nechce dávať maloletú, tvrdí, že extra záujem o ňu nikdy nemal až do vyhlásenia rozsudku. Otec namieta, že matke sa nemôže reálne dovolať, lebo si zablokovala jeho číslo. Matke vadí, že sa otec ýva vždy o 5 minút 12. Otec v ďalších správach píše matke, že ho ignoruje a ýva sa celý čas, následne si vymieňajú obviňujúce slová, nevedia komunikovať a racionálne sa dohodnúť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky navrhol vyhovieť návrhu matky na určenie výživného a návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletou. Maloletá má právo na také výživné, aby jej životná úroveň zodpovedala životnej úrovni otca. Výživné má prednosť pred splátkami hypoték, spotrebných úverov, či leasingov. Má tiež právo na zabezpečenie rovnocenného a pravidelného kontaktu s otcom.

5. Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podala odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Namietala, že súd vychádzal pri určení výživného z príjmu otca 760 Eur mesačne, aj keď v skutočnosti zarábal 823,33 Eur mesačne. Súd pochybil, ak nezohľadnil 13. plat otca, ktorý po prepočítaní na jednotlivé mesiace zvyšuje jeho čistý priemerný príjem o 63,33 Eur. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že tvorila súčasť jej argumentácie v priebehu konania. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej výživné na všetky deti, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % z jeho čistého príjmu. Vypočítala, že 20% z príjmu otca predstavuje sumu 165 Eur a 30 % predstavuje 247 Eur. Aj keď súd určil výživné v tomto rozmedzí, otec je s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti schopný prispievať na výživu maloletej aj 200 Eur mesačne. Vyjadrila názor, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ak určil výživné na 180 Eur mesačne, ak riadne odôvodnila potreby maloletej na 200 Eur, čo napokon súd aj sám uviedol.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka sa snaží umelo navyšovať jeho príjem s cieľom získať vyššie výživné pre maloletú a obohatiť sa tak na účet jeho, aj maloletej. Pozná spôsob života matky, aj to, že nevie hospodáriť s peniazmi. Tvrdí, že matka žije u svojho nového partnera a predpokladá, že práve on znáša výdavky domácnosti tak, ako ich znášal on, keď bývali s matkou v spoločnej domácnosti. Uviedol, že maloletá je škôlkarkou, žije s matkou, jej priateľom u svokrovcov a narodilo sa im dieťa. Výdavky matky na domácnosť a bývanie v A. tak považuje za účelové. Poznamenal, že maloletá už nemá výdavky na škôlku a obedy, nakoľko sú momentálne zadarmo. Ku tvrdeniam matky o jeho príjmoch uviedol, že v pracovnej zmluve má dohodnutých 5 Eur za hodinu, čo v prepočte na celý mesiac predstavuje 860 Eur v hrubom a 660 Eur v čistom. Navyše, na to, aby v minulosti zabezpečil potreby rodiny si vzal úver na kúpu bytu, kde všetci bývali, rovnako znáša výdavky na bývanie a cestovné, keďže pracuje mimo miesta svojho bydliska. Má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100 Eur mesačne. Je si vedomý, že ak bude maloletá staršia, bude mať zvýšené výdavky. Výrok o úprave jeho styku s maloletou považuje naďalej za nevykonateľný, súd neurčil pravidlá kedy a za akých okolností je matka povinná odovzdať mu maloletú. Matka mu naďalej neumožňuje styk, po maloletú si prišla s policajtmi, keď ju chcel mať u seba aspoň z 25.12. na 26.12.2018. V prípade ak komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, má byť styk upravený jasne a priamo v rozsudku, aby v praxi nedochádzalo ku problémom. Upravil svoj odvolací návrh tak, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o jeho styku s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si maloletú

vyzdvihne u matky, ktorá mu ju odovzdá pred vchodom do domu, kde ju otec v stanovenom čase vráti. Matka je povinná pripraviť maloletú na styk s otcom. Zároveň žiadal upraviť styk v prvý deň jesenných prázdnin, počas dvoch posledných dní jarných prázdnin, počas letných prázdnin od 15. júla do 30. júla daného kalendárneho roku, počas Veľkonočných prázdnin v nedeľu, a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. každý druhý rok.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že splácanie hypotéky a úveru nemôže byť dôvodom na určenie výživného v ním navrhovanej výške, pretože výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Potreby maloletej riadne vyčíslila a dodala, že otec sa o maloletú nestará a tak nevie, aké výdavky sú spojené s výchovou a riadnou starostlivosťou o maloletú. Otec nemôže bezdôvodne prenášať svoju vyživovaciu povinnosť prevažne na ňu. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, poukázala na to, že otec sa úpravy styku v konaní nedomáhal a uviedla, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, a to aj cez víkendy a počas pracovného týždňa, s maloletou majú pekný vzťah. Je toho názoru, že neobmedzená úprava styku otca s maloletou je postačujúca a ideálna pre maloletú. Záverom poprela tvrdenie otca, že by maloletú nemohol vyzdvihnúť zo škôlky.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že mu matka naďalej neumožňuje styk s maloletou. Poprel tvrdenie matky, že odôvodnené potreby maloletej nepozná, lebo sa o ňu nestará a v tejto súvislosti uviedol, že keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, trávil s maloletou veľa času a zabezpečoval všetky jej potreby, on bol živiteľom rodiny a matka neprispievala do rodinného rozpočtu. Spochybnil aj tvrdenie matky, že medzi sebou majú bezproblémovú komunikáciu a dodal, že problémy na tejto úrovni im stále pretrvávajú. Naposledy mu umožnila kontakt v auguste minulého roku (t.j. 2019 pozn. odvolacieho súdu) a potom po Vianociach a narodeninách maloletej a už viac ako pol roka ju nemal u seba. Situácia sa tak pre neho stala neúnosnou.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Výrok rozsudku o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

14. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré

z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa a zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. , ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov významnými pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie riadne nezistil, pokiaľ ide o otca, jeho zárobkové pomery, pretože sa spoľahol len na jeho vyjadrenia a pracovnú zmluvu z 24.7.2018 bez toho, aby si vyžiadal od jeho zamestnávateľa aktuálny opis jeho mzdových listov, z ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností určiť jeho priemerný čistý mesačný príjem v celom rozhodnom období a predísť tak špekuláciám, ktoré vznikli v odvolacom konaní o skutočnej výške jeho čistého príjmu, nepochybne dôležitej pre vymedzenie správneho rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. V dôsledku absencie tohto listinného dôkazu sa tak odvolací súd v odvolacom konaní nevedel kvalifikovane vysporiadať s námietkami matky a otca v tejto časti a posúdiť, či je určené výživné primerané zárobkovým pomerom otca. Súdna prax ustálila, že v konaniach o výživnom, alebo v konaniach, ktorých súčasťou je rozhodovanie o výživnom, je potrebné pri ustálení príjmov či

už oprávneného alebo povinného vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý posudzovaná osoba dosahuje v období minimálne dvanástich kalendárnych mesiacov, nakoľko len týmto spôsobom je možné zistiť objektívne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe povinným, prípadne dôvodnosť nároku (odkázanosti na výživu) oprávneného, pretože príjem sa môže meniť v dôsledku vyplatených odmien, práceneschopnosti, zmenou pracovného zaradenia a podobne. Pokiaľ súd zabezpečil v tomto smere len výpoveď otca a jeho pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej pracuje s priemerným hrubým príjmom 5 eur za hodinu a jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín týždenne, odvolací súd nemohol s istotou určiť, či otec zarába 760 Eur mesačne, resp. 660 Eur mesačne ako tvrdí otec, alebo 823,33 Eur mesačne ako tvrdí matka. Z pracovnej zmluvy otca je navyše zrejmé, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi prémie a odmeny v podobe mesačnej alebo štvrťročnej prémie, mimoriadnej jednorazovej odmeny, ročnej odmeny v podobe 13. platu, ktorých skutočnú výšku nie je možné v dôsledku absencie výplatných pások v spise aktuálne zistiť. V tomto kontexte odvolaciemu súdu nie je zrejmé nie je zrejmé, na podklade akých úvah ustálil príjem otca práve na 760 Eur mesačne a či už v tomto plate zohľadňoval 13. plat rozpočítaný na každý mesiac, ktorý otec dostáva podľa zhodných výpovedí účastníkov na pojednávaní. Odvolací súd záverom konštatuje, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, nie je možné dokázať vykonaním iného hodnovernejšieho dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi tak, ako v predmetnom prípade vyžiadaním opisov mzdových listov otca, je povinnosťou súdu prvého stupňa tak v záujme maloletého dieťaťa vždy spraviť.

20. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletej a prečo uznal výdavky predložené matkou vo výške 200 Eur mesačne za dôvodné a primerané keď následne určil výživné len na 180 Eur mesačne. Keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nekonkretizoval v akej výške a skladbe považoval potreby maloletej za odôvodnené, prirodzene vyvolal u otca pochybnosti o ich opodstatnenosti. Pokiaľ otec namietal výdavky maloletej a matky na bývanie, z obsahu spisu, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nebolo možné jednoznačne určiť, kde a s kým matka býva, pretože jedna časť dôkazov nasvedčuje, že matka býva s maloletou v 3 izbovom byte svojich rodičov, ktorým prispieva 100 Eur mesačne a z podaní otca a čiastočne aj z ich vzájomnej komunikácie je zrejmé, že matka býva s maloletou u jej nových svokrovcov. Výdavky na bývanie sú pritom súčasťou odôvodnených potrieb oprávneného a ich výška priamo a dosť výrazne ovplyvňuje určenie celkovej výšky výživného a jeho eventuálnu diferenciáciu v závislosti od zmien, ktoré nastali v priebehu konania. Rovnako nejasnou skutkovou okolnosťou ostala aj výška výdavkov otca na bývanie, ktorú súd považoval za oprávnenú vzhľadom k tomu, že otec občas býva u priateľky, občas u rodičov a za užívanie bytu, na ktorý si zobral hypotéku (splátky v rozchádzajúcej sa výške) platí 110 Eur mesačne a 30 Eur mesačne na energie.

21. Pokiaľ ide o námietky otca vo vzťahu ku výroku o jeho styku s maloletou, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil ku neobmedzenej úprave styku z dôvodu, že rodičia sa vedia dohodnúť a podľa vyjadrenia matky, táto otcovi umožní kedykoľvek sa stretávať s maloletou. Z odvolania otca, aj z priloženej komunikácie otca s matkou na č.l. 31-34 spisu je však zrejmé, že táto konštatácia súdu nie je zatiaľ tak jednoznačná, aby ju mohol krajský súd bez akejkoľvek pochybnosti potvrdiť ako vecne správnu. Otec tvrdí, že matka využíva neobmedzený styk vo svoj prospech, nevedia sa dohodnúť na úprave styku počas voľna, sviatkov a prázdnin. Od augusta 2019 mu matka nedala maloletú napriek ich komunikácii cez SMS správy. Z priloženej komunikácie otca s matkou na č.l. 31 spisu je zrejmé, že otec sa od 21.10. do 18.11. približne 12 krát domáhal, aby mu matka dala maloletú, pýtal sa jej, kedy mu matka dá maloletú. Z tejto konverzácie je zrejmé len jedna odpoveď matky z 13.10. „B. zajtra o 10 ale zabudla som ti povedať, že prídeš do I., I. XX.“. Na č.l. 32 - 34 sa nachádza komunikácia otca s matkou maloletej, z ktorej je zrejmé, že matka má vypnutý mobil a otec jej musí písať na messenger, matka nereagovala predtým na žiadosti otca o vydanie maloletej na styk. Matka upozornila otca, že nemá telefón a má jej volať na pevnú linku keď niečo chce, že nechodí na messenger. Otec má prestať s tým, že mu maloleté nechce dávať. Tvrdí, že otec nemá veľký záujem o dcéru, a že sa ozve vždy o 5 minút 12, v deň, keď ju chce. Matka sa potom vypla z konverzácie s tým, že má dôležitejšie veci na práci. Otec v reakcii tvrdí, že sa ýva celý čas, len matka ho ignoruje. Matka tvrdí, že otec sa nechce dohodnúť, a že ju nebaví takáto komunikácia. Otec prosil matku, aby mu napísala, kedy môže prísť po maloletú a vybrať ju zo škôlky s reakciou matky, že ju len chytá za slovíčka a ýva sa len preto, že prehral súd. Z tejto konverzácie je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že rodičia nevedia konštruktívne komunikovať ohľadne priebehu styku s maloletou a rozumne sa dohodnúť na tom, kedy sa otec má

ývať a kedy bude prebiehať jeho styk s maloletou, aj keď matka oficiálne tvrdí opak. Práve obsah tejto konverzácie opodstatňuje podľa názoru odvolacieho súdu záver, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil návrh otca na úpravu jeho styku maloletou a v dôsledku toho nevykonal dokazovanie, ktoré je potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci. V prípade existencie akejkoľvek nezhody medzi rodičmi týkajúcej sa úpravy styku jedného z nich s mal. dieťaťom je súd povinný tento styk upraviť tak, aby zamedzil svojvoľnému výkladu a nekonštruktívnej komunikácii samostatnou úpravou času a spôsobu oznamovania, kedy otec plánuje realizovať styk s maloletou.

22. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočný stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s , pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť podľa a a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým si vyžiadať opis mzdových listov otca za celé rozhodné obdobie, prípadne aj iné listinné dôkazy, ak sa to ukáže byť potrebným, aktualizovať pomery matky, otca aj maloletej vzhľadom na odstup času od posledného konania a rozhodnutia na súde prvého stupňa a tvrdenia otca o zmene pomerov matky a maloletej, zistiť a určiť presnú výšku výdavkov rodičov maloletej na bývanie v priebehu celého konania v závislosti od zistených zmien, vysporiadať sa následne s ich oprávnenosťou, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, boli logicky správne a presvedčivé.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).