Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/77/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu P. A., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX V. O. XX zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.494,12 eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie 1.394,12 eur z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie, končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 8.7.2020 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.494,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. Terajší žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.494,12 eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019, pričom po podaní odporcu súd upovedomením zo dňa 11.12.2019 konanie zastavil.

Ďalej žalobca s poukázaním na ust. tretia veta a ust. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Podľa žalobcu primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, a taktiež má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobca je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, čím bola splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie žalobca požaduje vo výške 1.494,12 eur, ktorá výška zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. K podmienkam priznania primeraného finančného zadosťučinenia po upomíncom konaní žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/XX/XXXX.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil upovedomenie o zastavané konania vedeného pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/XX/ XXXX.

4. Podľa ust. (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 16.7.2020.

5. Žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe dňa 18.11.2020, v ktorom žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že táto nespĺňa zákonné náležitosti požadované ustanovením . V tomto smere je žalovaný toho názoru, že žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera, to je presne špecifikovať údaje, na základe akých skutočností sa žalovaný domáhal zaplatenia dlžnej sumy od žalobcu, z akých dôvodov bolo konanie zastavené, akým spôsobom došlo k porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej , kto porušil práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, akým spôsobom, resp. v akom zmluvnom vzťahu došlo k porušeniu práv alebo povinností. Uvedená žaloba tieto zákonom ustanovené kritéria nespĺňa, preto nie je možné sa k nej ani kvalifikovane vyjadriť. Ani z predložených dôkazov nie je zrejmé, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k naplneniu . Z vyššie uvedeného dôvodu podľa žalovaného by mal súd ex offo prihliadať na zákonné náležitosti žaloby tak, ako sú vymedzené v a nasledujúcich a preto aj oneskorené vyjadrenie žalobcu nemôže mať vplyv na nenaplnenie náležitostí žaloby.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2020, pričom žalovaný a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili, pojednávanie nežiadali odročiť a tiež vyslovil názor, že súd by o žalobe nemal konať, keďže táto nespĺňa zákonné náležitosti.

7. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu tak, ako bola doručená súdu, pričom vyjadrenie žalovaného nepovažujú v tomto smere za relevantné, keďže žalovaný využíva systém vydávania platobných rozkazov na upomínacom súde v Banskej Bystrici, kde hromadne uplatňuje nedôvodné nároky a je preukázateľné, že na tomto súde dochádza aj k zastaveniu týchto konaní po tom, ako sa spotrebitelia v odpore bránia proti týmto nedôvodným nárokom. Je zrejmé, že žalovaný po posúdení obsahu týchto odporov netrvá na ďalšom uplatňovaní týchto nárokov a teda následne dochádza k zastaveniu konania. Aj v danom prípade odpor žalobcu obsahoval také argumenty, ktoré žalovaný musel vyhodnotiť do takej miery, že sa rozhodol nepokračovať v súdnom konaní proti žalobcovi a teda tieto argumenty uznal. Tiež v tomto odpore bolo uvedené konkrétne porušenie práv spotrebiteľa.

Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal na obdobnú vec, kde súd riešil v podstate identickú záležitosť a zo strany súdu bolo konštatované porušenie práv spotrebiteľa a spotrebiteľ bol pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia úspešný. Právny zástupca žalobcu poukázal, že ak by aj pripustili pravdivosť tvrdení žalovaného, že by nemalo dôjsť k porušeniu práva, potom by si žalovaný bez rizika aj naďalej mohol uplatňovať bezdôvodné nároky a tým pádom ochudobňovať spotrebiteľov, keďže je viac-menej známe, že Banská Bystrica nerozlišuje, či v prípade spotrebiteľov ide o dôvodný alebo bezdôvodný nárok.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj so žalobou a podaným odporom v konaní vedenom pred upomínacim súdom pod sp. zn. XXUP/XXXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Skutkový stav:

9. Z obsahu žaloby podanej žalovaným Okresnému súdu Banská Bystrica ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyplýva, že žalovaný v postavení žalobcu žiada, aby bol vydaný platobný rozkaz a aby bol žalobca ako žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 790,23 eur spolu s úrokom z omeškania (vo výške 5% ročne zo sumy 109,71 eur od 10.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 133,09 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 134,54 eur od 30.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 134,82 eur od 10.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 139,31 eur od 10.1.2017 do zaplatenia,

zo sumy 138,76 eur od 7.2.2017 do zaplatenia) a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 703,89 eur. V odôvodnení žaloby žalovaný uviedol, že „si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a neuplatňuje si obchodnoprávny nárok a tento nárok eviduje v účtovníctve. Dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom a. s. na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku a na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami zo dňa 22.8.2016 vo výške 109,71 eur s lehotou splatnosti 9.9.2016, zo dňa 22.9.2016 vo výške 133,09 eur s lehotou splatnosti 10.10.2016, zo dňa 22.10.2016 vo výške 134,54 eur s lehotou splatnosti 9.11.2016, zo dňa 22.11.2016 vo výške 134, 82 eur s lehotou splatnosti 9.12.2016, zo dňa 22.12.2016 vo výške 139,31 eur s lehotou splatnosti 9.1.2017 a zo dňa 22.1.2017 vo výške 138,76 eur s lehotou splatnosti 6.2.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvné dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr, avšak k ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi teda vznikla voči žalovanému nezaplatením pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr. Žalobca poukázal na ustanovenie a ďalšie jeho ustanovenia a c) ods. 1 a tiež na ust. nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Pre prípad uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca uviedol jej výpočet: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti, celkový počet dní z viazanosti x (násobok) základu zmluvnej pokuty, ktorá podľa neho nie je neprimeraným vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .“

10. Z odporu, ktorý podal žalobca v konaní vedenom pod Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, vyplýva nasledovné: „žalovaný poukazuje, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. . Podľa jeho názoru v súdenej veci sa však nie je potrebné zaoberať bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil 7.8.2017. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, a ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 6.9.2019 je celý žalobcom uplatnený nárok premlčaný. Len pre úplnosť dodal, že čo sa týka zmluvnej pokuty obsiahnutej v bode 3 dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda o podmienku neplatnú. Otázku neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telekom už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XXX/ XXXX zo dňa 15.3.2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXX1 zo dňa 6.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 15.3.2012. Podľa článku 2 ods. 3 každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky pre jej neurčitosť. Z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 194,81 eur vypočítanú podľa vyhlášky “

11. Z upovedomenia Okresného súdu Humenné sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2019 vyplýva, že vo veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s. proti žalovanému P. A. o zaplatenie 1.494,12 eur s príslušenstvom súd upovedomil strany sporu o zastavení konania podľa ust. o upomínacom konaní. Ďalej sa v ňom uvádza, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 2.10.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 17.10.2019. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal včas, riadne, oprávnenou osobou a s vecným odôvodnením odpor. Súd vyzval žalobcu (pozn. v tomto spore ako žalovaný) výzvou zo dňa 5.11.2019 na vyjadrenie sa k odporu a navrhnutie pokračovanie na súde príslušnom podľa , ktorú žalobca prevzal dňa 12.11.2019 a teda posledným dňom na vyjadrenie sa k výzve súdu bol 27.11.2019. Podľa ust. ZoUK márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, sa konanie zastavuje.

Právny stav

12. Podľa . (ďalej len ,“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

13. Podľa o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. jej dodatku, ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ZEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 14. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa , používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa ust. o upomínacom konaní (ďalej len ako „ZoUK“) ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Podľa ust. § 11 ods. 1 ZoUK proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

Podľa ust. ZoUK odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

Podľa ust. § 14 ods. 2 ZoUK márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Posúdenie veci súdom

17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

, ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

19. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

20. Upomínacie konanie o zaplatenie 1.494,12 eur vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX bolo v dôsledku procesnej obrany žalobcu zastavené. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom upomínacom konaní bol vydaný na základe návrhu žalovaného platobný rozkaz č. k. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019, ktorým bol žalobca (v danom konaní žalovaný) zaviazaný zaplatiť žalovanému (v danom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1.494,12 eur s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalovaného je premlčaný, keďže jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy, a následne vyporiadanie je upravené v ust. a teda ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Žalobca tiež pre úplnosť poukázal k uplatneniu zmluvnej pokuty, že dojednanie o nej je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto aj neplatnou, o čom už právoplatne rozhodli iné súdy. V dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu v lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej lehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . V upovedomení zo dňa 11.12.2019 Okresný súd Banská Bystrica oznámil žalobcovi a žalovanému, že žalovaný sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy nevyjadril, v dôsledku čoho sa márnym uplynutím lehoty upomínacie konanie zastavilo.

21. Nie je pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby, vzhľadom na premlčanie nároku s poukazom na neprijateľné zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty. Išlo o úspešnú obranu žalobcu voči nároku žalovaného. Súd v tomto smere poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.“ (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 21.11.2019)

22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré nespôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi, táto mu však hrozila v prípade, ak by sa proti vydanému platobnému rozkazu nebránil.

23. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Súd tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom, pričom možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

24. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Žalobca svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v upomínacom konaní a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho práv ako spotrebiteľa. Pri neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd prihliadal najmä na výšku hroziacej ujmy a za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.394,12 eur súd žalobu zamietol.

25. Súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca sa v dôsledku konania žalovaného domáhal ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

K trovám konania

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vo vzťahu o výroku o trovách konania súd v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Podľa tohto článku v spojení s citovanými ustanoveniami môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je aj prípad prejednávanej veci.

28. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri Števček, M., Ficová S., a Baricová, J. a kol.: , Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 926)

29. Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť,

že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. zo dňa 28.1.2019, zo dňa 22.2.2018, zo dňa 16.01.2019)

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.