Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-120-2017.pdf
PDF · 126.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: Qbond, s.r.o., so sídlom Veľké Kostoľany, Športová 687/21, IČO: 50028707, zast. Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom v Nitre, Farská 46, IČO: 44036213, proti žalovanému: V. G., T.. S. XX.XX.XXXX, bytom Bošáca 1, pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Igor Staňo - 1toGo, s miestom podnikania Bošáca 1, IČO: 50899406 (podnikateľská činnosť ukončená k 06.11.2019), zast. Mgr. Viliamom Parákom, advokátom v Novom Meste nad Váhom, Komenského 2700/7, IČO: 42273684, o zaplatenie 2.888,-Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 577,60 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 2.888,- Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.10.2017 do zaplatenia, k zaplateniu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a k náhrade trov konania. Uviedol, že so žalovaným ako objednávateľ uzatvoril dňa 28.07.2017 Zmluvu o dielo na zhotoveniJ. „. C. Q. M. Y. T. Z. G. XX/ B, XXXXX H.M.. Na základe zmluvy vystavil žalovaný faktúru na zálohovú platbu č. N8/2017 na sumu 2.888,-Eur splatnú 14.08.2017, ktorú žalobca uhradil 02.08.2017. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela ani po viacerých urgenciách a na výzvy žalobcu na zhotovenie diela v dodatočnom termíne nijako nereagoval a svoju povinnosť si nesplnil ani len sčasti, bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 13.10.2017, v ktorom zároveň žalovaného vyzval k vráteniu zálohovej platby vo výške 2.888,-Eur. Žalovaný list prevzal 16.10.2017. Na list žalovaný nereagoval. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na úroky z omeškania, pričom poukázal na § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2 zákona č. 9/2013 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 14.06.2018 č.k. 9Cb/120/2017-12 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Voči žalobcovi nemá žiaden dlh. So žalobcom sa dohodol na zhotovení zateplenia fasády na rodinnom dome, táto dohoda nebola realizovaná písomne, pričom žalobca účelovo neuvádza obsah tejto dohody. Zmluva o dielo nebola uzatvorená dňa 28.07.2017 ako uvádza žalobca, ale už dňa
26.07.2017, a to v ústnej forme na čerpacej stanici v H., pričom svedkami tejto dohody boli jeho brat I. G. Z. F. M. X., ktorí následne dielo s ním aj vykonávali. Predmetom zmluvy bola realizácia fasády na zatiaľ dokončenej stavbe M. Y. za nasledovných podmienok: l. zateplenie bude vykonané na zatiaľ dokončenej stavbe (stavba bola v štádiu rozostavania, chýbali vrchné časti budovy, výklenky) v celkovej výmere cca XXX m2, 2/ zateplenie pozostávalo z kotvenia, vatovania, plachtovania, montáže, hliníkovej konštrukcie (ráster), 3. žalovaný mal vykonávať iba práce, bez dodávok materiálu, 4. žalobca mal zabezpečiť na svoje náklady všetok potrebný materiál, jeho nákup, dovoz a požadované opracovanie, 5. žalovaný mal zabezpečiť miesto vykonania diela tak, aby žalovanému nič nebránilo v realizácii diela, 6. fasádu mal žalovaný realizovať do 30 dní (následne sa malo rozhodnúť po dohode so žalobcom, ako bude ďalej v stavbe pokračovať), 7. cena bola dohodnutá za prácu na komplet vo výške 18,- Eur/m2 zateplenia, fasády + bonus 1.000,-Eur za každý odpracovaný mesiac na stavbe (toto nebolo zaplatené). Žalobca klame, ak tvrdí, že žalovaný na stavbu nenastúpil v stanovenom termíne ani po viacerých urgenciách. K vykonaniu diela nastúpili dňa 27.07.2017 (spolu s bratom I. G. Z. M. X.), pričom na diele prakticky pracovali mesiac od 27.07.2018 do 21.08.2017, pričom realizovali dohodnutých cca XXX m2 zateplenia (o čom svedčí súpis odpracovaných hodín na stavbe podľa dokladov žalobcu). Je pravdou, že žalobca uhradil žalovanému sumu 2.888,-Eur, nešlo však o zálohovú faktúru ako tvrdí žalobca, ale o celkovú čiastku za dielo vo výmere cca 160 m2. Od počiatku však žalobca nedodržiaval dohodu, nezabezpečoval materiál na stavbe, nespolupracoval so žalovaným pri príprave materiálu, nezabezpečoval stavenisko pre žalovaného (napr. žalovaný nemohol zatepľovať stavbu pre naskladaný materiál). Z tohto dôvodu žalobca (zrejme žalovaný) nemohol na stavbe pracovať, hoci sa na stavbu do H. dostavil, t.j. mal nezaplatený prestoj na stavbe z dôvodu na strane žalobcu. Po úplnej realizácii diela (ktoré bolo pokryté zaplatenou cenou za dielo 2.888,-Eur) žalobca nemal pre žalovaného žiadnu prácu a preto žalovaný oznámil žalobcovi, že odchádza na inú stavbu. Následne žalobca žiadal telefonicky žalovaného, či by nemohlo dôjsť k ďalšej dohode na ďalšiu časť zateplenia fasády, čo však žalovaný odmietol, nakoľko už pracoval inde a mal so žalobcom zlé skúsenosti ohľadne zabezpečenia materiálu, staveniska a nezaplatených prestojov a bonusu. Nie je teda pravdou, že žalovaný zobral zálohu a na stavbu nenastúpil. Dielo v dohodnutom rozsahu vykonal.
4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.09.2018 č.k. 9Cb/12/2017-24 bol platobný rozkaz zrušený.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2018 uviedol, že medzi stranami nie je sporné uzatvorenie zmluvy o dielo. Presný dátum uzatvorenia zmluvy nie je potrebné skúmať, pretože nemá vplyv na právnu skutočnosť uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ ide o predmet a rozsah diela, žalobca dňa 25.07.2018 zaslal žalovanému objednávku, ktorá bola žalovaným odsúhlasená. Toto samotné však nemá vplyv na nárok žalobcu. Žalobca však týmto spoľahlivo preukazuje nepravdivosť a účelovosť tvrdení žalovaného. Žalovaný sa snaží účelovo meniť rozsah diela, ktoré mal zhotoviť. V nadväznosti na spoľahlivo preukázaný predmet a rozsah diela, berúc zároveň do úvahy vyjadrenia žalovaného o dojednaniach jednotkových cien za 1 m2 zhotovenej fasády, ktorá bola 18,-Eur za m2, by bolo z pohľadu žalobcu výhodné tieto tvrdenia žalovaného prijať a žiadať od neho v rámci alternatívneho petitu zhotovenie kompletnej odvetranej fasády o veľkosti XXX m2 za jednotkovú cenu 18,-Eur za m2, pretože táto cena je hlboko pod bežným rámcom obvyklej odmeny za zhotovenie takéhoto diela. Z predloženej dochádzky žalovaného vyplýva, že žalovaný mal byť prítomný na stavbe v dňoch 28.07.2017 až 21.08.2017, avšak žalovaný mal byť v danom období na stavbe iba počas 10 dní. Žalovaný zároveň k odporu doložil aj súpis vykonaných prác, z ktorého vyplýva, že žalovaný na diele vykonal iba zlomok prác (montáž 56,8 m2 kotviacich konzol, montáž 34,8 m2 izolácie a fólie, to isté množstvo namontovanej hliníkovej konštrukcie), ktoré boli v zmysle zmluvných dojednaní ohodnotené na sumu 544,-Eur. Žalovaný bol o týchto skutočnostiach informovaný 10.10.2017, evidenciu dochádzky a ani súpis prác nijako nerozporoval. O rozsahu vykonania diela svedčí aj fotodokumentácia vyhotovená na stavbe žalobcom po tom, čo žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Navyše práce boli vykonané vadne, na čo žalobca žalovaného opakovane upozorňoval so žiadosťou o zjednanie nápravy. Žalobca bol nútený odstrániť tieto vady na vlastné náklady. Žalovaný teda nezhotovil dielo ani len čiastočne, preto žalobca žiada vrátenie celej sumy zaplatenej zálohy. To, že žalovaná suma bola uhradená ako záloha vyplýva aj z jej označenia v súpise vykonaných prác, ktorý žalovaný nerozporoval. Žalovaný nijako nereagoval ani na list právneho zástupcu žalobcu.
6. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.11.2018 vyplýva, že pokiaľ žalobca svoj nárok oprel o fakt, že žalovaný „len zobral zálohu a práce vôbec nevykonal“, vo svojom vyjadrení už mení svoje tvrdenia v tom smere, že práce síce vykonal, avšak vadne. Nie je tiež pravdivé, že by
žalobca žalovanému zaslal objednávku, žiadnu objednávku žalobca nezaslal, a to ani poštou, ani mailom, ani žiadnym iným spôsobom. Objednávku videl po prvýkrát ako súčasť vyjadrenia žalobcu. Pokiaľ ďalej žalobca tvrdí, že jednotková cena 18,-Eur za m2 je hlboko pod bežným rámcom obvyklej odmeny, žalobca si účelovo zamieňa obvyklú jednotkovú cenu za m2 kompletnej fasády s ním tvrdenou jednotkovou cenou za m2 zateplenej fasády pozostávajúcej z kotvenia, vatovania, plachtovania, montáže hliníkovej konštrukcie, t.j. výlučne práce bez dodávok materiálu. Práce u žalobcu mali byť realizované do 30 dní, bolo teda na zhotoviteľovi, za aký čas a s koľkými ľuďmi práce zhotoví. Žalovaný nechápe, odkiaľ žalobca čerpá tvrdenie, že na vykonanom diele vykonal iba zlomok práce, ktoré boli ohodnotené na sumu 544,-Eur, keď v žalobe sám tvrdí, že v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela ani po viacerých urgenciách. Potom ale nie je zrejmé, prečo žalobca trvá na zaplatení sumy 2.888,- Eur, ak časť diela v sume 544,-Eur bola vykonaná. Práce boli vykonané kvalitne v zmysle dohody a zaužívaných postupov a noriem. Žalobca žiadne práce po ňom neopravoval, len jednoducho musel následne dorábať tie práce, ktoré mal po ukončení prác žalovaného realizovať žalovaný, avšak pre nedostatky na strane žalobcu už k uzatvoreniu ďalšej dohody nedošlo. Dielo teda žalovaný vykonal celé a žalobca mu zaň uhradil 2.888,-Eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisom z obchodného a živnostenského registra na strany sporu, písomnými vyjadreniami strán s prílohami a výsluchom strán sporu a svedkov I. G., M. X., G. Y., M. S., stavebným denníkom.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktoré sa malo realizovať na stavbe M. Y. D. H.. Medzi stranami bolo sporné, kedy k uzatvoreniu zmluvy došlo, aký bol záväzok žalovaného a či k zhotoveniu diela došlo. Následne bola sporná aj skutočnosť, koľko žalovaný na stavbe pracoval a v akom rozsahu bolo dielo zhotovené. Tieto rozpory neboli odstránené ani v priebehu konania.
9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o dielo mala byť uzatvorená v ústnej podobe, a to buď dňa 28.07.2017 alebo 26.07.2017. K uzatvoreniu zmluvy malo podľa žalobcu dôjsť na základe objednávky žalobcu, avšak toto v konaní preukázané nebolo. Sám žalobca v konaní potvrdil, že objednávku žalovanému nedoručil, pri posúdení obsahu zmluvy preto nebolo možné vychádzať z toho, čo sa v objednávke uvádzalo. Podľa objednávky mal žalovaný robiť AL konzoly, zateplenie a parozábranu, AL konštrukciu, fasádu REYNOBOND a podhľad REYNOBOND (všetko za cenu 5.405,- Eur), zatiaľ čo podľa žalovaného mal žalovaný pre žalobcu vykonať zateplenie, ktoré malo pozostávať z kotvenia, vatovania, plachtovania, montáže, hliníkovej konštrukcie (ráster), teda dielo malo byť urobené po tzv. raster, a to za cenu 2.888,-Eur. Vrchná doska sa montovať nemala, v jej montáži sa malo pokračovať následne, ak by o takúto prácu mal žalovaný záujem. Z výpovede strán bolo napokon ustálené, že k dohode malo dôjsť na benzínovej pumpe, obsah toho, čo mal žalovaný urobiť a za čo mal mať zaplatené jednoznačne ustálený nebol. Následne sa mali strany stretnúť priamo na stavbe, kde malo dôjsť k montáži. Nesporné je, že žalovaný práce začal vykonávať, na stavbe aktívne pôsobil. Za tým účelom bol zo strany žalobcu predložený jeho prehľad dní, kedy sa mal žalovaný spolu s ďalšími dvoma osobami na stavbe nachádzať. Podľa žalobcu bol žalovaný na stavbe spolu 8 dní čistého času spolu s ďalšími dvoma osobami. Podľa žalovaného boli na stavbe 11 dní, 10 dní reálne pracovali, asi 8 dní tam boli nadarmo, pretože chýbal materiál. Podľa žalovaného tak pracovali na stavbe mesiac, následne išli preč, urobili všetko do výšky peňazí, ktoré boli zaplatené. Podľa žalovaného im pán Y.V. povedal, aby prišli na stavbu, urobili všetky plochy do hliníkovej konštrukcie. Toto vyplýva aj z výsluchu I. G., ktorý uviedol, že stavba mala byť spravená po hliníkovú konštrukciu a cena bola za m2, a tiež z výpovede svedka M. X., ktorý uviedol, že mala byť urobená odvetraná fasáda, čo pozostávalo z rozmerania stavby podľa výkresov, navŕtania hliníkových konzol, zateplenia stavby, namontovania hliníkového rástru, čiže hliníkových líšt. Cenu 2.880,-Eur bral žalovaný ako celkovú cenu za urobenú robotu, k vyplateniu došlo ešte pri začatí vykonávania prác. Nešlo o zálohu, bola to cena za komplet prácu. Nikdy sa nehovorilo o cene 5.400,-Eur. Cena podľa žalovaného bola 18,-Eur za m2 žalovaným urobených tvrdených prác.
10. Podľa Potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 02.08.2017 zaplatil žalobca dňa 02.08.2017 dohodnutú sumu 2.888,-Eur žalovanému.
11. Listom zo dňa 13.10.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 28.07.2017, a to z dôvodu, že žalovaný „v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela, a to ani po viacerých urgenciách žalobcu a na výzvy na zhotovenie diela v dodatočnom termíne nijako nereagoval,
pričom ani nijakým iným spôsobom nezabezpečil zhotovenie diela“. Žalobca zároveň týmto listom vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej zálohovej platby za dielo v sume 2.888,-Eur.
12. V priebehu konania zmenil žalobca svoje pôvodné tvrdenie zo žaloby, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že žalovaný na výkon práce nenastúpil. Žalobca po tom, čo žalovaný doručil súdu doklad žalobcu o tom, že žalovaný v skutočnosti na stavbe pracoval a že časť prác bola zrealizovaná (rozsah 544,-Eur) tvrdil, že žalobca dielo vykonal len čiastočne a navyše s vadami, ktoré bolo potrebné odstrániť ďalšou osobou.
13. Rovnako žalovaný v počiatkoch svojej obrany tvrdil, že dielo bolo vykonané v celom rozsahu, čo však v priebehu konania preukázané nebolo, napokon sám žalovaný pri výsluchu tvrdil, že dielo vykonal v rozsahu zaplatenom, podľa samotného žalovaného boli práce vykonané v rozsahu 70-80%, a to z dôvodu, že na stavbe boli prestoje, niektoré časti sa preto nedorobili. Aj z výsluchu svedka I. G. vyplýva, že na stavbe boli asi 11 až 12 dní, práce boli urobené asi na 80%, avšak dochádzalo k prestojom, preto si povedali, že na stavbe končia. K prestojom dochádzalo pre nečinnosť žalobcu, kedy na stavbe chýbal potrebný materiál. Z výpovede svedka X., ktorý na stavbe pracoval spolu so žalovaným a jeho bratom vyplýva, že práce skončili, pretože nebol materiál, ktorý mal dodávať žalobca. Chýbali hliníkové konzoly, hliníkový raster. Niektoré časti preto dorobené neboli. Práca skončila do výšky financií. Podľa jeho odhadu bolo spravených možno 100 m2, práce však boli odrobené do výšky financií. V konaní bol vypočutý aj svedok G. Y., ktorý sa však nevedel bližšie vyjadriť k tomu, aké práce mali byť zo strany žalovaného urobené a konkrétne ani k rozsahu prác, toto posudzoval iba z hľadiska toho, že vedel, aké práce žalovaný bežne realizuje. Potvrdil však, že od žalovaného vedel, že na stavbu prišli, ale keďže nebol materiál, zo stavby aj odišli.
14. Z výpovede svedka M. S. vyplýva, že na stavbe pracoval po žalovanom. Mal pokračovať vo vykonávaní prác. Keď na stavbu prišiel, bola v žalostnom stave, niekde bol urobený aj raster, na stene od ulice bola urobená konštrukcia, bolo to aj zavatované, išlo o dve poschodia. Okolo garáže nebolo urobené nič. V plafóne nad garážou boli spustené iba kotvy, asi 16 m2. Pri šikmom okne nebola konštrukcia daná na správne miesto. Nebolo navŕtané L-ko do rámu okna. Na zadnej strane domu nebolo spravené nič, okrem časti nad terasou, kde boli spustené kotvy, to však musel prerábať, pretože by zase nesedel rozmer. Bolo navŕtaných veľa dier, avšak len so šróbom a matkou, na ktoré by sa následne montovala kotva. Ani tieto ale neboli použiteľné. Robila sa úplne nová konštrukcia, rovnako to bolo aj so šikmou stenou. Na hornom balkóne bol urobený podhľad aj s parozábranou a izoláciou, avšak konštrukciu musel prerobiť kvôli nasledujúcim prácam. Cena za m2 odvetranej fasády sa pohybuje od 15 do 20,-Eur za m2 za prácu. On pracoval za 30,-Eur za m2 vrátane vrchnej dosky, mohlo to byť okolo 150 až 160 m2.
15. Žalobca v konaní predložil fotografický materiál, ktorý žalovaný spochybnil.
16. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej podobe došlo, aj keď je čiastočne sporný rozsah prác, ktorý mal byť vykonaný a deň uzatvorenia zmluvy, i keď napokon obe strany potvrdili, že sa stretli na pumpe, kde sa o celej zákazke dohadovali.
17. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
18. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obsahom uzatvorenej zmluvy o dielo bola povinnosť žalovaného urobiť na stavbe M. Y. kotvenie, vatovanie, plachtovanie a montáž
hliníkovej konštrukcie (ráster), teda dielo malo byť urobené zo strany žalovaného po tzv. raster, a to za cenu 2.888,-Eur. Aj keď je dátum uzatvorenia zmluvy o dielo medzi stranami sporný (rozdiel dvoch dní), nepochybné je, že k uzatvoreniu zmluvy došlo a strany na základe zmluvy svoje záväzky plnili. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorá vyšla najavo počas konania týkajúcu sa toho, s kým vlastne došlo k uzatvoreniu zmluvy, z dôkazov vykonaných na pojednávaní vyplýva, že žalovaný spolu s bratom vykonávajú diela spoločne, „raz fakturuje jeden, raz druhý“, komunikácia na počiatku prebehla s bratom žalovaného, avšak všetky ďalšie úkony boli realizované so žalovaným - objednávka smerovala na žalovaného, ten je v jej záhlaví uvedený (aj keď nebola v skutočnosti žalovanému doručená), od zmluvy so žalovaným žalobca odstupoval, teda tvrdiť v priebehu konania, že zmluva zrejme bola uzatvorená s bratom žalovaného je zo strany žalobcu neopodstatnené a popieralo by jeho vlastné skutkové tvrdenia. Žalovaný sa nikdy nebránil tým, že by k uzatvoreniu zmluvy došlo s jeho bratom alebo že by činnosť pre žalobcu nevykonával vo svojom mene. V kontexte objednávky, aj keď nedoručenej, faktúry vystavenej žalovaným a uhradenej žalovanému a v kontexte s ďalším vykonávaním prác je tak zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo uzatvoriť zmluvu so žalovaným. Toto žalovaný nepopiera. Práce boli následne aj žalovaným vykonávané, i keď za súčinnosti s bratom a svedkom X..
20. Pokiaľ ide o odstúpenie žalobcu od uzatvorenej zmluvy o dielo, táto nebola uzatvorená v písomnej podobe, teda je možné vychádzať iba z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich možnosti odstúpenia od zmluvy.
21. Podľa 344 Obchodného zákona od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
2. K odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia. Účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Odstúpenie od zmluvy v prípadoch porušenia zmluvných povinností má zodpovednostný (sankčný) charakter.
23. Ako vyplýva z odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.10.2017, dôvodom odstúpenia od zmluvy je, že žalovaný „v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela, a to ani po viacerých urgenciách žalobcu a na výzvy na zhotovenie diela v dodatočnom termíne nijako nereagoval, pričom ani nijakým iným spôsobom nezabezpečil zhotovenie diela“. Takto špecifikovaný dôvod odstúpenia predstavuje dôvod odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ide o odstúpenie v prípade omeškania žalovaného s plnením zo zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný k vykonaniu diela nepristúpil. V skutočnosti aj z výpovede žalobcu napokon vyplýva, že žalovaný dielo začal vykonávať, ale podľa neho ho nedorobil, prípadne ho urobil s vadami. Naproti tomu žalovaný tvrdí, že dielo urobil v stanovenom rozsahu, prípadne do výšky poskytnutej ceny za dielo. V konaní teda nebolo preukázané, že žalobca platne od zmluvy o dielo odstúpil. Z jeho strany totiž nebolo preukázané, že žalovaný k vykonaniu diela nepristúpil. Z tohto dôvodu nemôžu žalobcovi patriť nároky na vrátenie poskytnutého plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade, ak by sme vychádzali zo skutočnosti, že by žalovaný dielo nedokončil, bolo možné od zmluvy odstúpiť iba v časti týkajúcej sa nedokončeného plnenia, k čomu však nedošlo. Tak, ako žalobca koncipoval odstúpenie od zmluvy, ho nie je možné považovať za platné. Inú možnosť odstúpenia od zmluvy žalobca nevyužil.
24. V konaní žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že dielo (resp. jeho časť) bolo vykonané s vadami, avšak k odstúpeniu od zmluvy alebo k uplatneniu nárokov z vád nedošlo tak, ako to predpokladá Obchodný zákonník. Aj keď v konaní žalobca preukazoval vadné vykonanie diela, svoje nároky z prípadnej zodpovednosti za vady neuplatnil včas a v súlade s Obchodným zákonníkom vychádzajúc z § 560 a nasl. Obchodného zákonníka.
25. Podľa § 560 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
26. Podľa § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
27. Podľa § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
28. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, že by vady reklamoval včas a bez zbytočného odkladu, keďže o údajných vadách vedel už najneskôr v okamihu, keď dielo opravoval sám alebo následne prostredníctvom pána S.. Ak teda žalobca tvrdí, že dielo bolo vykonané s vadami, že nebolo vykonané v potrebnom rozsahu a kvalite, mal možnosť postupovať podľa § 564 Obchodného zákonníka a následne § 436 a nasl. Obchodného zákonníka (nároky z vád). Žalobca však žiadne konkrétne vady diela žalovanému nikdy neoznámil, tvrdil ich až v súdnom konaní. K uplatneniu nárokov však musí dôjsť bez zbytočného odkladu, čo určite splnené nebolo, keďže žalobca nielenže žalovanému vady neoznámil, ale neoznámil mu ani to, čo od neho požaduje, teda konkrétnu voľbu svoju nároku vyplývajúceho z vady diela. Odstúpenie od zmluvy v prípade vady diela je pritom možné, avšak vady musia byť žalovanému oznámené bez zbytočného odkladu. A k tomu nedošlo. Preto ani z tohto dôvodu nemohol žalobca od zmluvy odstúpiť a nebolo mu možné preto ani priznať ním požadované vrátenie poskytnutého plnenia.
29. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný dielo nedokončil, nepatrí mu teda celá odmena vo výške 2.888,-Eur a na jeho strane z tohto dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie.
30. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, zo strany žalovaného nedošlo k vykonaniu celého diela tak, ako to bolo dohodnuté. Z výsluchu samotného žalovaného vyplývalo, že urobil zhruba 70-80% dohodnutých prác, zvyšnú časť nedorobili z dôvodov, za ktoré zodpovedá žalobca, ktorý nepripravil materiál, spôsoboval prestoje. Svedok I. G. uviedol, že práce boli urobené asi na 80%, avšak dochádzalo k prestojom, preto si povedali, že na stavbe končia. Svedok X. povedal, že bolo spravených možno 100 m2 zo 160 m2, práce však boli odrobené do výšky financií. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by sám upozorňoval žalobcu na to, že sa na stavbe nenachádza materiál, prípadne, že nemôže pracovať z iného dôvodu (napríklad z dôvodu uloženého stavebného materiálu). Súd sa preto zaoberal aj otázkou, či vopred vyplatená suma 2.888,-Eur z tohto dôvodu žalovanému patrí.
31. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
32. Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť žalovanému za zhotovené dielo. Cena za celé dielo sa vyplácala v čase, kedy ešte dielo nebolo zhotovené, a to na základe faktúry N8/2017 vystavenej žalovaným dňa 30.07.2017 (štyri dni po uzatvorení zmluvy podľa žalovaného a dva dni po uzatvorení zmluvy
podľa žalobcu), podľa žalobcu išlo o zálohovú faktúru, podľa žalovaného išlo o cenu za dielo, čomu by zodpovedal aj text na faktúre, podľa ktorého žalovaný vyúčtováva žalobcovi za montáž odvetranej fasády sumu 2.888,-Eur. V tom čase už žalovaný na diele pracoval a vykonaná bola časť diela. K zaplateniu došlo 02.08.2017, teda rovnako v čase, kedy ešte žalovaný na diele pracoval a dielo nebolo dokončené. Došlo tak k zaplateniu celej ceny za dielo, hoci dielo ani podľa žalovaného v celom rozsahu zhotovené nebolo a žalovaný nepreukázal, že by existovali dôvody na strane žalobcu, ktoré mu vo vykonávaní prác bránili.
33. V čase, keď žalobca cenu za dielo uhradil, nebolo ešte dielo zhotovené a k jeho úplnému zhotoveniu ani nedošlo. Tak ako žalobca nepreukázal, že by reklamoval vady diela, rovnako ani žalovaný nepreukázal, že vyzýval žalobcu k súčinnosti, teda k dodaniu chýbajúceho materiálu, prípadne k zabezpečeniu staveniska tak, aby bolo možné dielo realizovať.
34. Podľa § 539 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela. Ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na to zhotoviteľ poskytnúť primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže sám po predchádzajúcom upozornení obstarať veci na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné náklady s tým spojené bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.
35. Žalovaný mal teda pri nedostatkoch vytýkaných žalobcovi postupovať v súlade s citovaným ustanovením, čo však neurobil, s vykonávaním diela prestal a dielo nedokončil. Údajne cena, ktorú mu žalobca zaplatil, pokrývala aj jeho prestoje, na čom však strany dohodnuté neboli. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a práce svojvoľne ukončil, plnenie zo strany žalobcu je možné sčasti považovať za bezdôvodné obohatenie.
36. Podľa § 451 ods.l, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. V danom prípade nebol v konaní presne preukázaný rozsah diela, za ktoré poskytol žalobca plnenie.
38. Podľa čl. 15 Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
39. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
40. Z vyjadrenia žalovaného, ale i svedkov je zrejmé, že najmenší rozsah vykonania diela bol 100 m2 zo 160 m2, t.j. 62,5%, najväčší rozsah vykonania diela bol žalovaným a svedkom I. G. stanovený na 80%. V konaní síce bola realizovaná svedecká výpoveď G. S., avšak táto nie je verifikovaná žiadnym iným priamym dôkazom, navyše pred ním tam ešte pracoval aj sám žalobca. Je to žalobca, kto má predkladať súdu dôkazy o tom, v akom rozsahu bolo dielo vykonané, pričom jediným z jeho strany predloženým dôkazom bola ním vypracovaná tabuľka (ktorú ale v konaní predložil žalovaný) o tom, ako on hodnotil vykonanie diela. Podľa nej bolo spracovaných 23 m2 z juhovýchodnej strany ako celok, 22 m2 iba montáž kotviacich konzol na podhľade na prvom poschodí a 11,80 m2 ako celok na podhľade na druhom poschodí, čo by znamenalo, že na komplet bolo urobených 34,80 m2 a 22 m2 iba v časti montáže kotviacich konzol. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, v akom rozsahu bolo dielo vykonané, preto súd pri stanovení povinnosti vrátiť časť ceny za dielo vychádzal z rozsahu vykonaného diela v najvyššej určenej výške, t.j. 80%. K presnému stanoveniu rozsahu diela by v súčasnosti nebolo možné už dospieť, nakoľko dom ako celok je v súčasnosti už hotový a presné dôkazy o rozsahu vykonaného diela zo strany žalobcu ani žalovaného súd nemá. Žalobca je pánom sporu, jeho povinnosťou je preukázať, že dielo bolo vykonané v menšom rozsahu ako 80%, čo však nepreukázal ani predloženými dôkazmi.
41. Vychádzajúc z týchto skutočností súd potom priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20% z celkovej pôvodne poskytnutej sumy 2.888,-Eur, t.j. 577,60 Eur.
42. Podľa § 365 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
43. Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
44. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
45. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny, a to v zákonnej výške 9% ročne, pričom táto sadzba bude platiť počas celej doby omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi od 24.10.2017. Žalobca listom zo dňa 13.10.2017 vyzval žalovaného k vráteniu sumy 2.888,-Eur do 7 dní od doručenia výzvy. Sám žalobca uvádza, že k doručeniu výzvy došlo 16.10.2017, teda lehota 7 dní skončila 23.10.2017 (pondelok). Od 24.10.2017 je teda žalovaný v omeškaní (žalobca si mohol lehotu určiť i kratšiu).
46. O priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd rozhodol podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
47. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy presahujúcej 577,60 Eur a v časti úroku z omeškania v presahujúcej výške bola žaloba zamietnutá.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 20% a žalovaný v rozsahu 80%. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané. V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.