Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-76-2020.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/76/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: B. T., U.. X.X.XXXX, R. Š. XX, I., zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: A. E., U.. XX.X.XXXX, R. L. XXXX/X, L., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému až do právoplatnosti vo veci samej užívať a vstupovať do nehnuteľnosti - N. R. Č.. XX U. X. D., H. Č.. X O. N. E. Č. XXXX U. O. X, H. L. K. Q. O. N. E. Č.E. XXXX , D. D.. Č.. XXXX O. H. XXX G., H. Q. U. M. Č.. XXXXX, O. L. B., O. L. - C., L. Ú. C. G., ako aj nahradiť jej trovy konania. dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že voči žalovanému podala žalobu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa v uvedenom byte aj naďalej zdržiava neoprávnene a bez právneho titulu, čím dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva žalovanej. Ďalej uviedla, že žalovanému bola daná výpoveď z nájmu bytu v mesiaci apríl 2020 v zmysle ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že výpovedná lehota začala žalovanému plynúť dňa 1.5.2020 a uplynula 31.7.2020, pričom žalovaný bol žalobkyňou vyzvaný na vypratanie bytu do skončenia výpovednej lehoty, avšak doposiaľ tak neučinil. Žalobkyňa poukázala na naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, ktorým je skutočnosť, že doposiaľ sa zdržiavala v zahraničí avšak v dôsledku šírenia ochorenia Covid - 19 bola nútená prísť bývať na Slovensko do uvedeného bytu, nakoľko žiadnu inú nehnuteľnosť na území Slovenska nevlastní.
Lustráciou v registri súdnych spisov bolo zistené, že pôvodne bolo na tunajšom súde vedené konanie pod sp. zn. 26C/24/2020 s totožnými účastníkmi konania, ako aj predmetom konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci konania o vypratanie bytu bol žalobkyňou podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej užívať a vstupovať do nehnuteľnosti - N. R. Č.. XX U. X. D., H. Č.. X O. N. E. Č. XXXX U. O. X, H. L. K. E. D. H. H.L. D. XXX/XXXXX U. E. Č. K. Q. O. N. E. Č. XXXX, U. D. D.. Č.. XXXX O. H. XXX G., H. Q. U. M. Č.. XXXXX, O. L. B., O. L.B. - C., L. Ú.: C. G.. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne skončené a to vydaním uznesenia zo dňa 1.10.2020, č.k. 26C/24/2020-21, ktorým bol návrh zamietnutý, pričom žalovanému nebola priznaná náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2020.
Žalobkyňa v konaní predložila vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.5.2020 adresovaný žalobkyni, ktorým žalovaný potvrdzuje, že dňa 15.10.2019 uzatvoril so žalovanou ústnu zmluvu o nájme týkajúcu sa dvojizbového bytu na O. X H. L. na dobu neurčitú s dohodnutým nájmom 400 Eur. Zároveň týmto listom žalovaný potvrdil dlh nájomného za mesiac apríl 2020 a okolnosť, že žalobkyňa ústne opakovane žiadala žalovaného o vypratanie bytu. Z listu predloženého žalobkyňou zo dňa 8.7.2020 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovaného na vypratanie bytu na O. X H. L., Č.. R. XX a zároveň predmetným listom potvrdila výpoveď z nájmu bytudanú v apríli 2020 v súlade s ust. § 710 ods. 3 OZ.
Súd uznesením č.k. 25C 76/2020-21 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/86/2020-62 zrušil predmetné uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že z napadnutého rozhodnutia so zreteľom na vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie nevyplýva otázka doručenia písomnej výpovede z nájmu predmetného bytu žalovanému. Je potrebné preskúmať namietané skutočnosti viažúce sa nielen k doručovaniu písomnej výpovede odporcovi ,ale aj k naplneniu zákonných predpokladov v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. a potreba preskúmania bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže žalobkyňa uvádza, že je vlastníčkou predmetného bytu a z dôvodu šírenia Covid 19 nemá toho času kde bývať, keďže sa musela vrátiť zo zahraničia späť domov, je potrebné vec skúmať aj z hľadiska prijatých opatrení titulom existencie zákonných obmedzení čo sa týka Covidu 19, čo je zrejmé zo zákona č. 62/2020 Z.z., nakoľko žalobkyňa mala za to, že omeškanie s plnením nájomného zo strany žalovaného nebolo spôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v šírení nebezpečnej nákazy choroby Covidu 19. Odvolací súd dal do pozornosti preskúmanie správnosti zápisu samotného konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vo veci tak ako to uviedol súd prvej inštancie sa vedie samostatné konanie o vypratanie nehnuteľnosti na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.26C 24/2020.
Pokiaľ odvolací súd dal do pozornosti preskúmanie správnosti zápisu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, keďže vo veci samej sa vedie samostatné konanie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 26C 24/2020, súd konštatuje, že v zmysle Rozvrhu práce OS Košice II čl. VI bodu 3 môže sudca v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do 5 dní od pridelenia veci túto predložiť predsedovi súdu na posúdenie správnosti a na prípadnú zmenu zápisu v súdnom registri tak aby mohla byť vec podľa pokynu predsedu súdu prevedená do správne určeného súdneho registra. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí samosudca podľa pôvodného pridelenia. V zmysle čl. VI bodu 5 Rozvrhu práce OS Košice II v prípade zistenia, že vec je zapísaná v nesprávnom súdnom registri až po uplynutí vyššie uvedenej lehoty, sudca, ktorému vec bola pridelená ďalej koná, ako by vec bola zapísaná v správnom súdnom registri.
Na základe uvedeného je zrejmé, že keďže vec nebola v lehote 5 dní po pridelení do senátu 25C preradená do súdneho oddelenia 26C k sp.zn. 26C 24/2020, je nutné vec prejednať v súdnom oddelení 25C v konaní vedenom pod sp.zn. 25C 76/2020.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ust. § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Posudzujúc obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp.zn. 26C/24/2020 a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v tomto konaní, mal súd za to, že sa žalobkyňa v tomto návrhu uvádza nové skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie, ktoré v pôvodnom návrhu neuvádzala a na základe ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté, preto mal súd za to, že sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) tak ako ju poníma ust. § 230 C.s.p.
Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa ust. § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala a alebo aby niečo znášala. Podľa ust. § 328 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania, pričom nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, t.j. aby ohrozený účastník mohol spor začať, alebo v už začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez obavy a realizovania jeho výsledku. Navrhovateľ predbežného opatrenia tu musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná.
Podľa ust. § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa ust. § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa ust. § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv strán sporu, pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, t.j. aby ohrozený účastník mohol spor začať, alebo v už začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez obavy a realizovania jeho výsledku. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tu musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany skúma, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Zároveň či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Nakoľko v danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľností pod sp.zn. 26C 24/2020 vedenej na Okresnom súde Košice II súd zároveň skúmal osvedčenie dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci tak ako to vyplýva aj z uznesenia odvolacieho súdu. Osvedčenie teda znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti.
Z vyjadrenia odporcu z 13.5.2020 adresovaného žalobkyni vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzatvorili ústnu zmluvu o nájme týkajúcu sa X-B.T. R. U. O. Z. v Košiciach na dobu neurčitú s dohodnutou výškou nájmu 400 Eur, existenciu ústnej zmluvy o nájme potvrdzuje navrhovateľka v liste zo dňa 8.7.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu existuje od 15.10.2019 nájomný vzťah bez uzavretia písomnej nájomnej zmluvy s dohodnutým nájomným 400 Eur mesačne a zároveň týmto listom navrhovateľka aj vyzýva odporcu k úhrade dlžného nájomného od apríla do 10.7.2020.
Súd má teda za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Zároveň z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 13.5.2020 je zrejmé, že odporca požiadal o odklad nájomného na tri mesiace v dôsledku pandémie Covid 19, pričom poukázal na novelu zákona č. 62/2020 Z.z. na skutočnosť, že zo strany navrhovateľky bol ústne opakovane požiadaný o vypratanie bytu vo vlastníctve žalobkyne, ako aj na ochotu dohodnúť sa na podmienkach ukončenia nájmu po dátume 31.12.2020, ktorý vyplýva zo Zákona č. 62/2020 Z.z.
Z listu predloženého žalobkyňou zo dňa 8.7.2020 teda vyplynulo, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovaného opätovne na vypratanie bytu na O. X H. L. Č..R. XX a zároveň potvrdila odporcovi výpoveď z nájmu bytu, ktorú mu dala v apríli 2020 v zmysle ust. § 710 ods. 3 OZ, pričom výpovedná lehota začala plynúť 1.5.2020 a skončila 31.7.2020. Predmetný úkon navrhovateľky môže byť súdom posudzovaný ako výpoveď z nájmu bytu, keďže prejav vôle navrhovateľky vypovedať nájom z bytu odporcovi je zrejmý, Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
V rámci odvolacieho konania navrhovateľka predložila kópiu poštovej doručenky o doručovaní tejto výpovede odporcovi na adrese L. X dňa 9.7.2020, v zmysle ktorej bola zásielka vrátená navrhovateľke 13.7.2020 s uvedením poštového doručovateľa, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.
Podľa ust. § 710 ods. 3 OZ na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu §106 a §112 Civilného sporového poriadku.
Pokiaľ súd posudzoval list navrhovateľky zo dňa 8.7.2020 adresovaný odporcovi ako písomnú výpoveď nájmu z bytu; tento bol v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm.a/C.s.p. doručovaný na adresu trvalého pobytu odporcu na L. X H. L., (adresa vyplýva z lustrácie pobytov v registri obyvateľov), pričom zásielka sa vrátila ako vyplýva z dôkazov predložených navrhovateľkou v rámci odvolacieho konania navrhovateľke ako neprevzatá odporcom dňa 13.7.2020, a v zmysle § 112 C.s.p. považuje sa za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o doručenej zásielke nedozvedel. Navrhovateľka teda v konaní súdu osvedčila doručenie výpovede nájmu z bytu ako jeden zo spôsobov ukončenia nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu skúmal aj dôvodnosť výpovede nájmu z bytu danej odporcovi navrhovateľkou v zmysle Zákona č. 62/2020 Z.z.
Podľa ust. § 3b Zákona č. 62/2020 Z.z., Prenajímateľ nemôže do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený. Iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté.
V danom prípade z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, ako aj z obsahu spisu 26C 24/2020 súd nemal za osvedčené zo strany odporcu ako nájomcu bytu vo vlastníctve navrhovateľky, že omeškanie odporcu s úhradou nájomného vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19. Z vyjadrenia odporcu v liste zo dňa 13.5.2020, v ktorom tento potvrdil dlh na nájomnom za mesiac apríl 2020 vo výške 400 Eur, nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody omeškania s úhradou nájomného, v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a ani tieto dôvody odporcom neboli osvedčené.
Z hľadiska možného vyhovenia neodkladnému opatreniu pri skúmaní dôvodnosti nároku uplatneného v konaní v konaní vo veci samej súd posudzoval obsah listiny z 8.7.2020 ako výpovede nájmu z bytu danej odporcovi, pričom dospel k záveru, že táto neobsahuje žiadny dôvod výpovede a teda neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to jasne vymedzený výpovedný dôvod, ktorý nie je možné zameniť s iným dôvodom. Z uvedeného je zrejmé, že takto formulovanú výpoveď z nájmu by súd musel posúdiť ako neplatnú v zmysle ust. § 711 ods. 2 OZ.
Navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani v konaní o vypratanie bytu neosvedčila a nepredložila súdu výpoveď nájmu bytu z apríla 2020, ktorú mala dať odporcovi (a ktorú potvrdzuje v liste z 8.7.2020) a túto nepotvrdil ani odporca v liste z 13.5.2020, kde uvádza len ústne žiadosti navrhovateľky o vypratanie bytu odporcom.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť ňou uplatňovaného nároku na uloženie povinnosti odporcovi neodkladným opatrením neužívať byt v jej vlastníctve a vstupovať do bytu, keďže nepreukázala ukončenie nájomného vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu na základe ústnej zmluvy o nájme a teda neexistenciu právneho titulu pre užívanie bytu v jej vlastníctve odporcom, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Nakoľko žalobkyňa bola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)