Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-106-2024.pdf
PDF · 190.72 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/106/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 1.530,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.488,38 Eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 7,06 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,41 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 59,37 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.512,71 Eur odo dňa 7.3.2023 do 16.5.2024, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.488,38 Eur odo dňa 17.5.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 100,67 Eur, a to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.
II. V časti zaplatenia istiny 18,- Eur žalobu z a m i e t a.
III. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,64%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.512,71 Eur, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 7,06 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 7,41 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 59,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.512,71 Eur odo dňa 7.3.2023 do zaplatenia, poplatky vo výške 18,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutkovými tvrdeniami, že dňa 1.10.2019 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1915384157, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky v sume 2.000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil,
že sa s nimi oboznámil. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvy a zmluvných dokumentov. Žalovaný porušil však svoje zmluvné povinnosti platiť úver riadne a včas. V dôsledku omeškania s plnením úveru preto vyhlásil dňa 30.5.2022 úver za predčasne splatný. Žalobca konštatoval, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal úhrady, ktoré započítal prednostne na istinu. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný dňa 21.9.2022 uhradil sumu 5,44 Eur, dňa 27.1.2023 sumu 16,13 Eur, dňa 6.3.2023 sumu 18,99 Eur. Zhrnul, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú istinu úveru 1.512,71 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou 2.000,- Eur a úhradami započítanými na istinu. Okrem toho požaduje vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 7,06 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 7,41 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 59,37 Eur, poplatky vo výške 18,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 12.12.2023 pod sp.zn. 36Up/1665/2023 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.530,71 Eur, úrok 7,06 Eur, úrok z omeškania 7,41 Eur, úrok z omeškania 59,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.512,71 Eur odo dňa 7.3.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 100,67 Eur a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 246,84 Eur.
4. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor s tým vecným odôvodnením, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti stanovené ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti uviedol, že Upozornenie – Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru ako aj Výzvu na úhradu dlžnej sumy treba považovať pre neurčitosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Má za to, že došlo k porušeniu povinností žalobcu, ak neskúmal pred poskytnutím úveru bonitu klienta.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že zmluva bola uzatvorená platne a obsahuje všetky náležitosti vyžadované legislatívou účinnou v čase jej uzatvorenia a nemožno ju posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Doplnil, že overoval výšku príjmu žalovaného ako žiadateľa o úver prostredníctvom Sociálnej poisťovne ako nezávislého externého zdroja. Rovnako overoval existujúce záväzky žalovaného zo spoločného registra bankových informácii SRBI. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol v čase žiadania o úver poberateľom starobného dôchodku, pričom výška príjmu žalovaného bola minimálne vo výške 507,- Eur. Z výpisu zo SRBI podľa žalobcu tiež vyplýva, že žalovaný mal v čase žiadania o úver 1 existujúci splátkový úver (bližšie časť výpisu zo SRBI – „Zhrnutie – Splátkové). Žalovaný na predmetný existujúci úver hradil spolu mesačné splátky vo výške 122,- Eur a v prípade úveru, ktorý poskytol žalovanému výška mesačnej splátky bola dojednaná v sume 48,46 Eur. Doplnil, že žalovaný mu zároveň uviedol, že je ženatý a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver dosadil preto sumu 170,46 Eur ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017, z ktorých suma 122,- Eur predstavuje výšku splátky jedného existujúceho úveru žalovaného a zvyšných 48,46 Eur výšku splátky úveru ním poskytnutého. Žalobca následne argumentoval, že v čase žiadania o úver predstavovala výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sumu 210,20 Eur. Celková výška nákladov podľa ust. § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 predstavuje sumu 275,16 (celková výška nákladov = [(celková výška čistého príjmu žalovaného – súčet životných miním)*0,2] + súčet životných miním): 275,16 = [(535 – 210,2)*0,2] + 210,2. Po dosadení do vzorca na výpočet limitu dospel k hodnote 0,66 t.j. k hodnote nižšej
ako 1, a teda aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že dostatočne preukázal splnenie si povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na opatrenie NBS č. 10/2017: 170,46/ 535 - 275,16 = 0,66. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného ohľadom absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve: všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov sú uvedené v bode 2.2 a 3.1 spotrebiteľskej zmluvy. V zmluve sú riadne uvedené: výška úveru, výška splátky, interval splátky, počet splátok, výška úrokov, výška prípadných poplatkov ako aj podmienky výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo znenia ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSV nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v Zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.“ Podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby sú uvedené v bode 2.2 úverovej zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dohodnutá úroková sadzba je fixnou úrokovou sadzbou, čo znamená, že sa počas trvania spotrebiteľskej zmluvy nemení. Uvedené taktiež vyplýva aj z rozpisu splátok, ktorý tvorí súčasť zmluvy ako bod 2.3. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalovaného ohľadom neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ani v súčasnosti) žiaden účinný právny predpis nestanovoval podmienku na presnú špecifikáciu splátky, pre neuhradenie ktorej veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadneho zosplatnenia úveru.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 7.3.2023 uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalobca zisťoval jeho priemerné mesačné výdavky na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona, a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho -ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Uviedol, že žalobca nemohol mať reálny obraz o jeho finančnej situácii, teda aká celková suma mu ostane po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Podľa jeho názoru je zmluva o úvere pre absenciu obligatórnych náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje bezúročná a bez poplatkov. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.8.2019 do 15. novembra 2019 zverejnené na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1.500,- do 6.500,- Eur bola priemerná RPMN vo výške 11,92 %. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 10,08 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ Zmluva obsahuje nesprávny údaj o odplate a RPMN, nakoľko tieto údaje by mali byť v rovnakej výške. Keďže zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, má za to, že nebol ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 2.5.20222 „ Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ v omeškaní so žiadnou splátkou, keďže bol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru mesačne vo výške 41,67 Eur (2000/48 = 41,67 Eur), a preto je Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru ako aj Výzva na úhradu dlžnej sumy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, a preto neboli podľa žalovaného splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, ak však súd bude považovať nárok aspoň z časti dôvodný, navrhuje, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 50,- Eur pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou a priznal mu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.
7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.5.2024 uviedol, že v žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde ako mesačné splátky iných úverov, pôžičiek, zrážok, výživného alebo iných výdavkov žalovaný uviedol sumu 0,00 eur. Tieto údaje ako správne a pravdivé v predloženej žiadosti svojim podpisom žalovaný potvrdil. K námietke bezúročnosti a bezpoplatkovosti refinancovaného úveru uviedol, že práve čerpaním úveru za účelom splatenia predchádzajúcich úverov sa žalovaný slobodne
rozhodol, že refinancovaním dôjde k predčasnému splateniu tohto úveru, pričom za predpokladu bezúročnosti je málo pravdepodobné, že by sa veriteľ obohatil na úkor žalovaného, nakoľko k splateniu úveru vrátane poplatkov a úrokov vyčíslených k termínu predčasného splatenia došlo práve finančnými prostriedkami veriteľa, a nie žalovaného. Žalovaný však môže a aj namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie priemernej RPMN v zmluve. V zmluve priemerná RPMN uvedená je a jej prípadná nesprávnosť nenapĺňa zákonnú podmienku pre uloženie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že v čase poskytnutia úveru mala byť priemerná RPMN vo výške 11,92 %. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2019 bola priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške 10,08%.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 2.9.2024 zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu vykonanej úhrady žalovaným po podaní žaloby dňa 16.5.2024 v sume 24,33 Eur. Z dôvodu hospodárnosti konania požiadal súd, aby ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 12.9.2024.
9. Žalovaný podaním zo dňa 3.9.2024 rovnako ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a to s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom. Ďalej v podaní uviedol, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 678,82 Eur, pričom dôchodok manželky predstavuje sumu 495,- Eur. Dal do pozornosti súdu, že sa voči nemu na súde vedie niekoľko súdnych konaní, a celkovo sú spolu s manželkou vedení ako dlžníci voči nasledovným veriteľom: Home Credit Slovakia, a.s. (exekučné konanie vedené pod sp.zn. 293EX 141/22), BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (exekučné konanie vedené pod sp.zn. 293EX 588/23), Ahoj, a.s. (pohľadávka evidenčné číslo 6460429), Ahoj, a.s. (súdne konanie vedené pod sp. zn. 59Csp/101/2023), 365. bank, a.s. (pohľadávka č. 1957362235, ktorá je uplatnená v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 17Csp/41/2024), 365. bank, a.s. (pohľadávka č. 1915384157, ktorá je uplatňovaná v súdnom konaní vedenom na súde vedenom pod sp.zn. 34Csp/106/2024), Ahoj, a.s. (pohľadávka evidenčné číslo 6471340). Ďalej uviedol, že z dôvodu existencie týchto pohľadávok posiela mesačne splátku vo výške 120,- Eur do oddlžovacej spoločnosti, ktorá túto platbu pomerne rozdelí medzi všetkých vyššie uvedených veriteľov. Ďalej konštatoval, že jeho životné náklady sú nasledovné: elektrika v sume 64,50 Eur, poistenie karty v sume 4,99 Eur, splátka exekútorovi vo výške 100,- Eur, platba za plyn v sume 16,- Eur, splátka debet vo VÚB, a.s. vo výške 30,- Eur, splátka SBD vo výške 500,- Eur, pohrebné poistenie v sume 35,90 Eur, platby za TV a internet v sume 46,77 Eur.
10. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
11. Na pojednávanie nariadené na deň 12.9.2024 sa nedostavil zástupca žalobcu a nedostavil sa ani zástupca žalovaného, ktorí svoju neúčasť aj ospravedlnili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ust. § 180 Civilného sporového poriadku súd vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o spotrebiteľský úver zo dňa 1.10.2019, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 2.5.2022, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.5.2022, aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.9.2023, výpisom SRBI, výpisom zo Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav:
13. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako „dobrá pôžička“, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý mal splácať po dobu 48 mesiacov. Termín splatnosti jednotlivých splátok bol uvedený v bode 2.3 zmluvy. Fixná úroková sadzba bola stanovená v zmluve vo výške 7,50 %, výška mesačnej splátky bola dojednaná vo výške 48,46 Eur, výška poslednej mesačnej splátky bola 48,14 Eur, dátum prvej splátky stanovený dňom 10.11.2019, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 8,40%, priemerná RPMN vo výške 10,08 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty 20,16 %, celková čiastka úveru v zmluve bola uvedená vo výške 2.345,76 Eur a dátum konečnej splatnosti bol stanovený dňom 10.10.2023.
14. Dňa 2.5.2022 žalobca výzvou upozornil žalovaného, že ku dňu 2.5.2022 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po splatnosti a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej časti úveru vo výške 296,33 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa žalobcom predloženého listinného dôkazu výzva bola žalovanému doručená dňa 5.5.2022.
15. Dňa 30.5.2022 žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou mu oznámil, že ku dňu 30.5.2022 sa úver stáva splatným v celom rozsahu a vyzval ho, aby dlžnú sumu vo výške 1.603,07 Eur uhradil do 10 dní od doručenia výzvy. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.553,27 Eur, úrok vo výške 31,80 Eur, poplatky za upomienky vo výške 18,- Eur. Žalovanému bola výzva doručená dňa 2.6.2022.
16. Z výpisu označenom ako Aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2023 súd zistil, že výška úveru bola 2.000,- Eur, vyčerpaných bolo 2.000,- Eur, splatených 446,73 Eur a celková istina predstavuje tak sumu 1.553,27 Eur.
17. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 501/B súd zistil, že s účinnosťou odo dňa 3.7.2021 došlo k zmene obchodného mena žalobcu Poštová banka, a.s. na 365.bank, a.s..
18. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
19. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
22. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
24. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
25. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa ust. § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
27. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
33. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
34.1 Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 34.2 Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
35. Podľa ust. § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
36. Podľa ust. § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
37. Podľa ust. § 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
38. Podľa ust. § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
39. Podľa ust. § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len Opatrenie NBS) v platnom znení,
40. Podľa ust. § 2 ods. 1 Opatrenia NBS, ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.
41. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
42. Podľa § 6a ods. 1 Opatrenia NBS, podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.
43. Podľa prvej vety § 6a ods. 2 Opatrenia NBS, limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.
44. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
45. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
46. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
47. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
48. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2
49. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
50. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
51. Podľa ust. § 19 os. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
XX. Podľa ust. § 19 os. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
53. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
54. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
55. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
56. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
57. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
58. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
59. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
60. Podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
61. Podľa ust. § 1 ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
62. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
63. Podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
64. Podľa ust. § 1a ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
65. Podľa ust. § 1a ods. 5 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
66. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
67. Podľa ust. § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
68. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a ani v konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere označenú ako „dobrá pôžička“, na základe ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový úver v sume 2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 48,46 Eur, posledná mesačná splátka bola 48,14 Eur. Termín splatnosti prvej splátky bol stanovený dňom 10.11.2019, dátum konečnej splatnosti úveru dňa 10.10.2023. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci a boli presne špecifikované v bode 2.3 zmluvy. Úroková sadzba bola zmluvou určená vo výške 7,50% ročne, RPMN bola určená vo výške 8,40 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 10,08 %, odplata vo výške 8,50% a celková výška, ktorú mal žalovaný ako dlžník zaplatiť bola 2.345,76 Eur.
69.1 Možno tak konštatovať, že predmetom konania je záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení obchodníka a žalovaný ako dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je tak potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). 69.2 Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
70. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na ust. § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na ust. § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
71.1 Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. dospel súd k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a ktorých absencia by mala za následok nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. 71.2 Zmluva jednoznačne stanovuje celkový počet splátok (48) a výšku jednotlivých splátok (48,46 Eur, posledná splátka 48,14 Eur). Je tam zrozumiteľne uvedené, kedy sú splatné jednotlivé splátky úveru (splátkový kalendár je súčasťou zmluvy) a aj to, kedy je splatná prvá splátka úveru (dňa 10.11.2019 ) a termín konečnej splatnosti (dňa 10.10.2023). Zmluva obsahuje aj výšku úrokovej sadzby (7,50%), RPMN (8,40 %), priemernú hodnotu RPMN ( 10,08%) odplatu 8,50% a celkovú čiastku (2.345,76 Eur), ktorú mal žalovaný podľa zmluvy uhradiť.
72. Čo sa týka predpokladov pre výpočet RPMN, podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V prílohe č. 2 k zákonu
o spotrebiteľských úveroch pod bodom I. je uvedená základná rovnica, ktorá vyjadruje RPMN, t.j. vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. g/ smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 smernice). Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. Súd, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva o úvere obsahovala všetky potrebné údaje potrebné pre výpočet RPMN, preto súd považoval námietku žalovaného v tejto časti za nedôvodnú. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 8,40 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 20,36 % stanovenej podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 1 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zmysle požiadavky ust. § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., keď priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk predstavovala za 3. štvrťrok roku 2019 pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, hodnotu 10,18 % (teda v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, priemerná RPMN totiž nemôže byť závislá od údaja, ktorý v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo ešte možné zistiť). V zmysle uvedeného tak dospel súd k záveru, že nevzhliadol dôvody podľa ust. § 11 ods. 1 predmetného zákona, pre ktoré by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.
73. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade pozostáva odplata len zo zmluvného úroku vo výške 7,50 % ročne, ktorý na účel výpočtu odplaty napĺňa predpoklady obsiahnuté v ust. § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa ust. § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok sa v zmysle ust. § 2 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 1.10.2019, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2019, keď v zmysle ust. § 2 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010. Priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2019 pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, predstavovala hodnotu 10,18 % pri obdobnom spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7,50 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 20,36 % (7,50 % < 2 x 10,18 %) s poukazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 1 a ust. § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
74. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy preskúmal s odbornou starostlivosťou (podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ) schopnosť žalovaného
splácať úver, keď skúmal bonitu žalovaného na základe jeho žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 1.10.2019, kde žalovaný svojím podpisom potvrdil, že je ženatý, má iný príjem 535,- Eur, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek má 0 a zrážky, výživné a iné výdavky má 0, pričom podľa ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ bol povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie svojej schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Pokiaľ svoju zákonnú povinnosť nesplnil, potom mu to nemôže byť na prospech (platí zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j. nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania). Zároveň si žalobca na overenie poskytnutých informácií vyžiadal výpis z registra klientských informácií, ohľadne existujúcich úverov žalovaného a dopytom s prehľadom verifikačných odpovedí z externého zdroja (Sociálnej poisťovne) zistil, že žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 507,- Eur a nie sú mu vykonávané žiadne zrážky. Následne správne vychádzajúc z takto overených informácií a zo zákonom stanovených súm životného minima postupom podľa príslušného opatrenia NBS správne vypočítal ukazovateľa schopnosti splácať a tento ukazovateľ neprekročil hodnotu 1.
75. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa ust. § 565 (požiadať o zaplatenie celej pohľadávky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka veta prvá, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka musí predchádzať postup uložený veriteľovi v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda upozornenie spotrebiteľa veriteľom, že dôjde k uplatneniu jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky. Zároveň musí byť zachovaná 15 dňová lehota medzi upozornením spotrebiteľa veriteľom na uplatnenie jeho práva a samotnou žiadosťou o zaplatenie celej pohľadávky. Lehota 15 dní dáva spotrebiteľovi možnosť zaplatiť dlžné splátky a predísť tak právu veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ veriteľ vyzval spotrebiteľa, ktorý sa dostal do omeškania, na plnenie dlhu a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak k plneniu nedôjde, pristúpi k uplatneniu svojho práva na zaplatenie celej pohľadávky, postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mohol spotrebiteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ podľa ust. § 53 ods. 9 uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky. Veriteľ teda môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky za splnenia už vyššie uvedených podmienok (uplynutie 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka), pričom zároveň musí byť spotrebiteľ v omeškaní so splátkou tri mesiace a v lehote 15 dní, ktorá mu bola poskytnutá na plnenie, dlh nezaplatil. V čase, keď veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka), môže a veľmi často aj nastane situácia, že dlžník bude s omeškaním nielen so zaplatením jednej splátky viac ako tri mesiace, ale môže byť v omeškaní aj s viacerými splátkami viac ako tri mesiace. Uvedené závisí predovšetkým od toho, či veriteľ adresuje upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi bezprostredne po tom ako sa dozvie, že veriteľ nesplnil splátku splatnú v danom mesiaci, alebo výzvu adresuje po nesplnení napr. dvoch, či troch splátok, pričom niektorý veriteľ môže poskytnúť dlžníkovi čas na plnenie aj v dlhšom časovom horizonte ako je zákonom stanovených 15 dní, napr. 30 dní. Podstatné však je, že veriteľ uplatnil právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (postačuje 1 splátka). Uvedené je dôležité z toho dôvodu, aby veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka skôr, ako bude spotrebiteľ v omeškaní so splátkou menej ako tri mesiace. Trojmesačná lehota omeškania so splatnou splátkou poskytuje dlžníkovi určitý časový priestor začať plniť, a to predtým, než veriteľ pristúpi k uplatneniu práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
76. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného, že nedošlo k platnému zosplatneniu, kde podľa žalovaného žalobca nešpecifikoval tú nezaplatenú splátku, pre ktorú sa rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, čo podľa žalovaného spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že Občiansky zákonník nestanovuje ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Čo sa týka určitosti právneho úkonu zosplatnenia z pohľadu žalovaným namietaného neuvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa názoru súdu právny úkon zosplatnenia je dostatočne určitý a z tohto pohľadu aj platný. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje takúto osobitnú náležitosť právneho
úkonu zosplatnenia, ktorú vyžaduje žalovaný, samotná výzva na zaplatenie omeškaného dlhu nie je pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ani zákonom vyžadovaná. Postačuje upozornenie veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ani pre samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zákon v ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka nevyžaduje uviesť, pre ktorú omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ mimoriadnu splatnosť. Teda táto skutočnosť neuvedenie konkrétnej splátky nemá na platnosť a účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žiadny vplyv. Keď veriteľ pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu neurčil, pre ktorú omeškanú splátku dlhu vyhlasuje predčasnú splatnosť, nie je síce možné bez ďalšieho určiť, od splatnosti ktorej splátky je potrebné počítať plynutie premlčacej doby, v týchto prípadoch je však dôvodné počítať počiatok premlčania práva na zaplatenie zosplatneného dlhu od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu, ktorej termín splatnosti je najbližší k dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu za dodržania lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takýto postup vychádza z prezumpcie platnosti právneho úkonu mimoriadneho zosplatnenia dlhu a zároveň predstavuje spravodlivé usporiadanie vzájomného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.
77. Z obsahu spisu zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 2.5.2022 na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 296,33 Eur do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, že nedôjde k úhrade uvedeného dlhu, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 5.5.2022. Listom zo dňa 30.5.2022, doručeným žalovanému dňa 2.6.2022, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 30.5.2022. Žalobca zároveň súdu predložil aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2023, z ktorého je zrejmé, že žalovaný neuhradil splátku splatnú decembri 2021 ako aj v nasledujúcich mesiacoch. Je zrejmé, že ku dňu vyhotovenia žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky zo dňa 30.5.2022, bol žalovaný v omeškaní so splátkou splatnou v decembri 2021 ako aj so splátkami splatnými v nasledujúcich mesiacoch. Z uvedeného konania žalobcu, ktoré predchádzalo žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky vyplýva, že žalobca dodržal postup stanovený v ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
78. V intenciách uvedeného potom má súd za to, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému na jeho účet, na základe predloženej zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur. Pohľadávka žalobcu v čase podania žaloby pozostávala z istiny vo výške 1.512,71 Eur, vyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 7,06 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 7,41 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 59,37 Eur a poplatkov vo výške 18,- Eur.
79. Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere nevyplýva, že by si žalobca a žalovaný pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dohodli platenie zmluvných úrokov len do dňa mimoriadnej splatnosti. Právna úprava vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Žiadne zákonné ustanovenie nehovorí o tom, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu. Spotrebiteľ si musí byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania s plnením dlhu. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka a úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to,
ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
80. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatkov vo výške 18,- Eur žalobca neuviedol z čoho tento nárok odvodzuje a z čoho tieto poplatky pozostávajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto súd žalobu v časti poplatkov vo výške 18,- Eur zamietol.
81. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
82. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
83. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
84. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
85. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy istiny 24,33,- Eur spolu s prislúchajúcim príslušenstvom späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
86. Žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 7.3.2023 bola stanovená 3 % ročne; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 8 % ročne. Žalobca požadoval však úroky z omeškania vo výške 5%, t.j. v nižšom rozsahu ako tak ustanovuje zákonný predpis, a preto mu súd priznal úrok z omeškania len v požadovanom rozsahu.
87. Súd priznal žalobcovi v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 100,67 Eur titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 71,37 Eur a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 12,52 Eur + 20% DPH vo výške 16,78 Eur.
88. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
89. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon stanovuje 3-dňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach.
90. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
91. Žalovaný v priebehu sporu vo svojich podaniach uviedol, že je v nepriaznivej finančnej situácii, je voči nemu vedených niekoľko súdnych konaní a spolu s manželkou sú vedení ako dlžníci voči viacerým veriteľom. Poukázal, že príjem rodiny neumožňuje splácať záväzok vo väčšom rozsahu ako v sume 50,- Eur mesačne.
92. Súd preto s prihliadnutím na v spore prejavenú snahu o plnenie záväzku zo strany žalovaného, povolil vykonať peňažné plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň žalovanému určil aj podmienky zročnosti splátok. Pri nedodržaní týchto podmienok zo strany žalovaného, je žalobca chránený vo výroku rozsudku určenou stratou výhody splátok.
93. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
94. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
95. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
96. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní súd vychádzal z uplatnenej istiny, t.j. zo sumy 1.530,71 Eur. Žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ ide o istinu vo výške 1.512,71 Eur (teda aj v časti zastaveného konania) a neúspešný v časti poplatkov vo výške 18,- Eur, čo predstavuje úspech vo veci 98,82% a jeho neúspech predstavuje 1,18 %. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,64%, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)