Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: R. Y., trvale bytom E.. L. XX/XX, U., o zaplatenie 20.971,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. októbra 2019, č.k. 4Csp/71/2019-73, takto
rozhodol:
I. Návrh na pribratie osobitného subjektu do konania - Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, z a m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.799,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.799,69 eur od 19.7.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50,68 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 20.971,93 eur s príslušenstvom, nakoľko jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalovaný úver splácať prestal, následkom čoho žalobcov právny predchodca úver predčasne zosplatnil dňa 14.6.2017 a žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nevrátil. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter. Podrobil preto zmluvu prieskumu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Po jeho vykonaní mal za to, že zmluva neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru je v skutočnosti vo výške 34.519,27 eur, pričom z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávna, pretože pri dohodnutej výške mesačnej splátky a ich počte je správna výška 37.019,52 eur. V zmluve bol predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver. Zo znenia zmluvy mal súd za zrejmé, že dlžník nemohol odmietnuť poistenie ako celok. Pokiaľ tvorili potom výšku splátky úveru aj mesačné náklady spojené s poistením vo výške 26,04 eur, mali byť tieto náklady zahrnuté pre účely výpočtu celkových nákladov (a tak i celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť) spojených s úverom. Náklady
na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkovej čiastky spotrebiteľa, lebo to bolo podmienkou, aby spotrebiteľ úver získal alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z nesprávnej celkovej čiastky súd konštatoval, že i RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Na základe týchto skutočností považoval súd úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté, mal súd za preukázané, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 21.700 eur, pričom žalovaný vrátil iba sumu vo výške 5.900,31 eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú nezaplatenú časť istiny úveru vo výške rozdielu medzi poskytnutým a plneným úverom, t.j. sumu 15.799,69 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania z istiny v súlade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % od 19.7.2019 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Tvrdil, že celková čiastka úveru bola uvedená pre spotrebiteľa zrozumiteľne, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. Zastával názor, že zmluva o úvere obsahovala správny údaj o RPMN. Čo sa týka záveru o súdu o poistení, konštatoval, že poistenie úveru nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Poplatok za poistenie tak nemá byť súčasťou celkových nákladov spojených s úverom. Poukázal na článok 2. zmluvy o úvere a bod 11. obchodných podmienok, z ktorých vyplýva slobodná voľba žalovaného o možnosti prijať úver. Výšku mesačnej splátky žalovaný poznal, nakoľko v zmysle obchodných podmienok je s uzatvorením poistenia spojená povinnosť platiť náklady spojené s poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a v poistnej zmluve. Ak si klient vybral poistenie, súhlasil s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Avšak výška mesačnej splátky, ktorá sa zarátavala do celkových nákladov, bola len anuitná splátka v sume 359,58 eur, teda bez poplatku za poistenie. Dodal, že zmluva o úvere potvrdzuje, že dlžník nemusel uzatvoriť poistenie ako podmienku uzatvorenia zmluvy o úvere, poistenie tak nemalo byť súčasťou celkových nákladov spojených s úverom, teda celková výška úveru je v zmluve uvedená správne. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.
4. V prvom rade odvolací súd rozhodol o návrhu na pribratie osobitného subjektu, ktorým je Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Dňa 22.4.2020, teda v priebehu odvolacieho konania, bol odvolaciemu súdu doručený návrh na pribratie do konania zo strany Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, ktorý s odkazom na § 95 ods. 1 CSP dôvodil, že na jeho strane ide o subjekt spĺňajúci definíciu osobitného subjektu podľa uvedeného zákonného ustanovenia, a teda má právo vystupovať v konaniach, ako subjekt založený a zriadený na ochranu spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súčasne žiadal súd o súčinnosť pri zistení stanoviska žalovaného, na ochranu ktorého ako spotrebiteľ prejavil vôľu do konania vstúpiť v tom zmysle, či súhlasí s jeho pribraním do konania v postavení takéhoto osobitného subjektu.
5. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
6. Osobitným subjektom podľa § 95 CSP sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných právnych predpisov (§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Osobitný subjekt podľa § 95 CSP sa do konania priberá s cieľom ochrany práv strany sporu, pričom predpokladom jeho pribratia je súhlas strany, na ochranu ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Ide o iný inštitút ako inštitút intervencie, keďže osobitný subjekt nemá právny záujem na výsledku konania, zmyslom jeho účasti v konaní je len ochrana práv strany sporu. O pribratí osobitného subjektu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o uznesenie o vedení konania. Pribratie je fakultatívne, súd nie je povinný osobitný subjekt do konania pribrať.
7. Odvolací súd rozhodol o návrhu na pribratie osobitného subjektu, ktorý podalo združenie na ochranu spotrebiteľov tak, že tento návrh zamietol, pretože nebol podložený súhlasom žalovaného v zmysle § 95 ods. 1 CSP. Súhlas žalovaného nie je povinný zabezpečovať súd, ako o to žiadalo združenie, ale doloženie súhlasu je vecou žalovaného alebo združenia majúceho záujem vystupovať v konaní na podporu žalovaného.
8. Odvolací súd následne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.).
9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
12. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, bola v zmluve uvedená ako suma 34,519,27 eur, pričom súd prvej inštancie správne zistil, že táto je v skutočnosti vo výške 37.019,52 eur ako súčin výšky splátky vo výške 385,62 eur a počtu splátok 96. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa. Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, a preto možno dôvodne poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch]. Dodávateľ v zmluve uviedol celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nesprávne z dôvodu, že od výšky mesačnej splátky odpočítal náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver mesačne vo výške 26,04 eur, dôvodiac, že poistenie nebolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru dlžníkovi. Záver, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úver, obhajoval žalobca i v podanom odvolaní.
13. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 2.2. zmluvy naopak vyplýva na predtlačenom texte skutočnosť, že dlžník žiada základný súbor poistenia, pričom mohol vyhlásiť vybraním si možnosti áno alebo nie iba to, či spĺňa podmienky pre vznik zvoleného (ktorý v skutočnosti zvolený nebol) poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný mohol odmietnuť ponúkané poistenie.
14. Odvolací súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom [§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch]. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne uvádzal celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie. Povinnosť uložená súdom prvej inštancie vrátiť žalobcovi žalovaným iba nezaplatenú časť istiny bola vecne správna. Z tohto dôvodu bolo správne rozhodnuté i o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).