Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/26/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: N.. I. I., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, W., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: T.. N. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.É. XXXX/XX, O., zastúpený: KADUC & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2017, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť verejne sa ospravedlniť žalobcovi za neoprávnený zásah do jeho mena, cti a dôstojnosti verejným vyhlásením počas samostatnej tlačovej besedy, ktorej čas a miesto konania bude žalovanému vopred oznámené prostredníctvom tlačovej správny uverejnenej prostredníctvom tlačovej agentúry pôsobiacej na území Slovenskej republiky v znení ospravedlnenia bližšie špecifikovanom v predmetnej žalobe.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -130 zo dňa 20.08.2020 bolo konanie prerušené postupom podľa (ďalej len „“) z dôvodu, že obe strany navrhli odročenie pojednávania, pričom zhodne ako dôvod pre odročenie pojednávania uviedli prebiehajúce mimosúdne rokovania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 žalobca zobral žalobu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Žiadal, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko späťvzatie žaloby je výsledkom mimosúdnych rokovaní strán sporu, čo je podľa žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa podľa .

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 04.12.2020 vyjadril súhlas so späťvzatím a zároveň na výzvu súdu uviedol, že k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo.

5. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

9. Vzhľadom na uvedené, keďže súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením výrokom I. konanie zastavil.

10. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2010). Preto vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť po mimosúdnych rokovaniach so žalovaným, keď späťvzatie žaloby je výsledkom mimosúdnych rokovaní strán sporu a podľa tvrdenia žalobcu, táto skutočnosť predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , v zmysle ktorého súd neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

15. Pre posúdenie vzniku nároku niektorej zo strán sporu na náhradu trov konania, súd s poukazom na ustanovenie skúmal, ktorá zo strán zapríčinila zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že zastavenie predmetného konania zavinil žalobca, ktorý po ukončení mimosúdnych rokovaní zobral žalobu späť.

16. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré súd neprizná nárok na náhradu trov konania úspešnej strane.

17. Aplikácia ustanovenia predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ), pričom z ustanovenia vyplýva, že k jeho aplikácii môže súd pristúpiť len výnimočne a v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

18. Súd existenciu výnimočných okolností a ani dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci nezistil, keď žalobcom uvedený dôvod späťvzatia žaloby ako výsledok mimosúdnych rokovaní (bez výslovnej dohody strán ohľadom nároku na náhradu trov sporového konania) nemožno sám o sebe považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa ako to predpokladá ust. . Ako súd uviedol vyššie dôvody hodné osobitného zreteľa možno aplikovať len výnimočne, nakoľko ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie, pričom súd nezistil žiadne také majetkové, sociálne, osobné, zárobkové či iné pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia .

19. Z uvedených dôvodov súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu (100% trov konania), nakoľko súd dôvody pre aplikáciu ustanovenia nezistil a zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi, ktorý zobral žalobu späť. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, súd rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobkyni po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v súlade s ustanovením o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).