Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: L. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. B., S. XXXX/XX a otec: D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom v R. B., W. M. XX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. zo dňa 17.09.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zveril maloletého V. D. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. V. D. F. sumou 160,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom 29.06.2020. O zameškanom výživnom za obdobie od 29.06.2020 do 17.09.2020 v sume 120,- eur uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť uhradiť jednorazovo k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej uložil otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletým každý párny víkend v kalendárnom mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a každý pondelok a stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si v stanovený čas maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a v určený čas ho na rovnakom mieste matke odovzdá a matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom náležite pripraviť. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Nárok posudzoval podľa § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine.

3. Podľa súdu prvej inštancie z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má zachované všetky svoje rodičovské práva a povinnosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní vzájomných citových väzieb, je osobný styk tohto rodiča s dieťaťom. Jeho úlohou je najmä to, aby pri styku s dieťaťom svoju rolu pri jeho výchove uplatňoval len

pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30 Zákona o rodine, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičovi, ktorému bolo toto zverené. Naproti tomu úlohou rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, je o.i. aj to, aby so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, tolerancie a harmónie, a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému a sociálnemu rozvoju. Zároveň, aby boli rešpektované jeho práva, vrátane práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného a rovnocenného styku s obidvomi rodičmi. Styk s rodičom však nesmie negatívne vplývať na záujmy dieťaťa. Záujmy detí a rodičov by mali byť síce v rovnováhe, avšak zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že nakoľko otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a matka súhlasila s navrhovaným rozsahom úpravy styku, rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom. Rozhodol tiež o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, a to každý párny víkend v kalendárnom mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a každý pondelok a stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si v stanovený čas maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a v určený čas ho na rovnakom mieste matke odovzdá a matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom náležite pripraviť. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že takto určený rozsah stretávania sa otca s maloletým zohľadňuje športové aktivity dieťaťa, ako aj záujem otca na čo najširšom možnom stretávaní sa s maloletým synom. Podľa súdu prvej inštancie, rodičia nie sú v zhode v pohľade na výšku výživného, keď matka žiadala výživné v sume 300,- eur mesačne a otec v sume 140,- až 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie výšku výživného ustálil na sumu 160,- eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu otca v sume 1369,- eur mesačne, z ktorého príjmu spláca pôžičku, keďže si kupoval motorové vozidlo, a to v sume 280,- eur mesačne, ktorý výdaj súd prvej inštancie považoval za opodstatnený, nakoľko miesto výkonu práce otca je Ružomberok, trvalé bydlisko má v okrese M. - Obec Q., čo je vzdialenosť cca 37 km, nájomné v byte 370,- eur, pričom byt má v Dolnom Kubíne práve kvôli dochádzaniu do práce (vzdialenosť Dolný Kubín - D. je 18 km) a kvôli stretávaniu sa s dieťaťom. Ako ďalší odôvodnený výdavok vyhodnotil súd prvej inštancie paušál na mobilný telefón v sume 30,- eur mesačne, ako aj nákup pohonných hmôt na dochádzku do práce a za rodičmi do Q., čo vyhodnotil v sume 150,- eur mesačne. Ako neodôvodnený výdavok súd prvej inštancie vyhodnotil nákup cigariet v sume 40,- eur mesačne. Na druhej strane súd prvej inštancie zistil, že otec prispieva aj nad rámec výživného nákupom oblečenia a obuvi, platením plaveckého kurzu a finančne matke od odchodu zo spoločnej domácnosti nad rámec výživného prispel sumou 400,- eur. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že matka tiež potvrdila, že otec chodieva so synom na výlety a dovolenky. U matky súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že umiestnenie dieťaťa do materskej školy Montessori bolo jej rozhodnutím, pričom na to nebol u maloletého žiaden zdravotný alebo iný dôvod. Pokiaľ by matka dieťa umiestnila do štátneho predškolského zariadenia, mesačné náklady by klesli o 140,- eur. Podľa súdu prvej inštancie nemôže byť na ťarchu otca uhrádzať takéto vysoké náklady v špeciálnom predškolskom zariadení, pokiaľ si to nevyžaduje fyzický alebo mentálny stav dieťaťa. Matka taktiež nijakým spôsobom nepreukázala ďalšie náklady, na ktoré poukazovala v návrhu, naopak, na pojednávaní uviedla, že nespláca hypotéku, túto platí jej matka, taktiež nekupuje mesačne lieky pre syna v sume 50,- eur, matke na domácnosť prispieva sumou 200,- eur mesačne. Podľa dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom C. K. zarobí cca 33,- eur mesačne, z hlavného pracovného pomeru 460,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ako oprávnené výdavky matky posúdil príspevok na bývanie v sume 200,- eur mesačne (keďže v dome býva matka so svojimi dvoma synmi, teda tri osoby), náklady spojené so službami mobilných operátorov v sume 30,- eur mesačne, výdavky spojené s nákupom pohonných hmôt 60,- eur mesačne a nákup stravy a oblečenia 300,- eur mesačne. Napokon ako nedôvodný výdavok matky súd vyhodnotil sumu 100,- eur mesačne na nákup cigariet. Z uvedeného potom dospel k záveru, že výživné v sume 160,- eur mesačne je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý dobrovoľne okrem t.č. plateného výživného v sume 120,- eur prispieva aj nad rámec výživného kúpou oblečenia, obutia a financovaním športových aktivít dieťaťa. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného počnúc dňom 29.06.2020 (odo dňa podania návrhu), rozhodol tiež o zameškanom výživnom, ktoré predstavuje od 29.06.2020 do 17.09.2020 sumu 120,- eur (tri mesiace po 40,- eur) a prikázal uvedenú sumu otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti potom návrh matky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie zahlásila matka na pojednávaní odvolanie, čo do výroku o výživnom. Matka odvolanie proti rozsudku bližšie neodôvodnila, a to ani po výzve súdu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. , v spojení s potvrdil.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

7. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolanie matky bolo neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže tento pokladá za vecne správny a zákonný. Odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu moderačného práva súdu pri náhrade trov konania ( ). Generálna klauzula formulovaná v vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Obdobou z hľadiska využitia jeho výnimočnosti predstavuje . Aplikácia tohto konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. O takúto výnimku v danom prípade nejde.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že neaplikoval ust. vzhľadom na to, že ktorýkoľvek z účastníkov má možnosť podať proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolanie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )