Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/132/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom: Kutuzovova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Š. L., A.: XX.X.XXXX, W.: X.A. XXX/XX, W., 2/ Komunálna poisťovňa a.s., so sídlom: Dr. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 31 595 545, 3/ Y. O., A.: XX.XX.XXXX, W.: X. XXX/XX, W., o zaplatenie 1.050,89 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. novembra 2018, č.k. -257, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,89 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 16.05.2006 do zaplatenia, žalobcovi nepriznal náhrada trov konania a žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh v sume 63 €. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa /1,2,3, , , , , , , /1,2 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 4.5.2005 o 08.00 hodine došlo v Bratislave na Vajnorskej ul. pred Polus City center k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom žalobcu zn. Š. C. I. B.. Č.. XX-XXXXX H. Q. W.. U.Á. X. Y. P. Q. N.. I., B.. Č.. A. H. Ž. X/ Š. L.. K dopravnej nehode došlo v dôsledku nedania prednosti v jazde žalovaným 1/, ktorý si vinu na dopravnej nehode aj priznal a túto skutočnosť aj vlastnoručne písomne potvrdil vodičovi W.. U. X.. Následkom predmetnej dopravnej nehody došlo k poškodeniu vozidla žalobcu a k vzniku škody vo výške 1.050,89 €. Vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku poistnej udalosti poistené u žalovaného 2/. Vodičom vozidla zn. Citroen bol v čase vzniku poistnej udalosti žalovaný 1/ a majiteľom žalovaná 3/. V konaní nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a taktiež ani tá skutočnosť, že žalovaný 1/ napísal potvrdenie, že nehodu spôsobil on. Rozporovaná bola výška spôsobenej škody. Konštatoval, že svedok G.. U. X. vo svojej svedeckej výpovedi opísal presne ako k dopravnej nehode došlo a žalovaný v prvom rade túto skutočnosť potvrdil. Poškodený dopravnú nehodu riadne nahlásil, vozidlo bolo riadne obhliadnuté Slovexpertou a následne vykonaná oprava, ktorej výška bola riadne špecifikovaná a vyčíslená vo faktúre zo dňa 7.5.2005, ktorú vystavilo Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. faktúru č. DF 0215 134833 splatnú 6.6.2005 na sumu 31.659 Sk. Nestotožnil sa s obranou žalovaného 1/, že zobral vinu dobrovoľne na seba, pretože mu muselo byť jasné, keďže došlo k dopravnej nehode, že vinník nesie zodpovednosť. Nesúhlasil ani s obranou žalovaného 1/ v tom smere, že by privolaná policajná hliadka prišla najskôr za 4 hodiny, keďže v rámci mesta sa nehody vyšetrujú vcelku rýchlo. Navyše žalovaný 1/ svoje prehlásenie o vzniku dopravnej nehody napísal bezprostredne

po jej vzniku a doslova v ňom uviedol, že nedal prednosť, čím spôsobil dopravnú nehodu. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, a to hlavne s prihliadnutím na samotné prehlásenie žalovaného 1/ ako aj svedka, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil , Obč. zák. v spojení s nariadenia vlády SR č. , 24. Podľa rozhodol o náhrade trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na výsluch žalovaného 1/ a dodal, že jeho tvrdenia potvrdzuje aj Správa o podmienkach premávky a prevádzky motorových vozidiel Vojenskej spravodajskej služby, v zmysle ktorej je vodič povinný hlásiť každú nehodu vozidla najbližšiemu útvaru vojenskej polície a príslušnému riaditeľovi súčasti VSS, a teda hlásenie o šetrení posudzovanej škodovej udalosti by jednoznačne trvalo v dlhšom časovom horizonte v porovnaní s ostatnými škodovými udalosťami. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní výslovne z výpovede vodiča poškodeného motorového vozidla a písomného prehlásenia žalovaného 1/, čo znamená, že povinnosť uhradiť žalobcovi ním uplatňovaný nárok nebola žalovaným uložená na základe toho, že by v rámci vykonaného dokazovania bol nárok žalobcu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaný, ale len na základe dôkazov predložených žalobcom. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. 4. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov ( v spojení s ) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (, , , ), ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel; z dôvodu preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného 2/ nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (, ) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným 2/ neboli uplatnené novoty ( ; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 5. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ,

6. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky žalovaného 2/ týkajúce sa hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že nehodu nezavinil. Na základe dokazovania si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s ); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (, , ). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak samostatne, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. 7. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalovaného 2/ na hodnotenie vierohodnosti dôkazov, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že dňa 04.05.2005 došlo k dopravnej nehode tak, ako ju popísal svedok - vodič poškodeného motorového vozidla žalobcu, ktorého verziu potvrdil aj žalovaný 1/ - vodič druhého motorového vozidla. Správne dospel na základe listinných dôkazov k záveru, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu vozidla žalobcu vo výške 31 659 Sk, zodpovedajúcej výške nákladov na opravu vozidla. Skutočnosť, že vinníkom nehody bol žalovaný 1/ správne vyvodil z písomného potvrdenia žalovaného 1/ vyhotoveného bezprostredne po nehode a z výsluchu svedka. Na uvedené závery nemala vplyv skutočnosť, že žalovaný 1/ v konaní pred súdom poprel, že by bol vinníkom nehody a spochybňoval okolnosti spísania potvrdenia o svojom zavinení. 9. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce a presvedčivé. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 10. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia a za stavu, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení týkajúcich sa okolností škodovej udalosti a následkov v dôsledku nej vzniknutých, je právny záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok na náhradu škody, správny. Žalovaným 2/ uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), tak nemôže obstáť. 11. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. žalovaný 2/ neuviedol žiadne také námietky, že by súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis, nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia alebo že by z ustáleného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery, a preto nemožno ani odvolací dôvod; založený na tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil; považovať za dôvodne uplatnený.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).