Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cb-159-2004.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Subarea
4Cb/159/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: JÁGER - ochrana osôb a majetku, s.r.o., so sídlom Podtatranského 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 622 933, proti žalovanému: INTERWOOD, a.s., so sídlom Belova 696/2, Liptovský Mikuláš, v spore o zaplatenie 16.751,48 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e . Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 07. 10. 2004 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 16.751,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,50 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania zo sumy 8.375,74 eur od 18. 08. 2004 do zaplatenia, zo sumy 8.375,74 eur od 16. 09. 2004 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr č. 2004/0857 a 2004/0982 za poskytnuté služby na základe medzi stranami sporu uzavretej Zmluvy č. 80 o výkone strážnej služby.
2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 11. 2004 zobral žalobca žalobu čiastočne späť, čo do zaplatenia sumy 1.991,64 eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že dňa 04. 11. 2004 žalovaný uhradil uvedenú sumu, čím dobrovoľne čiastočne splnil svoju povinnosť, v ktorej časti súd konanie čiastočne zastavil uznesením č. k. 4Cb/159/2004 zo dňa 03. 12. 2004.
3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4Cb/159/2004-38 zo dňa 11. 03. 2005 pripustil zmenu žaloby, jeho rozšírenie o zaplatenie sumy 3.602,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,50 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 10. 10. 2004 do zaplatenia.
4. Následne na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/17/2005-29 zo dňa 18. 04. 2005, preto konanie bolo zo zákona prerušené.
5. Správca konkurznej podstaty žalovaného už súdu dňa 06. 05. 2005 oznámil, že nenavrhuje pokračovať v konaní a nesúhlasí s jeho pokračovaním. Vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 01. 01. 2020 a jej právne účinky bolo potrebné túto výzvu zopakovať a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní vyzvať úpadcu aj správcu konkurznej podstaty.
6. Súd výzvou zo dňa 19. 08. 2020 vyzval správcu konkurznej podstaty aj úpadcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Úpadca, ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
7. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a
dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z. z. konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 9. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a úpadcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ stranou v sporovom konaní je dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Uvedené vyplýva nielen zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj z dôvodovej správy k tomuto ustanovenie vyplýva zámer zákonodarcu, priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Ako vyplýva z dôvodovej správy: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo “aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“. 10. Pretože v prejednávanej veci nastali účinky späťvzatia žaloby, súd konanie zastavil (pozri rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/56/2020 a 41Cob/138/2011). 11. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa zákona č. 328/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='328/1991%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“), ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='7/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Preto sa súd musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2020.
12. Účelom zmeny právnej úpravy ZoKR účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020.
13. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22. 07. 2020 pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb. <aspi://
module='ASPI'&link='328/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01. 01. 2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zákona č. 328/1991 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='328/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 01. 01. 2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='7/2005%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZoKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR..
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu zastavenia konania v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.