Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-115-2020.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Subarea
17Co/115/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ U. V., trvale bytom U. XXX, a 2/ K. V., trvale bytom U. XXX, obaja zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Bobot 176, IČO: 51 123 592, proti žalovaným: 1/ Y. K., trvale bytom U. XXX, a 2/ C. K., trvale bytom U. XXX, obaja zast. JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 26, Trnava, IČO: 50 323 113, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2020, č.k. 12C/12/2020-31, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
[1] Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého žalovaným uložil povinnosť odstrániť z ich pozemku (C KN par. č. 609/4 - zast. plocha a nádvorie s výmerou 111 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. U. pri Pruskom, obec Mikušovce) plechovú búdu a siahy dreva a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili prechod a prevoz žalobcov po tomto pozemku, všetko až do právoplatného skončenia konania o určenie vecného bremena pre žalobcov alebo ich pozemkov C KN par. č. XXX, 602 k.ú. Mikušovce pri Pruskom vo forme práva cesty po pozemku C KN par. č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. žalobcom uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od prevzatia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o určenie vecného bremena pre žalobcov alebo ich pozemkov C KN par. č. XXX, XXX k.ú. Mikušovce pri Pruskom vo forme práva cesty po pozemku C KN č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom, a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovaným uložil povinnosť odstrániť z ich pozemku plechovú búdu, siahy dreva i oplotenie s murovaným stĺpikom, bránou i bránkou pri obecnej ceste a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili ich prechod a prevoz po tomto pozemku k ich vlastným nehnuteľnostiam. V návrhu uviedli, že žalovaní im bránia v prístupe k ich domu z obecnej cesty. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že žalobcovia osvedčili najzákladnejšie skutočnosti, a to existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu ako susediacimi vlastníkmi nehnuteľností, existenciu nároku žalobcov podľa § 151o Občianskeho zákonníka, existenciu jedinej prístupovej cesty žalobcov po pozemku žalovaných, porušenie práva žalobcov na prechod po tomto pozemku a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia úkonmi žalovaných, spočívajúcimi v zatarasení obvyklej cesty po tomto pozemku plechovou búdou, siahou dreva a uzamknutím brány a bránky bez odovzdania kľúčov žalobcom. Z tohto dôvodu súd nariadil neodkladné opatrenie. Návrh v časti o odstránenie brány, bránky a oplotenia zamietol súd z dôvodu, že účel neodkladného opatrenia - umožnenie prechodu žalobcov na ich nehnuteľnosti cez pozemok žalovaných - je možné dosiahnuť odovzdaním kľúčov od tejto brány a bránky
žalobcom žalovanými, čo je obsiahnuté vo výrokovej časti „zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili prechod a prevoz žalobcov po tomto pozemku“. Nariadením odstránenia brány a plotu by došlo k zbytočnej škode na majetku žalovaných v čase, kedy nie je právoplatne rozhodnuté o existencii vecného bremena žalobcov. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne stranám sporu škoda a ani stav, ktorý by nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP pre čiastočný úspech žalobcov v konaní.
[2] Proti výroku I. tohto uznesenia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne domáhajúc sa zamietnutia návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Konštatovali, že žalobcovia v rodinnom dome nebývajú, žijú v inej obci a jediný, kto obýva nehnuteľnosť, ku ktorej žiadajú zabezpečiť prístup, je matka žalobcu 1/. Jedine táto osoba by bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože má reálnu potrebu prístupu, keďže v tomto dome žije. V tomto prípade nejde o skutočnú naliehavú potrebu ochrany práv užívateľa nehnuteľnosti získať prístup, ale len o účelové bránenie výkonu ich vlastníckeho práva. Mali za to, že aj žalobcovia na základe svojich dôkazov preukázali, že je možné zriadiť cestu inak. Žalobca 1/ zavádza, že nemá možnosť si zriadiť cestu, ale hlavne klame o tom, že by cestu dlhé roky užíval po dohode so susedmi. Je jednoznačné, že ak by bol taký dobromyseľný pri užívaní, tak by predsa za 30 rokov bol niekto s ním zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvoril alebo by mu pozemok odpredal. Žalobcovia tak prídu k pozemku zadarmo a bez akejkoľvek práce. Dali súdu na vedomie, pretože pre nich je celá vec existenčne dôležitá, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia stratili možnosť užívať svoje pozemky okolo domu, ich deti a pes sa nemôžu voľne pohybovať po záhrade. Poukázali podrobne na to, že žalobcovia im spôsobujú nepríjemnosti. Upozornili súd na to, že na ich nehnuteľnosti viazne ťarcha v prospech banky, ktorá im poskytla hypotekárny úver za účelom obstarania nehnuteľnosti, a nie je možné zabezpečiť zriadenie vecného bremena bez súhlasu banky. Ručiteľmi v tomto prípade sú ich rodičia, ručia svojim vlastným domom. V tomto prípade nebude možné zriadiť vecné bremeno, či sa to žalobcom páči, alebo nie. Pod tlakom navrhli žalobcom, že im pozemok dajú do nájmu, čo oni odmietli. Sú tak doslova rukojemníkmi žalobcov, pretože nemôžu užívať svoje nehnuteľnosti a nie je na to žiaden legitímny dôvod. Ďalej konštatovali, že cez pozemok suseda, pána V., majú žalobcovia jednoduchší prístup. Súd nebral do úvahy, aký zásah sa vykonal týmto rozhodnutím a ako boli poškodené ich práva, a to aj napriek tomu, že existujú minimálne 3 alternatívne možnosti prechodu a prejazdu v prospech žalobcov. Neodkladné opatrenie bolo vydané v takom rozsahu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia predložili fotografie, ktoré vôbec nepreukazujú, odkedy bol takýto stav, nepreukazujú nemožnosť ich prechodu a nie je ani preukázané, že skutočne ide o veci, ktoré by tam mali mať práve oni. Fotografie vyhotovené žalobcami nie sú zákonne získaným dôkazom, pretože žalobcovia neoprávnene vstúpili na ich pozemok, robili tam úpravy a na výzvy nechceli pozemok opustiť. Konanie o zriadenie vecného bremena bude trvať v lepšom prípade 3 roky, pričom spravidla býva táto doba dlhšia, a do tej doby budú žalobcovia bezodplatne užívať ich pozemky a oni budú mať znemožnený prístup a pohyb po svojich pozemkoch. V doplnení k odvolaniu konštatovali, že svedkovia v tomto konaní nemali byť svedkami, ale rovno účastníkmi konania, keďže oni sú taktiež osoby povinné z vecného bremena, lebo aj cez ich pozemky žalobcovia prechádzajú.
[3] K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tvrdenie, že nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, považovali za nemajúce oporu v dôkazoch ani v zákone. Mali za to, že nemajú inú možnosť napojiť sa poza svoj dom a cez svoju záhradu na obecnú cestu, nakoľko z katastrálnej mapy je evidentné, že jednak tomu bráni záhrada susedy U. a vedľa nej nie je žiadne voľné miesto alebo iná cesta patriaca obci, ale pozemok, na ktorý nie je založený žiadny list vlastníctva, teda nejedná sa o majetok obce. Evidentne jediná prístupová cesta na ich pozemok je len cez pozemok žalovaných. Na tomto základe žiadali odvolanie žalovaných zamietnuť.
[4] V replike sa žalovaní pridržali skôr vedenej argumentácie, pričom argumentáciu žalobcov nepovažovali za dôvodnú.
[5] Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku IV. o trovách konania.
[6] Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. odvolaním napadnuté nebolo, preto je v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
[7] Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
[8] Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcie bude ohrozená.
[9] Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo konala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
[10] Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
[11] Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
[12] Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
[13] V tomto prípade odvolací súd posudzoval na základe podaného odvolanie žalovaných vecnú správnosť nariadeného neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť odstrániť z ich pozemku plechovú búdu a siahy dreva a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili prechod alebo prevoz žalobcov po tomto pozemku, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vecného bremena žalobcov alebo ich pozemkov vo forme práva cesty po pozemku žalovaných. V tomto prípade žalobcovia žiadali odstrániť hnuteľné veci na pozemku žalovaných brániacich im v prístupe ku svojej nehnuteľnosti a domáhali sa tiež zabezpečenia prístupu k svojej nehnuteľnosti cez pozemok žalovaných.
[14] Žalovaní v odvolaní v prvom rade namietali, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, nakoľko v rodinnom dome, ku ktorému žiadajú zabezpečiť neodkladným opatrením prístup, nebývajú, žijú v inej obci a jediný, kto obýva tento rodinný dom, je matka žalobcu 1/. Podľa žalovaných jedine táto osoba by bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože jediná ma reálnu potrebu prístupu, keďže v tomto dome žije.
[15] S týmto konštatovaním sa však odvolací súd nestotožňuje. Podstatné je, že žalobcovia sa neodkladným opatrením domáhajú prístupu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Pre otázku aktívnej vecnej legitimácie v konaní na ochranu vlastníckeho práva je irelevantné, kto v skutočnosti nehnuteľnosti užíva. Ochrana sa poskytuje vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, pričom svedčí najmä vlastníkovi. Ochrana vlastníckeho práva nie je podmienená jeho faktickým výkonom formou užívania. Vlastník nehnuteľnosti musí mať zabezpečenú skutočnú možnosť výkonu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto je namieste tento dosiahnuť, ak je znemožnený, i formou neodkladného opatrenia (už i len základná údržba nehnuteľnosti vyžaduje starostlivosť, nehovoriac o mimoriadnych udalostiach, ktoré neznesú odklad).
[16] Žalovaní ďalej tvrdili, že samotní žalobcovia preukázali, že majú i inú možnosť zriadenia prístupu ku svojim nehnuteľnostiam. Podľa ich mienky cez pozemok suseda V. majú žalobcovia jednoduchší prístup. Súd nebral do úvahy, aký zásah sa vykonal týmto rozhodnutím a ako boli poškodené ich práva, a to aj napriek tomu, že existujú minimálne 3 alternatívne možnosti prechodu a prejazdu v prospech žalobcov.
[17] Ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je. V konaní bolo osvedčené, že iný prístup ku svojej nehnuteľnosti, než cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, žalobcovia nemajú. Susediace pozemky nie sú v úrovni pozemku žalobcov napojené na obecnú komunikáciu. Iný prijateľnejší prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam z obecnej komunikácie, než cez pozemok žalovaných, nebol v konaní osvedčený. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť fakt, že prístup cez pozemok žalovaných žalobcovia dlhodobo využívali, a preto by nebolo nateraz, iba pre zabezpečenie ich prístupu, prijateľné, aby boli susediace pozemky zaťažované na krátkodobé (do vyriešenia vo veci samej) obmedzenie spočívajúce v práve cesty v prospech žalobcov. Nemenej podstatné je, že žalovaní nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva s vedomosťou využívania ich pozemku na prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. I tento dôvod podporne umocňuje fakt, prečo bolo v konaní osvedčené, že práve pozemok žalovaných (a nie susediace pozemky) je najsúcejší k prístupu žalobcom z obecnej komunikácie k ich nehnuteľnostiam. Na tomto mieste však odvolací súd upozorňuje, že v konaní nebolo vykonané plnohodnotné dokazovanie, ktoré sa v konaní o neodkladnom opatrení nevyžaduje a ktoré z povahy tohto konania ani nie je možné, lež súd vychádza z osvedčených skutočností.
[18] Žalovaní tiež namietali, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia stratili možnosť užívať svoje pozemky okolo domu.
[19] Odvolací súd má za to, že prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam cez pozemok žalovaných je do vyriešenia vo veci samej potrebné zachovať. Tým dôjde iba k dočasnej súdnej ochrane inak dlhodobého stavu, ktorý v danom mieste jestvoval. K definitívnemu vyriešeniu ohľadom dotknutého pozemku žalovaných, ako bolo konštatované vyššie, dôjde rozhodnutím v konaní vo veci samej.
[20] Námietky žalovaných, podľa ktorých došlo rozhodnutím súdu k strate možnosti užívania vlastných pozemkov, odvolací súd hodnotí ako nedôvodné. To, že žalovaní budú obmedzení čiastočne v súkromí, v užívaní dotknutej nehnuteľnosti prechodom žalobcov cez ich pozemok, je dôsledkom priestorového usporiadania pozemkov a nehnuteľností na nich stojacich a neriešenia ich právnych vzťahov, a to oboma stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami. Napriek tomu odvolací súd má za to, že súkromie žalovaných a eliminácia konfliktných situácií žalobcov a žalovaných môže byť zo strany žalovaných zabezpečené po hranici pozemku C KN č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom.
[21] Nakoniec žalovaní namietali, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú nemožnosť ich prechodu a nie je ani preukázané, že skutočne ide o veci, ktoré by tam mali mať práve oni. Fotografie vyhotovené žalobcami považovali za nezákonne získaný dôkaz, pretože žalobcovia neoprávnene vstúpili na ich pozemok, robili tam úpravy a na výzvy nechceli pozemok opustiť.
[22] Podľa odvolacieho súdu bolo žalobcami osvedčené, že plechová búda a siahy dreva uložené na pozemku žalovaných im bránia k prístupe k nehnuteľnostiam. V konaní nebolo osvedčené vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam na strane inej osoby, než sú žalovaní, a preto bolo správne vychádzať z toho, že dispozícia s nimi je oprávnením žalovaných ako vlastníkov pozemku, na ktorom sú umiestnené. K fotografiám vyhotovených žalobcami na dosvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je nutné uviesť, že tieto nijako nezasahujú do práva žalovaných, dokumentujú iba stav, od ktorého žalobcovia odvodzovali svoj nárok v konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevidí priestor pre označenie tohto dôkazu ako nezákonného, a preto v konaní nepoužiteľného.
[23] Na základe uvedeného bol preto správny záver súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v ním vyhovenom rozsahu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP).
[24] O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalovaným 1/ a 2/, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
[25] Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).