Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-251-2020.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/251/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky: O.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX/X, G., F. republika, zastúpená - G. & CO, s. r. o., advokátska kancelária, L.: XX XXX XXX, so sídlom B. XX, N., a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, G., F. republika, v konaní na návrh matky o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Z. vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom U. č. XX/X, G., F. republika.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 28.10.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2020, matka žiadala súd o zmenu úpravy styku k maloletému dieťaťu: O. C., nar. XX.XX.XXXX.
X. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XX/XXXX-XXX súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a maloleté deti C. - O., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a W. U., nar. nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovaním a správou majetku maloletých detí. P. zaviazal prispievať na výživu maloletého O. sumou XXX,- eur mesačne, na výživu maloletej H. sumou XXX,- eur mesačne a na výživu maloletého W. U. sumou XXX,- eur mesačne a to vždy vopred do XX. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň upravil styk otca s maloletými tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného školského roka každý nepárny týždeň od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý párny týždeň vo štvrtok od 17,30 hod. do 19,30 hod.; počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým Marekom od prvého piatka po začatí letných školských prázdnin podľa právneho poriadku v mieste školského zariadenia, ktoré navštevuje od 18,00 hod. do nasledujúceho piatka do 18,00 hod. a so všetkými maloletými deťmi od piatka nasledujúceho po 01.08. vrátane do nasledujúceho piatka do 18,00 hod.; počas Veľkej noci je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vo Veľkonočný pondelok od 09,00 hod. do 19,30 hod.; počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 18,00 hod. do 25.12. do 12,00 hod. a bezprostredne nadväzujúci párny rok od 02.01. od 12,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 12,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 12,00 hod. s tým, že si otec maloleté deti preberie v určených časoch začatia styku v mieste bydliska matky, kde ich matke v čase ukončenia styku odovzdá. Matku súd zaviazal povinnosťou k poslednému dňu v mesiaci písomnou formou emailom otca informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí súvisiacich s návštevou školy, ich zdravotným stavom a záujmovými aktivitami s tým, že v prípade akútnych situácií sa matka o ich vzniku zaväzuje otca informovať bezodkladne formou SMS.
3. Ďalej bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 61P 84/2020-37 zo dňa 31.08. 2020 súd konanie na návrh otca o zníženie výživného na maloleté deti C. zastavil z dôvodu nedostatku právomoci.
4. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
5. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
6. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v danom prípade je F. republika, kde sa maloletý zdržiava a býva dlhodobo, kde navštevuje školské zariadenie, ako aj realizuje svoju celú mimoškolskú činnosť (krúžok flauty). Z celého spisového materiálu bolo jasne preukázané, že maloletý O. má svoj obvyklý pobyt v F. republike - na adrese: U. č. XX/X, G., kde je v starostlivosti matky a mieni sa aj do budúcna zdržiavať v mieste svojho bydliska. R. bolo zistené, že maloletý navštevuje v G. školu D. so sídlom Z.ße 3, G..
7. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt“ už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho-ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technicko-právnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby a ďalšie.
8. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou.
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenie Brusel IIa (Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - súdna právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a rodičovských veciach) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
15. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenie Brusel IIa odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
16. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenie Brusel IIa súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
17. Podľa čl. 17 Nariadenie Brusel IIa ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika, ako aj F. republika boli ku dňu začatia konania členskými štátmi I. únie, súd pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. X Y. v spojení § 161 ods. 1 CSP musí aplikovať čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Rakúskej republike.
20. Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.
21. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
22. S poukazom na skutočnosť, že pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich maloletých detí nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého dieťaťa, ani miesto jeho trvalého pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým je v danom prípade Rakúska republika, nemá tunajší súd právomoc konať a rozhodovať.
23. Súd taktiež uvádza, že obvyklý pobyt nie je pobytom krátkodobým, časovo ohraničeným, naopak ide o dlhodobé bývanie, resp. usadenie sa na určitom mieste, ktoré má stabilný charakter. Slovenská republika nie je miesto obvyklého pobytu maloletého, keďže týmto je domácnosť matky maloletého v Rakúskej republike, pričom i otec maloletého dlhodobo žije v Rakúskej republike a v Rakúskej republike sa aj realizuje styk otca s maloletým. Tu sa žiada zdôrazniť, že pre koncept obvyklého pobytu je typický jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani účel, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu obvyklý pobyt, Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať, tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako
aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07).
24. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý a jeho rodičia sú štátni občania Slovenskej republiky. Matka spolu s maloletým, ktorá bol právoplatným rozsudkom zverený do jej osobnej starostlivosti, bývajú dlhodobo v Rakúskej republike, pričom tento pobyt nemá dočasný charakter, matka sa rozhodla natrvalo sa usadiť v Rakúsku spolu s ďalšími dvomi spoločnými deťmi. Maloletý spolu s matkou dlhodobo žijú v G., kde maloletý navštevoval predškolské zariadenie, a následne aj základnú školu. V rakúskej republike sú sústredené aj mimoškolské aktivity maloletého, má tam vybudované rodinné a sociálne väzby, a možno konštatovať, že je zžitý s tamojším prostredím. R. vek maloletého, bolo správne prihliadať aj na obvyklý pobyt matky v F., ktorá zabezpečovala a aj v súčasnosti stále zabezpečuje starostlivosť oň.
25. Súd neprihliadol na argument matky súvisiaci s tým, že totožný skutkový stav ako v súčasnosti, bol daný už v čase rozvodového konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 84/2018. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti fakt, že pre ustálenie obvyklého pobytu maloletého je dôležité tento posudzovať ku dňu začatia konania, t.j. ku dňu 29.10.2020 a bez právnej relevancie sú skutočnosti vzťahujúce na obdobie roku 2018.
26. Z podania matky zo dňa 09.11.2020 jasne vyplýva, že aj s rodinou plánuje ich ďalšiu budúcnosť v Rakúskej republike. O. O. je súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky a jeho pobyt je preto potrebné odvodzovať od miesta pobytu matky, ako už súd uviedol vyššie. O. s maloletým a ďalšími dvomi deťmi žije natrvalo na území F. republiky, kde majú v pláne zotrvať aj do budúcna. O. v F. republike navštevuje základnú školu, vykonáva tu aj záujmové aktivity, má tu sociálne väzby, ktoré sú v F. republike budované už dlhší čas. A. za miesto obvyklého pobytu maloletého O. nemožno považovať N., a to ani na základe zdôvodnenia matky, že maloletý aj v čase rozvodového konania rodičov (v ktorom právomoc tunajšieho súdu bola daná štátnym občianstvom manželov - rodičov maloletého) navštevoval školu v F. a v F. aj býval, a preto je tunajší súd príslušný aj pre rozhodnutie o návrhu na zmenu rozhodnutia, ktoré vydal. F. neobstojí ani argument matky, že v najlepšom záujme maloletého je, aby o zmene úpravy styku rozhodoval súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie, keďže by vznikol stav právnej neistoty spôsobený existenciou dvoch súdnych rozhodnutí, keďže nebudú jestvovať dve súdne rozhodnutia o úprave styku k maloletému, nakoľko súd miesta obvyklého pobytu môže rovnako pristúpiť k zmene úpravy styku i súdneho rozhodnutia, ktorým je styk otca s maloletým doposiaľ upravený, rovnako ako má súd podľa miesta obvyklého pobytu právomoc meniť súdne rozhodnutie čo do určenia výšky výživného (keď tunajší súd zastavil konanie otca o jeho návrhu na zníženie výživného). F. neobstojí ani aj argument, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa jeho výsluch uskutočnil v materinskom jazyku.
XX. S poukazom na dostatočne objasnenú mieru začlenenia maloletého do sociálneho a rodinného prostredia, miesto plnenia povinnej školskej dochádzky a zapojenia sa do záujmových aktivít na území F. republiky, jazykové znalosti maloletého - navštevuje rakúsku školu, ako aj dĺžku pobytu rodiny v F. republike a jeho charakter trvalosti, je daná právomoc tamojších súdov na konanie o návrhu matky v súlade s ustanovením čl. X ods. X D. Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000.
28. Súd musí taktiež konštatovať, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby v danej veci konal slovenský súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, majú právomoc súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v Rakúskej republike, na ktorý sa matka obrátiť so svojím návrhom.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.