Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov; matky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina a otca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X. XXXX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, s miestom výkonu činnosti A. XX, I., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaniach otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -639 zo dňa 2. decembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., VI., VII. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku (vo výrokoch III., IV., V., VIII.) rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. maloletého X. G., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. II. Rozhodol, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého X. G., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otcovi F. G., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. IV. Nedoplatok na výživnom pre maloletého X. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.02.2017 do 31.12.2019 vo výške 3.350,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V. Vo zvyšku návrh matky zamietol. VI. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, ponechal ho na dohode rodičov. VII. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -280 zo dňa 28.09.2016 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. G., nar. XX.XX.XXXX. VIII. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matky, keďže v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Pôvodne boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému X. upravené rozsudkom č. k. -280 zo dňa 28.09.2016, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý X. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Keďže tento systém osobnej starostlivosti sa prestal realizovať, v priebehu januára 2017 matka podala návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Matka od uvedeného obdobia aj v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého X.. Maloletý X. sa s otcom stretáva. Otec so zverením maloletého matke súhlasil. Zároveň súd určil, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, keďže neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by bol niektorý z rodičov z výkonu tohto rodičovského práva vylúčený, či určitým spôsobom obmedzený. Pokiaľ ide o úpravu styku, rodičia

navrhli, aby súd stretávanie otca a maloletého neupravoval a bolo ponechané na vzájomnú dohodu rodičov, ktorí sú schopní sa v tejto otázke výkonu rodičovských práv dohodnúť. Súd v tejto časti návrhu vyhovel a styk neupravil. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t. j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nemožno určovať mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého X. a výšku výživného určil vo výške 200,- eur mesačne. Pôvodne bola vyživovacia povinnosť otca upravená v rámci konania o rozvode manželstva, kde na základe rodičovskej dohody bol otec zaviazaný platiť výživné v sume 100,- eur mesačne a zároveň bol zaviazaný na úhradu poplatkov súvisiacich s návštevou školy a krúžkov (ktoré v priemere predstavovali okolo 40,- eur mesačne), pri zohľadnení tej skutočnosti, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch. V tomto konaní sa rodičia o výške výživného nevedeli dohodnúť, kým matka navrhovala výživné vo výške 350,- eur mesačne, otec vo výške 120,- eur mesačne. Súd mal za to, že za odôvodnené potreby maloletého je potrebné považovať - strava 100,- eur, oblečenie 30,- eur, lieky 10,- eur, hygiena 10,- eur, školské potreby 20,- eur, školské poplatky a aktivity 15,- eur, vreckové 20,- eur., ktoré vzhľadom na ich charakter a výšku zodpovedajú bežnému štandardu potrieb maloletých detí vo veku maloletého X.. Rovnako je potrebné u maloletého X. prihliadnuť aj na mimoriadne výdavky ako je zakupovanie okuliarov, výdavky spojené so začiatkom školského roka, t. j. zakúpenie školských pomôcok, školskej tašky ako aj výdavky spojené s voľnočasovými aktivitami a športom, na ktorých rovnako sa majú podieľať obaja rodičia. Pri výške výživného zo strany otca je potrebné uviesť, že otec navrhoval nižšie výživné ako bolo upravené pôvodne, čo vzhľadom na vek a prirodzený fyzický rast dieťaťa nemožno považovať za v záujme maloletého dieťaťa a naviac zmenila sa aj situácia ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca, kedy rodičia už nebudú zabezpečovať túto starostlivosť v rovnakom rozsahu. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, jej príjem predstavuje dôchodková dávka - čiastočný invalidný dôchodok vo výške 157,70 eur a súčasný príjem na základe dohody vo výške 100,- eur mesačne. Od rozvodu s otcom maloletého finančné možnosti matky jej neumožnili ani zabezpečiť samostatné bývanie, v súčasnosti býva v rodinnom dome u svojej krstnej mamy spolu so svojimi rodičmi, kde sa pomerne podieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Otec ako svoje mesačné výdavky uviedol strava 130,- eur, oblečenie 60,- eur, domácnosť 30,- eur, hygiena 10,- eur, náklady na dopravu, firmu 160,- eur, celkovo v sume 390,- eur. Otec podniká od roku 2011 v spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o., kde je jediným konateľom a majoritným spoločníkom, zároveň je v spoločnosti od roku 2017 v zamestnaneckom pomere, pričom jeho čistý priemerný príjem predstavoval v roku 2017 355,- eur, v roku 2018 398,87 eur a v roku 2019 266,41 eur. Spoločnosť aj napriek opakovanej žiadosti zo strany súdu nepredložila potvrdenie o tom, či sú otcovi ako konateľovi vyplácané podiely na zisku, či iné odmeny. Pri posudzovaní majetkových pomerov na strane otca nemožno opomenúť tú skutočnosť, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom niektoré naviac nadobudol v rozhodnom období, t. j. po podaní návrhu matky. Z výpisov z katastra nehnuteľností a vyjadrení samotného otca súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 19. 04. 2017 nadobudol byt č. XX, X.p., vchod X v bytovom dome súp. č. XXX na C KN parc. č. 655/2 v kat. úz. V. B., vo vzťahu ku ktorému sa otec vyjadril, že ho kúpil, aby si zabezpečil bývanie po rozvode, pričom v súčasnosti tento byt užíva aj úhrady spojené s užívaním platí matka otca. On sám zostal bývať v rodinnom dome svojho brata, spoločne so súčasnou manželkou a jej plnoletým synom. Podľa vyjadrenia otca na kúpu tohto bytu si požičal finančné prostriedky v sume 30.000,- eur

od fyzickej osoby, pričom z tejto pôžičky ešte neuhradil žiadnu sumu. Ďalšou kúpnou zmluvou z 31. 05. 2018 nadobudol E KN parc. č. 600/1 o výmere 5051 m2 orná pôda v podiele 61/416, kúpnou zmluvou z 01.07.2019 nadobudol C KN parcelu č. 2608/4 o výmere 733 m2 ostatná plocha za kúpnu cenu 1.500,- eur, ktoré finančné prostriedky mali podľa vyjadrenia otca pochádzať z predaja motorových vozidiel vo vlastníctve spoločnosti, pričom nevedel uviesť, ktoré autá a za akú sumu boli odpredané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vlastné vyjadrenie otca na pojednávaní, kde uviedol, že viaceré motorové vozidlá už boli odpredané ako napr. Volvo, štvorkolka, ako aj väčšina nákladných vozidiel, z ktorých zostala len Avia a osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, osobné motorové vozidlo Audi a motorka Harley Davidson sú naďalej vo vlastníctve firmy. Otec súdu nepredložil predmetné kúpne zmluvy, týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľností s výnimkou kúpnej zmluvy na byt, ani nepreukázal pôvod finančných prostriedkov (pôžička od fyzickej osoby, odpredaj motorových vozidiel), za ktoré uvedené nehnuteľnosti nadobudol. Zároveň súd zobral v úvahu aj tú skutočnosť, že otec na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.02.2019 bol zaviazaný na povinnosť uhradiť matke maloletého nedoplatok na manželskom výživnom v sume 2.612,90 eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a ktoré matke podľa jej vyjadrenia uhradil približne pred dvomi mesiacmi, pričom nešlo o zanedbateľnú sumu. Otec v priebehu konania opakovane vo vzťahu k svojim majetkovým či zárobkovým pomerom uvádzal neúplné informácie, či skutočnosti, ktoré následne nepreukázal, čo súd považoval za účelové z jeho strany, zrejme s úmyslom ponížiť si vyživovaciu povinnosť, na čom možno najnižšiu sumu a vyvolať predstavu o nepriaznivých pomeroch, ktoré mu neumožňujú podieľať sa na výživnom v pomere zodpovedajúcom jeho skutočnej životnej úrovni, ktorá vyplýva z vyššie uvedených skutočností, či už z výsledkov podnikateľskej činnosti, nadobúdania nehnuteľného majetku, vozového parku spoločnosti, resp. vozidiel vo vlastníctve otca, ktoré majú slúžiť na výkon podnikateľskej činnosti a vozidiel, ktoré možno len ťažko považovať za vozidlá slúžiace výkonu podnikateľskej činnosti (napr. motorka zn. Harley- Davidson, štvorkolka a pod.). Súd posúdením schopností, možností a majetkových pomerov otca, dospel k záveru, že pomery otca umožňujú hradiť výživné v určenej výške. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Súd určil začiatok vyživovacej povinnosti od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému X., t. j. od 01.02.2017, v dôsledku čoho vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 3.350,- eur (t. j. 35 mesiacov x 100,- eur), keďže otec v súčasnosti platí výživné vo výške 100,- eur a zároveň uviedol, že nad rámec výživného poskytol platby v celkovej sume 150,- eur, ktoré súd započítal na sumu zameškaného výživného. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -280 zo dňa 28.09.2016 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. G., nar. XX.XX.XXXX. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia .

3. V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku otec, a to voči výrokom III., IV., V. a VII. Súd podľa otca vykonal v predmetnej veci dokazovanie v požadovanom rozsahu, avšak z tohto dokazovania vyvodil nesprávne skutkové a právne závery. Súd pri rozhodovaní o výške výživného podľa názoru otca dieťaťa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, čo sa týka majetkových pomerov otca dieťaťa. S prihliadnutím na citované LV je potrebné poukázať, že v zásade otec dieťaťa nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a z uvedeného dôvodu nemôže s nimi voľne disponovať, speňažovať na získanie finančných prostriedkov pre seba, resp. na krytie zvýšeného súdom zvýšeného výživného. V čase od posledného rozhodovania na strane otca došlo k zmene, že uzavrel manželstvo, zabezpečil pre seba bývanie v byte v B. Vzhľadom na spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti L. X. XXXX, keď sa jedná o rodičovský dom sčasti v podiele nadobudnutý po svojom otcovi, otec maloletého dieťaťa bytovú situáciu riešil komplexne, keď pre svoju matku, ktorá mu fakticky poskytla svoj podiel v dome XXXX, kúpil byt v B.. Uvedený byt je formálne zapísaný ako vlastníctvo otca maloletého, avšak v tomto dome býva jeho matka, ktorá hradí náklady spojené s bývaním v tomto byte. Dom č. XXXX je vo výlučnom vlastníctve brata otca maloletého, a tento poskytuje otcovi maloletého tento dom za podmienok, ako uvádzal, z dôvodu, že sa jedná o rodičovský majetok. Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu, že od posledného rozhodnutia nadobúdal otec maloletého nehnuteľnosti, čo by malo byť dôkazom jeho dobrých majetkových pomerov.

Otec maloletého uvedené nehnuteľnosti nadobudol sčasti so svojou terajšou manželkou darovaním od otca terajšej manželky, sčasti kúpou za predaj motorových vozidiel zo spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. Skutočnosť predaja motorových vozidiel mal súd analogicky preukázanú z vyjadrenia Dopravného inšpektorátu Žilina o majetku vozidiel uvedenej spoločnosti v rozhodnom období. Taktiež táto skutočnosť je preukázaná z pripojených daňových priznaní a súvisiacich výkazov za roky 2016 - 2018, ktoré sú pripojené v spise. Je všeobecne známou zásadou, že podnikanie v oblasti, v akej podniká otec maloletého, je v súčasnosti utlmené. Uvedená skutočnosť je preukázaná aj z pripojených účtovných a daňových dokladov spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. Taktiež z potvrdení uvedenej spoločnosti sú preukázané pracovné príjmy otca maloletého. Na základe uvedených skutočností nie je zo strany otca reálna možnosť plniť výživné 200,- eur mesačne. Reálna výška výživného je suma 120,- eur mesačne. Z formálneho hľadiska nie je splnená podmienka v zmysle § 26 Zákona o rodine, nakoľko podľa názoru otca maloletého nedošlo k zákonnej podmienke zmeny pomerov na strane maloletého a rodičov maloletého dieťaťa. Od posledného rozhodnutia nedošlo k zásadným zmenám pomerov. Maloleté dieťa navštevuje ten istý stupeň základnej školy, má totožné náklady súvisiace s návštevou školy, osobnými potrebami. Taktiež u rodičov maloletého nedošlo fakticky k žiadnym zmenám, najmä majetkových a príjmových pomerov. Fakticky nedošlo k navýšeniu hodnoty majetku predstavujúce z vlastníctva nehnuteľností otca maloletého. Otec maloletého zotrváva na svojom tvrdení, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu zistených skutkových dôkazov a nesprávnemu následnému rozhodnutiu o výške výživného. Otec teda žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a určil otcovi dieťaťa výživné 120,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku a s ohľadom na to aj zameškané výživné, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka, a to voči výrokom III., IV. a V. Odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi v zmysle ust. , a . Poukazuje na ust. , Zákona o rodine. Matka opakovane poukazovala na skutočnosť, že otec maloletého nepreukázal príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (každé pojednávanie bolo odročené za účelom, aby svoje príjmy preukázal). Uvedené konštatoval aj súd v odôvodnení rozsudku, avšak túto skutočnosť nebral pri rozhodovaní v úvahu. Súd absolútne odignoroval nesplnenie si zákonnej povinnosti otca preukázať svoj príjem, pričom bol povinný sa s uvedeným vysporiadať minimálne v odôvodnení rozsudku. Následkom nesplnenia tejto povinnosti má byť uplatnenie domnienky, že výška priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Súd sa nedostatočne vysporiadal s výdavkami otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s jeho činnosťou a v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, neposudzoval jeho možnosti a schopnosti podľa predpokladaného príjmu, aký by dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Matka má za to, že v mimosporových konaniach je súd povinný využiť svoju vyšetrovaciu povinnosť na zistenie reálnych skutočností, a ak ich nie je možné zistiť, treba aplikovať príslušné ustanovenia zákona, ktoré ho zaväzujú, ako v daných situáciách postupovať. Otec maloletého v konaní uvádzal, že sa mu dlhodobo nedarí a zvažuje ukončenie podnikania. Rovnakú argumentáciu používal aj v konaní o manželskom výživnom. Napriek prezentovanej zlej ekonomickej kondícii v jeho spoločnosti podnikanie neukončil a z daňových priznaní vyplýva, že sa mu darí lepšie, ako to bolo v rozhodnom období v konaní o manželskom výživnom. Na uvedené poukazovala matka maloletého aj potvrdením z webovej stránky finstat.sk. Matka poukázala, že otec sa o maloletého X. osobne vôbec nestará, od roku 2017 sa s ním stretol len niekoľkokrát, celá starostlivosť je výlučne na matke. Pokiaľ sa týka výdavkov na krúžky, školu, stravu v škole, družinu či školské poplatky, vo svojej výpovedi uviedol, že na ne prispieval v sume 40,- eur, ktoré už niekoľko mesiacov neuhrádza. Sám otec maloletého na pojednávaní uviedol, že mesačné výdavky na maloletého odhaduje vo výške 250,- eur. Má však za to, že v rovnakej sume ako on by sa na nich mala podieľať aj matka. Napriek tomuto prehláseniu súd nepochopiteľne rozhodol tak, že výšku výživného určil len na sumu 200,- eur. Aj kolízny opatrovník sa na súde vyjadril, že návrh matky považuje za dôvodný, prípadne navrhol určiť tvorbu úspor. Odôvodnené potreby maloletého matka v konaní riadne preukázala. Súd bez akéhokoľvek dôkazu rozhodol o započítaní platby 150,- eur ako sumy poskytnutej nad rámec bežného výživného na sumu zameškaného výživného. Matka maloletého nespochybnila, že jej otec uhradil túto sumu, avšak tiež uviedla, že o túto sumu ponížil sumu, ktorú jej mal vyplatiť na manželskom výživnom. Napriek uvedenému súd v spornej otázke, ktorá nebola v konaní ďalej zisťovaná bez akéhokoľvek dôkazu svojvoľne rozhodol o započítaní tejto sumy na zameškané výživné. Matka maloletého zároveň nesúhlasí s lehotou na plnenie zameškaného výživného, ktorú súd určil do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je neprimerane dlhá a vzhľadom na dĺžku odvolacieho konania bude zameškané výživné reálne uhradené o niekoľko rokov. Vzhľadom na uvedené

má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, hoci je vzhľadom na zásadu uvedenú v povinný uplatniť vyšetrovací princíp. Matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, nedoplatok na výživnom určil otcovi za obdobie od 01.02.2017 do 31.12.2019 v sume 8.750,- eur so splatnosťou 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej sa domáha zrušenia výroku V. rozsudku.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky udáva, že sa nemožno stotožniť s právnym názorom vyjadreným v predmetnom odvolaní vo vzťahu k § 63 ods. 1, 3 Zákona o rodine. S poukazom na rozsah vykonaného dokazovania je uvedená právna úprava neaplikovateľná. Je nesporné, že otec maloletého v rozhodnom období bol v pracovnom pomere a zároveň bol jedným zo spoločníkov spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. a konateľom tejto spoločnosti. V tejto súvislosti boli súdu predložené doklady o príjme z pracovnej činnosti a taktiež boli súdu predložené potvrdenia o finančných náležitostiach titulom účasti spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, boli predložené doklady právnym zástupcom otca za celé rozhodné obdobie. Otec poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR Cdo 1714/2001. Je nesporné, že súd pri hodnotení dokazovania vychádzal z príjmu otca z pracovného pomeru, ako i z podnikania. Vo vzťahu k spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. boli predložené relevantné doklady, okrem daňového priznania za rok 2019, keď neuplynul kalendárny rok 2019. Súd vo všeobecnosti rozhoduje na základe všeobecne známych skutočností, ktoré v zásade nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať. Všeobecne známou skutočnosťou je znalosť výšky nákladov na životné náklady dospelého muža - otca maloletého dieťaťa, náklady na reprodukciu pracovnej sily a iné náklady súvisiace s bežným životným štýlom. Nemožno sa stotožniť s tvrdením matky, že ohľadom finančného postavenia spoločnosti INTERHOLZ SK s. r. o. je potrebné vychádzať z ekonomických a daňových podkladov, z ktorých v konečnom dôsledku súd vychádzal. K námietke započítania platby 150,- eur je potrebné uviesť, že matka maloletého na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, túto skutočnosť nepopierala. Otec maloletého sa nestotožňuje s návrhom, že prípadné zameškané výživné by malo byť uhradené bezodkladne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného podľa názoru otca dieťaťa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, čo sa týka majetkových pomerov otca. S prihliadnutím na citované LV je potrebné poukázať, že v zásade otec dieťaťa nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a z uvedeného dôvodu nemôže s nimi voľne disponovať, speňažovať na získanie finančných prostriedkov pre seba, resp. na krytie zvýšeného výživného. V čase od posledného rozhodnutia došlo na strane otca k zmene, keď uzavrel manželstvo, zabezpečil pre seba bývanie v byte v B.. Otec ďalej uvádza skutočnosti, ktoré sú predmetom jeho odvolania. Z formálneho hľadiska nie je splnená podmienka v zmysle § 26 Zákona o rodine, nakoľko podľa názoru otca maloletého nedošlo k zákonnej podmienke zmeny pomerov na strane maloletého a rodičov. Aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že od posledného rozhodnutia nedošlo k zásadným zmenám pomerov. Otec zotrváva na svojom odvolaní.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že tvrdenia otca sú samé klamstvá a lži, otec žije bohémskym životom aj s terajšou manželkou. Poukazuje, že manželka otca je dlhodobo na PN, otec jej kupuje drahé dary ako motorka a iné veci a ona sa vychvaľuje na sociálnych sieťach žúrkami a drahými vecami. Matka poukazuje na to, že je invalidná dôchodkyňa, trpí migrénami a otec zneužil jej zdravotný stav, keď nevedela, čo podpisuje a vzdala sa tak spoločného majetku. Za jej zlý zdravotný stav môže svokra a bývalý manžel, ktorí ju psychicky týrali. Dom, o ktorom píše, že nie je jeho, je lož. Účelovo ho prepísal na brata, aby jej a synovi zrušil trvalý pobyt, vyhodil ich na ulicu. Rodinný dom mu darovala matka s tým, že brata z podielu vyplatili. Dom kompletne prerobili počas spoločného manželstva z ich peňazí. Keď matku so synom vyhodil na ulicu, svojej matke kúpil byt v B.. Najnovšie predal chatu, ktorú spolu vlastnili, v marci 2020 za cca 140.000,- eur. Ona so synom sú odkázaní na pomoc iných a on si užíva luxusný život. Syna za 4 roky videl možno 3 hodiny. Synovi nezavolá, nepríde za ním a syn veľmi trpí. Veľmi o neho bojoval, aby ho mal v striedavej starostlivosti a tá mu vydržala mesiac, kým zistil, čo je to starať sa o syna. Udáva, že jeho daňové priznania sú podvod. Plusové priznania vykazoval iba vtedy, keď si podával žiadosť o dotácie z európskych fondov. Darí sa mu výborne, postavil halu a vyrába palety, kúpil pozemok tak, že sa rozširuje. Že aj on pracuje, to je tiež len finta, ktorú vykazuje naoko. Žiada výživné 350,- eur na X., aby si otec aspoň raz za mesiac, keď mu bude poukazovať peniaze, naňho spomenul. Žiada, aby X. dostal od svojho otca také výživné, aká je jeho životná úroveň. Je presvedčená, že ani chatu, ktorú predal a ani pozemok, ktorý kúpil, ešte neprepísal. Tieto veci bude prepisovať až potom, keď sa mu podarí neplatiť žiadne výživné. Matka zotrváva na svojom odvolaní.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní otca a matky v rozsahu a z dôvodov vymedzených ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., VI., VII. potvrdil v zmysle ust. , a vo zvyšku (výroky III., IV., V., VIII. rozsudku) zrušil v zmysle ust. a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z dôvodu, že konanie v súdenej veci je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd v zmysle ust. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nielen v odvolaním napadnutých výrokoch.

9. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. (o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti matky), II. (v ktorom súd upravil oprávnenie obidvoch rodičov maloletého X. zastupovať a spravovať jeho majetok), VI. (ktorým styk s maloletým dieťaťom prenechal na dohodu rodičov) a VII. (o zmene pôvodného rozsudku), voči týmto výrokoch neboli zo strany matky a otca vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky. Zároveň odvolací súd považuje uvedené výroky rozsudku za vecne správne, a preto ich v zmysle ust. , stotožňujúc sa s dôvodmi prvoinštančného rozhodnutia, potvrdil ako vecne správne.

10. Pokiaľ však ide o výrok III. rozsudku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého X. sumou 200,- eur mesačne, súvisiaci výrok IV. o zameškanom výživnom, výrok V., ktorým súd vo zvyšku návrh matky zamietol a súvisiaci výrok VIII. o trovách konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho nesprávny právny záver.

11. V súdenej veci nejde o prvotnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Tá bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -280 zo dňa 28.09.2016, ale o zmenu rozsudku, ku ktorej môže dôjsť vtedy, ak sa zmenia pomery účastníkov konania zásadným spôsobom.

12. V tomto smere zmena pomerov nastala hlavne z toho dôvodu, že kým vyššie uvedeným rozsudkom bol maloletý X. zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, preskúmavaným rozsudkom bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Uvedenému musí zodpovedať aj úprava vyživovacej povinnosti, ktorú je za týchto okolností potrebné určiť otcovi.

13. V pôvodnom rozsudku, keď každý z rodičov sa podieľal na starostlivosti a výchove maloletého X. každý druhý týždeň, bola otcovi určená vyživovacia povinnosť 100,- eur mesačne + povinnosť platiť poplatky v súvislosti s návštevou školy a krúžkov.

14. Od tejto úpravy uplynula doba viac ako 3 rokov, keď v dôsledku vyššieho veku maloletého X. nemožno predpokladať zníženie, ale naopak, zvýšenie výdavkov na stavu, obliekanie, školské potreby, zdravotnícku starostlivosť a pod.. Bolo by logické potom pri povinnosti súdu, ktorá mu vyplýva z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine (pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov), predpokladať zvýšenie miery vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie bez toho, že by mal preukázaný pokles schopností a možností otca, mu určil výživné nižšie ako v čase pôvodnej úpravy v roku 2016. Kým v čase pôvodnej úpravy mal otec dieťa v starostlivosti 2 týždne z mesiaca (ďalšie 2 týždne matka) a mal upravené výživné 100,- eur mesačne + poplatky v súvislosti s návštevou školy a krúžkov, bez zmeny pomerov na strane dieťaťa a otca by bolo dôvodné predpokladať, že bude určené výživné minimálne vo výške 2-násobku na pokrytie tej časti mesiaca, v ktorej pôvodne mal dieťa mať v starostlivosti otec. Súd však otcovi nepochopiteľne napriek uvádzanej zmene pomerov na strane dieťaťa určil výživné v prepočte na jednotku času nižšie ako v čase pôvodnej úpravy, prečo tak postupoval, z napadnutého rozsudku nevyplýva.

15. Výška výživného musí byť určená tak, aby pokryla odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, záujmy a ďalšie podstatné okolnosti. Výživné musí byť určené tak, aby zabezpečovalo všetky pravidelné, opakujúce sa výdavky maloletého dieťaťa, ale aj výdavky náhodné, jednorazové alebo nepredvídateľné. Potreby dieťaťa sú determinované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia a odvíja sa od ich schopností,

možností a majetkových pomerov, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

16. Je nepochybné, že vyživovaciu povinnosť k maloletému X. má aj jeho matka. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že majetkové pomery matky sú nepriaznivé, nemá zabezpečené vlastné bývanie, s maloletým X. žije v dome svojej krstnej mamy. Jej pravidelný príjem tvorí iba invalidný dôchodok vo výške naposledy zistenej 157,70 eur. Hoci matka bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, dosahovala iba krátkodobý minimálny príjem, pričom časté striedanie zamestnávateľov bolo spôsobené jej nepriaznivým zdravotným stavom. Z uvedeného vyplýva, že matka iba v obmedzenej miere sa môže podieľať na vyživovacej povinnosti k maloletému X., ktorú si plní tým, že mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorá je postavená na roveň finančným plneniam (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) a zároveň mu zabezpečuje potrebu bývania.

17. Na druhej strane, vychádzajúc z obsahu spisu, životná úroveň otca je vysoká (bytové pomery, vlastníctvo nehnuteľností, vozový park, ktorým disponuje) a už aj z toho, čo doposiaľ vyšlo najavo, možno konštatovať, že otec sa snaží svoju životnú úroveň skrývať (darovanie domu, v ktorom býva so svojou rodinou bratovi, nepredloženie všetkých požadovaných účtovných dokladov). Maloletý X. má však právo podieľať sa na životnej úrovni otca.

18. V konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom platí zásada vyhľadávacia, zásada oficiality, to znamená, že súd je povinný vykonať aj nenavrhnuté dôkazy tak, aby zistil skutočný stav veci. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa touto zásadou neriadil, keď nedostatočne zistil majetkové pomery otca, a to napriek tomu, že konanie sa vedie od 28.02.2017.

19. Je zrejmé, že životná úroveň otca nezodpovedá jeho deklarovaným majetkovým pomerom tak, ako vyplývajú z podaných daňových priznaní, ako aj potvrdenia o príjme, ktorý otec poberá od spoločnosti. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto preskúmať účtovné doklady otca postupom v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine, a to výzvať na predloženie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu (s poučením, že pokiaľ si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima), aby súd mohol vyhodnotiť, či otec pri výkone podnikateľskej činnosti nevynakladá výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, ktoré by skresľovali hospodársky výsledok otca z jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ by súd takéto skutočnosti zistil, možnosti a schopnosti povinného by mal povinnosť posudzovať podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Takéto dokazovanie mal súd povinnosť uskutočniť v záujme maloletého X., ktorý má právo podieľať sa na životnej úrovni otca prostredníctvom určeného výživného, ktoré môže byť určené nielen na spotrebu, ale aj na tvorbu úspor, ak to majetkové pomery povinného rodiča odôvodňujú.

21. Vyššie označená životná úroveň otca nenasvedčuje deklarovaným príjmom otca vyplývajúcim z daňových priznaní a príjmov zo závislej činnosti. Bez toho, aby boli preskúmané kompletné účtovné doklady otca dotýkajúce sa všetkej jeho podnikateľskej činnosti (prípadne aj ustanovením znalca) a vyhodnotenie výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou, nemôžu byť skutkové zistenia súdu dostatočné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca.

22. Pokiaľ súd rozhodol bez toho, aby takéto dokazovanie vykonal, jeho rozhodnutie je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a jeho právny záver o výške určenej vyživovacej povinnosti otca je predčasný. Odvolanie matky tak odvolací súd považuje za dôvodné.

23. Naopak, odvolanie otca za dôvodné považovať nemožno. Otec sa domáha určenia vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur mesačne, čo je výživné ešte nižšie ako pri pôvodnom určení výživného (v prepočte na jednotku času). Za situácie, že od poslednej úpravy došlo k nárastu potrieb maloletého

dieťaťa spôsobených vyšším vekom a rastom životných nákladov, neboli však preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie potencionálnych možností a schopností otca prispievať na výživu dieťaťa, otcovi vyhovieť nemožno.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V., VIII. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť a vyhodnotiť komplexne majetkové pomery otca, a to predovšetkým jeho príjmy a výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať otca na preukázanie príjmov z podnikateľskej činnosti predložením všetkých účtovných dokladov týkajúcich sa jeho podnikania s poučením, že ak si túto povinnosť nesplní, bude sa predpokladať, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Následne súd prvej inštancie vyhodnotí výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou otca z hľadiska, či otec nevynakladá výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo nie je nevyhnutné ich vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s tou činnosťou, ktorú otec vykonáva, čím by mohlo dôjsť k skresleniu príjmu otca z podnikateľskej činnosti na úkor maloletého X.. Ak takéto neprimerané výdavky súd zistí, bude jeho povinnosťou možnosti a schopnosti povinného posudzovať podľa predpokladaného príjmu, aký by otec dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Súd prvej inštancie komplexne zhodnotí majetkové pomery otca a následne opätovne rozhodne o výške výživného otca, pričom sa bude zaoberať aj možnosťou otca poskytovať maloletému X. úspory. V priebehu ďalšieho dokazovania súd zohľadní aj všetko, čo vyjde v konaní najavo a na podklade zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu veci rozhodne novým rozhodnutím.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )