Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/139/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Ing. E. P., MBA, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, M., zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom M. XX, F., proti žalovanému: Liptovská stavebná spoločnosť, s. r. o. skrátene LSS, s. r. o., so sídlom Andreja Hlinku 72, Ružomberok, IČO: 36 440 353, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -36 zo dňa 09.10.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému vykonávať prevádzku súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie na nehnuteľnosti žalobcu, a to na pozemku KNC par. č. 4/10 o výmere 316 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. H. a zákazu žalovanému vstupovať na predmetný pozemok žalobcu (výrok I.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, hoci vo veci mal úspech ( /ďalej len „CSP“/), avšak doposiaľ mu nevznikli žiadne trovy (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe žalobcom predložených listinných dôkazov nemal za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi, pretože žalobca v návrhu neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zásah súdu odôvodňovali. Samotná obava žalobcu, že žalovaný môže zasahovať do jeho vlastníckych práv a môže mať vybudované technické zariadenie na jeho pozemku bez ďalších relevantných dôkazov, neosvedčuje nevyhnutnosť a naliehavosť takéhoto zásahu. Pravdou je, že dňa 31.08.2020 bola žalobcovi od žalovaného doručená písomnosť „Výzva na súčinnosť“, v ktorej mu oznámil, že je prevádzkovateľom vodovodu v časti D. S. H., ktorého vlastníkom je prof. F. D. a vyzval žalobcu na spoločné stretnutie dňa 14.08.2020. Dôvodom stretnutia bolo, že žalovaný pri výkone prevádzkovej činnosti na súkromnom vodovode a súkromnej kanalizácii zistil, že je dôvodné predpokladať, že žalobca bez súhlasu vlastníka a prevádzkovateľa súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie neoprávnene zasiahol do cudzieho majetku, zrealizoval odbočenie zo súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie a technicky vytvoril možnosť neoprávnene odoberať pitnú vodu a vypúšťať splaškové vody. Žalovaný vyzval žalobcu na súčinnosť a na miestnom zisťovaní ho požiadal o predloženie oprávnenosti napojenia, preukázanie napojenia kladnou odpoveďou na žiadosť o pripojenie, súhlas majiteľa s napojením v písomnej forme a o montáži určeného meradla oprávnenou organizáciou (správcom vodovodu) a zmluvou na odber a odpúšťanie vody, pričom uviedol, že pokiaľ nedôjde k preukázaniu oprávnenosti odberu a vypúšťania vody, bude v lehote do 7 kalendárnych dní na náklady žalobcu vykonané odpojenie neoprávneného odberu a vypúšťania vôd a v zmysle prevádzkového poriadku bude žalobcovi udelená pokuta. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 03.09.2020. Od uvedeného času žalovaný doposiaľ k ním avizovaným

krokom nepristúpil. S poukazom na uvedené vec súd prvej inštancie uzatvoril tak, že z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nemal osvedčenú potrebu naliehavej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa a . Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Tiež uviedol, že napadnuté uznesenie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia. Vyslovil presvedčenie, že ním podaný návrh bol podaný dôvodne a žalobca osvedčil také skutočnosti, ktoré opodstatňujú vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca riadne osvedčil danosť práva do svojho vlastníckeho práva, pričom zdôraznil, že na predmete kúpy neboli evidované žiadne ťarchy a vecné bremená. Na nehnuteľnosti neboli zabudované žiadne technické zariadenia. Potrebu naliehavej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným preukázal žalobca tým, že dňa 31.08.2020 mu bola doručená písomnosť Výzva na súčinnosť, obsahom ktorej boli vyššie uvedené skutočnosti. Na predmetnú výzvu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 03.09.2020, na ktoré však žalovaný do dnešného dňa nereagoval žiadnou písomnou odpoveďou. Práve v uvedených okolnostiach je potrebné vidieť naliehavú potrebu dočasnej úpravy práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca poukázal na to, že k žiadnemu neoprávnenému odberu a vypúšťaniu vôd z jeho strany nedochádza. Nesprávne právne posúdenie prvoinštančným súdom videl v tom, že bezprostredná obava žalobcu ako vlastníka pozemku spočíva, že sa obáva odpojenia od odberu vody a odpojenia od kanalizácie. Podstata návrhu však spočíva v tom, že žalovaný prevádzkuje na pozemku žalobcu neoprávnene vodovod a kanalizáciu, čo je zrejmé z jeho listu zo dňa 12.08.2020, pričom právny predchodca žalobcu spoločnosť ENchante s. r. o. uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti toho času vlastniacej žalobcovi od predávajúceho Ing. F. D., v ktorej je tento ako predávajúci, vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach na LV č. XXXX a LV č. XXXX, obec D. P., k. ú. H. neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecná bremená a ani iné právne záväzky a v tomto smere kupujúci ručí. Zároveň v tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci si na vlastné náklady zabezpečí vytvorenie meracích zariadení na dodávku vody, pričom žalobca má za to, že cez jeho pozemok prechádza obecný vodovod a kanalizácia. Až po určitom čase začal predávajúci Ing. F. D. uplatňovať práva k vodovodu a kanalizácii výzvou z roku 2009. Spor teda nespočíva v bezprostrednej hrozbe odpojenia žalobcu od vodovodu a kanalizácie žalovaným, ale v prevádzkovaní vodovodu a kanalizácie žalovaným na pozemku žalobcu bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku KNC parcely č. 4/10 na LV č. XXXX, k. ú. H., čo v značnej miere nezákonne obmedzuje vlastnícke právo žalobcu ako vlastníka pozemku. Zo zhora uvádzaných dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

3. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia potvrdil.

4. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania je dočasné opatrenie súdu (poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu- pozn. odvolacieho súdu), ktoré je opodstatnené len vtedy, ak sú osvedčené aspoň najvýznamnejšie skutočnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z uvedeného vyplýva zodpovednosť navrhovateľa za výsledok konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a za kvalitu jeho procesných podaní a predložených dôkazov.

7. Ustanovenie upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná ( a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

12. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci vedúce k nedôvodnému zamietnutiu jeho návrhu.

13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď v súvislosti s podaným návrhom žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania skúmal potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a následne dospel k záveru, že žalobca takúto potrebu neosvedčil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo žalobcom predložených dôkazov a ním prezentovaných rozhodujúcich skutočností nebola preukázaná

potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca naliehavosť/nutnosť vydania neodkladného opatrenia odôvodňoval svojou obavou, že technické zariadenie žalovaného je na jeho pozemku vybudované neoprávnene a tiež aj jeho listom, v ktorom ho upozornil na neoprávnené odoberanie pitnej vody a možnosť odpojenia od neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď konštatoval, že len samotná obava žalobcu, že žalovaný môže zasahovať do jeho vlastníckeho práva a môže mať vybudované technické zariadenie na jeho pozemku neoprávnene, bez ďalších relevantných dôkazov neosvedčuje nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, resp. zásahu súdu. K predmetnému odvolací súd dodáva, že obava žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaný prevádzkuje na pozemku žalobcu neoprávnene vodovod a kanalizáciu, zatiaľ - v danom štádiu konania nebola ničím preukázaná, čo v konečnom dôsledku konštatuje aj sám žalobca v podanom návrhu, keď na strane 5 uvádza, že „...ak sa preukáže...“, že technické zariadenie bolo vybudované neoprávnene, bude to znamenať zásah do vlastníckych práv. Len zo skutočností uvedených žalobcom, z jeho obáv a domnienok nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom, akým to žiadal žalobca. Pokiaľ tento vo svojich odvolacích námietkach vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie v otázke vymedzenia bezprostrednej obavy žalobcu (bližšie viď bod 2. tohto uznesenia), k uvedenému odvolací súd uvádza, že súdu prvej inštancie vo svojich úvahách (bod 5. rozhodnutia okresného súdu) nikde neuvádza, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia preto, lebo sa obáva odpojenia od odberu vody a odpojenia od kanalizácie. Obavu žalobcu súd posudzoval v kontexte jeho tvrdení, a síce, že žalovaný môže zasahovať neoprávnene do jeho vlastníckych práv tým, že má vybudované technické zariadenie na jeho pozemku. Záverom odvolací súd ešte uvádza, že sám žalobca v kúpnej zmluve zo dňa 02.03.2020, ktorou nadobudol nehnuteľnosť v katastrálnom území H., obec D. P., a to parcelu pozemok KNC č. 4/10, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, vyhlásil, že pozná stav nehnuteľnosti, s ktorou sa oboznámil na mieste samom, ako aj údajmi z katastra nehnuteľností a túto kupuje do svojho vlastníctva. V súčasnom štádiu konania a len na základe tých dôkazov, ktoré predložil žalobca, rozhodne nemožno dôjsť k spoľahlivému záveru, či technické zariadenie žalovaného je/nie je vybudované neoprávnene.

14. Keďže v danom prípade išlo o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré súd zamietol, správne v súlade s aktuálnou právnou úpravou, ustanoveniami rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

15. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnil, a preto mu nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. ; R 72/2018).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )