Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-33-2020.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Mgr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, G., zast. JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, IČO: 47258781, proti žalovanej: Slovenská republika
- Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam - pozemkom zobrazeným ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2 a parcela č. X/X záhrada o výmere 12m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Kalameny na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, pod X. na žalobcu v podiele 7/8-ín v pomere k celku a pod X na žalovanú v podiele 1/8-ina v pomere k celku.
II. Nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2 a parcela č. X/X záhrada o výmere 12m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Kalameny na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor p r i k a z u j e súd do výlučného vlastníctva žalobcovi, a to za peňažnú náhradu pre žalovanú vo výške 229,04 eur, ktorú sumu j e žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2020 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam - pozemkom zobrazeným ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2 a parcela č. X/X záhrada o výmere 12m2, zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. pod B2 na žalobcu v podiele 7/8-ín v pomere k celku a pod X na žalovanú v podiele 1/8-ina v pomere k celku a nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2 a parcela č. X/X záhrada o výmere 12m2, zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. prikázal do výlučného vlastníctva v 1/1-ine žalobcovi, a to za peňažnú náhradu pre žalovanú vo výške 229,04 eur, ktorú sumu je žalobca povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vyplatiť na bankový účet Slovenského pozemkového fondu. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom pozemkov zobrazených ako parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu ako: - parcela č. X/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2,- parcela č. X/X, záhrada o výmere 12m2, zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. na meno žalobcu pod B2 v podiele 7/8-ín v pomere k celku.
Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina v pomere k celku, pričom na jej podiel v predmetných pozemkoch pripadá výmera 28,63m2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, a teda nemôže tieto pozemky užívať ako ich výlučný vlastník, má záujem ako väčšinový podielový spoluvlastník predmetných pozemkov na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca má záujem tieto pozemky užívať a vlastniť ako ich výlučný vlastník. Na pozemku KN-C parcela č. X/X má žalobca postavený rodinný dom so súp. č. XX, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. W., ktorého je podielovým spoluvlastníkom spolu v podiele 3/4-iny. Tento rodinný dom aj žalobca obýva, nakoľko v ňom býva aj jeho mama T. P., ktorej poskytuje nepretržitú starostlivosť. Pozemok KN-C parcela č. X/ X sa nachádza bezprostredne za týmto rodinným domom a na tejto parcele má žalobca umiestnený prístrešok - dielňu. Na základe dohody žalobcu a Slovenského pozemkového fondu bola výška náhrady za 1m2 predmetných pozemkov stanovená na sumu 8 eur za 1m2, a preto hodnota spoluvlastníckych podielov žalovanej v predmetných pozemkoch, ktoré podiely žalobca žiada v tomto konaní prikázať do jeho výlučného vlastníctva, je spolu 229,04 eur. Vzhľadom k charakteru, situovaniu predmetných pozemkov (pod rodinný domom a prístreškom predstavujúcom kôlňu), ich výmere, súčasný užívací stav a k veľkosti podielov žalobcu na predmetných pozemkoch má žalobca za to, že rozdelenie predmetných nehnuteľností podľa výmery pripadajúcej žalovanej nie je dobre možné a ani účelné. Napokon aj vzhľadom na zastavanosť týchto pozemkov by to ani nebolo prakticky možné.
2. Súd doručil žalobu žalovanej do vlastných rúk dňa 04.11.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadrila.
3. Žalovaná mailovým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2020 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 22.12.2020 z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie a hospodárnosti konania a vyjadrila súhlas, aby súd pojednával a vec rozhodol v jej neprítomnosti. V uvedenom vyjadrení zotrvala na e-mailovom vyjadrení zo dňa 04.09.2020 adresovanom PZ žalobcu a súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za náhradu najmenej 8,00 eur/ m2. Konečné určenie je na zhodnotení súdu, ktoré bude SPF akceptovať, pokiaľ bude v súlade s vyššie uvedenými tendenciami určenia výšky primeranej náhrady. Žalovaná zároveň vyjadrila nesúhlas s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcovi, a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje osobitné postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorému zákon zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych vlastníkov a SR a v tomto smere ako „riadny hospodár“ dôsledne chrániť ich oprávnené záujmy, a to aj v procese vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond toto konanie ani nezavinil, ani neinicioval, naopak, snaží sa pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov tam, kde je to nevyhnutné a potrebné.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 22.12.2020 zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených, keď domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a jeho vyporiadania prikázaním veci, resp. pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcovi, a to za peňažnú náhradu pre žalovanú vo výške 229,04 eur. Poukázal v tejto súvislosti na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď žalobca má podiel 7/8-ín a na účelné využitie veci, keď na predmetnom pozemku má postavený žalobca rodinný dom, ktorý aj užíva a zároveň čo sa týka užívacieho stavu a faktického stavu pozemkov, nakoľko žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k žalobe, je nutné považovať tieto skutkové tvrdenia uvedené v žalobe za nesporné. Čo sa týka výšky peňažnej náhrady pre žalovanú, tak ako vyplynulo z mailovej komunikácie priloženej k žalobe, ale aj aktuálnej vo vzťahu k súdu, tak je zrejmé, že žalobca vychádzal aj z požiadavky žalovanej. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vyhovel návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, výslovne uviedol, že tohto nároku žalobca sa vzdáva.
5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä: výpis z LV č. XXXX obec a k.ú. W., výpis z LV č. XXXX obec a k.ú. W., katastrálna mapa s vyznačením pozemkov k.ú. W. z mapového portálu, mailová komunikácia právneho zástupcu žalobcu so žalovanou.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 136 ods.1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa §137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje (určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by mala byť všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.
8. Súd mal preukázané z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W., že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi tam uvedených nehnuteľností, a to pozemkov parcela reg. C evidované na katastrálnej mape č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2 a č. X/X záhrada o výmere 12m2, žalobca podiel 7/8-ín a žalovaná podiel 1/8-ina. Uvedené je nespornou skutočnosťou, zo strany žalovaného nebola daná voči nej žiadna námietka. Ďalej súd mal preukázané z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W., že na tomto LV je evidovaný právny vzťah k stavbe súp.č. XX rodinný dom postavený na pozemku parcela č. CKN X/X, ktorý pozemok je v podielovom spoluvlastníctve strán tohto sporu, kde vyplýva spoluvlastníctvo tejto stavby, spoluvlastníctvo žalobcu v spoluvlastníckom podiele 3/4-iny a J. T. 1/4-ina. Rovnako tieto skutočnosti sú nesporné medzi stranami tohto sporu. Taktiež súd vykonal dôkaz oboznámením sa s listinou - katastrálnou mapou na predmetné pozemky CKN parcela č. X/X a parcela
č. X/X v k.ú. W., kde zistil polohu týchto pozemkov - ide o bezprostredne susediace pozemky. Aj táto skutočnosť je nesporná medzi stranami sporu.
9. V tomto konaní žalobca uplatňuje svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom - prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi za peňažnú náhradu pre žalovanú, čiže ide o nárok v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka. K mimosúdnej dohode podielových spoluvlastníkov nedošlo, preto žalobca podal túto žalobu.
10. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka súd je povinný sa riadiť kritériami a stanoveným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania. Prvým spôsobom vyporiadania v poradí je rozdelenie veci. Je nutné poukázať, že veľkosť spoluvlastníckych podielov svedčí v prospech žalobcu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch 7/8-ín). Rovnako tomu nasvedčuje aj kritérium účelného využitia veci žalobcom, kde súd poukazuje na tvrdenie žalobcu v žalobe, ktoré je nesporným tvrdením v tomto spore, že na pozemku parcela č. CKN X/X má postavený rodinný dom súp.č. XX, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4-iny a ktorý obýva a býva v ňom aj jeho mama, ktorej poskytuje nepretržitú starostlivosť a zároveň že na pozemku bezprostredne za rodinným domom parcela č. CKN X/X má umiestnený prístrešok - dielňu. Podľa názoru súdu vzhľadom na zistený skutkový stav nie je rozdelenie veci dobre možné, hoci pozemky z technického hľadiska možno rozdeliť, avšak funkčná opodstatnenosť ich rozdelenia nie je daná, keďže pozemok parc. č. CKN X/X je zastavaný rodinným domom a na pozemku parc. č. CKN X/X sa nachádza prístrešok s dielňou, ktorá predstavuje príslušenstvo k domu, oboje užívané žalobcom, resp. jeho matkou. Naviac proti využitiu tohto spôsobu vyporiadania v prípade pozemku parc. č. CKN X/X svedčí aj jeho malá výmera (12 m2). V spore nebola zistená žiadna taká skutočnosť, na základe ktorej by súd sa priklonil k tejto prvej zákonnej možnosti vyporiadania. Druhou zákonnou alternatívou je práve prikázanie veci za náhradu do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, ktorého sa domáha v tomto spore žalobca - v danom prípade požaduje žalobca tieto pozemky prikázať do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu jemu. Súdu sa javí požadovaný spôsob vyporiadania v súlade so zisteným skutkovým stavom, keď vyplýva z aktuálneho užívacieho stavu, resp. polohy týchto pozemkov, ktoré sú zastavané jednak rodinným domom a jednak prístreškom predstavujúcim dielňu, oboje užívané žalobcom (resp. jeho matkou). Z uvedeného dôvodu požadovaný spôsob vyporiadania sa súdu javí ako dôvodný.
11. Pokiaľ ide o primeranú náhradu pre žalovanú za prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcovi, tak súd konštatuje, že z mailovej komunikácie medzi stranami sporu pred začatím konania vyplýva konsenzus v tejto otázke medzi stranami sporu, keď bol daný návrh zo strany žalobcu zohľadňujúci lokalitu, veľkosť obce a skutočnosť, že ide o pozemok pod stavbou - rodinným domom bez prípadného iného využitia vo výške 8 eur/m2 (čo na výmeru týchto pozemkov pripadajúcu na podiel žalovanej predstavuje sumu celkom 229,04 eur), ktorý návrh žalovaná akceptovala.
12. Súd poukazuje, že ani spôsob vyporiadania, ani samotná výška peňažnej náhrady pre žalovanú za vyporiadanie podielov neboli zo strany žalovanej žiadnym spôsobom namietané.
13. Súd má za to, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je dôvodný v celom rozsahu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra nehnuteľností. Súd dodáva, že bankový účet žalovanej nebol zo strany žalovanej v tomto spore súdu oznámený, preto nebolo možné uviesť ho vo výroku rozsudku pre účely úhrady priznanej primeranej peňažnej náhrady.
14. Súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, hoci bol v spore úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu a táto by mu patrila s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 100%, pretože žalobca sa tohto svojho nároku v tomto spore výslovne vzdal a zároveň súd zohľadnil postoj žalovanej v tomto spore
- žalovaná nenamietala ani žalobcom požadovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, ani výšku navrhovanej peňažnej náhrady za prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcovi, teda súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Po vyhlásení rozsudku sa právny zástupca žalobcu vzdal odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.