Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/75/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, právne zastúpeného: A. B. C., zamestnankyňa, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 1039/49, 949 01 Nitra, IČO: 00 398 551, o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. INA-53-38-2.2/P-J4-23 zo dňa 23.08.2023 v spojení s Dodatkom č. 1 reg. č. IPNR/IPNR_OBOZP/BEZ/2023/5560 zo dňa 07.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.11.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.11.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu žalovaného č. INA-53-38-2.2/P-J4-23 zo dňa 23.08.2023 (ďalej len „Protokol“) v spojení s Dodatkom č. 1 reg. č. IPNR/IPNR_OBOZP/BEZ/2023/5560 zo dňa 07.09.2023 (ďalej len „Dodatok“, ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutie“), týkajúceho sa vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu podľa v nadväznosti na , , , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vykonaného v období od 13.06.2023 do 23.08.2023. Protokolom bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je ostatným pracovným úrazom podľa , a v rámci opatrení inšpektor práce podľa žalobcovi nariadil odstrániť zistené nedostatky identifikované v časti G písm. b) bod 1. Protokolu, a to v lehote 1 dňa od ukončenia výkonu inšpekcie práce, a podľa mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Dodatkom vyhotoveným podľa bolo po posúdení námietok žalobcu inšpektorom práce konštatované, že žalobca ako kontrolovaný subjekt si nesplnil povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, preto zistený nedostatok zostáva v platnosti a obsah Protokolu zostáva nezmenený.

2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý odôvodnil s poukazom na to, že Protokol je podkladom pre začatie konania o uložení pokuty, ktorej uložením by žalobcovi mohla vzniknúť škoda veľkého rozsahu. Nepriznaním odkladného účinku by sa žalobca dostal do situácie, kedy by mohlo byť vydané rozhodnutie o uložení pokuty, následne by bol nútený ju zaplatiť, a po zrušení napadnutého rozhodnutia podať návrh na konanie ohľadom pokuty zaplatenej na základe nezákonného rozhodnutia, čím by došlo k neúmernému zaťaženiu žalobcu a obmedzeniu jeho vlastníckych práv. Vzhľadom na závažnosť porušení by ponechanie takejto hrozby znamenalo odňatie možnosti konať pred súdom a právo na spravodlivé

súdne konanie. Zbytočným nákladom na strane žalobcu tak možno predísť práve priznaním odkladného účinku, naopak jeho nepriznaním dôjde k výraznému zásahu do jeho práv a k zmareniu účelu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalobca konštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a jeho priznaním nevznikne žalovanému žiadna ujma ani nepriaznivý následok. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 05.03.2024 (išlo zároveň o vyjadrenie k žalobe), v ktorom uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a návrh žalobcu žiadal zamietnuť, resp. rozhodnutie o priznaní odkladného účinku ponechal na súd.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 05.03.2024.

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

8. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo

vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd konštatuje, že dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, sú všeobecné, nekonkrétne až vágne, a žalobca ich neodôvodnil, ani nepodložil žiadnymi relevantnými a konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením . Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia, a nepreukázal ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu, ktorá by takúto hrozbu odôvodňovala. Jeho všeobecné tvrdenia o neurčitej hrozbe pokuty a potrebe prevencie zásahu do majetkových práv nie sú spôsobilé byť relevantným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom by sa mohli odraziť na celkovej ekonomickej situácii žalobcu a jeho ďalšom fungovaní, resp. akým spôsobom by mohli zasiahnuť do jeho majetkových práv. Žalobca nevysvetlil a nepodložil ani svoje tvrdenia ohľadom neúmerného zaťaženia, obmedzenia jeho vlastníckych práv, odňatia možnosti konať pred súdom a práva na spravodlivé súdne konanie.

12. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca v rámci svojho návrhu neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka dodržiavania povinností na úseku bezpečnosti výkonu práce a ochrany zdravia pri práci, uložených všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež vykonanou inšpekciou práce. Žalobca sa vo svojom návrhu však obmedzil výlučne na konštatovanie, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom svoje konštatovanie ničím nepodložil.

13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].