Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-95-2020.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/95/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: matka - F.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, E. F., t.č. I. 9, B. a otec - V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. 4. T. XXXX/X, E. F., B., t.č. I. 9, B., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. V. sa podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX a doplneným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žiada na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode: 1) zveriť jej dieťa do osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia by dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok, 2) upraviť otcovi styk s maloletým na každú stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 12,00 hod. vždy za prítomnosti matky.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnil tým, že s otcom dieťaťa sú manželmi a asi 2 mesiace spolu nežijú. Matka v návrhu uvádza, že otec dieťaťa sa s ňou odmieta rozprávať, komunikuje s ňou výhradne e mailama, odmieta akúkoľvek dohodu. Pokiaľ s nimi otec žil, netrávil otec s dieťaťom vôbec čas osamote, starostlivosť o dieťa je len na nej. Podľa jej slov trávi s maoletým 24 hodín denne a je na ňu naviazaný. Aktuálne si podľa tvrdenia matky otec nárokuje vziať si dieťa so sebou na dva dni aj s prenocovaním, pričom ona s tým nesúhlasí pre odmietanie otca uviesť jej miesto, kde by so synom bol. Na jej dopytovanie sa jej otec uvádza, aby sa nestarala. Matka opísala styk otca s maloletým za jej prítomnosti, keď si ho vzal na ihrisko a prebehlo to v poriadku. Následne si prišiel pre syna v iný deň podľa matky a otec dieťa vrátil do hodiny. Matka tvrdí, že pri opakovaných dopytoch na otca, kam si chce maloletého vziať jej otec nadáva, je agresívny, kričí na ňu a robí jej každý týždeň stres, že požaduje zobrať si dieťa. V závere matka uvádza, že otec mal záujme vziať si dieťa aj napriek oznámeniu jej, že bol s osobou pozitívnou na covid.
3. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia za účelom úpravy okrem iného aj styku otca s maloletým dieťaťom.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom dieťaťa, nahrávkou od matky.
5. Matka súdu nepredložila listinný dôkaz preukazujúci, že by boli s otcom dieťaťa manželmi. Rodným listom dieťaťa mal súd preukázané, rodičovstvo Mgr. Nikoly Dolinskej a Viliama Dolinského k mal. Viliamovi, nar. 04.04.2019.
6. Súd sa oboznámil aj s obsahom nahratého rozhovoru rodičov dieťaťa (CD- nosič je v spise na čl.13a) , pričom z obsahu nahrávky vyplynulo, že vyjadrenia otca boli reakciou na výzvy matky vyjadriť sa.
7. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 68P/73/2020 mal súd preukázané, že je na súde vedené konanie o rozvod rodičov mal. Viliama a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Viliamovi na čas po rozvode. V spise je už vytýčený termín pojednávania na 12.1.2021.
8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 C.m.p., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa článku 4 C.m.p., súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p.pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
20. Podľa § 363 C.m.p. súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
21. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
22. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
23. Podľa § 28 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2).
24. Podľa § 34 ods. 1 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
25. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
26. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
27. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
28. Súd mal preukázané, že rodičia mal. V. sú doposiaľ manželmi, komunikujú spolu ohľadom dieťaťa. Otec v súčasnosti prejavuje záujem o dieťa, chce sa sním stretávať. Matka má obavu nechať maloletého s otcom samého odôvodňuj to tým, že otec sa o neho sám nestaral a tiež tým, že jej otec odmieta uviesť miesto, kde by sa s dieťaťom zdržiaval. Na súde je vedené konanie vo veci ich rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k mal. V. na čas po rozvode, je vytýčený termín pojednávania na 12.01.2021.
29. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu (presne vymedzený v ods. 1 odôvodnenia tohto uznesenia) navrhovateľky, ktorá žiada okrem iného dočasne zveriť jej dieťa do osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s maloletým len za jej prítomnosti v malom vymedzenom rozsahu a to aj napriek veku dieťaťa, v ktorom si rodičia budujú a upevňujú svoje citové väzby s dieťaťom. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu sú len dôvody konštatované jednou stranou. Z vyjadrení navrhovateľky však vyplýva, že sa styku otca s dieťaťom už aj zrealizoval či za jej prítomnosti alebo bez nej a otec do hodiny dieťa vrátil.
30. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
31. Za daných okolností nevznikla nateraz potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého v zmysle návrhu navrhovateľky. Súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia mal. V., pre ktoré by bolo potrebné „formou neodkladného opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, hlavne ak je vytýčený riadny termín pojednávania ohľadom ich rozvodu a úpravy ich rodičovských práv na čas po rozvode (ďalej len „rozvod a úpp“) na 12.1.2021 ( t.j. za cca 15 dní). Maloletý nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný.
32. Účelom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti ochrana ohrozeného záujmu maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Avšak tento návrh navrhovateľky presahuje rámec neodkladného opatrenia upravený § 367 CMP. Súd má za to, že pokiaľ matka dieťaťa bude trvať na úprave ich rodičovských práv k dieťaťu, tak je nutné vec vyriešiť konaním vo veci samej s patričným objektívnym dokazovaním a možnosti vyjadriť sa obom stranám priamo na pojednávaní. To je možné zrealizovať na už spomínanom pojednávaní dňa 12.01.2021. Z vyjadrenia navrhovateľky si súd ustálil, že táto ničím neosvedčila potrebu „neodkladnej“ úpravy v zmysle jej návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).